Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 3T/104/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011451
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tóthová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3114011451.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci proti obvinenej H. C., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom T. XX,
prechodne bytom T. XXX, okr. P., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods.
3 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. zákona, samosudkyňou JUDr.
Evou Tóthovou v Trenčíne dňa 30.09.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku s poukazom na § 215 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku sa zastavuje

trestné stíhanie obvinenej H. C., nar. XX.XX.XXXX, vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.
3T 104/2014, pre skutok právne posúdený ako pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods.
2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. zákona, na
skutkovom základe, že
od presne nezistenej doby do 08:30 hodiny dňa 10.03.2014 na presne nezistenom mieste a za doposiaľ
presne nevyjasnených okolností spôsobila svojmu synovi maloletému Z. C., narodenému XX.XX.XXXX,

trvale bytom T. XX, zranenia spočívajúce v zmliaždení hlavy v čelovej oblasti s krvnými výronmi,
zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú v záhlavnej a temennej oblasti a zmliaždenie mozgu so
zakrvácaním v čelovo spánkovej oblasti, kde ako následok poranenia mozgu má poškodené dieťa
epilepsiu a frustnú ľavostrannú hemiparézu (čiastočné ochrnutie) akcentovanú na hornú končatinu,
pričom podľa znaleckého posudku sa jedná o poranenia ťažké, ktoré vznikli pôsobením vonkajšieho

priameho aktívneho násilia pri údere do hlavy, prípadne pri nefyziologických pohyboch hlavou dieťaťa
spôsobených prudkým trasením, hodením alebo udrením,

pretože je nepochybné, že skutok nespáchala obvinená.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.08.2014 bola na Okresný súd Trenčín pod č. 2Pv 360/14/3309-18 podaná obžaloba prokurátora
Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 20.08.2014 na obvinenú H. C., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zákona s poukazom na §
139 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. zákona, a to na skutkovom základe uvedenom v citovanej obžalobe,
ako aj vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Samosudkyňa Okresného súdu Trenčín dôkladne preskúmala obžalobu a obsah trestného spisu pod sp.
zn. 3T 104/2014 vrátane vyšetrovacieho spisu OR PZ Trenčín, OKP, ČVS: ORP-368/1-VYS-TN-2014.

Z vyšetrovacieho spisu vyplynulo nasledovné:

Obvinená H. C. vo svojej výpovedi poprela spáchanie skutku, pre ktoré jej bolo vznesené obvinenie. O
jej dieťa Z. C. sa stará ona a občas aj jej otec A. C., a to keď ide do obchodu. K zraneniu Z. C. zo dňa
10.03.2014 uviedla, že sa nachádzal s Z. C. a druhým dieťaťom, už 19 mesačným dieťaťom, B. C. v
obývačke. Z. bol v kočíku a B. behal v pavúku. Po hodine začal byť Z. zlý. Tak mu skúšala dávať najesť

a vypil aj trochu čaju. Následne ho išla kolísať v kočíku, pričom ho kolísala zo strany na stranu. Po chvíli
sa jej vyšmykli ruky a kočík jej spadol. Celý sa prevrátil sa ľavú stranu a Z. spadol na zem, na ľavú stranuhlavy a prevrátil sa na chrbát. Dieťa z pádu ostalo vyľakané, malo vygúlené očká. Preto ho pobúchala
po zadku, dala mu vypiť čaj, ktorý aj pil, rozprávala sa s ním, pričom dieťa sa usmievalo, neplakalo.
Staršieho syna B. dala do postieľky a zavolala na svojho otca a povedala mu, čo sa stalo. Otec vzal Z. na

ruky a povedal, aby zavolal jej priateľa B. C., otca dieťaťa, a povedal, aby išli k lekárke. Urobila tak ako
otec povedal. S priateľom B. C. išli do Ilavy k doktorke K., potom na chirurgiu a následne do nemocnice
v Bratislave. Dieťa vôbec neplakalo. Bol trochu zľakaný. Tiež uviedla, že keď bol Z. vo veku 4 až 5
mesiacov, tak asi trikrát spadol, a to vždy keď ho v kočíku hojdala a kočík bol zo zadnej strany otvorený
a dieťa cez zdanú stranu vypadlo hlavou dole a narazilo o zem zadnou stranou hlavy. Pri týchto pádoch

si však nevšimla, že by dieťaťu niečo bolo, ani neplakal, a preto s ním na ošetrenie nešla. Nevedela
však uviesť ako časovo tieto pády nasledovali a aký časový odstup bol medzi jednotlivými pádmi. Na
záver dodala, že nikomu inému Z. nespadol.

