Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614206987
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4614206987.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej: S. N., nar. XX. XX. XXXX, J. Y. G. XXX, J. Y.
G., o vymoženie sumy 2.828,61 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp.
zn. 4Er/942/2014 a u súdneho exekútora Ing. Mgr. Ivana Šteinera, PhD., Lipová 7, 915 01 Nové Mesto

nad Váhom pod sp. zn. Ex 753/2014, o odvolaní oprávneného zo dňa 03. 12. 2014 proti uzneseniu
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13. novembra 2014 č. k. 4Er/942/2014-24, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Ing. Mgr. Ivana
Šteinera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 06. 08. 2014 (doručenú súdu dňa

12. 08. 2014). Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 41 ods. 1, 2 písm. d/, § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a citáciou ustanovení § 1
ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (zákon

o spotrebiteľských úveroch), ustanovení § 3, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 11, § 54 ods.
1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a článkami smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je
rozhodcovský rozsudok zo dňa 06. 05. 2014 sp. zn. 305/03/14 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom
zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o. Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8400055052 zo dňa 20. 05. 2013 (ďalej len „Zmluva“), z ktorej obsahu vyplýva,

že v danom prípade ide o spotrebiteľský úver.

Zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 1.320,- eur, ktorú
mal oprávnenému vrátiť spolu s úrokom v 42-och mesačných splátkach vo výške 70,72 eur. Celkovo
tak mal povinný zaplatiť úver zvýšený o úrok v sume 2.970,24 eur. Podľa bodu 5 zmluvy o poskytnutie
úveru za uvedených podmienok povinný oprávneného žiadal, pričom súčasne žiadal o započítanie
pohľadávky veriteľa (oprávneného) v podobe nesplatených splátok pôžičky (úveru), prípadne ďalších

záväzkov zo zmluvy o revolvingovom úvere. Zo zmluvy súčasne vyplýva, že povinnému bola schválená
výška revolvingu (automatického poskytnutia ďalšieho úveru - peňažných prostriedkov) v sume 695,88
eur s tým, že podmienky poskytnutia revolvingu sú upravené v zmluvných dojednaniach (čl. 4). Zmluvné
dojednania upravujú aj ďalšie podmienky zmluvy o revolvingovom úvere, napr. sankcie, ktoré by povinný
mal uhradiť v prípade porušenia zmluvy - zmluvnú pokutu, úrok z omeškania (čl. 14).Zmluva v bode 8 obsahuje Dohodu o poskytnutí služby, ktorej predmetom je záväzok veriteľa poskytnúť
dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení stanovených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu
maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru a súčasne záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi za poskytnutie

možnosti odkladu splátok odplatu vo výške 189,88 eur s tým, že táto odplata je splatná dňom
uzavretia dohody. Túto dohodu súd prvého stupňa posúdil za absolútne neplatnú, pre jej rozpor s
dobrými mravmi. Dohoda o možnosti odkladu splátok spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Je zrejmé,
že bola veriteľom vopred formulovaná a dlžník nemohol ovplyvniť jej obsah. Dohoda výrazne zhoršuje

postavenie dlžníka, ktorý prakticky už za možnosť poskytnutia odkladu splátok, a to bez ohľadu na to, či
má o takúto „službu“ záujem, resp. či mu bude vôbec poskytnutá, je povinný už v čase uzavretia zmluvy
o úvere zaplatiť odplatu, ktorá je súčasne aj neprimerane vysoká.

Zo zmluvy vyplýva, že táto neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti použití pre výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov, preto sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Napriek tomu z
predložených písomností je zrejmé, že oprávnený si voči povinnému úroky uplatňuje a rozhodcovským

rozsudkom mu ich bol povinný zaviazaný zaplatiť, aj keď sú právom nedovoleným plnením.

Súdprvéhostupňamaltiežzato,ževzmluvedojednanáodplatazaúver,ktorousúpodľačl.5zmluvných
dojednaní úroky, je v rozpore s dobrými mravmi. Povinný bol rozhodcovským rozsudkom zaviazaný
zaplatiť oprávnenému úroky vyplývajúce z dojednania v zmluve a zároveň aj zmluvnú pokutu. Dohoda
o zmluvnej pokute je podľa názoru súdu absolútne neplatná z dôvodu nedodržania písomnej formy.

V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/2011 z 11.
11. 2013, podľa ktorého v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú
pokutu, nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej
spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Zmluvná pokuta, ktorú
si oprávnený uplatnil voči povinnému, nevyplýva z dohody, ktorá by bola súčasťou zmluvy o úvere,

ale vyplýva iba z dohody nachádzajúcej sa vo všeobecných podmienkach, ktoré nie sú povinným ani
podpísané, okrem toho sú písané drobným písmom a sú tak aj značne neprehľadné. Zmluvná pokuta,
ktorú bol povinný rozhodcovským rozsudkom zaviazaný zaplatiť, je s poukazom na uvedené právom
nedovoleným plnením. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, ktorý bol povinný rozhodcovským rozsudkom
zaviazaný zaplatiť, tento bol oprávnenému priznaný aj z právom nedovoleného plnenia.

Rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný nahradiť oprávnenému ako procesne úspešnému
účastníkovi aj trovy rozhodcovského konania. Na úspech oprávneného v rozhodcovskom konaní však
s poukazom na výsledky preskúmania rozhodcovského rozsudku, keď bolo zistené, že je v rozpore so
zákonom, a preto ani nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie, nemožno prihliadnuť. Vzhľadom
na to, by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by mal povinný platiť trovy rozhodcovského konania.

Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej zmluvy. Pri
jej posudzovaní súd v prvom rade skúmal, či bola dojednaná individuálne. Uviedol, že oprávnený
vopred formuloval všetky ustanovenia zmluvy a z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že by
spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť,
resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská zmluva, aj keď bola uzavretá na

samostatnej listine, individuálne dojednaná nebola. Poučenie neposkytuje spotrebiteľovi dostatočné
informácie o tom, či vôbec bude mať sám možnosť výberu typu konania, resp. že takúto možnosť
ani nebude mať, ak žalobcom bude oprávnený a predovšetkým o tom, čo znamená výlučné riešenie
prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. Ak nie je spotrebiteľ náležite informovaný o dôsledkoch
uzavretia rozhodcovskej zmluvy, nemožno za zhojenie individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy

považovaťaniskutočnosť,žezmluvaobsahujevyhlásenieotom,žesňousúhlasil,resp.junebolpovinný
uzavrieť. Taktiež iba tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote po jej podpise právo od tejto zmluvy
odstúpiť, sa rozhodcovská zmluva nestáva individuálne dohodnutou.

V skutočnosti rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve spotrebiteľovi skutočnú alternatívu
riešenia sporov prakticky neposkytuje, keďže výber medzi rozhodcovským alebo súdnym konaním

je ponechaný na žalobcovi. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ideo rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva aj skutočnosť, že priamo v predtlačenej rozhodcovskej
zmluve sú vopred určené dva konkrétne rozhodcovské súdy, ktoré sú oprávnené rozhodnúť spory
z dohody o uznaní dlhu. Povinnému tak bolo odňaté nielen právo slobodnej voľby uplatnenia či

bránenia svojho práva pred všeobecným alebo rozhodcovským súdom, ale aj právo výberu konkrétneho
rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Podľa názoru súdu,
rozhodcovská zmluva je v neprospech povinného ako spotrebiteľa aj z dôvodu miesta rozhodcovského
konania, pretože v prípade riešenia sporu štátnym súdom by bol miestne príslušný všeobecný
súd povinného, t. j. súd, v ktorého obvode má povinný (spotrebiteľ) bydlisko, čo neplatí v prípade

rozhodcovského konania.

Súd dospel k názoru, že rozhodcovská zmluva, nebola dojednaná individuálne a spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, v neprospech spotrebiteľa, pričom aj keď ide o
spotrebiteľa menej bdelého, či skoro pasívneho až ľahostajného, je namieste mu poskytnúť súdnu
ochranu.

