Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011012
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114011012.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému Z. L., nar. XX.XX.XXXX a Z.
M., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa§20Tr.zákona,oodvolaníprokurátoraOkresnejprokuratúryvTrenčíneprotirozsudkuOkresného
súdu Trenčín zo dňa 21.10.2014, sp. zn. 1T/73/2014-108, na verejnom zasadnutí konanom dňa

26.marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.októbra 2014, sp. zn. 1T/73/2014, boli
obžalovaní Z. L. a Z. M. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodení spod obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Trenčín č. 2Pv 910/13 podanej dňa 6.6.2014 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.1

Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mali obžalovaní
dopustiť na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase v mesiaci jún 2010 v čase okolo 20,15 hod. v osobnom vlaku odcudzili po
vzájomnej dohode poškodenému S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., S. J. č. XX/XX zlatú retiazku so
zlatým krížikom a to tak, že medzi železničnými stanicami F. a X. pristúpil k nemu odzadu obvinený S.

M., ktorý ho chytil pod krk a stiahol na zem a následne mu obvinený Z. L. strhol z krku retiazku, čím
poškodenému S. S. spôsobili škodu vo výške 438,82 €.

Obžalovaní boli spod obžaloby oslobodení, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú
stíhaní.

Zároveň bol poškodený S. S. obligatórne podľa § 288 ods.3 Trestného poriadku odkázaný so svojim
nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním
prokurátor a to v neprospech oboch obžalovaných vo výroku o vine. V dôvodoch odvolania poukázal
na to, že okresný súd dospel po vykonanom dokazovaní k nesprávnemu záveru o tom, že nebolo

dokázané spáchanie skutku. Vykonaným dokazovaním bolo podľa prokurátora preukázané, že došlo k
odcudzeniu retiazky poškodeného: Poškodený popísal páchateľov i spôsob spáchania trestného činu a
následne pri rekognícii opoznal i Z. M.. Je pravdou, že od spáchania skutku až do podania trestného
oznámenia uplynula značná doba. To však vysvetlil poškodený tým, že nepoznal identitu páchateľov
lúpeže a až keď stretol obžalovaného L. na L. stanici v F., spoznal ho ako jedného páchateľov. Okrem
poškodeného a obžalovaných neexistuje žiadna osoba, ktorá by spáchanie žalovanej trestnej činnosti

videla. To však podľa prokurátora neznižuje vierohodnosť výpovede poškodeného. Obaja obžalovaní
spáchanieskutkupopreli,pričompodľaprokurátorajepozoruhodné,žeobajazhodneuviedli,ževiacako10 rokov necestovali vlakom. Tak isto sa vyjadril i svedok H., ktorý mal byť pri spáchaní trestného činu
prítomný. Na základe uvedeného bolo podľa prokurátora spáchanie žalovaného trestného činu obom
obžalovaným v plnej miere preukázané. Navrhol preto, aby v odvolacom konaní krajský súd rozsudok

súdu prvého stupňa podľa § 321 ods.1, písm. b), c) Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods.1
Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že na dôvodoch
písomne podaného odvolania i na tam uvedenom návrhu v plnej miere zotrváva.

Obžalovaný Z. L. uviedol, že odvolanie prokurátora navrhuje ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný Z. M. uviedol, odvolanie prokurátora navrhuje ako nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie
prokurátora nie je dôvodné.

Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného
konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady prezumpcie neviny - § 2 ods.4 Tr. por., zákonného
procesu - § 2 ods.7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods.9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2
ods.12 Tr. por., i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. por. Krajský súd preto konštatuje, že
súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so

všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu
súdeného zločinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval
podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv

na objasnenie skutkového stavu veci tak, ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a na záver súdu
prvého stupňa, že nebolo preukázané vo vzťahu k obom obžalovaným, že sa skutok stal tak, ako to
prokurátor v obžalobe uviedol. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne
skutkové i právne závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje
závery riadne vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr.por.

Vo vzťahu k obom obžalovaným nebol v rámci vykonaného dokazovania produkovaný žiaden
jednoznačný či už priamy, alebo nepriamy dôkaz svedčiaci o tom, že sa skutok uvedený v obžalobnom
návrhu stal a teda, a maiori, že ho spáchali spoločným konaním obžalovaní.

Obaja obžalovaní sú usvedčovaní jedine a výlučne len výpoveďou poškodeného S. S.. Vo všeobecnosti
samotná výpoveď poškodeného môže byť za určitých okolností výlučným dôkazom preukazujúcim
zavineniepáchateľaaspáchanietrestnejčinnosti(akabsentujúokolnostivylučujúceinýskutkovýzáver),
avšak z hľadiska teórie dokazovania trpí výpoveď poškodeného v danom konkrétnom prejednávanom
prípade viacerými obsahovými deficitmi a je značne oslabovaná i temporálnym hľadiskom.