Mgr. B. A., pracovníčka ÚPSVaR Trenčín, pracovisko Ilava, splnomocnená ÚPSVaR Trenčín -
ustanoveným opatrovníkom mal. Z. C., v postavení svedkyne - poškodenej uviedla, že dňa 12.03.2014

bolo na ÚPSVaR Trenčín emailom doručené oznámenie DFNsP v Bratislave, že dňa 10.03.2014 bol v
tejto nemocnici prijatý mal. Z. C.. V správe sa tiež uvádzalo, že na základe vyšetrení a stanovení diagnóz
(poranenie hlavy, vnútrolebečné krvácanie) bol maloletý preložený na detskú kliniku anestéziológie a
intenzívnej medicíny. V správe tiež uviedli, že na Okresnú prokuratúru Trenčín bolo zaslané trestné
oznámenie a požiadali ÚPSVaR Trenčín o predbežné umiestnenie maloletého mimo rodinu. Po prijatí

oznámenia začal ÚPSVaR Trenčín vykonávať opatrenia v zmysle zákona č. 305/2005 Z.z.. Dňa
12.03.2014 okamžite vykonali, aj v prítomnosti starostu obce Zliechov, prešetrovanie sociálnej situácie v
rodine maloletého Martina C., a to aj vzhľadom na skutočnosť, že v domácnosti sa nachádzal aj maloletý
B. C.. V čase šetrenia sa v domácnosti nachádzali matka H. C., otec dieťaťa B. C., starý otec A. C.
a brat matky A. C.. Vo vzťahu k zistenia zo šetrenia poukázala na správu zo dňa 14.04.2014, ktorá

bola zaslaná OO PZ Ilava. Na základe vykonaných opatrení bol podaný podnet zo dňa 01.04.2014 na
vydanie predbežného opatrenia o umiestnenie maloletého Z. C. do ústavnej starostlivosti. Uznesením
Okresného súdu Trenčín č. k. 30P 76/2014-8 zo dňa 07.04.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 5CoP 26/2014-21 zo dňa 13.05.2014 bol maloletý Z. C. dňa 17.04.2014 umiestnený
do ústavnej starostlivosti Detského domova Púchov, kde sa nachádzal aj v čase výsluchu. Poukázala,

že detskou lekárkou neboli informovaní, že dňa 10.03.2014 došlo k nejakému úrazu dieťaťa a neboli
požiadaní o prešetrenie starostlivosti o maloletého B. C.. Tiež uviedla, že voči obvinenej H. C. bolo na
ÚPSVaR Trenčín vedené v minulosti konanie, ktorého výsledkom bolo jej umiestnenie do starostlivosti
Reedukačného centra v Zlatých Moravciach, a to na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn.
30PPom 3/2011 zo dňa 23.08.2011. V centre bola od 25.08.2011 a dňa 29.09.2011 z centra ušla, pričom

jej nezvestnosť bola nahlásená na polícii. Ústavná starostlivosť jej nariadená nebola, nakoľko sa jej,
ako maloletej matke, dňa 13.09.2012 narodil maloletý B. C., ktorého otcom je B. C.. Vo veci maloletého
B. C. boli novorodeneckým oddelením nemocnice v Ilave požiadaný o prešetrenie starostlivosti, keďže
obvinená s dieťaťom, maloletým B. C., z nemocnice ušla. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k.
26P 307/2012-13 zo dňa 28.09.2012 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým sa maloletý B. C.

odovzdal do starostlivosti Reedukačného centra v Zlatých Moravciach. Vzhľadom na to, že došlo k
zmene starostlivosti v tom čase maloletej obvinenej, nebol maloletý B. C. umiestnený v tomto centre.
Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 26P 307/2012-30 zo dňa 07.01.2013 bolo predchádzajúce
uznesenie zrušené. O zmenu starostlivosti požiadal A. C., otec obvinenej, a uznesením Okresného súdu
Trenčín č. k. 31P 327/2011-55 zo dňa 09.10.2012 bola obvinená ponechaná v osobnej starostlivosti otca.

