Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/769/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713204481
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6713204481.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Lawyer Partners a.s.,
IČO: 35944471, so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska
kancelária Chabadová, s.r.o., IČO: 36866733, so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, v mene
ktorého pred súdom koná Mgr. Ľubica Pavelková Chabadová, advokátka a konateľka, proti odporcovi:
C. F., bytom Z. XX, L. - V., o zaplatenie 13,28 € o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Zvolen č. k. 10Ro/60/2013-16 z 25. 11. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10
ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch“) po zistení, že výzvu na
zaplatenie súdneho poplatku prevzal právny zástupca navrhovateľa dňa 08. 10. 2013 a súdny poplatok v
sume 16,50 € v určenej lehote desiatich dní od doručenia výzvy navrhovateľ nezaplatil napriek poučeniu
o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku v podobe zastavenia konania; okresný súd uviedol, že
návrh na začatie konania mu bol zo strany navrhovateľa doručený dňa 20. 03. 2013.

Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd
uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f)
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). V odvolaní uviedol, že postupom okresného súdu
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Návrhom na začatie doručeným dňa 19.10.2006 sa
navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia istiny s príslušenstvom. Podanie v tejto veci urobil
navrhovateľ elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Okresný
súd odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče s podaniami vrátil navrhovateľovi späť. O
prípustnosti tohto konania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v náleze sp. zn. II.
ÚS 151/2008 vyslovil záver, že okresný súd porušil základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím jeho podania
urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom; okresnému súdu
prikázal konať vo veci podania navrhovateľa urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným
elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku s tým, že bude
povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním navrhovateľa ako návrhom na začatie
konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou a postupovať vo vzťahu k nemu podľa
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, keď právne účinky tohto podania zostanú
zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania; na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná
okolnosť, že z technických príčin nebude môcť okresný súd podanie navrhovateľa zaevidovať spätne
ku dňu jeho doručenia, i tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo
doručené s účinkami pôvodného doručenia. Navrhovateľ ďalej v odvolaní uviedol, že okresnému súdu

