Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6CoE/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110228212
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2110228212.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, Bratislava, proti povinnému: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XXC, XXX XX R., za účasti
súdneho exekútora: JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava, o zastavení
exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 27Er/828/2010-12 zo

dňa 3. septembra 2013, EX 14984/2010, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len

„zákon o rozhodcovskom konaní“), § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ako aj čl. 3 ods. 1 Rady 93/13/EHS93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd prvého stupňa na základe poverenia č. 5207*088981 zo dňa 16.12.2010 poveril súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a
vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave č. k. SR 06917/10

dňa 23.08.2010. Súdu prvého stupňa bola zároveň doručená zmluva o úvere č. 2470140, ktorá bola
uzatvorená medzi účastníkmi exekučného konania zo dňa 09.03.2009 ako aj všeobecné obchodné
podmienky.

Následne súd prvého stupňa preskúmal predmetnú zmluvu aj obchodné podmienky pričom zistil, že
v bode 18 dojednanej zmluvy je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá nebola so spotrebiteľom
individuálne dojednaná. Táto rozhodcovská doložka síce dáva možnosť výberu medzi štátnym a
rozhodcovským rozsudkom žalujúcej strane. Tento výber je však daný tomu účastníkovi, ktorý si

sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Ak teda dôjde k výberu rozhodcovského
súdu žalujúcim dodávateľom, je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Takáto
rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a podľa § 55 boli zmluvnými stranami na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripravený návrh na
uzavretie zmluvy. Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa v zmysle citovaného ustanovenia

exekučné konanie zastavil.Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní okrem
iného uviedol, že z textu uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli
na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej

žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným
súdom. Nemožno sa teda stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci
rozhodcovského súdu. Oprávnený nesúhlasí s tvrdením okresného súdu, že sa jedná o spotrebiteľský
vzťah, pretože zmluvu o úvere nebolo možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv
upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko predmetná zmluva vznikla podľa Obchodného

zákonníka. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že tzv. alternatívne doložky sú právne prípustné, a to jednak
v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Taktiež poukazuje na smernicu č. 93/13/
EHS, ktorú podľa jeho názoru má len nepriamu záväznosť a slovenské súdy ju nemôže používať ako
prameň práva, nakoľko predmetná smernica bola do právneho systému platného na území Slovenskej
republiky aplikovaná ešte v rámci tzv. „prístupového obdobia“: Oprávnený zároveň nesúhlasí s výrokom,
ktorým konajúci súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie. Na podklade vyššie uvedených

skutočností oprávnený navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenouosobouvzákonomstanovenejlehote(§201,§204ods.1OSP)azistení,žeodvolaniespĺňa
náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté
pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení
neskorších zmien a doplnení).

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd

prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací
súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií

uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd je povinný zistiť, či
exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 ods. 1 písm. a), b)
zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský
rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní,

musí v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Ak exekučný súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne zistí nedostatky
exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ide síce o pochybenie
exekučného súdu, ktorý predmetné poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje pochybenie
môže a musí exekučný súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví. Exekučný súd musí počas celej doby

vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.Súd prvého stupňa správne posúdil vzťah medzi účastníkmi konania z predmetnej zmluvy ako
spotrebiteľský, nakoľko oprávnený konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzatvoril
zmluvu s povinným ako nepodnikateľom. Súd prvého stupňa mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na

ktoré povinného zaväzuje rozhodcovský rozsudok nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a všetky zmluvné podmienky posúdené
súdom prvého stupňa ako neprijateľné považuje aj odvolací súd za neprijateľné, pretože tieto zmluvné
dojednania neboli individuálne dojednané, nakoľko sú súčasťou všeobecných zmluvných podmienok,
povinný ich mohol len ako celok prijať alebo odmietnuť a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pretože neprijateľné zmluvné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, súd prvého stupňa správne rozhodol keď vyhlásil exekúciu za
neplatnú a zároveň rozhodol o zastavení exekúcie.