S poukazom na uvedené bolo potrebné rozhodcovskú zmluvu posúdiť ako absolútne neplatnú podľa

§ 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa zjavne celým svojím obsahom a účelom prieči dobrým
mravom, najmä tým, že nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, spotrebiteľ nemal reálnu
možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré ustanovenia vylúčiť, a bol
pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov. Rozpor s dobrými mravmi súd videl aj v okamihu,
kedy došlo k podpísaniu rozhodcovskej zmluvy, nakoľko v čase podpisu ešte žiadna pohľadávka

neexistovala a spotrebiteľ sa zameriaval na získanie finančných prostriedkov, na získanie ktorých mu
bolo oprávneným predložených niekoľko listín a medzi nimi aj rozhodcovská zmluva. Rozhodcovská
doložka v rozhodcovskej zmluve (bod 5) je prakticky rovnakého znenia ako rozhodcovské doložky, ktoré
už boli viackrát judikované za neprijateľné zmluvné podmienky, iba nebola začlenená do všeobecných
podmienok, ale do rozhodcovskej zmluvy na samostatnej listine. Z tohto pohľadu je potom možné vidieť

aj určité obchádzanie zákona, a to konkrétne snahu vyhnúť sa súdnej kontrole rozhodcovskej doložky
podľa kritérií neprijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy.

Súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, pretože rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na
plnenia, ktoré sú právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, pričom aj samotné rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, vychádza z absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy

a rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať exekučný titul.
Rozhodcovský rozsudok tak nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v
zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že exekučný súd sa pri svojom rozhodovaní nedôsledne
zaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy v tom smere, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu alebo

nie, pričom práve táto otázka je podstatná. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere
a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Z právnych dôsledkov
bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14
kalendárnych dní od jej uzavretia a uplatnením tohto práva môže dlžník dosiahnuť zánik rozhodcovskej

zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný mohol nepristúpiť
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v
oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere.
Je nesporné, že povinný mohol vlastným úkonom ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj
obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva preto spĺňa charakter individuálneho

ustanovenia a nemôže byť (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. Oprávnený ďalej uviedol, že medzi
účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva popri tom, že je individuálnym dojednaním, nespĺňala by ani
definíciu neprijateľnej podmienky podľa ust. § 53 ods. 1, resp. ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.
Neprijateľným môže byť len také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri
podaní jeho žaloby.Predmetná rozhodcovská zmluva žiadnu neprijateľnú podmienku neobsahuje a ani sama takouto
podmienkou nie je. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom
úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom.

Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení
sporov, nezrovnalostí alebo nárokov medzi zmluvnými stranami. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/
Občianskeho zákonníka nemá riešiť a ani nerieši situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ. Na podporu
svojej argumentácie oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.
11. 2013 sp. zn. 43CoE/372/2013 a zo dňa 10. 12. 2013 sp. zn. 1CoE/328/2013, uznesenie Krajského

súdu v Žiline zo dňa 31. 01. 2014 č. k. 8CoE/4/2014-42, uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa
31. 01. 2014 č. k. 25CoE/22/2014-57, zo dňa 28. 02. 2014 č. k. 25CoE/16/2014-44 a zo dňa 30.
04. 2014 č. k. 7CoE/17/2014-54. Oprávnený namietal aj zmätočnosť tvrdení súdu o rozhodcovskej
doložke v rozhodcovskej zmluve. V tomto prípade bola uzavretá rozhodcovská zmluva vo forme
osobitnej zmluvy, ktorá obsahuje dojednanie v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní,
poučenie o význame a dôsledkoch jej uzavretia, o práve od danej zmluvy odstúpiť a o tom, že nejde o

podmienku uzavretia. Rozhodcovská zmluva predstavuje jeden právny úkon, ktorý sa musí posudzovať
a vykladať ako celok. Podľa jeho názoru moment, kedy dôjde k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej zmluvy. Možnosť jednostranného odstúpenia od predmetnej
rozhodcovskej zmluvy zároveň garantuje spotrebiteľovi jednostranne zmeniť svoje rozhodnutie o
uzavretí rozhodcovskej zmluvy, ktorá naviac umožňuje alternatívne riešenie sporov tak, že strana

podávajúca žalobu sa rozhodne, kde žalobu podá. Oprávnený bol toho názoru, že právomoc
rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná a rozhodcovský rozsudok je vykonateľným
exekučným titulom.

