Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313205771
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8313205771.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: SPEDGARANT, s.r.o., so sídlom Třebíčska 1833/4, 066 01
Humenné,IČO:36497649,zastúpenéhoJUDr.MiroslavomKorchom,advokátom,sosídlomKukorelliho
1505/50, 066 01 Humenné, proti žalovanému: MollFAM SK, s.r.o., so sídlom Chemlonská 1, 066 01
Humenné, IČO: 36 514 918, zastúpenému JUDr. Petrom Barňákom, advokátom, so sídlom Kukorelliho
58, 066 01 Humenné, o zaplatenie 480,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného

súdu Humenné č.k. 11Cb/42/2013-71 zo dňa 30.1.2014, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Miroslava Korcha
trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 49,49 eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením konanie zastavil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
trovy konania vo výške 392,59 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 28,50 eur
a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 364,09 eur na účet právneho zástupcu žalobcu všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 480,- eur spolu so zákonným úrokom z omeškania a nahradiť mu paušálnu náhradu
nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky a trovy konania z dôvodu neuhradenia faktúry č.

20130008 z 7.1.2013 v sume 132,- eur splatnej dňa 8.3.2013 a faktúry č. 20130217 z 20.2.2013 v
sume 348,- eur splatnej dňa 21.4.2013 vystavených žalobcom za poskytnuté služby, a to vykonanú
prepravu veci. Platobným rozkazom sp. zn. 12Rob/67/2013 zo dňa 21.5.2013 súd návrhu vyhovel. Včas
podaným odporom proti platobnému rozkazu žalovaný žiadal návrh zamietnuť, pretože nárok žalobcom
uplatňovaný v tomto konaní nie je dôvodný, nakoľko všetky v tomto konaní uplatňované faktúry boli
žalovaným uhradené dňa 10.5.2013, t.j. ešte pred doručením platobného rozkazu a žalovaná istina

bola zaslaná na účet žalobcu ako súčasť sumárnej platby 2.300,- eur. V priebehu konania uznesením
vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 7.10.2013 súd zastavil konanie v časti istiny 132,- eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 132,- eur od 9.3.2013 do 10.6.2013, nakoľko v
tejto časti žalobca vzal žalobu späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Následne podaním zo dňa
17.10.2013 zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 348,- eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,75% ročne zo sumy 348,-eur od 22.4.2013 do 10.10.2013 a navrhol aj v tejto časti

konanie zastaviť. Na pojednávaní dňa 30.1.2014 žalobca uviedol, že trvá na tomto späťvzatí a zároveň
žiadal, aby súd zastavil konanie aj o zaplatenie 40,- eur, t.j. o zaplatenie paušálnych náhrad spojených s
uplatnením pohľadávky. Žalovaný s týmto späťvzatím nesúhlasil, napriek tomu súd postupoval v súlade
s § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. a konanie zastavil, nakoľko žalovaný neuviedol vážne dôvody, pre ktoré bykonanie nemalo byť zastavené, keďže žalobcom uplatňovanú pohľadávku uhradil spolu s príslušným
úrokomzomeškaniapripísanímplatiebnaúčetžalobcupopodanínávrhunasúdapovydaníplatobného
rozkazu. Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 146 ods.2 veta druhá O.s.p.. V

danomprípadežalovanýspôsobil,žesakonaniemuselozastaviť,pretožeuhradilžalobcomuplatňovanú
pohľadávku po podaní žaloby, preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 392,59
eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 28,50 eur a z trov právneho
zastúpenia vo výške 364,09 eur, pozostávajúcich z odmeny advokáta zo sumy 232,40 eur za 7 úkonov
právnej služby á 33,20 eur (1.prevzatie a príprava zastúpenia, 2.podanie návrhu na súd, 3.čiastočné

späťvzatie zo dňa 16.7.2013, 4.písomné vyjadrenie k odporu zo dňa 18.7.2013, 5.účasť na pojednávaní
dňa 7.10.2013, 6.čiastočné späťvzatie zo dňa 17.10.2013, 7.účasť na pojednávaní dňa 30.1.2014), zo
sumy8,30eurt.j.1úkonuzaúčasťnapojednávanídňa12.12.2013,ktoréboloodročenébezprejednania
veci, zo sumy 62,71 eur t.j. 7x režijný paušál za rok 2013 á 7,81 eur a 1x režijný paušál za rok 2014
á 8,04 eur a zo sumy 60,68 eur t.j. 20% DPH zo sumy 303,41 eur, všetko vypočítané podľa vyhl. č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol zmeniť uznesenie
súdu prvého stupňa tak, že súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v sume 197,12 eur,
zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania v sume 29,54 eur. Ako dôvod uviedol, že
napadnuté uznesenie je nedostatočne zdôvodnené, uvádzajú sa v ňom chybné stanoviská, ktoré viedli
k nesprávnemu právnemu posúdeniu a k nesprávnemu procesnému postupu. Aj napriek skutočnosti,

že žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil a mal záujem preukázať, že k zaplateniu faktúr zo strany
žalovaného došlo riadne a včas, prvostupňový súd vo veci uznesením pod č.k. 11Cb/42/2013-71 zo dňa
30.1.2014 predčasne rozhodol a naviac svoje rozhodnutie dostatočne resp. vôbec neodôvodnil. Žalobca
žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal dôvodnosť podania žaloby na zaplatenie sumy 480,- eur
s príslušenstvom. Taktiež žalobca nepreukázal, že okrem žalovaných pohľadávok má voči žalovanému

aj ďalšie, skôr splatné pohľadávky, na ktorých splatenie bola podľa jeho tvrdenia v zmysle § 330 ods.1
ObZ použitá úhrada zo dňa 10.5.2013 vo výške 2.300,- eur. Súd zastavil konanie aj napriek nesúhlasu
žalovaného so späťvzatím návrhu, nakoľko podľa názoru súdu žalovaný neuviedol vážne dôvody, pre
ktoré by konanie nemohlo byť zastavené. Toto tvrdenie považuje žalovaný za neobjektívne, nakoľko
sa domáhal, aby súd doplnil dokazovanie o výsluchy štatutárnych zástupcov účastníkov konania,

pričom vykonaním ich výsluchov ohľadom existencie dohody o splácaní záväzkov sa mohli preukázať
skutočnostidôležitéprenáležitéposúdeniedôvodnostipodanejžaloby.Ztohojezrejmé,ženiežalovaný,
aležalobcazmarilmožnosťpreskúmaniaúspešnostiaodôvodnenostiuplatňovanéhožalobnéhonároku.
Keďže konanie bolo zastavené, nie je možná aplikácia ustanovenia § 146 ods.2 druhá veta O.s.p..
Predpokladom rozhodnutia súdu podľa tohto ustanovenia je splnenie oboch podmienok uvedených v

tomto ustanovení. Nestačí len, aby bola žaloba vzatá späť pre správanie žalovaného, ale musí byť
zároveň podaná dôvodne. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.8.2010
sp.zn. 3Sžf/30/2010 a na rozsudok sp.zn. 3MObdo 5/2007 zo dňa 28.2.2008. Nakoľko žalobca zavinil,
že konanie muselo byť zastavené na základe späťvzatia žaloby a žalovaný tomu nemohol žiadnym
procesným spôsobom zabrániť, súd by mal rozhodnúť o trovách konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta

O.s.p. a žalovanému priznať náhradu trov súdneho konania v sume 197,12 eur.

Ďalším podaním zo dňa 23.6.2014, došlým súdu dňa 1.7.2014 označeným ako doplnenie odvolania
žalovaného, navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, eventuálne
ho zmeniť tak, že súd žalobu zamieta a žalovanému priznáva náhradu trov konania v sume 197,12eur,
pričom si už uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v sume 59,14 eur. Ako dôvod uviedol, že medzi

účastníkmi prebieha viacero súdnych sporov vyvolaných žalobcom, a to na rovnakom princípe ako
toto konanie. Jedno z týchto konaní o zaplatenie 636,- eur prebiehalo na Krajskom súde v Prešove
pod sp. zn. 5Cob/2/2014 a vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 8.4.2014. V odvolacom konaní
bolo doplnené dokazovanie „o slovenský preklad mailovej korešpondencie medzi účastníkmi konania
zo dňa 26.3.2013, z ktorej vyplýva, že v tento deň žalovaný poslal v prílohe prehľad aktuálnych faktúr s

tým, že tieto faktúry budú uhradené nasledovne: 2.300,- eur mesačne v nasledujúcich 4 mesiacoch od
10/04, pričom zvyšných 676,- eur bude započítaných na náklady žalovaného z dôvodu ním nevykonanej
nakládky v piatok“. Tieto platby zahŕňali aj úhrady faktúry č. 20130008 zo dňa 7.1.2013 v sume 132,- eur,
splatnejdňa8.3.2013.Predmetnáfaktúrajepredmetomtohtokonania.Zuvedenéhovyplýva,žetvrdenie
žalovaného, že jeho záväzok uplatnený žalobcom zanikol zaplatením sumy 2.300,- eur dňa 10.5.2014

na základe vzájomnej dohody účastníkov konania, čo bolo preukázané v konaní vedenom na KrajskomsúdevPrešovepodsp.zn.5Cob/2/2014.Postupžalobcu,ktorýpoužilúhraduzodňa10.5.2013vovýške
2.300,- eur na splatenie najskôr splatných záväzkov žalovaného, považuje za nezákonný a priečiaci sa
dobrým mravom, a to vzhľadom na existenciu vyššie uvedenej dohody o postupnom splácaní záväzkov

žalovaným.

Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že povinnosťou účastníkov konania je pravdivo
opísať rozhodujúce skutočnosti, pričom v podanom odvolaní sám žalovaný svoje vlastné tvrdenia
vyvracia a zjavne tieto jeho tvrdenia logicky ani neobstoja. V konaní uplatňoval nárok na zaplatenie
odplaty za vykonané prepravy podľa daňových dokladov - faktúry č. 2013008 na sumu 132,- eur zo

dňa 7.1.2013, splatnej 8.3.2013 a faktúry č. 20130217 na sumu 348,- eur zo dňa 20.2.2013, splatnej
21.4.2013. Návrh na vydanie platobného rozkazu podal na súd 30.4.2013 po splatnosti predmetných
faktúr, teda dôvodne. Žalovaný sám v podanom odpore tvrdí, že jeho záväzok zanikol 10.5.2013
zaplatením sumy 2.300,- eur. V súdnych konaniach, ktoré sa vedú na Okresnom súde v Humennom,
žalovaný v každom z podaných odporov namietal, že zaplatil pohľadávku už pred podaním žalobného
návrhu. Žalovaný sa odvoláva aj na údajnú dohodu medzi štatutárnymi zástupcami účastníkov, ktorá

by mala vyplynúť z predloženej e-mailovej komunikácie. Žalobca nikdy nevyjadril súhlas so zmenou
záväzkov žalovaného čo do splatnosti. Z prekladu e-mailovej komunikácie vyplýva aj to, že v jeho
prílohe by mal byť prehľad aktuálnych faktúr. Túto prílohu však žalovaný súdu nepredložil. Postup
žalobcu, ktorý realizované úhrady započítal na najskôr splatné záväzky, zodpovedá ustanoveniu § 330
ods. 1 druhá veta Obch. zák.. Žalobca predkladá súdu tabuľku výpočtu splnenia záväzkov žalovaného

voči žalobcovi, z ktorej vyplýva, ktorý záväzok a v akých častiach a kedy bol žalovaným splnený.
Žalobca poukazuje na to, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod o nevykonaní výsluchu štatutárneho
zástupcužalovanéhojenepresvedčivý.Zdôrazňujeto,žeštatutárnyzástupcažalovanéhosanezúčastnil
žiadneho z pojednávaní, ktoré boli súdom nariaďované v tejto veci, prípadne aj v iných veciach vedených
na Okresnom súde Humenné, pričom niektoré z pojednávaní boli odročované práve za účelom výsluchu

štatutárneho zástupcu žalovaného. Štatutárny zástupca sa však ani v jednom prípade nariadeného
pojednávania nezúčastnil. Túto pasivitu samotného žalovaného nemožno pričítať ako výhradu voči
postupusúduprvéhostupňavkonaní.Kodvolaciemudôvodukrozhodnutiusúduonáhradetrovkonania
uviedol, že kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu
medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou,

pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Taktiež poukázal
na nesprávny výklad obsahu uznesenia NS SR sp. zn. 5Sžo 173/2013 žalovaným, nakoľko už z jeho
citácie vyplýva, že sa neaplikuje v prípade, ak ide v rozhodovanej veci o prípad podľa § 146 ods. 2
druhá veta O.s.p.. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 49,49 eur.

Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods.2 O.s.p. a napadnuté uznesenie podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolacísúdsastotožňujesdôvodmirozhodnutiaokresnéhosúduanatietovpodrobnostiachodkazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k najzásadnejším argumentom uvádzaným
žalovaným v odvolaní dodáva nasledovné:

Vo veci treba mať na zreteli čo je predmetom napadnutého uznesenia a najmä, čo bolo predmetom
konania po predchádzajúcom čiastočnom zastavení konania podľa uznesenia súdu prvého stupňa
vyhláseného na pojednávaní dňa 7.10.2013. Toto uznesenie je právoplatné a zodpovedajúco ust. § 159
ods. 1, 2, § 167 ods. 2 O.s.p. záväzné pre účastníkov i súd. Dôvodom uvedeného späťvzatia malo
byť žalobcom označené plnenie žalovaného, ku ktorému došlo každopádne v priebehu tohto konania.

Uvedeným uznesením súdu prvého stupňa bolo zastavené konanie o nároku uplatňovaného v tomtokonaní na zaplatenie odplaty za prepravu a prislúchajúcich úrokov z omeškania tak, ako boli vyúčtované
faktúrou č. 20130008 na sumu 132,- eur.

Predmetom nasledujúceho konania zostala tak úhrada prepravného vyúčtovaná faktúrou č. 20130217

nasumu348,-euratiežpaušálnanáhradanákladovspojenýchsuplatňovanímnárokuvovýške40,-eur.

