Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/30/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112216197
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3112216197.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom
ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa
rodičov N. Q., bytom D. XXXX/X, P. a I. Q., trvale bytom G. XXX/XXX, P., aktuálne Na T. XX, G., o
zvýšenie výživného, na odvolanie matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.
januára 2013, č. k. 34P/212/2012-76, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnýsúdvzáhlavíuvedenýmrozsudkomzamietolnávrhmatkydieťaťa,ktorýmžiadalazvýšiť rozsah
vyživovacej povinnosti otca dieťaťa z doterajších 83 eur mesačne na 150 eur mesačne. V odôvodnení
svojho rozsudku uviedol skutkové zistenia, podľa ktorých maloletý C. pochádza z manželstva
jeho rodičov. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 22.06.2001, č. k.

8C/707/00-29. Súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej boli maloletí C. a C. zverení do výchovy
matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu. Vyživovacia povinnosť otca k maloletému C. bola
naposledy upravená rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 12.07.2010, č. k. 30P/112/2010-73, ktorým bola
schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa otec dieťaťa zaviazal prispievať na výživu maloletého
83 eur mesačne. V tom čase mal maloletý necelých 15 rokov a išiel do 9. ročníka základnej školy,
mal veku primerané potreby. Priemerný mesačný zárobok matky predstavoval okolo 470 eur. Otec

maloletého bol živnostníkom. Základ dane v roku 2009 mal vo výške 420 eur (príjem 700 eur, výdavky
280 eur), založil obchodnú spoločnosť E., s.r.o., ktorej činnosť si chcel dať patentovať a očakával
z tejto činnosti príjem. Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi C., na ktorého
bolo otcovi zvýšené výživné na 133 eur mesačne. V súčasnosti má maloletý C. 17 rokov a je žiakom
2. ročníka Strednej odbornej školy podnikania v P.. Stravné v školskej jedálni stojí 24 eur mesačne.
Matka maloletého dieťaťa žije s dvoma deťmi v dvojizbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve titulom

daru. Náklady na bývanie predstavujú 250 eur mesačne. Syn C. je už rok nezamestnaný, pracuje
však na dohodu. Zárobok matky dieťaťa, ktorá je vedúcou predajne, je 487,85 eur mesačne. Poberá
prídavky na dieťa vo výške 22,54 eur. Okrem bytu, v ktorom bývajú, vlastní matka dieťaťa staršie
motorové vozidlo typu V.. Iný majetok vyššej hodnoty nevlastní. Otec dieťaťa je ženatý. Žije v 3-izbovom
byte, ktorý je vo vlastníctve jeho manželky. Náklady na bývanie sú vo výške 250 eur mesačne. Jeho
manželka je nezamestnaná, privyrába si brigádnicky. Otec dieťaťa je živnostník, ale živnosť nevykonáva.

V roku 2011 mal nulové daňové priznanie. Je spoločníkom obchodnej spoločnosti E., s.r.o., ktorá za rok
2011 dosiahla daňovú stratu - 6.957,68 eur. Súčet výnosov spoločnosti predstavoval 3.522 eur, súčet
nákladov 11.393,74 eur a výsledok hospodárenia pred zdanením bol - 7.871,74 eur. Spoločnosť bola
stratová aj v predchádzajúcom období. Podľa predbežného výkazu ziskov a strát uvedenej spoločnosti
je za rok 2012 výsledok hospodárenia 1.246 eur. Otec dieťaťa uviedol, že má pripravený projekt pre
činnosť spoločnosti a hľadá sponzorov. Tvrdil ďalej, že sú voči nemu vedené exekúcie spolu na sumu

180.000 eur. Otec dieťaťa je tiež spoluvlastníkom rodinného domu s pozemkom, na ktorom viazne
záložné právo. O auto prišiel v rámci exekúcie. Otec dieťaťa, podľa svojho tvrdenia, má zdravotnéproblémy (epilepsia). Okresný súd na základe uvedených zistení dospel k záveru, že nie sú predpoklady
na zvýšenie výživného na maloletého podľa ustanovenia § 78 ods. 1 prvej vety a odsekov 2 a 3 Zákona
o rodine. Hoci od poslednej úpravy výživného prešla doba 2,5 roka a maloletý prešiel na stredný typ

školy, na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zvýšenie jeho vyživovacej
povinnosti, naopak jeho finančná situácia sa zhoršila. Zatiaľ čo v čase predošlej úpravy výživného
vykonával živnosť a očakával zisky od založenej obchodnej spoločnosti, situácia sa vyvinula tak, že
v súčasnosti živnosť nevykonáva a vykazuje nulové daňové priznanie aj jeho obchodná spoločnosť.
Okrem toho otec dieťaťa preukázal množstvo záväzkov a exekučných konaní vedených proti nemu.

Vyššievýživnéniejeobjektívnevschopnostiachotcaamohlobymuprivodiťmožnosťtrestnéhostíhania,
čo by v konečnom dôsledku ohrozilo aj jeho schopnosť platiť doterajšie výživné.

