Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 14, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/115/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203730
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113203730.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek

senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, konajúcou advokátom doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD., proti odporkyni: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody 175,- eur a
nemajetkovej ujmy 774,48 eur s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č. k. 18C/49/2013-79 zo dňa 16. októbra 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby
medzitýmnym rozsudkom bolo určené, že odporca je zodpovedný za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Senica, a rozsudkom bolo uložené zaplatiť náhradu škody vo
výške 175,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 774,48 eur s príslušenstvom, vzniknutej navrhovateľovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica (ďalej len exekučný súd), pretože nerozhodol
o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku navrhovateľa v
zákonom stanovenej lehote. Odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Právne rozhodnutie súd prvého

stupňa odôvodnil ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Vecne svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že z priloženého exekučného spisu Okresného súdu Senica zistil, že exekučné konanie
bolo začaté na návrh oprávneného doručený súdnemu exekútorovi. Žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 07.04.2006. Exekučný súd dňa 08.06.2006 udelil
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 29.09.2010 bol súdu doručený návrh na

zmenu exekútora. Exekučný súd uznesením č. k. 1Er/429/2008-30 zo dňa 08.11.2011 vyhlásil exekúciu
za neprípustnú, exekúciu zastavil a rozhodol o náhrade trov exekúcie. Nesprávny úradný postup
exekučného súdu mal podľa navrhovateľa spočívať v tom, že o žiadosti na zmenu exekútora nebolo
rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote. Exekučný súd nerozhodoval o zmene exekútora z dôvodu,
že považoval exekúciu za neprípustnú a uznesením ju zastavil. Súd prvého stupňa nemal preukázaný
nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci. Navrhovateľ nepreukázal vznik ani výšku majetkovej škody. Nepreukázanie

nesprávneho úradného postupu, nepreukázanie vzniku škody, chýbajúca príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, boli dôvodom na zamietnutie uplatneného nároku.Námietku premlčania vznesenú odporkyňou súd prvého stupňa vyhodnotil ako nedôvodnú, nárok nie je
premlčaný. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a nepreukázala,

že jej trovy konania vznikli.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ.
Navrhoval, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.Podľanavrhovateľaúčastníkovikonaniasapostupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,
súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím
inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá nadobudla
účinnosť až po založení zodpovednostného právneho vzťahu, čo má za následok nesprávnosť súdneho
rozhodnutia, ktoré musí byť zrušené. Súd svojím rozhodnutím de iure i de facto aplikoval princíp

priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Podľa odvolateľa súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že
účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, ktorá existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému
rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty, čo exekučný súd ignoroval a na čo zo zákona nemal oprávnenie. Súd len
s poukazom na skutočnosť, že on sám nepozná dôkazy, ktoré by ho uspokojovali v tvrdení o výške

škody,zamietolznaleckédokazovanie.Súdznemožnilnavrhovateľoviobjektívnymspôsobompreukázať
výšku materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku. Podľa odvolateľa súdu neprísluší polemizovať o
vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akéhokoľvek
úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne
rozhodnutie. Štrasburgský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká

aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, napríklad i rozsah
nevybavenej súdnej agendy. Navrhovateľ vôbec nechápe aký môže mať na výsledok konania dopad
skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. namietal, že
súd prvého stupňa sa nedostatočne oboznámil so znaleckým posudkom, ktorý navrhovateľ predložil a
ktorým preukazoval výšku materiálnej škody.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporkyňa nevyjadrila, samostatný odvolací návrh nepodala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202
O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)

a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát
odvolacieho súdu rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0.

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého
stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o

konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa.Ústavnýmzákladomzodpovednostizaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomječl.46ods.3
Ústavy Slovenskej republiky (Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.).

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení
§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť,
a to aj z ustálenej judikatúry, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s
príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný

postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu
verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo
koná (pri rozhodovacej činnosti) ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu exekučného

súdu, ktorý nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre
pohľadávku navrhovateľa v zákonom stanovenej lehote.

Na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu exekútora zákonodarca od 01.09.2005 stanovil lehotu
30 dní. Exekučný súd - Okresný súd Senica - v tejto lehote nerozhodol o zmene exekútora vzhľadom
k tomu, že dospel k záveru, že exekúcia je neprípustná. Z toho dôvodu nie je možné konštatovať, že

došlo k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu tým, že exekučný súd o návrhu na zmenu
súdneho exekútora nerozhodol v zákonnej lehote.

Podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne. Podmienka existencie
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci splnená nie je. Nemôže byť teda
splnená ani podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.

Vzhľadom k uvedenému nie je potrebné skúmať existenciu škody, jej rozsah a nemajetkovú ujmu,
náhrady ktorej sa navrhovateľ domáha.

Odvolacie námietky navrhovateľa sú nedôvodné a sčasti zmätočné. Navrhovateľ nešpecifikoval, akým
postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred
súdom treba rozumieť taký závadný (zákonu sa priečiaci) procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi

znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska ustanovenia § 221
ods. 1 písm. f) OSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Z obsahu spisu v preskúmavanej

veci odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že súd prvého stupňa
odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Zmätočné je poukázanie na zamietnutie súdom
prvého stupňa návrhu na znalecké dokazovanie - takýto návrh navrhovateľa z obsahu spisu nevyplýva.
Poukázanie na skutočnosť, že súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy je tiež zmätočné - z
obsahu preskúmavaného spisu nevyplývajú žiadne návrhy navrhovateľa na vykonanie dôkazov.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná odporkyňa, v dôsledku čoho jej podľa ustanovenia §
224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Odporkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, neboli jej preto odvolacím súdom

priznané.Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.