Je nepochybným z obsahu spisu aj to, že z dôvodu plnenia prijatého žalobcom od žalovaného
10.10.2013 žalobca zobral aj žalobu v časti o zaplatenie 348,- eur s 9,75 % úrokom z omeškania ročne
od 22.4.2013 do 10.10.2013 späť a žiadal konanie aj v tejto časti zastaviť. Bez akýchkoľvek pochybností
aj táto pohľadávka uplatňovaná žalobou bola zaplatená až v priebehu tohto súdneho konania. Následne
na pojednávaní dňa 30.1.2014 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobu zobral späť v celom rozsahu,

teda aj v rozsahu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatňovaním nároku vo výške 40,- eur.
Prvostupňový súd analyzujúc vzťahy účastníkov konania založené viacerými uzavretými zmluvami o
preprave zodpovedajúco výsledkom dokazovania vyvodil správny záver, že pre nesúhlas žalovaného s
týmto späťvzatím žaloby v tejto časti nie sú závažné dôvody.

Odvolací súd poukazuje na možnosť žalobcu postupovať pri prijímaní platieb od žalovaného podľa

pravidiel vyplývajúcich z ust. § 330 Obch. zák.. Odvolací súd tak neprijal obranu žalovaného o zmene
splatnosti jednotlivých nárokov dohodou účastníkov. Z dôkazov produkovaných žalovaným pred súdom
prvého stupňa, ani z ním tvrdenej e-mailovej komunikácie nemožno privodiť záver, že by k tvrdenému
dvojstrannému právnemu úkonu účastníkov konania znamenajúceho zmenu splatnosti jednotlivých
nárokov žalobcu, došlo.

Z obsahu spisu z jednotlivých zápisníc o pojednávaní vyplýva aj to, že súd prvého stupňa poskytol
dostatočný priestor žalovanému aj preto, aby mohol byť realizovaný ním navrhovaný dôkaz výsluchom
štatutárneho zástupcu žalovaného. Napriek tomu, že sa pojednávania odročovali, štatutárny zástupca
žalovaného sa pojednávania nezúčastnil. Vychádzajúc z obsahu predložených listinných dôkazov, je
podľa názoru odvolacieho súdu tvrdený odvolací dôvod o odňatí možnosti konať pred súdom (založený

na nerealizácii výsluchu účastníka konania), neopodstatnený. Súd je v každej fáze konania oprávnený
zvážiť ako sa javí nevyhnutné a žiaduce doterajší stav dokazovania doplniť. Je vecou súdu, ako naloží s
dôkazmi,ktoréužrealizoval,akoichvyhodnotí,stým,žejepritomviazanýlenpravidlami,ktorévyplývajú
z ust. § 132 O.s.p.. Pre účely rozhodovania o zastavení konania obsah vykonaných dôkazov svedčí
tomu, že súd prvého stupňa ich správne vyhodnotil a vyvodil pre toto procesné rozhodnutie správny

záver zodpovedajúci v dôvodoch prvostupňového rozhodnutia citovanom ust. § 96 ods. 1, 2 O.s.p..

Pokiaľ ide o súvisiaci výrok o náhrade trov konania, i v tomto výroku odvolací súd napadnuté uznesenie
potvrdil. Okresný súd postupoval správne, ak trovy konania vynaložené žalobcom považoval za také,
ku ktorých náhrade treba zaviazať v konaní žalovaného, na strane ktorého boli dané podmienky pre
záväzok platiť trovy z dôvodu späťvzatia návrhu pre plnenie poskytnuté žalobcovi po podaní žaloby na

súd. Zodpovedá to ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.. Naviac pri absencii odvolacích výhrad proti výške
týchto nárokov nebol ani dôvod pri viazanosti dôvodmi odvolania (§ 212 ods.1 O.s.p.), aby sa odvolací
súd výškou týchto trov bližšie zaoberal.

V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Preto pri aplikácii ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. mu patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V súvislosti s odvolacím konaním vznikli

mu výdavky súvisiace s právnym zastúpením. Splnomocnený právny zástupca realizoval vyjadrenie k
podanému odvolaniu, za ktoré mu patrí uplatňovaná a vyčíslená tarifná odmena vo výške 33,20 eur,
uplatňovaná náhrada výdavkov, tzv. režijného paušálu vo výške 8,04 eur, všetko zvýšené o DPH 20%,
t.j. o sumu 8,25 eur, spolu vo výške 49,49 eur (§10 ods.1, § 13a ods.1 písm. c/, § 16 ods.3, § 18 ods.3
vyhl.č.655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Preto odvolací súd zaviazal žalovaného nahradiť

žalobcovi trovy odvolacieho konania v uvedenej výške.Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č.757/2004 Z.z.
v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.