Proti tomuto rozsudku matka dieťaťa podala v zákonom určenej lehote odvolanie. Navrhla rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne rozsudok okresného súdu zmeniť a
zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému z doterajších 83 eur na 150 eur mesačne, s účinnosťou
od podania návrhu. Vytýkala okresnému súdu, že svojím rozhodnutím vlastne obhajuje otca dieťaťa,

ktorý mal dostatok času, aby vo veci konal, hľadal riešenia, východiská a ak treba, pracoval naviac.
Život vo víziách predsa deti neuživí. Ona pristupovala a pristupuje k výchove detí vždy zodpovedne. Je
osamelá matka a maximálne sa o deti stará, aj o nezamestnaného dospelého syna, ktorému otec dlhuje
stovky eur na výživnom. Nezodpovedné konanie otca je chronické, stále má výhovorky, sľuby, plány.
Nikto, ani súd ho nevedie k tomu, aby plnil svoje povinnosti, hlavne voči deťom. Akcentovala, že kolízny

opatrovník objektívne hodnotil situáciu, avšak súd nebral ohľad na jeho hodnotenie konania otca dieťaťa
ako hazardérske. Zvýšenie výživného považoval kolízny opatrovník za dôvodné a v záujme dieťaťa. V
súčasnosti má maloletý C. 17 rokov a je žiakom 2. ročníka Strednej odbornej školy podnikania v P..
Pre nedostatok finančných prostriedkov nenavštevuje záujmové športové krúžky, ani sa nezúčastňuje
finančne náročných školských akcií, ako sú lyžiarske výcviky a podobne. To všetko preto, že jeho

otec je hazardér, neplatič, nestará sa o harmonický vývoj dieťaťa. Otec dieťaťa namiesto toho, aby
si v prvom rade plnil zákonné povinnosti voči deťom, zakladal si novú rodinu s výdavkami, zadlžoval
sa, vykonával „finančného kaskadéra“, požičiaval si peniaze, ktoré nevedel splatiť a týmto prístupom
vystavuje svoje deti núdzi. Otec detí si má v prvom rade vyrovnať dlhy voči deťom, nemusí bývať v
trojizbovom byte, stačí v jednoizbovom a po vyriešení problémov si môže dovoliť väčší byt. Pokiaľ otec

dieťaťajespoluvlastníkomrodinnéhodomuspozemkom,naktoromjevedenézáložnéprávo,môžedom
predať, záložné právo uhradiť a vyrovnať dlžoby synovi. Súd musí rozhodnutím prinútiť otca dieťaťa,
aby konal, zvýšil úsilie v prospech detí a správal sa zodpovedne.

Otec dieťaťa a kolízny opatrovník nevyužili svoje právo písomne sa vyjadriť k odvolaniu matky dieťaťa.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného

súdu je potrebné zrušiť podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec vrátiť tomuto súdu podľa
odseku 2 citovaného ustanovenia na ďalšie konanie.

Podľa ustanovenia § 163 ods. 2 O.s.p. možno zmeniť rozsudky o výchove a výžive maloletých detí,
ak sa zmenia pomery.

Zmena pomerov, ako predpoklad na inú úpravu rozsahu vyživovacej povinnosti, podľa interpretácie

hmotnoprávnej úpravy v ustanovení § 78 Zákona o rodine, spočíva vo výraznej zmene tých právne
významných skutočností, ktoré boli podkladom pri predchádzajúcej úprave výživného. Zmeny môžu
nastať na oboch stranách právneho vzťahu výživného, teda tak na strane oprávneného dieťaťa, alebo
na strane povinného rodiča.

Súdna prax za kvalifikovanú zmenu pomerov, ktorá je predpokladom na zvýšenie výživného, považuje

vyšší vek dieťaťa, nástup do školy (prípadne na strednú, vysokú školu), zvýšené výdavky na potreby
dieťaťa v súvislosti s jeho zdravotným stavom, prípadne špecifické náklady na dieťa podľa konkrétnej
veci.Pri posudzovaní rozsahu zvýšenia výživného platia kritériá ako pri určení výživného, teda ustanovenia
§ 62 Zákona o rodine (najmä v danej veci významný odsek 5 uvedeného ustanovenia, že výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť).

Platí ďalej, že rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmov, súd
neberie do úvahy výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť
v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa
predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval (§ 63 ods. 2 Zákona

o rodine).

Citovaná právna úprava má zabezpečiť ochranu dieťaťa, ktoré je najslabším subjektom a ktorý nie je
schopný si zaobstarať prostriedky na svoje živobytie. Je neprípustné vystaviť dieťa ekonomickej biede,
a preto všetky inštitúcie sú povinné v rámci svojich kompetencií konať a rozhodovať v najlepšom záujme
dieťaťa (článok 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa - oznámenie č. 104/1991 Zb.).

V preskúmavanej veci okresný súd neposudzoval a nerozhodoval o návrhu matky dieťaťa na

zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca na základe uvedenej právnej úpravy a jej interpretácie.
Správne síce konštatoval, že nastala kvalifikovaná zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa,
avšak nesprávne a nedostatočne posudzoval schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa,
nezaoberal sa štruktúrou jeho výdavkov z hľadiska § 63 ods. 2 Zákona o rodine, prípadne aj z aspektu
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda z aspektu, či povinný rodič neberie na seba neprimerané majetkové

riziká, teda, či nekoná tak, že ohrozuje dosiahnutie zisku a súčasne poskytovanie výživného. V takom
prípade sa uplatní priorita princípu potencionality príjmov pred princípom fakticity príjmov. Na zistenie
týchto výdavkov je potrebné vychádzať peňažného denníka za príslušné účtovné obdobie.

Ak podnikateľské aktivity otca dieťaťa sú neúspešné, potom bude potrebné sa zaoberať, prečo otec
dieťaťa aj napriek tomu podniká, nech vysvetlí, z čoho si zabezpečuje prostriedky na živobytie, resp.

akú má kvalifikáciu a či úrad práce eviduje voľné pracovné miesta, kde je potrebné takúto kvalifikáciu
a s akým zárobkom.

Až po doplnení dokazovania v naznačenom rozsahu okresný súd znovu posúdi a rozhodne o návrhu
matky dieťaťa na zvýšenie výživného, pričom právny záver odvolacieho súdu bude pre neho záväzný
(§ 226 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .