Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614214426
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:6614214426.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o nesvojprávneho U. U., nar. XX.
XX. XXXX, bytom Domov sociálnych služieb a špecializované zariadenie Liptovský Hrádok, so sídlom
Pod lipami 105/16, prevádzka Smrečany, zastúpeného opatrovníkom Domov sociálnych služieb a
špecializované zariadenie Liptovský Hrádok, so sídlom Pod lipami 105/16, Liptovský Hrádok a kolíznym
opatrovníkom Mesto Liptovský Mikuláš, v konaní o návrhu A. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V.

nad C., Q. XXX/XX na zmenu opatrovníka, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, č.k. 8Ps/8/2014-31 zo dňa 13. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. Žiadnemu z
účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Z výsledkov vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že od pozbavenia spôsobilosti na
právne úkony U. U. v roku 1973 funkciu jeho opatrovníka nevykonával žiadny príbuzný, nakoľko
žiadna osoba vhodná na výkon takejto funkcie z rodinného prostredia zistená nebola. Otec i matka
menovanéhobolipostihnutíduševnouporuchou,rovnakoakojehodvajabratia.Isamotnánavrhovateľka
trpí psychickými problémami, vyhľadáva pomoc psychiatra. Navrhovateľka neprejavila záujem o výkon
funkcie opatrovníčky svojho brata od roku 1973 do roku 1997, teda 24 rokov a od roku 1997 do roku 2014

ďalších 17 rokov. Rovnako ho, čo nebolo sporné, do septembra 2013 nekontaktovala, nenavštevovala,
netelefonovala, nepísala. Zdôraznil, že zmena funkcie opatrovníka musí byť predovšetkým v záujme
nesvojprávneho U. U.. Navrhovateľka odôvodnila svoj návrh tým, že sa chce o brata osobne starať, chce
ho zobrať do miesta svojho bydliska. Zdôraznil, že výkon funkcie opatrovníka neznamená povinnosť
osobne sa o opatrovanca starať, ale znamená jeho zastupovanie pri právnych úkonoch. Tu považoval
zmenu opatrovníka za daného stavu za rozpor so záujmami nesvojprávneho tak po stránke materiálnej,

akoipostránkesociálnej.Vdomovesociálnychslužiebsanesvojprávnynachádzatakmer2/3-inysvojho
života, má zabezpečenú lekársku starostlivosť psychiatričkou, ktorá dlhodobo pozná jeho zdravotný
stav, aj všeobecných lekárov, pracovnú terapiu, rehabilitácie, sociálne kontakty s vekovo a zdravotne
primeranými spolubývajúcimi, čo v rodine navrhovateľky zabezpečené nemá. Nemá žiadnu väzbu k
miestu bydliska navrhovateľky.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s tým, že v danom prípade ide o konanie,

ktoré je možné začať i bez návrhu.

Proti uzneseniu okresného súdu, v zákonnej lehote, doručila odvolanie navrhovateľka. Poukazovala,
že jej brat jej neustále vyvoláva, píše listy, že sa chce vrátiť domov k nej, je si vedomá, že sa chce
o brata postarať, zaručila sa mu zabezpečiť opateru a zdravotnú starostlivosť. Žiadala preto o zmenu
rozhodnutia okresného súdu a vyhovenie jej návrhu.Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Po preskúmaní veci síce odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie,dospelksprávnymskutkovýmzisteniam,vyvodilsprávnyprávnyzáverasvojerozhodnutie
náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v súvislosti s ust. § 167 ods. 2 O.s.p.
odôvodnil,nadruhejstranevšakodvolacísúddospelkzáveru,ževdanomprípadeokresnýsúdnemohol
o návrhu navrhovateľky rozhodnúť formou uznesenia, ale mal podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy
o návrhu navrhovateľky na zmenu opatrovníka rozhodnúť rozsudkom.

V tejto súvislosti odvolací súd považoval za potrebné poukázať na to, že od 1. 10. 2004 pribudlo
do Občianskeho zákonníka ustanovenie § 189a O.s.p., ktoré v odseku 1 hovorí, že v rozhodnutí o
pozbaveníaleboobmedzeníspôsobilostinaprávneúkonysúdurčíopatrovníkapodľa§192tomu,ktobol
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.

V Komentári k § 189a sa píše, že ak súd koná o spôsobilosti na právne úkony, rozsudkom rozhodne o

pozbavení a obmedzení spôsobilosti na právne úkony, je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený
opatrovník osobám, ktoré ho podľa zákona musia mať, t.z., že v rozsudku, ktorým súd rozhodol o
pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony, musí súd tejto osobe ustanoviť opatrovníka.
Zároveň v ňom vymedzí aj rozsah opatrovníckych práv a povinností.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ i v predchádzajúcom období súdy o

zmene opatrovníka rozhodovali uznesením, prispôsobili formu rozhodnutia platnej úprave, ktorá v čase
vydania rozhodnutia platila.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. platí, že pre rozsudok - uznesenie je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, čo znamená, že podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na v
súčasnostiplatnúprávnuúpravuaznenieust.§189aods.1O.s.p.bolopotrebnéonávrhunavrhovateľky

na zmenu opatrovníka rozhodnúť formou rozsudku.

Z týchto dôvodov potom rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým,
že ohľadne skutkových zistení a právneho posúdenia veci sa odvolací súd plne stotožnil s právnym
posúdením veci zo strany okresného súdu, pokiaľ návrh navrhovateľky na zmenu opatrovníka zamietol.
Mal však za to, že v danom prípade bolo potrebné o jej návrhu rozhodnúť nie formou uznesenia, ale

rozsudkom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .