Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoE/113/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8806200855
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8806200855.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598,
Bratislava, Pribinova 25, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti povinnému: M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XXX, N. nad R., o vymoženie 585,54
Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou z
01.02.2013, č.k. 9Er 111/2006-17 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že notárska zápisnica tvoriaca exekučný titul v konaní

bola notárom spísaná na žiadosť Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta splnomocneného dlžníkom (povinným
v tomto konaní) splnomocnením obsiahnutým v zmluve o úvere č. 8210865 zo dňa 18.3.2005. Pri
skúmaní, či sú splnené všetky predpoklady formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu
zistil, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Uviedol, že pri zastupovaní povinného
pri spísaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, nakoľko za povinného uznal
záväzok advokát, ktorého záujmy boli v rozpore so záujmami povinného ako zastúpeného. Ak v

čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase
nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať a logicky nemohol platne ani splnomocniť právneho
zástupcu na výkon takéhoto práva. Osobu advokáta Mgr. Tomáša Kušníra predformuloval oprávnený vo
formulárovej zmluve. Splnomocnenie bolo súčasťou predtlače zmluvy o úvere a bolo koncipované široko
a všeobecne. Zmluvná voľnosť povinného bola zo strany oprávneného týmto postupom obmedzená.
Povinný nemal možnosť voľby iného splnomocnenca, a teda nešlo o výber zo strany povinného.

Konštatoval, že plnomocenstvo pre Mgr. Kušníra nebolo platne udelené. Ak teda plná moc v zmluve
o úvere nie je platná, nespĺňa notárska zápisnica materiálne podmienky vykonateľného exekučného
titulu, pretože bola spísaná neoprávnenou osobou, nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho
úkonu pre osobu „v mene ktorej“ splnomocnenec konal, a teda neobsahuje záväzok povinnej osoby a
jej vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou tejto zápisnice. Keďže neexistuje spôsobilý exekučný titul,
na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu proti povinnému, exekúcia je neprípustná a ako taká

musela byť podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavená.Proti uzneseniu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s predmetným
uznesením a vytýkal súdu prvého stupňa, že tento rozhodol nad rámec zverenej právomoci, zároveň

svojím postupom odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a
vec nesprávne právne posúdil. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na to, že exekučný súd sa postavil
do pozície orgánu, ktorý vykonal preskúmavanie exekučného titulu nesprávne, uviedol, že súd nie je
legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým,
že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Poukázal na

možnosť vykonania exekúcie aj na podklade notárskej zápisnice, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje
účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd, podľa jeho názoru,
nedisponuje právomocou umožňujúcu mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovať výkonu práva
vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Mal za to, že všeobecný súd vo veci žalobcu nebol povinný
zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Uviedol, že

povinnému nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo
domáhať sa náhrady školy. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako
rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom
všeobecného sudu v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. V rámci skúmanie exekučný
súd teda nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť

či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Namietal, že nemal možnosť reagovať na
akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o
jeho právnom postavení, zároveň nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného
súdu. Povinnému však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv
z reakcie žalobcu, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedol, že je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému

nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáha. Uviedol, že exekučný súd
vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu
dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdil, že plnomocenstvo nie je vôbec možné právne považovať za
neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať
právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ustanovení § 53 OZ. Poukázal na to,

že ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že
mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom, tak
by mali všetky náležitosti platného právneho úkonu. Oprávnený zároveň navrhol s poukazom na ust.
§ 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložiť
Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení:

1, Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať, a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej
z tejto zmluvy?

2, Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/
EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Odvolací súd v zmysle zásad ust. §212 O.s.p. preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. §214 ods.

2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)
rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa
vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná
podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby jubolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho
dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).

Odvolací súd so zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci sa zaoberal otázkou, či

označená zmluvná podmienka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

V danom prípade ide o rozpor právneho úkonu zastupovania so zákonom.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Právny úkon zastupovania vzhľadom na kolíziu záujmov je v rozpore so zákonom (§ 39 OZ). Z tohto
dôvodu nevznikol právny priestor na súdnu kontrolu časti o zastupovaní podľa inštitútu neprijateľnosti

zmluvnej podmienky v zmysle generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 OZ).

Za tohto stavu odvolací súd návrh na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.
zamietol.

Notárska zápisnica č. N 5142/2005, NZ 48338/2005 zo dňa 16.10.2005 (č.l. 3, 4) bola označená ako
exekučný titul, podľa ktorého exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica

je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho
a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice
právny titul spôsobilý na exekúciu.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri

posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti.

Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok
(stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej

právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu,
predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“

Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona,
pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami
zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej

skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo
o výber zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany
stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak
podpísal zápisnicu za povinného.

Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinný nemohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Neplatný

právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá žiadne účinky.

Prvostupňový súd správne zastavil exekúciu a na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v
každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996
publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená
len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa

titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiukonania i bez návrhu zastavená.“ Aj v tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené (tiež II. ÚS
499/2010 a II. ÚS 498/2010).

Na podporu záveru odvolacieho súdu odvolací súd poukazuje na početné rozhodnutia rôznych súdov,

ktoré neuznali za obdobných skutkových podmienok notársku zápisnicu ako exekučný titul (uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoE 152/2010, 14CoE 303/2010, 14CoE 307/2010).

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na nevykonateľnosť notárskej zápisnice nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

Prvostupňový súd rozhodol správne, a preto odvolací súd uznesenie potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.