V prvom rade je potrebné uviesť, že žalovaný skutok sa mal stať v presne nezistený deň mesiaca jún
2010. Z toho vyplýva, že poškodený sa logicky o trestnom čine musel dozvedieť najneskôr do konca
kalendárneho mesiaca jún roku 2010. Trestné oznámenie však podal až dňa 17.9.2013. Túto skutočnosť
poškodený vysvetľuje tým, že dovtedy nemal vedomosť o identite páchateľov. Už samotné vysvetlenie

tohto postupu zo strany poškodeného je prinajmenej zvláštne a v ďalšom je spochybňované jeho
vlastnými inými tvrdeniami. V trestnom oznámení poškodení uviedol, že totožnosť páchateľov nepoznal,
avšak už v roku 2010 pred spáchaním skutku sa na stanici rozprával s osobou, ktorú neskôr identifikoval
ako obžalovaného L.. V prípravnom konaní uvádzal (zápisnica z 05.03.2014), že obžalovaného odspáchania skutku až do podania trestného oznámenia stretol minimálne dvakrát. Dokonca mal od neho
žiadať vrátenie odcudzenej zlatej retiazky. Nakoniec na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.09.2013
na Okresnom súde Trenčín uviedol, že oboch obžalovaných pozná a to z Bufetu Tena na železničnej

stanici v Ilave, kde ich videl ešte pred spáchaním skutku.

Aj keby súd chcel považovať predchádzajúce tvrdenia poškodeného za preukázateľné a uveriť jeho
tvrdeniu, že spáchanie trestného činu nenahlásil, pretože nepoznal totožnosť páchateľa, je otázne,
prečo trestné oznámenie podal až 17.9.2013, keď najneskôr 15.6.2013 sa mohol dozvedieť totožnosť

domnelých páchateľov. V ten deň totiž v pohostinstve Tena žiadal od obžalovaného L. vrátenie údajne
odcudzenej retiazky (viď č.l. 45 a nasl. vyšetrovacieho spisu). Nelogické je, prečo následne i napriek
tomu s oznámením celej veci polícii otáľal a trestné oznámenie podal až o ďalšie tri mesiace. Uvedené
skutočnosti vážne spochybňujú vlastné tvrdenia poškodeného, že spáchanie trestného činu neoznámil
polícii, pretože nepoznal identitu páchateľov.

Obaja obžalovaní spáchanie žalovanej trestnej činnosti popreli a poškodeného v čase údajného
spáchania trestnej činnosti podľa vlastných slov nepoznali. Obžalovaný M. uviedol, že v čase údajného
spáchania trestnej činnosti pracoval na Poľnohospodárskom družstve v H. a obžalovaný L. v spoločnosti
AgroIlava Pultz, s.r.o. v Ilave, pričom ako pilčík dochádzal v tom čase do Veľkého Medera. Obaja tiež
popreli, že by v tom čase cestovali vlakom, nemali na to dôvod. Tvrdenia obžalovaných o zamestnaní

sú preukázané i výpismi z registra Sociálnej poisťovne i potvrdeniami o zamestnaní, ktoré sú súčasťou
spisového materiálu.

Svedok K. K. mal byť v tom čase kolegom obžalovaného M. a na hlavnom pojednávaní uviedol, že
obžalovaný zostával kvôli výkonu práce na salaši až do neskorých večerných hodín, pričom bydlisko

obžalovaného je od salaša vzdialené asi 1 km, teda nemal dôvod cestovať domov vlakom.

Odvolací súd tiež dáva do pozornosti, že prokurátor v obžalobnom návrhu (č.l. 2 obžaloby) uvádza,
že vykonanou rekogníciou bolo preukázané, že poškodený ako páchateľov opoznal Z. L. a Z. M.. V
skutočnosti však opoznal V. H. a Z. M..

Vykonaným dokazovaní teda nebolo, ani podľa názoru odvolacieho súdu, preukázané, že by obžalovaní
v priebehu mesiaca jún 2010 nastúpili do osobného vlaku, v ktorom mal cestovať poškodený a že by
žalovanú trestnú činnosť spáchali.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súhlasí odvolací súd so záverom súdu prvého stupňa, že vykonaným
dokazovaním neboli produkované žiadne priame ani nepriame dôkazy, ktoré by sami osebe, alebo
v spojení s inými dôkazmi umožňovali vysloviť jednoznačný a nespochybniteľný záver o tom, že sa
žalovaný trestný čin stal a že ho spáchali obaja obžalovaní.

Podľa § 2 ods.4 Trestného poriadku každý, proti komu sa vedie trestné konanie sa považuje
za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. V uvedenom
ustanovení je upravená zásada prezumpcie neviny. Podľa nej nedokázaná vina má rovnaký dôsledok
a význam ako dokázaná nevina, a teda obvinený nie je povinný svoju nevinu dokazovať. Zo zásady
prezumpcie neviny vyplývajú nasledovné pravidlá pri dokazovaní:

- in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného); ak zostanú dôvodné pochybnosti o
skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v
prospech obvineného, čomu zodpovedajú dôvody oslobodenia spod obžaloby, najmä dôvody uvedené
v § 285 písm. a) a c),

- obvinenému musí byť vina preukázaná; obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to
ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech; teda ak obvinený niektorú okolnosť nepoprie, nemožno z
toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti; rovnako ak obvinený k svojmu tvrdeniu
nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé; odsudzujúci rozsudok

môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného, a v
prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený oslobodený spod obžaloby podľa
§ 285.Okresný súd preto postupoval správne, keď s poukazom na aplikáciu zásady in dubio pro reo
skonštatoval, že nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní a podľa § 285
písm. a) Trestného poriadku ich spod obžaloby oslobodil.

Z týchto dôvodov odvolanie prokurátora odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa § 319
Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.