Uviedla, že v minulosti neriešili žiadne podnety vo vzťahu k zlej starostlivosti o deti obvinenej. V tejto
súvislosti uviedla, že rodinu obvinenej navštívili náhodne dňa 17.10.2013, a to z dôvodu, že obvinená
bola v evidencii sociálnej kurately, keďže v minulosti porodila ako neplnoletá. Pri tomto šetrení zistili, že
obvinená má ďalšie dieťa, a to maloletého Martina Berkyho, pričom pri šetrení nezistili žiadne nedostatky
v starostlivosti.

Svedok B. C., druh obvinenej a otec maloletého Z. C., uviedol, že dňa 10.03.2014 odišiel asi o 07.10
hod. s R. T. a Q. N. do práce, pričom doma ostali s obvinenou a oboma deťmi aj svokor a švagor. Medzi
08.00-08.30 hod. mu s plačom volala obvinená, aby utekal domov, pretože Z. vypadol s kočíka. Asi za
20 minút sa vrátil domov. Spolu s ním prišli R. T. a Q. N.. Obvinená mu povedala, že sa jej vyšmykol

kočík a Z. z neho vypadol. Žiadne viditeľné znaky zranenia na dieťati nevidel. Dieťa vzal do rúk, pričom
plakalo. Potom sa začalo usmievať na neho a hladkalo ho. Spolu s obvinenou a dieťaťom išli k doktorke
K. do Ilavy, ktorá ich poslala na chirurgiu a odtiaľ išli na röntgen. Doktor im povedal, že z röntgenového
snímku sa mu zdá, že dieťa má prasknutú lebku, a preto by mali ísť s dieťaťom do Bratislavy. Obvinenátak s dieťaťom išla sanitkou do Bratislavy. On sa medzitým vrátil domov pre veci a následne išiel za
nimi do Bratislavy. V Bratislave im oznámili, že dieťa ostane v nemocnici na pozorovanie a za dva dni
by ho mali prepustiť. Na druhý deň volal doktorovi, ktorý mu oznámil, že dieťaťu urobili vyšetrenie na

CT a dieťa si ponechajú ešte na pozorovanie. Po dvoch týždňoch im oznámili, že dieťa prevážajú do
Trenčína. Uviedol, že neverí, že by k pádu dieťaťa dňa 10.03.2014 došlo úmyselným konaním obvinenej.
Nevedel o predchádzajúcich asi troch pádoch maloletého Z., ktoré uviedla vo svojej výpovedi obvinená,
ani o tom, že by maloletý Z. padol na zem aj inej osobe. V čase jeho neprítomnosti alebo neprítomnosti
obvinenejsaomaloletéhoZ.staráA.C.starší.Dieťachodievajúnavštevovaťkaždýdruhýdeň.Nevšimol

si žiadnu zhoršenú pohyblivosť niektorej z končatín. Maloletý Z. sa normálne hrá. O tom majú fotky aj
videozáznam.

Svedok A. C., otec obvinenej, vypovedal, že dňa 10.03.2014 sa nachádzal v domácnosti aj so synom A.
C., pričom ráno maloletého Z. kŕmil. Bol so synom, keď na neho obvinená zakričala, že Z. spadol. Utekal
za nimi. Dieťa vzal do rúk, pozrel sa či mu niečo nie je. Dieťa hýbalo rukami. Následne obvinenej prikázal,

aby s dieťaťom išla k lekárovi. Poprel, že by dieťa bolo niekedy bité. Uviedol, že obvinená sa stará o
obe jej deti a má rada aj deti jej druha z jeho predchádzajúceho vzťahu. Maloletého Martina opatruje, a
to keď jeho rodičia idú do obchodu, alebo keď idú s druhým dieťaťom k lekárke. Aj keď príde z práce, tak
sa venuje obom vnukom a chodí s nimi na vychádzky. S maloletým Z. chodí aj jeho syn A. C. aj matka B.
C.. Väčšinou však s ním býva on. Ich domácnosť navštevujú aj deti B. C. z predchádzajúceho vzťahu,

ale bez jeho dozoru, alebo dozoru iného dospelého, s maloletým Z. neboli. Keď išla obvinená preč, tak
si vždy vybavil voľno, aby nenechal dieťa inému. Poprel, že by mu niekedy maloletý Z. vypadol z rúk.
Nevedel o tom, že by maloletý Z. spadol na hlavičku aj inokedy a ani obvinená mu nič nespomínala.
Uviedol, že obaja rodičia sa o ich maloleté deti riadne starajú a pravidelne navštevujú lekára. Nikdy na
maloletých deťoch žiadne zranenie nevidel, a to maloletého Z. aj prebaľoval. Obaja rodičia navštevujú

maloletého Martina v Púchove a chodieva spolu s nimi.

Svedok A. C., brat obvinenej, vypovedal, že dňa 10.03.2014 bol s otcom vonku, keď obvinená vybehla
von a povedala im, že sa jej prekotil kočiar. Otec vzal maloletého Z. na ruky, dal mu napiť čaju a dali mu
zajesť. Dieťaťu nič nebolo. Následne otec povedal, aby dieťa pre istotu vzali k lekárovi. A tak švagor B.

C. s obvinenou a maloletým Z. išli k lekárovi do Ilavy. S maloletým Z. sa niekedy hráva, a keď obvinená
ide k lekárovi, tak sa o dieťa stará spoločne s otcom. Stáva sa tak dvakrát za mesiac. O dieťa sa stará
aj, keď jeho rodičia idú na nákup. Poprel, že by mu niekedy maloletý Z. pri opatrovaní spadol na zem
alebo si inak zranil v oblasti hlavy. Nevedel o tom, že by maloletý Z. spadol na hlavičku aj inokedy
a ani obvinená mu nič nespomínala. Dňa 10.03.2014 ani nikdy predtým si na maloletom Z. žiadnych

viditeľných zranení, či zlého zaobchádzania, nevšimol. Obvinená a B. C. sa o svoje deti starajú ako
normálni rodičia. Do domácnosti chodí aj B. C., matka B. C., a to 3 až 4 krát do týždňa za vnukom. Nevie,
či bol niekedy maloletý Z. po nejaký čas len v prítomnosti B. C..

Svedkyňa B. C., matka B. C., druha obvinenej, vypovedala, že vnuka chodila navštevovať každý deň v

čase medzi 11.00 až 12.00 hod.. Dieťa chodí navštevovať spolu s ostatnými členmi rodiny aj do ústavu.
Dieťa bolo vždy čisté, okúpané, nakŕmené a spokojné. Nikdy nevidela, že by sa obvinená správala k
dieťaťu neadekvátne. K udalosti zo dňa 10.03.2014 uviedla len to, čo jej povedal syn, a to že dieťa
vypadlo z kočíka a že syn s ním išiel k lekárovi. Podľa názoru svedkyne muselo ísť len o nešťastnú
náhodu. Uviedla, že väčšinu času s maloletým Z. trávil čas A. C. starší, otec obvinenej. Nikdy sa o

maloletého Z. nestarala sama, bez prítomnosti iných osôb z domácnosti. Nikdy jej maloletý Z. nespadol
na zem, ani sa inak nezranil v oblasti hlavy a ani nemá vedomosť, že by maloletý Z. niekedy inokedy
spadol na hlavičku. Taktiež si nevšimla na maloletom Z., ani na jeho bratovi, žiadneho zranenia, čin
známok zlého zaobchádzania. Potvrdila, že rodičia maloletého Z. chodievajú spolu so synom k nej na
návštevu.