opätovne doručil podania, o ktorých Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vyššie citovaným
nálezom. Navrhovateľ mal a má za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho
podania, t.j. s účinnosťou ku dňu 19.10.2006. Je preto potrebné vychádzať zo záveru, že návrh na
začatie konania v tejto konkrétnej veci, voči ktorej smeruje toto odvolanie a v ktorej okresný súd zastavil
konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, na ktorého zaplatenie vyzval až v roku 2013, bol podaný
dňa 19.10.2006. O tejto skutočnosti je okresný súd dostatočne informovaný, nakoľko predmetný nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky smeruje priamo voči tomuto súdu a ukladá mu priamo povinnosť.
Navrhovateľ preto považuje za neprípustné, aby sa od neho požadovalo preukazovanie tejto skutočnosti,
t.j. existencie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď tento nález bol doručený okresnému
súdu priamo ústavným súdom. Okresný súd sa evidentne nestotožnil s tvrdením, že ide o opätovné
doručenie návrhov na začatie konania pôvodne podaných na tento súd 31. 03. 2006; navrhovateľ však
trval na tom, že návrhu doručenému okresnému súdu v roku 2013 sa pripíšu účinky k pôvodnému
dátumu podania v roku 2006. Navrhovateľ zdôraznil, že nemá zákonnú povinnosť uniesť akési dôkazné
bremeno, podľa ktorého by bol povinný preukázať (bez uvedenia zákonného ustanovenia, podľa ktorého
má mať takúto povinnosť), že ide skutočne o návrh podaný na súd pôvodne v roku 2006; poukázal
aj na to, že to bol práve okresný súd, ktorý v roku 2006 porušil svoju povinnosť prijať jeho návrhy na
začatie konania, vystupuje tu teda v pozícii škodcu a navrhovateľ v pozícii poškodeného, preto nie je
množné spravodlivo od neho požadovať, aby si splnil povinnosť (preukázať, že ide o totožný návrh, ktorý
doručoval v roku 2006), ktorú by nemal v prípade, ak by si okresný súd riadne splnil svoju povinnosť
a návrh v roku 2006 prijal, t.j. dôsledkom porušenia svojej povinnosti okresným súdom ako škodcom,
nemôže byť vznik novej povinnosti pre navrhovateľa ako poškodeného (nemožno od neho vyžadovať
splnenie povinností, ktoré by nemal, keby okresný súd neporušil jeho práva). Nikto v konaní nedokazuje,
kedy a ako doručil návrh na začatie konania na súd. Ak okresný súd v roku 2006 odmietol zapísať jeho
návrh, mal urobiť potrebné opatrenia, aby v prípade potreby (nález ústavného súdu), vedel posúdiť,
ktoré návrhy odmietol. Poukázal aj na to, že okresný súd postupuje účelovo, keď koná s jeho právnym
zástupcom, ktorému udelil plnomocenstvo na zastupovanie v roku 2010, hoci na návrhu je uvedený
iný zástupca splnomocnený v roku 2006. V zmysle § 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
poplatok za podanie návrhu je splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1 písm. a/
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vzniká podaním návrhu; podľa § 13 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od
konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. Vzhľadom k uvedeným skutkovým okolnostiam,
citovaným zákonným ustanoveniam a ustálenej judikatúre (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo/70/1993 zo dňa 30.06.1993) má za to, že okresný súd odňal navrhovateľovi
možnosť konať pred súdom, nakoľko v čase, kedy ho vyzýval na zaplatenie súdneho poplatku, ho nebolo
podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch možné vyrubiť. Nebol zákonný dôvod na takýto
postup a následne nebol zákonný dôvod ani na zastavenie konania. Súdny poplatok sa stal splatný dňa
19.10.2006, preto okresnému súdu uplynula lehota na jeho vyrubenie dňa 31.12.2009 (t.j. tri roky od
konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným). Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Z predloženého spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania zo dňa 23. 03. 2006
sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 13,28 € a náhrady trov konania z titulu
nezaplatených koncesionárskych poplatkov; podľa podacej pečiatky okresného súdu bol návrh doručený
na súd dňa 20.03.2013. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka
číslo: 3632/B (č.l. 8-9 spisu) vyplýva, že v návrhu označený navrhovateľ „BSP Lawyer Partners a.s., so
sídlom v Bratislave, Benediktiho č. 5“ zmenil s účinnosťou od 12.05.2007 obchodné meno na Lawyer
Partners a.s. a s účinnosťou od 12.06.2009 sídlo na Bratislava, Prievozská č. 37. Písomnou výzvou zo
dňa 01.10.2013 vyzval okresný súd navrhovateľa, aby v lehote do 10 dní od doručenia výzvy zaplatil
súdny poplatok za podanie návrhu v sume 16,50 € podľa položky č. 1 písm. a/ sadzobníka súdnych
poplatkov s poučením, že ak nebude poplatok v určenej lehote zaplatený, okresný súd konanie zastaví
podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch; písomnú výzvu doručil okresný súd
právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 08.10.2013. Na výzvu okresného súdu na zaplatenie súdneho
poplatku navrhovateľ žiadnym spôsobom nereagoval a súdny poplatok za podanie návrhu nezaplatil.
Následne napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku za

podanie návrhu na súd. Podľa úradného záznamu zo dňa 19.05.2014 vykonal okresný súd lustráciu
v zoznamoch účastníkov konania a predmetu sporov, na základe ktorej nebolo možné ustáliť, že
sa v prejednávanej veci jedná o rovnopis niektorého z návrhov doručených navrhovateľom v roku
2006, o ktorých rozhodoval aj ústavný súd a nie o nový návrh na začatie konania; svoje tvrdenie,
že ide opätovné doručenie pôvodného návrhu na začatie konania navrhovateľ žiadnym spôsobom
nepreukázal; lustráciou vo veciach napadnutých okresnému súdu nebolo zistené, že by na okresnom
súde prebiehalo konanie, v ktorom by totožný navrhovateľ podal návrh proti totožnému odporcovi ako
je tomu v prejednávanej veci.

