Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 22, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213010311
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6213010311.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 22. apríla 2015 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Rudolfa Ďurtu prejednal
odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 24. 9. 2014, sp. zn. 9T
136/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 24. 9. 2014, sp. zn. 9T 136/2013 bol obž. Y. O.
podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora pre zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., nakoľko nebolo
dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, keď skutku sa mal dopustiť tak, že
dňa 18. 10. 2011 z pošty vo Veľkom Krtíši na nám. A. H. Škultétyho č. 1 zaslal Q. V. na adresu trvalého

pobytu V. XXX doporučenú zásielku, v ktorej ako odosielateľa uviedol meno a adresu: X. X., S. XX,
XXX XX O., v zásielke sa nachádzalo tlačivo - faktúra č. 00230/2011, kde ako dodávateľ bola uvedená
„Poisťovňa šťastia“ s dátumom vyhotovenia dňa 18. 10. 2011 a dátumom splatnosti dňa 21. 10. 2011 o
18.10 hod s výhražným textom: „Pokoj, šťastie do roku 2017 garancia“, ktorou žiadal uložiť do obálky 66
ks neoznačených 100,- € bankoviek a 3 ks 20,- € bankoviek, spolu sumu 6 660,- € a túto obálku položiť
pod druhý črep so znakom bieleho oka kaplnky pri kostole v P. V. a v kolónke odberateľ bolo uvedené:

„Pozor monitoring celej rodiny do 31. 10. 2011. Podraz sa nepripúšťa!!,
-následne dňa 4. 1. 2012 bola od obžalovaného Q. V. doručená ďalšia poštová zásielka, ktorá bola
podaná dňa 2. 1. 2012 na pošte vo Veľkom Krtíši na nám. A. H. Škultétyho č. 1, ktorá obsahovala tlačivo
- faktúru č. 2011, 01/2011, kde v kolónke odberateľ bol uvedený text: „Nezabudli sme!“, ako príjemca
bol uvedený „X. - X.“ a ako miesto určenia bolo uvedené: „Podľa obj. 2011, kostol - múrik - črep 2 -
oko“ s dátumom splatnosti 8. 1. 2012 o 14.00 h s formou úhrady v hotovosti a v kolónke druh tovaru -

služby bolo uvedené: „Poistné, navýšené pre neplnenie, 80 x 100 €, toto je posledná FA.“, v zásielke sa
nachádzal aj ústrižok s výhražným textom: „Sú ľudia, ktorí pre nás v živote znamenajú viac ako ostatní.
O to ťažšie je naučiť sa žiť bez nich,“ a novoročné blahoželanie bez textu, uvedené zásielky v oboch
prípadoch u poškodeného Q. V. vzbudili obavu o život a zdravie seba, ako i svojej rodiny, obžalovaný sa
týmto konaním pokúsil neoprávnene proti vôli poškodeného vymôcť sumu v celkovej výške 8 000,- €.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil prvostupňový súd tým, že vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, že sa
stal skutok tak, ako to je uvedené v obžalobe. Obžalovaný bol v podstate usvedčovaný len pracovníčkou
pošty vo Veľkom Krtíši Q. Z., ktorá okrem výpovede pri konfrontácii s obžalovaným uvádzala, že si
myslí, že obžalovaný je ten páchateľ, pričom iné dôkazy o vine produkované neboli, pretože nebolo
preukázané, že by bol obžalovaný kritického dňa opustil svoje zamestnanie a taktiež iné zhody, ktoré by
mali svedčiť o vine obžalovaného, produkované neboli.Proti rozsudku zahlásil odvolanie prokurátor po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní
z 24. 9. 2014, pričom svoje odvolanie aj písomne zdôvodnil. Poukazoval na to, že podľa jeho názoru
okresný súd pochybil, keď obžalovaného spod obžaloby oslobodil oprúc svoje rozhodnutie o zásadu „in

dubio pro reo“. Je toho názoru, že napriek skutočnosti, že bol obžalovaný v dňoch 18. 10. 2011 a 4. 1.
2012,tedavdňoch,kedymalabyťzpoštyodoslanávýhražnázásielkapoškodenémuQ.V.napracovisku
v spoločnosti Technologym E.E., s.r.o., Malý Krtíš, je v tejto súvislosti potrebné poukázať na výpoveď
svedkyne H.. B., ktorá pracuje v spoločnosti ako manager ľudských zdrojov, pričom pripustila, že niektorí
pracovníci môžu opustiť areál pracoviska takým spôsobom, že si sami vypíšu priepustku, odovzdajú

