Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/413/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209201049
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7209201049.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého D.
D. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na X. J.. Č.. X v O. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov N. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na X. J.. Č.. X v O.
zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Staroňom so sídlom na Konštantínovej ul. č. 6 v Prešove a W. D.
nar. XX.X.XXXX bývajúceho na T. X. XX/A K. XXXX4 v A. X. H. zastúpeného advokátom JUDr. Jánom
Martincom so sídlom na Werferovej ul. č. 1 v Košiciach v konaní o úprave výkonu styku o odvolaní matky
a otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 29.5.2014 č.k. 25P/14/2009-1274 a proti dopĺňaciemu

rozsudku z 19.6.2014 č.k. 25P/14/2009-1303 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch o určení výživného, tvorbe úspor a spôsobe ich zaplatenia.

M e n í výrok o dlžnom výživnom tak, že otec je povinný zaplatiť dlžné výživné 8.882,50 eur v lehote 30
dní naraz matke maloletého dieťaťa odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Z r u š u j e výrok dopĺňacieho rozsudku o zastupovaní a správe majetku maloletého dieťaťa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudkom zaviazal otca prispievať na výživu maloletého 250 eur

mesačne od 21.1.2009 do 31.8.2010 a od 1.9.2010 do budúcna 300 eur mesačne vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred matke dieťaťa. Súčasne otca zaviazal prispievať na tvorbu úspor pre maloletého
100 eur mesačne na účet maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku.
Dlžné výživné 8882,50 eur za obdobie od 21.1.2009 do 31.5.2014 povolil otcovi splácať po 100 eur
mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhod splátok a dlžné výživné na tvorbu úspor
5335,48 eur za obdobie od 21.1.2009 do 31.5.2014 mu povolil splácať po 100 eur mesačne vždy do 15.
dňa v mesiaci pod hrozbou straty výhod splátok. O trovách účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich

nemá právo na ich náhradu a o náhrade trov štátu tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením.
Napadnutým dopĺňacím rozsudkom doplnil výrok rozsudkov Okresného súdu Košice II z 29.5.2014 č.k.
25P/14/2009-1274 a z 3.11.2011 č.k. 25P/14/2009-304 tak, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého
D. zastupovať a spravovať jeho majetok.

Proti rozsudku a dopĺňaciemu rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby

odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výrokoch o dlžnom výživnom tak, že otca zaviaže zaplatiť
tak dlžné výživné ako aj dlh na tvorbe úspor do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
a zruší napadnutý dopĺňací rozsudok. Uviedla, že konajúci súd vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci a nedostatočne zistil skutkový stav. Nesúhlasila so splácaním dlžného výživného po 100eur mesačne, nakoľko pri dlžnom výživnom 8882,50 eur by ho otec splácal viac ako 7 rokov. Zdôraznila,
že takýto spôsob zaplatenia je v rozpore s účelom výživného a so záujmom mal. dieťaťa, pretože nie je
v jeho záujme úverovať povinného rodiča, ktorý si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, tak dlhú dobu.

Poukázala na vysoké mesačné výdavky otca, pričom konštatovala, že ak je v jeho schopnostiach platiť
mesačne okrem iného viac ako 1000 eur splátku úveru, je schopný zaplatiť naraz dlžné výživné. V
odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku uviedla, že jeho vydaniu bránila prekážka už raz rozhodnutej
veci, nakoľko v rozsudku z 3.11.2011 Okresný súd Košice II rozhodol tak, že maloletého zveril do jej
osobnej starostlivosti a určil , že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Krajský súd v Košiciach

tento rozsudok potvrdil rozsudkom z 30.10.2012 č.k. 8CoP/53/2012-557, čím sa výrok o zastupovaní
a správe majetku stal právoplatný. Z týchto dôvodov nesúhlasila s tvrdením súdu, že tento rozsudok
vydal, nakoľko nerozhodol o zastupovaní a správe majetku maloletého.

