Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Prvostupňové nenapadnuté… Judgement was issued on Wednesday, February 9, 2012

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Er/1611/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6198899186
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Šalkovská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2012:6198899186.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Banská
Bystrica, Kapitulská 27, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: W. T., C.. XX. XX. XXXX, bytom D.
XX, 974 01 Banská Bystrica, štátny občan SR (pôvodný právny subjekt Júlia Lichtmanová - Mladosť, s
miestom podnikania Tulská 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 22 718 800), na vymoženie pohľadávky vo
výške 12 389,07 Eur (373 233,- Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom

Kohútom so sídlom exekútorského úradu Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica (predtým Srnková
24, Banská Bystrica) pod spis. zn. EX 752/98

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u.

Súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 12

389,07 Eur (373 233,- Sk) s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia - platobného
výmeru Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica č.k. 206-204-4002/98 zo dňa 22. 04. 1998.

Poverením č. 5601 007079* zo dňa 07. 10. 1998 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta so sídlom exekútorského úradu Mičinská cesta 35,
974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 752/98.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 14. 12. 2010, súdny exekútor oznámil skutočnosti
znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii spôsobené nemajetnosťou povinného. Vo svojom podaní

uviedol, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý
by podliehal exekúcii podľa ustanovení Exekučného poriadku. Uvedené skutočnosti možno subsumovať
pod ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, a preto súdny exekútor požiadal súd, aby o zastavení
exekúcie rozhodol ex offo. Súdny exekútor k podaniu pripojil aj správu o stave konania, z ktorej vyplýva,
že konkurz na majetok povinnej bol skončený po splnení rozvrhového uznesenia dňa 11. 09. 2008.
Na základe lustrácie nehnuteľného a hnuteľného majetku bolo zistené, že povinná nie je vlastníkom

žiadnych nehnuteľností ani motorových vozidiel. Lustráciou zamestnávateľa bolo zistené, že povinná je
vedená ako zamestnanec firiem B.Ť. T., spol. s.r.o., Q. XX, 974 04 Banská Bystrica - A. B. B. W. XX,XX
Eur za odpracovaných 8 hod. v mesiaci a M. ". Q., O..U..L.., Družby 22, 974 01 Banská Bystrica - výška
mesačnej mzdy W. XX,XX Eur za odpracovaných 20 hod. v mesiaci. Exekútor uviedol, že daná exekúcia
je proti povinnej vedená ako 12. v poradí.

Súd zo spisového materiálu exekučného spisu, najmä podania súdneho exekútora a správy o stave

konania, mal preukázané, že u povinného subjektu bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce apomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia
majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Povinný subjekt nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho
motorového vozidla ani nehnuteľností na území SR zapísaných v katastri nehnuteľností ani nedisponuje

finančnými prostriedkami. Z uvedeného vyplýva, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný
majetok, ani finančné prostriedky, z ktorých by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného. V dôsledku
uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených
v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v
predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nie sú
upravené inými ustanoveniami § 57 ods.1 Exekučného poriadku. Skutočnosť, ktorú preukázal súdny

exekútor, a to že povinný v súčasnosti nedisponuje takým exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo
možné uspokojiť vymáhaný nárok, je dostatočným dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú.

Z uvedených dôvodov súd potom vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Podľa § 151 ods. 1 vety prvej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len "OSP") o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 55,90 Eur /z toho odmena
39,84 Eur (33,20 Eur za 5 zač. h. á 6,64 Eur + 6,64 Eur za 2 úkony á 3,32 Eur), náhrada hotových
výdavkov 8,50 Eur, 19 % DPH z odmeny, t.j. 7,56 Eur/.

Súd mal preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 23. 09. 1998, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov exekučné konania, ktoré sa
začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení platnom až do 31. 08. 2005/ za výkon exekučnej činnosti

patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení platnom do 31. 01. 2002/ ak dôjde k zastaveniu

exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie.Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení platnom do 30. 04. 2005/ ak súdny exekútor je vylúčený z
vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200,- Sk)

za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur
(100,- Sk).

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Exekučný poriadok bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V 11 časti v prechodných a záverečných

ustanoveniach zakotvuje, podľa ktorého zákona sa má postupovať v súvislosti s účinnosťou jednotlivých
noviel zákona. Tieto prechodné ustanovenia s výnimkou ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku
rešpektujú zásadu platnú v občianskom súdnom konaní, podľa ktorej konanie začaté pred účinnosťou
novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Znamená to, že ak aj exekúcia
začala pred účinnosťou novely Exekučného poriadku, v exekučnom konaní sa už postupuje podľa

novelizovaného právneho predpisu, pokiaľ prechodné ustanovenia neustanovujú niečo iné. Práve ust.
§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku je výnimkou z tejto zásady, pretože výslovne vylučuje použitie
novelizovaného zákona účinného od 1. februára 2002 na konanie začaté pred 1. februárom 2002. Ak
sa teda táto predmetná exekúcia začala pred 1. februárom 2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa
predpisov platných do 1. februára 2002.

Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť
exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku) bude mať
túto povinnosť oprávnený. Keďže v priebehu exekúcie bola zistená nemajetnosť povinného, súdny
exekútor žiadal, aby bol na úradu trov zaviazaný oprávnený. Vyššie citované ustanovenie § 203
Exekučného poriadku /v znení platnom do 31. 1. 2002/ uvádza, že súd môže uložiť oprávnenému

nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere
jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Súd má za to, že v danom prípade oprávnený
nemohol predvídať dôvod zastavenia ani pri náležitej opatrnosti. Za podmienky pridŕžania sa zákonného

ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 1. 2002 má súd za to, že samotná skutočnosť,
že u povinného bola zistená nemajetnosť a nemožno mu preto uložiť nahradiť trovy exekúcie, nemôže
mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť
(nemajetnosť) nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení platnom
do 31. 1. 2002, ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie

oprávnenému. Novela Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zák. č. 585/2006 Z.z., síce zaviedla doust. § 203 druhý odsek, podľa ktorého trovy exekúcie pri nemajetnosti povinného znáša oprávnený, toto
ustanovenie však pre danú exekúcie nie je možné použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred 1.
februárom 2002 a je nutné postupovať podľa právnej úpravy platnej do 31. januára 2002. Súd má za to,

že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť
nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie /viď. uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 41
CoE 340/2011/.

Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky
nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré

exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným
postavením vo výkone funkcie /III ÚS 351/2007-11/. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu
podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len "ústava", je nepochybne aj nárok na náhradu
trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods.
1 ústavy, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných
procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok /IV ÚS 236/08-12/.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého
peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch,
v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach a iných právnych, administratívnych alebo organizačných

aktoch súdov, iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo
iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných
záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch,
v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek
forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte

a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro;
to sa nevzťahuje na ustanovenia právnych predpisov o nominálnej hodnote slovenských bankoviek
alebo slovenských mincí, na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré
upravujú zmenu peňažných súm zo slovenskej meny na eurá, ani na ustanovenia právnych predpisov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré nie sú aplikovateľné po prechode na euro.

Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej OSP vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia
až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na
právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia
bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu

porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania
už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho
právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší

súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje zanesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.