Zo znaleckého posudku č. 20/2014 zo dňa 16.04.2014, ktorý vypracoval MUDr. A. Q., PhD., vyplynulo
nasledovné:
Maloletý Z. C. utrpel podľa skúmanej dokumentácie dňa 10.03.2014 poranenia, a to zmliaždenie hlavy
v čelovej oblasti s krvnými výronmi, zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú v záhlavnej a temennej

časti, zmliaždenie mozgu so zakrvácaním v čelovo spánkovej časti, ktoré vznikli priamym mechanizmom
(priamym pôsobením tvrdého predmetu hladkého povrchu) a nepriamym mechanizmom (vznik pri údere
hlavy, prípadne pri nefyziologických pohyboch hlavou).Podľa zistení znalca rozsah poranenia prakticky vylučuje jeden pád z kočíka naviac, keď na hlave neboli
popísané čerstvé traumatické zmeny v zmysle zmliaždenia alebo porušenia čerstvého krytu v mieste
kontaktu hlavy so zemou.

Pri vyšetrení maloletého znalcom dňa 15.04.2014, ani pri jeho prijatí na Kliniku pediatrie a neonatológie
dňa 27.03.2014, neboli viditeľné žiadne zranenia.
Zranenie maloletého nebolo potrebné riešiť operačne. Zranenie bolo sprevádzané epileptickými
záchvatmi a čiastočným ľavostranným ochrnutím, ktoré sa postupne upravovalo. Z medicínskeho
hľadiska ide o ťažké poranenia.

Prechodným následkom zranenia sú epileptické záchvaty a čiastočné ľavostranné ochrnutie. O tom, či
ide o trvalé následky, bude možné konštatovať až rok po skončení liečby. Aj keď bude ťažko posúditeľné,
či je ďalší psychomotorický vývoj výsledok len úrazu alebo aj následok predčasného pôrodu v 35 týždni
tehotenstva.Znalecpoukázal,žepediateružpredúrazomodporučilneurologickévyšetreniemaloletého,
na ktoré sa obvinená s dieťaťom nedostavila.
Konzultáciou znalca s pediatrom bolo zistené, že dieťa je čulé, usmievavé a so psychomotorickým

vývojom na úrovni 3 až 4 mesiaca, pričom dieťa malo v čase skúmania 8 mesiacov. Psychomotorická
úroveň súvisí aj s predčasným pôrodom dieťaťa a stimuláciou psychomotorického vývoja v domácom
prostredí pred úrazom. Znalec poukázal, že podľa obvodného pediatra obvinená chodila s dieťaťom len
na niektoré odborné vyšetrenia, pričom dieťa vzhľadom na predčasný pôrod vyžadovalo sledovanie vo
viacerých odborných ambulanciách.

Zraneniami bol poranený mozog v čelovej oblasti vpravo. Pri danej intenzite vznikli poranenia, a to
epileptický záchvat a čiastočné ľavostranné ochrnutie. Vzhľadom na poranenie mozgu ide o ťažkú ujmu.
Podľa zdravotných záznamov dostupných znalcovi sa maloletý na spôsobené zranenia v minulosti
neliečil. Vzhľadom na výsledky CT vyšetrenia mozgu a vyšetrenia magnetickou rezonanciou sa podľa
názoru znalca môže jednať o syndróm traseného dieťaťa. Jediné vizuálne overiteľné poranenie, a

to zmliaždenie v čelovej oblasti, boli popísané počas hospitalizácie v DFN Bratislava a jedným z
mechanizmov bol úder alebo údery tvrdým predmetom hladkého povrchu do čelovej oblasti, avšak
spôsobený pred údajným pádom z kočíka dňa 10.03.2014, a to vzhľadom na okolnosť, že krvné výrony
už boli v štádiu vstrebávania.

Podľa odborného vyjadrenia doc. MUDr. S. K., CSc. zo dňa 03.06.2014 boli u maloletého Z. C. zistené
závažné poškodenie mozgu s rozsiahlym krvácaním medzi mozgové obaly a krvácanie do mozgového
tkaniva čelového a temenného laloka pravej pologule. Zranenia môžu byť dôsledkom závažného
úrazu alebo úderu, ale môže sa jednať aj o spontánne krvácanie z cievnej malformácie mozgu, ktorá
však nebola vyšetreniami potvrdená. Preto je najpravdepodobnejšou príčinou krvácania do mozgu je

kadriocerebrálne poranenie. Vznik úrazu podľa obvinenej, teda prevalením kočíka, je ako príčina tak
závažného poranenia nepravdepodobný. Syndróm traseného dieťaťa sa nedá jednoznačne vylúčiť,
a to vtedy, ak bol maloletý vyhadzovaný do vzduchu a pritom narazil na strop alebo inú prekážku.
Jediným údajom svedčiacim pre syndróm traseného dieťaťa, čiže drobné opakované poranenia, je údaj
pri vyšetrení MUDr. E. v deň prijatia, t. j. 11.03.2014, kedy pri vyšetrení zistila na tvári staršie hematómy

(modriny). Podľa charakteru úrazu sa k syndrómu týraného dieťaťa nedá vyjadriť.

Podľa správy o povesti z Obce Zliechov zo dňa 20.03.2014 obvinená a ani ostatní členovi domácnosti,
neboli obcou priestupkovo riešení, ani na nich neboli podané oznámenia za fyzické napadnutie či
obťažovanie. Obvinená ani jej druh nepožívajú alkoholické nápoje alebo iné psychotropné látky.

Starostlivosť o maloletých B. a Z. je podľa poznatkov obce (zo stretnutí v obci) na dobrej úrovni. Deti
kočíkujú, pričom deti sú čisté a oblečené primerane k počasiu.

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou

trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu
trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1.

Podľa § 215 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak je nepochybné, že skutok
nespáchal obvinený.

Nazákladevyššieoboznámenýchskutočnostípripreskúmaníobžalobydospelasamosudkyňaknázoru,
že je nepochybné, že stíhaný skutok nespáchala obvinená, a preto postupom podľa vyššie citovaných
ustanovení Tr. poriadku trestné stíhanie zastavila. Samosudkyňa v tejto súvislosti poukazuje na vyššieoboznámené dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní, ktoré netvoria súvislý celok odôvodňujúci
postavenie obvinenej pred súd. Žiadny zo zabezpečených dôkazov nepreukazuje, že stíhaného skutku
sa mala dopustiť obvinená.

Obžaloba vychádza zo znaleckého posudku MUDr. A. Q., S.., podľa ktorého zistené zranenia neboli
spôsobené pádom maloletého poškodeného z kočíka zo dňa 10.03.2014, tak ako uvádza obvinená.
Znalec konštatoval existenciu syndrómu traseného dieťaťa, a to vzhľadom na početné krvácania a
zmliaždenia v čelovej oblasti, pričom jedným z mechanizmov ich vzniku bol úder alebo údery tvrdým

predmetom hladkého povrchu, avšak spôsobený pred dňom 10.03.2014, keďže zranenia sú už v štádiu
vstrebávania. Taktiež zo zabezpečeného odborného vyjadrenia doc. MUDr. S. K., L.., vyplynulo, že
vznik úrazu podľa obvinenej, t. j. pád maloletého poškodeného pri prevalení kočíka, je ako príčina tak
závažného poranenia nepravdepodobný, pričom syndróm traseného dieťaťa sa podľa jeho názoru nedá
jednoznačne vylúčiť. Z uvedených zabezpečených dôkazov síce vyplýva, že došlo k zraneniam
maloletého poškodeného, ale ich vznik nesúvisí s jeho pádom z kočíka zo dňa 10.03.2014, ktorý

popísala obvinená, pričom ani z ostatných zabezpečených dôkazov v prípravnom konaní nevyplýva, že
by uvedené poranenia vznikli v súvislosti s konaním obvinenej.

