Decision was made at the court Okresný súd Senica
Judgement was issued by JUDr. Viera Sláviková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7Er/472/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607208682
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2013:2607208682.2
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Martinom Máčajom,
advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému: U. M.,
O.. XX.X.XXXX, XXX XX L. Č.. XX o vymoženie 922,13 € s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení
exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Poverením Okresného súdu v Senici zo dňa 30.7.2007 bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý poverený
podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku)
vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného o vymoženie 922,13 € s príslušenstvom, trov
konania a trov exekúcie, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. v Bratislave, sp. zn. SR 2064/07 zo
dňa 29.3.2007.
Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo
osobitného zákona.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, tak exekučný súd konanie zastaví. Súd má teda
právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené rozsudkom
je dovolené a zároveň či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené skutočnosti môže súd posúdiť
kedykoľvek počas prebiehajúceho exekučného konania.
Z predloženého exekučného titulu a ostatných podkladov mal súd preukázané, že dňa 30.10.2006
bola medzi oprávneným a povinným uzavretá Zmluva o úvere č. 3241336, na základe ktorej boli
povinnému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 16 000,- Sk a povinný sa zaviazal poskytnuté
finančné prostriedky splatiť v pravidelných mesačných splátkach. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli
aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
V zmysle bodu 17. Rozhodcovskej doložky všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom,
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde. V takomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu.
Pri skúmaní rozhodcovskej doložky bral súd do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy
nespôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
(§ 53 ods. 1. prvá veta OZ).
Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom do 31.12.2007), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 2 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy),
na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Zmluva medzi oprávneným a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zmluvnými stranami sú
dodávateľ (oprávnený), ktorého predmetom činnosti bolo aj poskytovanie úverov, teda koná v rámci
predmetu svojho podnikania. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu postavenie
spotrebiteľa, nakoľko pri uzatvorení a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tiež poukazuje na to, že na posúdenie okolnosti, či
ide o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje,
dôležité je len to, že ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu.
Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.4.1993. Smernica bola do nášho právneho poriadku
prebratá zákonom č. 15/2004 Z.z. (účinného od 1.4.2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom
nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení SR k EÚ), ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem
toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre SR a slúži aj ako interpretačné pravidlo
pre výklad spotrebiteľských pr. vzťahov.Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C-76/10, smernica Rady 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý
rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účasti
spotrebiteľa, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere
uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom a uplatnenej v tomto rozhodnutí, ak tento súd má na
tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych
procesnýchpravidielmôžeuvedenýsúdvykonaťtakétoposúdenievrámciobdobnýchkonanínazáklade
vnútroštátneho práva.
V bode 38 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C-76/10, súd
uviedol, že vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia článok 6 ods. 1 smernice 93/13
stanovuje,ženekalépodmienkyniesúprespotrebiteľazáväzné.Akovyplývazjudikatúry,ideokogentné
ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť
(rozsudky Mostaza Claro, už citovaný, bod 36, a zo 4. júna 2009, Pannon GSM, C-243/08, Zb. s. I-4713,
bod 25).
V bode 43 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C-76/10, súd uviedol,
že ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ,
ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania
nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený
od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis,
už citovaný, bod 34).
Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom do 31.12.2007), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 54 ods. 1 OZ (v znení účinnom do 31.12.2007), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
Pokiaľjezmluvnápodmienkavhrubomnepomerevneprospechspotrebiteľaakoslabšejzmluvnejstrany
v právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy, tak je zrejmé, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola rozhodcovská doložka a dodávateľ ju
použije, v takom prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd exekúciu zastaví v celom
rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo súdu, ktorý svoju právomoc
odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm.c/, § 45 ods.
2 ZoRK). Len takýmto spôsobom môže súd naplniť účel čl. 6 ods. 1 smernice, t.j. zabrániť aby bol
spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou.
Rozhodcovská doložka, ktorá mala v danom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane
žalovaného. Už túto skutočnosť súd považuje za neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej súčasť s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebosapodrobiťvšetkým
zmluvným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľná,
pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného
práva na spravodlivý proces.Nakoľkoneprijateľnározhodcovskádoložkasapriečidobrýmmravomavýkonprávapovinnostíztakejto
doložky odporuje dobrým mravom, súd exekučné konanie zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie. Súdny exekútor bol preto výzvou zo dňa 2.11.2012 vyzvaný, aby si v lehote 15
dní od doručenia výzvy vyčíslil trovy exekúcie, pretože exekučné konanie bude zastavené a pokiaľ
nezašle súdu vyčíslené trovy exekúcie, tak súd mu žiadne trovy exekúcie neprizná. Súdny exekútor vo
svojej odpovedi doručenej súdu dal podnet na zastavenie exekučného konania z dôvodu nemajetnosti
povinného, ale k výške trov exekúcie sa vo svojom podaní vôbec nevyjadril. Súd z dôvodu rýchlosti a
hospodárnosti konania sa rozhodol rozhodnúť o zastavení exekučného konania a o trovách exekúcie
jedným uznesením a keďže si súdny exekútor trovy exekúcie nevyčíslil, hoci bol upozornený na to, že
exekúcia bude zastavená, tak mu žiadne trovy nepriznal.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.3 O.s.p) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu
súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2
O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.