Podľa § 82 ods. 1 O.s.p., konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo
vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť
vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je
poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatníkom je navrhovateľ
poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti,
poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa
osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak nebol
zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve
poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy;
ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia
poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Vzhľadom na odvolaciu námietku navrhovateľa, že okresný súd mu zastavením konania odňal možnosť
konať pred súdom, pretože mu nezákonne vyrubil súdny poplatok za podanie návrhu na súd napriek
tomu, že lehota na vyrubenie súdneho poplatku už uplynula, bolo potrebné sa v odvolacom konaní
prednostne zaoberať otázkou okamihu začatia konania v prejednávanej veci a teda vznikom poplatkovej
povinnosti navrhovateľa za podanie návrhu. Sporové občianske súdne konanie začína doručením
návrhu na začatie konania na súd (§ 82 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ tvrdil, že návrh na začatie
konania doručený okresnému súdu dňa 20.03.2013 je návrhom na začatie konania, ktorý pôvodne
doručil okresnému súdu v roku 2006 ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané zaručeným
elektronickým podpisom a ktorý okresný súd nezákonne odmietol prijať, čím podľa vyššie citovaných
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva došlo k porušeniu
základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Toto svoje tvrdenie ohľadne totožnosti návrhov na začatie konania však navrhovateľ
žiadnym spôsobom nepreukázal.

Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II.ÚS/151/2008-105 zo dňa 24.06.2008 vyplýva,
že okresný súd porušil základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd neprijatím jeho podania zo dňa 19.06.2006 urobeného elektronickou
formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom (ako vyplýva z odôvodnenia nálezu zo
skutkového hľadiska okresný súd neprijal podanie navrhovateľa tým, že doručený DVD nosič s návrhmi
vrátil navrhovateľovi späť); ústavný súd okresnému súdu prikázal konať vo veci uvedeného podania
podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom v odôvodnení nálezu zdôraznil,
že právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania a na tomto
zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude
môcť podanie navrhovateľa zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia; i tak bude povinnosťou okresného
súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia; z odôvodnenia

nálezu súčasne vyplýva, že jedným z dotknutých podaní bol aj návrh navrhovateľa na začatie konania
voči odporcovi.

Podľa názoru odvolacieho súdu na splnenie príkazu ústavného súdu okresnému súdu, aby tento o
podaní navrhovateľa konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a pripísal mu
účinky ako keby bolo podané v roku 2006, je navrhovateľ povinný preukázať, že návrhy na začatie
konania doručené okresnému súdu v roku 2013 sú totožné s návrhmi doručenými okresnému súdu
v roku 2006 (napríklad predložením originálneho nosiča DVD s pôvodnými elektronickými podaniami
podpísanými zaručeným elektronickým podpisom alebo iným spôsobom s porovnateľnou výpovednou
hodnotou). Túto svoju povinnosť si navrhovateľ nesplnil.

Z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci sťažnosti č. 50645/2008
navrhovateľa a 23 ďalších sťažností proti Slovenskej republike vyplýva, že európsky súd jednomyseľne
spojil všetkých 24 sťažností navrhovateľa na spoločné konanie a všetky sťažnosti odmietol ako
neprijateľné; navrhovateľ sa sťažnosťami domáhal vyslovenia porušenia jeho práva na prístup k súdu
podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s tým, že v konaniach pred
ústavným súdom nedosiahol primeranú nápravu. Jedným z argumentov navrhovateľa bolo aj tvrdenie,
že po rozhodnutí ústavného súdu o porušení jeho práva na súdnu ochranu, nemohol predložiť originálne
DVD nosiče s pôvodnými návrhmi z roku 2006 jednotlivým všeobecným súdom, pretože boli priložené
k jeho ústavným sťažnostiam a následne boli zaslané európskemu súdu v súvislosti s preskúmavanými
sťažnosťami a súčasne podľa znaleckého posudku bolo prakticky a právne nemožné vyhotoviť identické
kópie originálnych DVD nosičov s ich originálnou časovou stopou (bod 32 odôvodnenia rozhodnutia);
na tento argument európsky súd uviedol, že vo formulári sťažnosti ako aj v iných dokumentoch súdu je
výslovne uvedené, že sa súdu nemajú predkladať originály dokumentov na účely individuálnej sťažnosti;
navrhovateľ napriek tejto inštrukcii k svojmu podaniu priložil originálne DVD nosiče; navrhovateľ o ich
vrátenie nepožiadal; jeho argument o nemožnosti predložiť tieto DVD nosiče všeobecným súdom je
preto neudržateľný (bod 38 odôvodnenia rozhodnutia).