V ďalšej časti svojho odvolania sa oprávnený zaoberal zmluvnými sankciami (zmluvná pokuta a úrok z
omeškania), ktoré vyplývajú priamo zo zmluvy a dokument s dojednaním zmluvnej pokuty je podpísaný.

Pokiaľ súd prvého stupňa tvrdil, že tieto sankcie súd právom nedovoleným plnením, mal uviesť na
základe aplikácie akých právnych noriem k tomuto záveru dospel.

Vzhľadom na uvedené navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Zároveň si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v sume 76,38 eur
vrátane DPH.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť, pretože je vo
výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle § 214 ods. 2
OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 01. 08. 2014,
kedy bol súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD. doručený návrh oprávneného zo dňa
28. 07. 2014 na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku zo
dňa 06. 05. 2014 sp. zn. 305/03/14 vydaného Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou
Slovak arbitration court, s.r.o., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 06. 2014 a vykonateľnosť dňa

20. 06. 2014. Následne súdny exekútor Mgr. Ing. Ivan Šteiner, PhD. podaním zo dňa 06. 08. 2014
požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného
exekučného titulu. Dňa 13. 11. 2014 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal
napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora Ing. Mgr. Ivana Šteinera, PhD. o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 06. 08. 2014 z dôvodov uvedených v odôvodnení

tohto uznesenia.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastavía) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V predmetnej veci súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne

preskúmal podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva,
že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému
súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom

exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu,
ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by
bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov
vymenovaných v ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, ust. § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31.12.2014 priznávalo exekučnému

súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk. Pokiaľ oprávnený v
návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom

vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (ust. § 3 ods. 1 vyššie citovaného zákona).

Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve
(ust. § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak
je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom

alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskejzmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (ust. § 4 ods. 2 vyššie citovaného zákona). Ak v určitej
veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval

rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a

nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná.

Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu,
ktorý skúmal, či bola v danej veci medzi účastníkmi konania platne uzavretá rozhodcovská zmluva.
Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského
súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia. Exekučný súd v súlade so zákonom skúmal,

či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho
vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný
súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného
exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní
akoexekučnýtitulztohohľadiska,činejdeorozhodnutieničotné,ktorénevyvolávažiadneprávneúčinky.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)

rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 03. 2012 v konaní pod sp.
zn. 6 Cdo 1/2012). Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014, je exekučný súd povinný skúmať existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so

zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 18. 09. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Cdo 230/2011).

Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o
revolvingovom úvere zo dňa 20. 05. 2013 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia (teda v znení účinnom od 01.

01. 2008), podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy, a teda medzi oprávneným a povinným
bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Uvedenú zmluvu uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako
právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal
v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho

zákonníka). V zmysle ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď na vzťah účastníkov konania
aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa.

S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v
danej veci je potrebné za neprimeranú považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným
a povinným dňa 20. 05. 2013, teda uzatvorenú v rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavrel
zmluvu o revolvingovom úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá v typizovanej formulárovej
podobe, oprávnený ju predkladal povinnému v predtlači, dopĺňali sa len údaje o povinnej osobe ako

meno, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ (oprávnený) potom mohol na základe tejto rozhodcovskej
zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorýby bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom
súde v mieste svojho bydliska. Odvolací súd v tomto smere zastáva názor, že o nekalú zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a

štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ
(oprávnený), ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy v jej vopred pripravenej formulárovej podobe,
jednostranne určil rozhodcovské súdy, ktorým v prípade sporu bude vec predložená.

Odvolací súd k tomu ešte uvádza, že vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie

spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne.
Dlžník, ktorému je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto
podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Predtlačené poučenie oprávneného v
rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy za situácie, keď je rozhodcovská
zmluva uzatváraná v rovnaký deň spolu s úverovou zmluvou, odvolací súd nepovažuje za kvalifikované
vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Povinný v takejto situácii mohol ľahko

nadobudnúť dojem, že ide o tú istú úverovú zmluvu pozostávajúcu z viacerých listín a že pokiaľ
úver chcel získať, bol povinný podpísať všetky listiny predložené oprávneným. Odvolací súd v tomto
smere ešte uvádza, že spotrebiteľ (povinný) ako slabšia zmluvná strana, neprofesionál, nie je často
schopný v danom momente pochopiť a zvážiť všetky dôsledky predložených dokumentov obsahujúcich
terminologicky náročný a rozsiahly neprehľadne štruktúrovaný text a v časovej a finančnej tiesni, v ktorej

sanachádza,nerazpristúpiajnataképodmienkyzmluvy,naktorébyzainýchokolnostínikdynepristúpil.

Z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto znení výslovne
vymienil povinný a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť k záveru, že by povinný
mal možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať, teda že by povinný napríklad
mohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, miesto rozhodcovského konania, spôsob konania (s

pojednávaním, bez pojednávania) a podobne. Rozhodcovská zmluva navyše nebola uzatvorená v čase
vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, teda v čase, keď
spotrebitelia, často pod vplyvom finančnej núdze, pri uzatváraní zmluvy opomenú zachovať náležitú
obozretnosť. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku
jestav,akzmluvnépodmienkybolivopredpripravenéanebolomožnémeniťichobsah,čojedanýprípad

podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti a argumenty
tunajší krajský súd považoval námietky oprávneného vznesené v odvolaní za nedôvodné a nemohol
sa stotožniť ani s rozhodnutiami niektorých krajských súdov, na ktoré oprávnený v odvolaní poukázal.
Povinný sa v posudzovanej veci reálne vopred vzdal svojho práva na účinnú ochranu v konaní pred
všeobecným súdom, a to v pozícii a situácii, v ktorej vystupoval ako spotrebiteľ, teda ako slabšia zmluvná

strana a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu podľa
názoru odvolacieho súdu neprijateľné.

Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti
za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, teda povinného, a to podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v

príslušnomznení.Rozhodcovskúzmluvupretoodvolacísúdvzhodesosúdomprvéhostupňavyhodnotil
ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
platnom a účinnom v čase jej uzavretia.

Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý

vzťah teória aj prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je

takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, ideo výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24. 02. 2011 v konaní
pod sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

K námietke oprávneného v podanom odvolaní, že v zmysle príslušného článku rozhodcovskej zmluvy

mal povinný právo od tejto zmluvy jednostranne odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu, a to do 14
kalendárnych dní od jej uzavretia, odvolací súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade,
že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná,
nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež odvolací súd poukazuje
na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom

(veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa
nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise
právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nič nemení na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej
zmluvy,keďvposudzovanomprípadebolaspotrebiteľovivkonečnomdôsledkuodopretámožnosťbrániť
svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na
rozhodcovskom súde. Odvolací súd zároveň dodáva, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť,

nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa
spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci
pred rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.
Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak
svojimidôsledkamisledujetencieľ,abypredmetnéustanoveniedodržanénebolo,tedazákonobchádza.

O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v
priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného
súdu SR zo dňa 24. 05. 1995 v konaní pod sp. zn. PL. ÚS 16/95).

S poukazom na uvedené zistenia odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa v danom prípade
správne právne posúdil, že rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatnej

rozhodcovskej zmluvy, nie je spôsobilým exekučným titulom podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol
(§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.