ju na vrátnici, aby nebol zaznamenaný odchod alebo niekto to urobí za nich. Ani kamerový systém
nedokáže zaznamenať celé oplotenie areálu. Navyše je potrebné poukázať na výpoveď svedkyne Q.
Z., pracovníčky pošty vo Veľkom Krtíši, ktorá prijímala zásielku dňa 18. 10. 2011, keď táto svedkyňa
jednoznačne opoznala obžalovaného ako odosielateľa inkriminovanej zásielky a to jednak pri vykonanej
rekognícii a následne aj pri konfrontácii v prípravnom konaní uviedla, že obvinenému nechce uškodiť,
avšak má neskutočnú pamäť na tváre a tak tvár obžalovaného spojila s inkriminovanou zásielkou.

Domáhal sa potom, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na
nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe dôsledne zistenom skutkovom stave,
keď vykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré mohol vykonať a tieto vyhodnotil v zmysle zákonného
ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané

a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal
s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny.

Okresný prokurátor podal na Y. O. obžalobu dňa 13. 12. 2013 pre pokus zločinu vydierania podľa §
14 ods. 1 Tr. zák., § 189 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. Na hlavnom pojednávaní okresný súd vypočul
obžalovaného, poškodeného H.. Q. V., teda osobu, ktorej bola zásielka určená, svedkyňu Q. Z. -
pracovníčku pošty, svedkyňu Q. B. - pracovníčku spoločnosti Technologym E.E., s.r.o., ktorá pracuje ako
manager ľudských zdrojov, svedkov Q. X., X. V., G. Q. a Q. P., pracovníkov spoločnosti Technologym

E.E., s.r.o., pričom zápisnice o výsluchu ďalších svedkov boli prečítané so súhlasom oprávnených
strán a taktiež boli prečítané znalecké posudky KEÚ PZ Slovenská Ľupča znalecký posudok z odboru
písmoznalectva, znalecký posudok z odboru prírodného skúmania a kriminalistickej identifikácie v
Slovenskej Ľupči, pričom súc doplnil dokazovanie pribratím znalca z odboru antropologickej analýzy
a porovnávania osoby na zázname z kamerového systému P.. Y.. Y. O., V.. z Katedry antropológie,

prírodovedeckej fakulty UK.

Obžalovaný tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní popieral spáchanie skutku, keď
tvrdil,žeH..V.nezaslalžiadnelisty,vktorýchbysamuvyhrážal,prípadnežiadalodnehonejakopeniaze.
Navyše tvrdil, že v kritických dňoch nebol na poštovou úrade vo Veľkom Krtíši a uvedené listy neodoslal.

Naproti tomu poškodený H.. Q. V. potvrdil doručenie listov z 18. 10. 2011 a zo 4. 1. 2012, ktoré považoval
za vydieračské a tieto odovzdal polícii.

Orgány prípravného konania a prokurátora v podstate opreli vinu obžalovaného o výpoveď svedkyne Q.

Z., keď táto potvrdila, že dňa 18. 10. 2011 bola v práci, keď preberala od obžalovaného list, pričom si
ho zapamätala podľa tváre a predovšetkým podľa toho, že na podacom lístku bolo uvedené namiesto
Bratislava len skratka „Blava“, na čo ho upozornila, že je to nesprávne vypísané, pričom on jej na to
povedal, že aby túto skutočnosť neriešila, za súčasného opisu tohto muža, keď uviedla, že mal od 50
do 55 rokov, bol nižšej postavy, štíhly s klobúkom na hlave.

Pokiaľ ide o vykonané ďalšie dôkazy, nepodarilo sa orgánom prípravného konania, ale ani súdu
zabezpečiť také dôkazy, ktoré by okrem výpovede svedkyne Q. Z. obžalovaného usvedčovali. Svedkyňa
H.. Q. B., manager ľudských zdrojov v spoločnosti Technologym E.E., s.r.o., uviedla, že nebolo zistené,žebyvkritickýchdňoch18.10.2011a4.1.2012obžalovanýopustilmiestovýkonupráceichspoločnosti,
aj keď pripustila, že aj napriek kamerovému systému je možné sa dostať rôznymi spôsobmi cez plot z
firmy, súčasne však popísala od kedy do kedy obžalovaný v kritických dňoch robil a kedy mal prestávku.

PokiaľbolivypočutísvedkoviaatospolupracovníciobžalovanéhoakoQ.X.,X.V.,G.Q.,Q.P.,títonemali
vedomosti o opustení pracoviska obžalovaným. Taktiež treba poukázať na ďalšie vykonané dôkazy, z
ktorýchnevyplýva,žebyobžalovanýbolpisateľomlistov,ktorémalodoslaťnapoštudňa18.10.2011a4.
1. 2012. Svedčí o tom znalecký posudok KEÚ PZ, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických
analýz, keď bolo preukázané, že obidva listy síce napísala jedna osoba ale po preskúmaní písma

obžalovaného bolo jednoznačne ustálené, že porovnávaním ukážok a skúšok paličkového písma sporné
texty, ktoré boli v listoch nevyhotovil obž. Y. O.. Taktiež zo znaleckého posudku z odboru antropologickej
analýzy na základe metrickej analýzy možno konštatovať, že mužom zachyteným na kamerovom
systéme pošty nebol obž. Y. O., pretože odhadnutá výška muža na kamerovom systéme bola v rozmedzí
152 až 164 cm, kým telesná výška obžalovaná je 180 cm. Takže obžalovaný nie je mužom zachyteným
na predmetnom zázname, ktorý sa nachádza v spisovom materiáli na strane č. 279-283 a na č.l. 97-98.

Z ďalšieho znaleckého posudku KEÚ PZ z odboru biológie nebola zistená vzorka slín v lepiacej časti
obálok.

Okresnému súdu nemožno uprieť jednu skutočnosť, že by nevykonal všetky dostupné dôkazy, na
základe ktorých by došlo k ozrejmeniu, či skutok spáchal obžalovaný a či ho spáchal spôsobom, ktorý

je rozvedený v obžalobnom návrhu. Sám navyše doplnil dokazovanie, aby túto skutočnosť ozrejmil
znaleckým posudkom z odboru antropologickej analýzy. Po vykonaní týchto dôkazov dospel súd k
správnemu záveru, keď podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil obžalovaného spod obžaloby, nakoľko
vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. S výnimkou svedkyne Q. Z.,
podľa ktorej obžalovaný bol tou osobou, ktorá dňa 18. 10. 2011 podávala list na listovej priehradke na

pošte vo Veľkom Krtíši, iné dôkazy produkované neboli. Nebolo zistené, že by obžalovaný bol odišiel z
miesta výkonu práce, keď pracoval ako G. vo firme I. E.E., s.r.o., Q. S.. Úvahy o tom, že obžalovaný sa
mohol nepozorovane dostať z firmy bez toho, že by to bezpečnostné kamery zachytili, sú len teoretické
úvahy. Navyše ani spolupracovníci obžalovaného nepotvrdili, že by sa bol obžalovaný vzdialil z miesta
výkonu práce. Treba uvažovať aj s tou skutočnosťou, že obžalovaný by sa musel v práci prezliecť,

vzdialiť sa z miesta výkonu práce, čo by trvalo určitý čas vrátiť sa, znova sa prezliecť, čo by zrejme
neuniklo pozornosti spolupracovníkov. Taktiež nebolo zistené, že by obžalovaný naslinil obálku v lepiacej
časti v obidvoch listoch, ktoré mal odoslať a taktiež nebola zistená zhoda v písme, ktoré bolo v listoch
so skúškou, ktorej sa podrobil obžalovaný písaním. Rozporná je takisto antropologická analýza, keďže
kamerový systém na pošte zachytil určitú postavu a bolo vytipované, že obžalovaný sa nachádzal na

kamerovom systéme, zo záverov metrickej analýzy však bolo preukázané, že obž. Y. O. nie je zachytený
na kamerovom systéme Slovenskej pošty vo Veľkom Krtíši.

Na základe týchto dôkazov, aj keď tu bolo zjavné podozrenie, že obžalovaný sa mohol dopustiť
spáchania tohto skutku, produkované dôkazy jednoznačne obžalovaného neusvedčili a len dôkaz

svedkyne Q. Z. neumožňuje uzavrieť celú vec tým spôsobom, že obžalovaný bol páchateľom trestného
činu.

Správne potom postupoval prvostupňový súd, keď obžalovaného podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod
obžaloby oslobodil, pretože dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Z týchto dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.