Podanie návrhu na začatie konania na súd má významné procesnoprávne a hmotnoprávne účinky.
Navrhovateľ žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázal svoje tvrdenie o totožnosti predmetného
návrhu na začatie konania doručeného okresnému súdu dňa 20.03.2013 s pôvodným návrhom na
začatie konania doručeným okresnému súdu v roku 2006 (hoci aj podľa citovaného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva mu v tom nebránila neprekonateľná prekážka). Podľa názoru
odvolacieho súdu nemožno postup okresného súdu, ktorý v dôsledku nepreukázania podmienok a
dôvodnosti výnimočného postupu vo vzťahu k zachovaniu účinkov pôvodného elektronického podania
z roku 2006 po ich tvrdenom opätovnom doručení v roku 2013 (podľa záverov citovaného nálezu
ústavného súdu), doručené návrhy zo strany navrhovateľa zapísal ako nové návrhy na začatie konania,
považovať za svojvoľný a nezákonný (uvedené závery sú v súlade aj s aktuálnou rozhodovacou praxou
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, porovnaj napríklad uznesenia sp. zn. 3Cdo/336/2013 zo dňa
04.11.2013, sp. zn. 5Cdo/4/2014 zo dňa 20.01.2014, sp. zn. 7Cdo/220/2013 zo dňa 12.02.2014, sp. zn.
4Cdo/361/2013 zo dňa 25.11.2013 alebo sp. zn. 8Cdo/79/2013 zo dňa 17.02.2014), pod vplyvom ktorých
odvolací súd vzhľadom na ďalšie odvolacie námietky navrhovateľa dodáva, že pokiaľ navrhovateľ
namietal, že už nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi podanými v roku 2006 a vytýkal
okresnému súdu, že mal prijať opatrenia na zachovanie možnosti preveriť totožnosť týchto návrhov, je
potrebné uviesť, že v súlade so zásadou právo patrí bdelým - „vigilantibus iura scripta sunt“ - bolo práve
na navrhovateľovi, aby sa týchto nosičov nezbavil a nevystavil riziku, že v súčasnosti nevie preukázať,
aký návrh na začatie konania podal v roku 2006; k námietke, že okresný súd v roku 2013 akceptuje
plnomocenstvo právneho zástupcu navrhovateľa udelené v roku 2010, odvolací súd poukazuje na to,
že o existencii a obsahu tohto plnomocenstva, na rozdiel od totožnosti návrhov na začatie konania z
roku 2006 a 2013, nie sú žiadne pochybnosti.

Odvolací súd podotýka, že aj v prípade, keby navrhovateľ preukázal, že návrh na začatie konania
doručený okresnému súdu v roku 2013, je totožný s návrhom doručeným okresnému súdu v roku
2006, ktorý okresný súd nezákonne odmietol prijať, opätovné doručenie návrhu okresnému súdu až po
uplynutí relatívne dlhej doby piatich rokov od rozhodnutia ústavného súdu, resp. európskeho súdu pre
ľudské práva (tak, že uplynula lehota na vyrubenie súdneho poplatku), by bolo možné (bez existencie
výnimočných okolností ospravedlňujúcich túto dlhú dobu) vyhodnotiť ako šikanózny výkon práva a
nepriznať mu ochranu.

Okresný súd správne vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu na
začatie konania na súd, súdny poplatok stanovil v správnej výške a poučil navrhovateľa aj o možnosti
zastavenia konania ako následku nezaplatenia súdneho poplatku. Lehota na vyrubenie súdneho
poplatku navrhovateľovi za návrh podaný na súd v roku 2013 doposiaľ neuplynula. V dôsledku
nezaplatenia súdneho poplatku navrhovateľom v stanovenej lehote okresný súd dôvodne konanie o
návrhu navrhovateľa zastavil. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie okresného
súdu v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd analogicky podľa § 224 ods. 4 O.s.p. nerozhodoval, pretože
o trovách konania nerozhodol ani okresný súd. Navyše navrhovateľ návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania nepodal (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.