Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoE/5/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204935
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8514204935.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, právne zastúpeného advokátkou Mgr. Lenkou
Zichovou, LL.M., so sídlom Stropkovská 3, 821 03 Bratislava, proti povinnému: U. E., nar. XX.X.XXXX,
bytom XXX XX I. XXX, štátny občan SR, o vymoženie 2.945,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5Er/555/2014-19 zo dňa 4.12.2014,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Ako dôvod uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáha voči povinnému
vymoženia istiny vo výške 2.945,43 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - právoplatného
a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou
Slovak arbitration court, s.r.o., Krížna 56, Bratislava sp. zn. 504/03/14 zo dňa 13.5.2014. Pri preskúmaní
Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 24.1.2013, súvisiacich Zmluvných dojednaní, rozhodcovskej
zmluvy a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku zistil, že rozhodcovský súd svoju právomoc
rozhodovať vo veci odvodil z rozhodcovskej zmluvy, uzatvorenej medzi oprávneným a povinným
dňa 24.1.2013. Súd sa preto zameral na kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej zmluvy, ktorá
založila konanie pred rozhodcovským súdom, berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút
neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Zistil, že znenie rozhodcovskej
zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi tohto konania sa na prvý pohľad nejaví ako neprijateľné, keďže
umožňuje riešenie sporov buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným všeobecným súdom
s tým, že výber jednej z alternatív je na žalobcovi. V tejto zmluve je dokonca uvedené, že podpis
rozhodcovskej doložky nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník má právo
aj odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy. Predmetná rozhodcovská zmluva teda má formálne charakter
rozhodcovskej zmluvy a netvorí súčasť formulárovej zmluvy o úvere. Taktiež znenie dohodnutej
rozhodcovskej zmluvy zodpovedá požiadavke § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, keď
nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s veriteľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Napriek tomu
súd túto rozhodcovskú zmluvu považoval za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú, a to jednak
preto, že nespĺňa podmienku individuálneho dojednania a jednak vzhľadom na úpravu procesného
postupu rozhodcovského súdu. Pokiaľ ide o individuálnosť dojednania rozhodcovskej zmluvy, súd dospel
k záveru, že táto nebola individuálne dojednaná. Súd pritom vychádza z citovaného § 53 ods. 2 OZ.
Rozhodcovská zmluva bola vopred pripravená oprávneným, teda povinný sa s ňou mohol oboznámiť
pred podpisom zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť jej obsah. Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia
sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských veciach, súd je však toho názoru, že ak má

byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, a teda ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými
riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej
zmluvy nevyplýva, že povinnému sa poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Je pravdou, že v rozhodcovskej
zmluve je poučenie o tom, že dôsledkom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešiť prípadné
spory v rozhodcovskom konaní a je v nej aj oboznámenie so spôsobom výberu rozhodcu, absentujú v
nej však akékoľvek informácie o skutočne podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského
konania, ktoré sú potrebné pre naozaj slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou veci, ako napr.
o záväznosti rozhodcovského rozsudku, voči ktorému zväčša nie je prípustný opravný prostriedok v
zmysle dvojinštančnosti konania (ako je tomu napr. v súdnom konaní pred všeobecnými súdmi, keď
rozhodnutie súdu prvého stupňa môže na základe odvolania preskúmať druhostupňový súd; súd za
opravný prostriedok nepovažuje žalobu o zrušenie rozhodcovského konania), alebo o tom, že touto
dohodou sa riešenie sporov prenáša na súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom
procesnom postupe rozhodcovského súdu a o právach a povinnostiach povinného v prípadnom
rozhodcovskom konaní. Je len ťažké predstaviť si rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke,
ak spotrebiteľ nepozná jej obsah, resp. nepozná procesné pravidlá konania pred rozhodcovským
súdom. Spotrebiteľ tak síce bol formálne poučený o určitých okolnostiach týkajúcich sa rozhodcovského
konania, avšak tento nebol jednoznačne poučený o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej
zmluvy so zameraním na potenciálne zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa
v porovnaní so súdnym konaním. Z úradnej činnosti súdu sa javí, že predkladanie rozhodcovských
zmlúv, či doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej
zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o
individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Takéto postupy je podľa názoru súdu prvého stupňa
možné označiť za nekalé obchodné praktiky, pričom na tomto nič nemení technika predkladania
rozhodcovských zmlúv, resp. doložiek - t.j. buď inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných
podmienok alebo vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera,
ani skutočnosť, že je spotrebiteľovi umožnené v určitej krátkej lehote odstúpiť od takéhoto zmluvného
dojednania. Za tohto stavu súd uvedenú rozhodcovskú doložku nepovažoval za individuálne dojednanú.
Súd ďalej preskúmal aj procesný postup rozhodcovského súdu upravený v rokovacom poriadku (ďalej
aj „RP“) rozhodcovského súdu, ktorý je zverejnený na internetovej stránke www.slas.sk/_Podklady/
Rokovaci_poriadok.pdf . Zistil, že procesný
postup pri rozhodnutí veci, teda v zmysle citovaných ustanovení RP, umožňuje vydať rozsudok aj
bez prejednania veci, pričom dlžníkovi je tento rozsudok možné doručiť aj tzv. fikciou doručenia, čo v
konečnom dôsledku môže znamenať, že sa žalovaná strana nemusí o prebiehajúcom rozhodcovskom
konaní a vydanom rozhodcovskom rozsudku ani dozvedieť. Čo sa týka odôvodnenia rozhodcovského
rozsudku, tak v prípade, že bol rozhodcovský rozsudok vydaný bez prejednania a bez vyjadrenia
žalovanej strany a následne doručený žalovanej strane spolu so žalobou, tak rozhodcom konštruované
odôvodnenie nároku žalobcu a právna argumentácia, ktorá vyslovuje súlad s právnymi predpismi,
vrátane predpisov o ochrane spotrebiteľa, môže vyvolávať u spotrebiteľa pocit, že predmet žaloby bol
preverený a potvrdený osobou s právnickým vzdelaním, a preto spotrebiteľ už nemá viac čo namietať.
V RP upravený postup rozhodcovského súdu spôsobuje vzhľadom na uvedené skutočnosti značné
znevýhodnenie takmer výlučne dlžníka, v danom prípade spotrebiteľa, pri jeho obrane v rozhodcovskom
konaní oproti jeho možnostiam v riadnom občianskom súdnom konaní. Uzavrel, že všetky uvedené
okolnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy navodzujú dojem, ktorý hraničí až s presvedčením, že
oprávnený zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané (v dôsledku
čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný), sa správa síce
podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci (t.j.
obídenie kontroly zmluvných podmienok všeobecným súdom). Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za
vyššie uvedených okolností spolu s absenciou individuálnosti jej dojednania považoval za neprimeranú
zmluvnú podmienku v právnom vzťahu spotrebiteľského charakteru. Takéto dojednanie podľa názoru
súdu dosahuje intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v neprospech spotrebiteľa a je v
rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje jej
neplatnosť. Ak teda nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu

„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a
citované ustanovenia súd postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil
tým, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho
sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné
právne posúdenie. Tvrdí, že rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je (resp.
nebola) podmienkou uzavretia paralelnej zmluvy o revolvingovom úvere. Uvedené jednoznačne vyplýva
z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, podľa
ktorého dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia.
Oprávnený je presvedčený, že nie je silnejšieho práva spotrebiteľa, ako inštitút odstúpenia od zmluvy,
ktorý mu zaručuje zrušenie zmluvy akéhokoľvek obsahu ex tunc, bez sankcii a bez povinnosti vracať
dodávateľovi plnenie. Nesúhlasí s tvrdením súdu, že rozhodcovská zmluva nebola zjednaná individuálne
a vzhľadom k tomu, že povinný tieto tvrdenia neuviedol ani v konaní pred rozhodcovským súdom ani
v exekučnom konaní, je otázkou, na základe čoho exekučný súd tieto závery dôvodil. Zdôraznil, že
v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 6M 9/2012 je predmetná
rozhodcovská zmluva výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Spotrebiteľovi boli poskytnuté
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo ktorá voľba znamená,
pričom zhrnutie týchto ústne poskytnutých informácií obsahujú body 2. a 3. spornej rozhodcovskej
zmluvy. Oprávnený má ďalej za to, že v danom prípade povinný jednoznačne mohol ovplyvniť obsah
rozhodcovskej zmluvy, a to hneď dvakrát - pred a po jej uzavretí. Oprávnený bol riadne poučený o obsahu
a význame rozhodcovskej zmluvy, čo svojim podpisom na nej potvrdil. Nepodpísaním rozhodcovskej
zmluvy by neprišlo k jej platnosti a účinnosti, teda ani jej obsah by sa nestal záväzným. Povinný
mal ďalej možnosť zásadne zmeniť jej obsah a to tak, že už od takto uzavretej zmluvy odstúpi. Toto
právo si účastníci v rozhodcovskej zmluve jednoznačne zjednali a povinný ako spotrebiteľ mal do
14 dní možnosť od rozhodcovskej zmluvy ako celku odstúpiť. Exekučný súd v napadnutom uznesení
tvrdí, že vzhľadom na to, že rozhodcovský súd rozhodol v zrýchlenom konaní, postupoval v rozpore
so zákonom a pochybil pri doručovaní rozhodcovského rozsudku, znemožnil povinnému brániť svoje
práva pred rozhodcovským súdom. Nezohľadnil však fakt, že rozhodcovský súd povinnému riadne
doručil výzvu k žalobnej odpovedi, na ktorú mohol spotrebiteľ reagovať, avšak neučinil tak. Oprávnený
rovnako poukázal na fakt, že povinný sa ani v čase pred podaním žalobného návrhu nijako nebránil a
voči nárokom oprávneného nenamietal. Keďže povinný mal možnosť v rozhodcovskom konaní zaslať
žalobnú odpoveď a brániť tak svoje práva, napriek tomu zotrval pasívny, oprávnený má za to, že
exekučný súd by nemal suplovať aktivitu povinného takto neprimeraným spôsobom a hlavne v štádiu
konania, ktoré k tomu už nedáva priestor. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania v celkovej výške 127,29 eur.

Sudkyňa predmetného súdu, ktorej bola vec daná po podaní odvolania na vybavenie, podanému
odvolaniu nevyhovela a v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. postúpila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213
ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný
dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných
dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady
konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto
preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
opodstatnené.

Prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach

nič nezmenilo, odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého
stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom oprávneného odvolací súd
dopĺňa:

Zo spisového materiálu je zrejmé, že právny vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako
dlžníkom vznikol dňa 24.1.2013 a mal formu úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru (v
ďalšom texte už len „úverovej zmluvy“). V ten istý deň bola uzavretá samostatná rozhodcovská zmluva,
v ktorej sa zmluvné strany (v bode 5) dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, budú
riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým
z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov: - Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Slovak
arbitration court, s.r.o, so sídlom v Bratislave; - Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený
pri Victoria legal arbiter, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici. V bode 2 rozhodcovskej zmluvy veriteľ
vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy
o revolvingovom úvere. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa,
pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný. V
bode 3 rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy dlžníka poučil
o dôsledkoch jej uzatvorenia. V bode 7 sa zmluvné strany dohodli, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy
odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.

Táto zmluva bola urobená v písomnej forme a bola podpísaná oboma zmluvnými stranami. Z hľadiska
formálnych náležitostí spĺňa náležitosti rozhodcovskej zmluvy predpísané v § 4 ods. 1, 2 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK).

Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená medzi účastníkmi konania na samostatnom liste bez toho, aby
to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere, po nekonkretizovanom poučení o dôsledkoch jej
uzatvorenia a s možnosťou od tejto zmluvy odstúpiť v 14-dňovej lehote, nevyžadovala, aby sa vzniknuté
spory riešili výlučne v rozhodcovskom konaní.