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že neprijateľnou sa javí aj samotná rozhodcovská doložka,
ktorá znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak veriteľ podá
žalobu u rozhodcu, nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a táto spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, ak je
neprijateľnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka, je to dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko
táto potom prebieha na základe nespôsobilého exekučného titulu. K tvrdeniu oprávneného, že smernica
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach má len nepriamu súvislosť a slovenské súdy ju
nemôže používať ako prameň práva, nakoľko predmetná smernica bola do právneho systému platného

na území Slovenskej republiky aplikovaná ešte v rámci tzv. „prístupového obdobia“, odvolací súd
konštatuje nasledovné: článok 1 písm. q) prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 účinnej od 21.
4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá predstavuje interpretačné pravidlo,
za neprijateľnú zmluvnú podmienku odporúča aj „zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo
alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä

vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľapráva,ktorýmsariadizmluvnývzťah,malospočívaťnainejzmluvnejstrane“.Smernicaakoprávny
akt orgánov Európskej únie na rozdiel od Nariadenia pritom síce nemá priamu právnu záväznosť, ale
všeobecne sa vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva bol eurokonformný, teda aby súd vykladal

vnútroštátne normy vo svetle európskych smerníc a to i v tom období, keď ich zásady neboli ešte do
vnútroštátnych noriem inkorporované. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd tvrdenie navrhovateľa
o nemožnosti aplikácie predmetnej smernice považuje za irrelevantné.

Na rozhodcovské konanie sa rovnako vzťahuje základná zásada, podľa ktorej je porušením základného
práva účastníka konania na spravodlivý proces vada konania spočívajúca v odňatí možnosti účastníkovi

konať pred súdom, spôsobená postupom súdu, a to aj vada spočívajúca v osvojení si právomoci, ktorá
mu nepatrí. Toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov
aj článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky - ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení
neskoršíchústavnýchzákonovačlánok6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd
- oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.

V predmetnej veci bola medzi oprávneným a povinným dňa 09.03.2009 uzatvorená zmluva o úvere. S
účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú
zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Predmetná zmluva o úvere, ktorej zmluvnými stranami sú oprávnený a povinná, bola uzatvorená podľa
ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o

tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára mal oprávnený už pripravenú, ktorá sa má uzavrieť vo
viacerých prípadoch a dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný
obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť (ani neovplyvnil). Prílohou zmluvy
o úvere a zároveň jej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v
článku 18. obsahovali rozhodcovskú doložku.

Hoci podľa gramatického výkladu ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
do 31.12.2007 možno dospieť k záveru, že úprava spotrebiteľských zmlúv a teda vo svojej podstate ajochrana spotrebiteľa má svoje miesto len u zmlúv, ktoré sú upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka,
takýto výklad je však zjednodušený a nesprávny. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je potrebné
rešpektovať skutočnosť, že táto úprava je implementáciou smerníc Európskych spoločenstiev. Zákonom

č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica). Túto smernicu je nevyhnutné využívať
ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských
zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy

a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetná smernica definuje teda spotrebiteľskú
zmluvuakozmluvuuzatvorenúmedzipredajcomalebododávateľomaspotrebiteľom,ataktojepotrebné
vykladať aj predmetné ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka účinné do 31.12.2007.

Predmetná úverová zmluva je jednoznačne zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. úprava v Občianskom zákonníku je chápaná ako všeobecná

úprava spotrebiteľských zmlúv a na určité druhy spotrebiteľských zmlúv (napr. zmluva o spotrebiteľskom
úvere) sa aplikuje aj ďalšia podrobnejšia a špecifickejšia úprava stanovené v iných právnych predpisoch.
Za takéhoto stavu je nanajvýš nelogické vytvárať dva režimy spotrebiteľských zmlúv, kde na jedny sa
budeaplikovaťvšeobecnáúpravavObčianskomzákonníkuaspotrebiteľovisabudeposkytovaťochrana
vyplývajúca z týchto ustanovení, kým na iné spotrebiteľské zmluvy sa táto všeobecná úprava aplikovať

nebude.

Po zhrnutí týchto všetkých skutočností možno dospieť len k tomu záveru, že predmetná zmluva je
zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je nevyhnutné použiť ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,

keď exekúciu zastavil a nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, a preto odvolací súd
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.