Ďalší členovia domácnosti vypočutí v postavení svedkov, teda B. C., A. C. st. a A. C. ml., ako aj svedkyňa
B. C., ktorá domácnosť obvinenej často navštevuje, popreli, že by zo strany obvinenej dochádzalo k

zlému zaobchádzaniu s maloletým poškodeným Z. C..

Samosudkyňa tiež poukazuje na výpoveď Mgr. B. A., ktorá uviedla, že v minulosti sociálna kuratela
neriešila žiadne podnety vo vzťahu k zlej starostlivosti o deti obvinenej. Domácnosť obvinenej navštívili
pracovníci sociálnej kurately náhodne dňa 17.10.2013, a to z dôvodu, že obvinená bola v ich evidencii,

keďže v minulosti porodila ako neplnoletá a zistili, že obvinená má okrem maloletého B. C. aj ďalšie
dieťa, a to maloletého Z. C., pričom pri šetrení sa nezistili žiadne nedostatky v ich starostlivosti.

Rovnako zo správy Obce Zliechov vyplýva, že obvinená s druhom svojím maloletým deťom poskytujú
dostatočnú starostlivosť zodpovedajúcu ich možnostiam.

Žiadny z vyššie uvedených dôkazov tak nepreukazuje, že stíhaný skutok spáchala práve obvinená. Bola
to práve obvinená, ktorá dňa 10.03.2014 vyhľadala lekárske ošetrenie pre maloletého Z. C.. Obvinená
síce priznala, že maloletý Z. C. jej aj v minulosti, teda pred dňom 10.03.2014, asi trikrát vypadol z
kočíka, ale spájanie následkov zistených znaleckým skúmaním v prípravnom konaní s týmito pádmi a

vyvodzovanie akýchkoľvek súvislostí, je len dohadom.

Vzhľadom na odstup času od vzniku poranení maloletého Z. C. ( postupné vymiznutie niektorých
poranení - vstrebávanie krvných výronov) a s prihliadnutím na skutočnosť, že bude ťažko posúditeľné, v
akomrozsahujeďalšípsychomotorickývývoj (možnépretrvanieepileptickéhozáchvatuačiastočného

ľavostranného ochrnutia) maloletého poškodeného len následkom znaleckým skúmaním zistených
poranení alebo aj následkom jeho predčasného pôrodu v 35 týždni tehotenstva, tak samosudkyňa
dospela k záveru, že ďalšie znalecké skúmanie maloletého poškodeného neprinesie konkrétnejšie
zistenia, keďže chýbajú aj niektoré odborné vyšetrenia maloletého poškodeného, pretože obvinená s
dieťaťom neabsolvovala všetky potrebné vyšetrenia, pričom predčasný pôrod maloletého poškodeného

si vyžadoval sledovanie vo viacerých odborných ambulanciách. Preto nemožno zistiť a zohľadniť, aký
dopad na zdravotný stav maloletého poškodeného mali jeho asi tri pády z kočíka pred dňom 10.03.2014,
ktoré uviedla obvinená vo svoje výpovedi.

Zhodnotením zabezpečených dôkazov v prípravnom konaní dospela samosudkyňa k záveru, že je

nepochybné, že stíhaný skutok nespáchala obvinená. Okrem zabezpečených dôkazov v prípravnom
konaní ani prokuratúra po podaní obžaloby, ani obhajoba pri záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho
spisu a po podaní obžaloby, nežiadali vykonať ďalšie dôkazy. Samosudkyňa je toho názoru, že
neexistujú ďalšie dôkazy, ktoré by bolo potrebné vykonať v konaní pred súdom a na základe doposiaľ
zabezpečených dôkazov možno rozhodnúť tak, že sa trestné stíhanie zastaví, pretože je nepochybné,

že skutok nespáchala obvinená. Preto nepovažovala samosudkyňa za potrebné nariaďovať hlavné
pojednávanie, na ktorom by následne obvinenú spod obžaloby oslobodila.

Na základe vyššie uvedeného preto rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho
oznámenia (doručenia) prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Podaná

sťažnosť má odkladný účinok.