Skutočnosť, že nielen spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o revolvingovom úvere, ale aj rozhodcovská
zmluva, bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom formulári, neznamená, že dlžník ju nemal
možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Ak aj rozhodcovská zmluva bola oprávneným ako veriteľom
vopred pripravená pre povinného ako dlžníka na samostatnom liste, mal povinný ako dlžník možnosť
túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Navyše, povinný mal
právo odmietnuť rozhodcovskú zmluvu do 14 dní od dňa uzavretia rozhodcovskej zmluvy bez uvedenia
dôvodu, a to bez vplyvu na účinnosť uzavretej úverovej zmluvy, čím mu bola poskytnutá ďalšia možnosť
voľby prijať alebo neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy.

V prejednávanej veci uzavretá rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred
všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom
zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd.

Zásadnou vadou tejto rozhodcovskej zmluvy je preto len chýbajúci dôkaz o poučení dlžníka o
nevýhodách rozhodcovského konania v porovnaní so súdnym konaním.

Rozhodcovská zmluva v bode 3 obsahuje len vyhlásenie dlžníka, že zo strany veriteľa bol poučený o
dôsledkoch uzatvorenia tejto zmluvy. Nebolo preukázané, o akých konkrétnych dôsledkoch bol dlžník
poučený. Za právne relevantné je možné považovať len poučenie obsahujúce informácie o procesných
nevýhodách rozhodcovského konania oproti súdnemu konaniu pre dlžníka - spotrebiteľa. Len za
predpokladu preukázania splnenia aj tejto podmienky by bolo možné považovať rozhodcovskú zmluvu
za individuálne dojednanú. Nepreukázanie obsahu poučenia dlžníka - spotrebiteľa má za dôsledok

vznik vyvrátiteľnej domnienky, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná (§ 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka).

Preto aj odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského
súdu vydať exekučný titul, za individuálne dohodnutú, na ktorú nie je možné aplikovať ustanovenia
§ 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve,
spôsobujúcich jej neplatnosť.

Nie je dôvod pre zmenu takejto súdnej praxe ani z dôvodu účinnosti zákona č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Príloha č. 1 k tomuto zákonu obsahuje znenie poučenia
spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ktoré je ešte podrobnejšie než to
doposiaľ požadovali súdy.

Naviac je potrebné súhlasiť so záverom napadnutého uznesenia, že rozhodcovská zmluva zakladá
značnú nerovnováhu v procesných právach a povinnostiach dlžníka pri porovnaní občianskeho súdneho
konania s rozhodcovským konaním.

Pojem „značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán“ podmieňujúci záver o
neprimeranosti zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyložil Súdny dvor EÚ
vo svojom rozsudku zo dňa 14.3.2013 C-415/11 nasledovne: „Článok 3 ods. 1 Smernice 90/13 sa má
vykladať v tom zmysle, že:

- pojem „značná nerovnováha“ ku škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych
predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či
a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než
právne postavenie zakotvené na platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa zdá, že na tieto účely je
relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má
podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovania nekalých podmienok, - na
účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery (dobrej viery - neoficiálny preklad),
treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne,
mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom
dojednaní“.

Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného tvorí
predovšetkým písomná forma, neverejnosť rozhodcovského konania, možnosť doručovania tzv. fikciou
doručenia, v dôsledku čoho sa žalovaná strana nemusí o prebiehajúcom rozhodcovskom konaní
a vydanom rozhodcovskom rozsudku ani dozvedieť, ale najmä neprípustnosť riadneho opravného
prostriedku, ktoré znevýhodňuje toho z účastníkov, ktorý má výrazne sťaženú možnosť finančne si
zabezpečiť kvalifikovanú právnu pomoc, ktorá je v rozhodcovskom konaní s typicky písomnou formou
zrejmou potrebou.

Zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
z dôvodu neplatnosti (neprijateľnosti) rozhodcovskej doložky (zmluvy) môže exekučný súd len v prípade
záveru, že predmetom rozhodcovského rozsudku boli nároky uplatnené voči spotrebiteľovi a existujú
konkrétne dôvody, pre ktoré je dojednanie rozhodcovskej doložky pre povinného zjavne neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

Keďže v danom prípade rozhodcovská zmluva neobsahuje konkrétne poučenie dlžníka o procesných
nevýhodách rozhodcovského konania nebola individuálne dojednaná, pričom jej uzavretím došlo k
založeniu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka,
terajšieho povinného.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté
uznesenie.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.