Proti rozsudku z 29.5.2014 podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu

odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že ho zaviaže prispievať
na výživu maloletého 200 eur mesačne bez určenia príspevku na tvorbu úspor. Konštatoval, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno považovať za vecne správne, nakoľko nie je jasné, z akej
výšky tzv. disponibilného príjmu otca vychádzal pri určovaní výživného a absenciu týchto úvah označil
za poručenie požiadavky na zrozumiteľné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Vyslovil presvedčenie,

že bolo povinnosťou súdu objektivizovať každý otcov výdavok a rozhodnúť o ňom z hľadiska akceptácie
resp. neakceptácie v zmysle výdavkov na ktoré súd prihliadal. Konštatoval, že konajúci súd neuviedol
žiadne objektívne súvislosti medzi priemernou výškou mesačného príjmu a priemernými mesačnými
výdavkami a vytkol mu, že splátku viac ako 1000 eur mesačne úveru vo výške 50 000 eur na zariadenie
bytu nevyhodnotil ako nevyhnutné výdavky s poukazom na to, že na zariadenie by postačovalo 15000

eur. Rovnako nesúhlasil s nezohľadnením výdavku 1000 eur mesačne na prenájom motorového vozidla,
pričom súd akceptoval z tejto sumy len 400 eur. Zdôraznil, že motorové vozidlo potrebuje pri výkone
svojej práce a 400 eur mesačne by nepostačovalo na splátku leasingu, poistenie, náklady na údržbu a
pohonné hmoty. Vytkol konajúcemu súdu, že nezohľadnil skutočnosť, že matka žije sama s maloletým
v trojizbovom byte, ktorý by postačoval pre štvorčlennú rodinu, za ktorý mesačné spláca 200 až 300

eur. Matkou vyčíslené výdavky na maloletého označil za paušalizované a nepreukázané. Nesúhlasil s
tým, že súd prvého stupňa nezohľadnil jeho doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré mu má zabezpečiť
vyšší dôchodok a pritom ho zaviazal prispievať na tvorbu maloletého, ktorý má šesť rokov. Konštatoval,
že neexistujú vecné ani právne dôvody na to, aby príspevok na tvorbu úspor pre maloleté dieťa bol
uprednostnený pred jeho príspevkom vlastné dôchodkové poistenie. Poukázal na rozdielne náklady na

život v Nemecku a na Slovensku, pričom konštatoval, že jeho priemerné náklady na stravu, ošatenie,
kultúru a iné predstavujú 1600 eur mesačne. Zdôraznil, že súd neskúmal pravdivosť a odôvodnenosť
výdavkov uvedených matkou a bez všetkého ich akceptoval. Taktiež namietal postup súdu, keď väčšinu
jeho ústneho prejavu nepreložil a neuviedol v zápisnici, rovnako poukázal na skutočnosť, že mu bol
oneskorene doručený preklad zápisnice z pojednávania, a to až po doručení rozsudku v lehote na

odvolanie. Prílohou odvolania bol list otca adresovaný súdu, ktorý sa obsahovo zhodoval s odvolaním.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa
odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré

mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa, ohľadom výživného,
dlžného výživného a tvorby úspor a spôsobe jej zaplatenia, riadne zistil skutkový stav, posúdil ho
podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie v
týchto častiach rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v
priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadnerelevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že konajúci súd správne neprihliadol na výdavky otca
spojené so splácaním úveru a prenájmom motorového vozidla, nakoľko tieto výdavky nie je nevyhnutné

vynaložiť v takej miere. Konštatuje, že výdavky viac ako 2000 eur mesačne vynaložené len na splátku
úveru a prenájom automobilu predstavujú približne dve tretiny priemernej mzdy v Nemecku, čo je podľa
názoru odvolacieho súdu nadštandardom aj na pomery a životnú úroveň v Nemecku. Odvolací súd
zdôrazňuje, že určené výživné je približne 8,5 %, a spolu s príspevkom na tvorbu úspor 11,4 % z čistého
priemerného mesačného príjmu otca 3500 eur, ktorý sám uviedol, čo rozhodne nemožno považovať

za výživné, ktoré by nezodpovedalo jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom, nakoľko
len na splátku zariadenia bytu vynakladá približne 30 % z ním deklarovaného príjmu. Konštatuje, že
materiálny komfort povinného rodiča nemôže obmedzovať práva dieťaťa na výživu a rovnakú životnú
úroveň akú má povinný rodič. K ostatným odvolacím námietkam otca dodáva, že účelom vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom nie je zabezpečiť ich nevyhnutné, ale odôvodnené potreby, a v prípade,
že je to v schopnostiach a možnostiach rodiča je jeho zákonnou povinnosťou prispievať na výživu mal.

dieťaťa v takej miere, ktorá zodpovedá jeho životnej úrovni, preto neobstojí tvrdenie otca, že sa dieťa
nemá na ňom obohacovať, nakoľko dieťa má zákonné právo na rovnaký komfort, kvalitu stravy, ošatenia,
vzdelania a kultúrneho vyžitia ako povinný rodič, bez ohľadu na krajinu v ktorej žije. Určené výživné
300 eur mesačne predstavuje približne 10 eur na deň, čo s prihliadnutím na vek a potreby mal. dieťaťa
postačuje na pokrytie jeho odôvodnených potrieb na porovnateľnej úrovni s uspokojovaním potrieb otca.

K námietke ohľadom doplnkového dôchodkového poistenia dodáva, že na tieto výdavky súd prvého
stupňa správne pri určovaní bežného výživného neprihliadol, nakoľko ich nie je nevyhnutné vynaložiť,
pretože nárok na starobný dôchodok má otec aj bez vynaloženia týchto výdavkov a doplnkovým
dôchodkovým poistením si zabezpečuje navýšenie zákonného starobného dôchodku. Z týchto dôvodov
konajúci súd taktiež správne rozhodol aj o tvorbe úspor, pretože ak je v schopnostiach a možnostiach

otca sporiť si na vyšší dôchodok, aby si tak zabezpečil vyššiu životnú úroveň v dôchodkovom veku,
je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať aj na tvorbu úspor maloletého, aby mu zabezpečil
lepší štart do života, zodpovedajúci životnej úrovni otca, na ktorej má právo podieľať sa. Konštatuje,
že v prípade, ak otec nemá dostatok peňažných prostriedkov na zabezpečovanie oboch sporení je
nevyhnutné, aby prostriedky, ktoré vynakladá na doplnkové dôchodkové poistenie prerozdelil tak, aby

porovnateľne zabezpečil aj tvorbu úspor pre mal. D.. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého
stupňa správne rozhodol aj o výške dlžného výživného, dlhu na tvorbe úspor, a taktiež o spôsobe
zaplatenia dlhu na tvorbe úspor, nakoľko tieto peňažné prostriedky bude mať mal. dieťa k dispozícii až
dovŕšením plnoletosti a pri súdom určenej výške splátky budú do rozhodného obdobia splatené, preto
odvolací súd dospel k záveru, že takto určený spôsob zaplatenia dlhu na tvorbe úspor neobmedzuje

vyživovacie práva dieťaťa a nie je v rozpore s jeho záujmom. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa vo výrokoch o výživnom, dlžnom výživnom, dlhu na tvorbe úspor a spôsobe jeho
zaplatenia ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

Podľa§-u220O.s.p.odvolacísúdprvéhostupňazmení,akniesúsplnenépodmienkynajehopotvrdenie
(§219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§221 ods. 1 O.s.p.)

Po preskúmaní rozsudku v napadnutom výroku o dlžnom výživnom podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. dospel odvolací súd k záveru, že konajúci
súd síce správne určil dlžné výživné, ale nesprávne určil spôsob jeho zaplatenia, pretože nie je v
záujme maloletého, aby strpel splácanie dlžného výživného viac ako sedem rokov, nakoľko vyživovacia

povinnosť rodičov je daná zákonom, otec svoje otcovstvo dobrovoľne priznal, o svojej vyživovacej
povinnosti voči maloletému vedel a dobrovoľne a vedome si ju neplnil, čím zapríčinil vzniknuté
dlžné výživné. Zdôrazňuje, že právo na výživu mal. dieťaťa nemôže byť obmedzené následkami
nezodpovedného správania povinného rodiča a dieťa nie je povinné úverovať takto vzniknuté dlhy.
Odvolací súd, s prihliadnutím na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca dospel k záveru, že je

v jeho možnostiach zaplatiť dlžné výživné vcelku, a v prípade, že dlžnú sumu nemá k dispozícii, môže
si potrebné peňažné prostriedky požičať prostredníctvom bankovej inštitúcie, kde ich môže splácať bez
toho, aby tým boli obmedzené práva a záujmy maloletého. Z týchto dôvodov zmenil napadnutý výrok o
dlžnom výživnom v časti o spôsobe jeho zaplatenia podľa ust. § 220 O.s.p.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal dopĺňací rozsudok

súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel
k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa §-u 221
ods. 1 písm. d) O.s.p. zrušil.

Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. d) súd zruší rozhodnutie ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo
alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Odvolací súd preskúmal odvolanie proti dopĺňaciemu rozsudku spolu s dopĺňacím rozsudkom a
rozsudkami, ktorých výrokovú časť dopĺňal a dospel k záveru, že konajúci súd rozhodol o zastupovaní

a práve majetku maloletého napriek tomu, že v tejto veci už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Košice II z 3.11.2011 č.k. 25P/14/2009-304, týmto rozhodnutím konal
v rozpore s prekážkou právoplatne rozhodnutej veci, preto odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. d) zrušil.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.