Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Jaroslav Ivan
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9C/230/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508208008
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2508208008.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v právnej veci navrhovateľa: SERRAGHIS
LOAN MANAGMENT LTD., so sídlom Afentrikas 4, Afentrika court, Office 2, 6018 Larnaca, Cyprus, reg.
č. HE 257931, právne zastúpeného: JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650 proti odporkyni: C. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. D. X. C. Č.. X,
E., toho času bytom B. XXX, XXX XX C., L., štátny občan SR, právne zastúpenej: JUDr. Milan Ficek,
advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47 232 757, o zaplatenie 825,81 eura s
príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania nad 8,5 % ročne zo sumy 825,81 eura od
21.01.2009 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .
III.Navrhovateľjepovinnýnahradiťodporkynitrovykonaniapozostávajúceztrovprávnehozastúpenia
vo výške 400,71 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporkyne.
o d ô v o d n e n i e :
Pôvodný navrhovateľ (spoločnosť Debtinvest Limited, so sídlom 33 Porter Road, Britské Panenské
ostrovy, IČ: 609191) sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.07.2008 domáhal uloženia
povinnosti odporkyni zaplatiť mu sumu 33.978,96 Sk (po prepočte 1.127,89 €) spolu s úrokom z
omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 31.462,-Sk od 31.5.2006 do zaplatenia a náhradu trov
konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 11.8.2003 uzatvorila odporkyňa ako dlžník so spoločnosťou Home
Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176 ako veriteľom úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru
a vydaní a používaní platobnej karty H. Č.. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver
s úverovým rámcom 30.000,-Sk (995,82 €), ktorý však prestala splácať, a preto spoločnosť Home
Credit Slovakia, a.s. pristúpila k zosplatneniu celého úveru, a to výzvou k splateniu celého úveru zo
dňa 18.8.2004 v sume 31.462,-Sk (1.044,35 €). Pôvodný navrhovateľ v návrhu poukázal na predmetné
zmluvy o postúpení pohľadávok, resp. oznámenia o postúpení pohľadávok za účelom preukázanie jeho
aktívnej legitimácie v tomto konaní. Žalovaná suma predstavuje sumu 31.462,-Sk a zmluvnú pokutu vo
výške 2.516,96 Sk (8 % zo sumy 31.462,-Sk).
Pôvodný navrhovateľ pred začatím (prvého) pojednávania vo veci dňa 6.5.2009 zobral svoj návrh
čiastočne späť z dôvodu úhrad odporkyne, ktorá uhradila celkovo sumu 1.109,15 €. Navrhovateľ zobral
svoj návrh späť v časti 0,08 % úroku z omeškania denne zo sumy 1.044,35 € od 31.5.2006 do 20.1.2009
vo výške 807,07 €, zmluvnej pokuty vo výške 83,55 € (2.516,96 Sk), istiny vo výške 218,53 €, odporkyňužiadal preto zaviať k úhrade sumy 825,81 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,08 % denne zo
sumy 825,81 € od 21.1.2009 do zaplatenia.
Čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania pred vydaním platobného rozkazu súd vybavil tak, že
platobný rozkaz vydal v rozsahu, ktorý vyplýval z navrhovateľom uskutočneného posledného podania
pred vydaním platobného rozkazu (§ 172 ods. 6 O.s.p.). Súd vo veci vydal dňa 29.04.2010 platobný
rozkaz pod č.k. 7Rob/378/2008-28, proti ktorému podala odporkyňa prostredníctvom jej právneho
zástupcu odpor s odôvodnením vo veci samej, preto súd v zmysle ust. § 174 ods. 2 O.s.p. nariadil
pojednávanie a vec prejednal na nariadenom pojednávaní.
V priebehu konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv a
povinností, konkrétne pôvodný navrhovateľ uzatvoril so súčasným navrhovateľom Zmluvu o postúpení
pohľadávok zo dňa 10.4.2012, preto súd uznesením č.k. 9C/230/2011-56 zo dňa 24.2.2014 pripustil
zmenu účastníka na strane navrhovateľa.
Navrhovateľ ďalším podaním, a to na pojednávaní dňa 12.3.2015 zobral svoj návrh čiastočne späť, a to
v časti úroku z omeškania 0,08 % denne zo sumy 825,81 eura od 21.01.2009 do zaplatenia, keď žiadal
priznať úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 825,81 eura od 21.01.2009 do zaplatenia.
Právny zástupca odporkyne s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasil.
Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „O.s.p.“), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom.
Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ využil svoje dispozičné právo a dňa 12.3.2015 vzal svoj návrh na začatie
konania v časti späť, súd konanie v časti uvedenej v bode I. tohto rozsudku zastavil. Predmetom konania
tak zostalo zaplatenie sumy 825,81 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 825,81
eura od 21.01.2009 do zaplatenia.
Právnyzástupcanavrhovateľasanapojednávanívyjadrilkpremlčaniu,keďpodľajehonázoruuplatnený
nárok nie je premlčaný, tento je potrebné posudzovať (čo sa týka premlčania) podľa ustanovení
Obchodného zákonníka a súčasne z dôvodu, že odporkyňa čiastočne uhrádzala dlžnú sumu, došlo
týmto k uznaniu dlhu zo strany odporkyne. Čo sa týka splatnosti žalovanej pohľadávky, táto nastala dňa
18.08.2004, tak ako je to uvedené v návrhu, pričom návrh bol podaný v 4-ročnej premlčacej dobe podľa
Obchodného zákonníka. Podľa jeho názoru 4-ročná premlčacia doba nie je v neprospech spotrebiteľa,
táto je rovnaká pre obidve zmluvné strany. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní k splatnosti
dlhu uviedol, že sa zhodne s protistranou, že sa jedná o deň 18.08.2004.
Právny zástupca odporkyne na pojednávaní uviedol, že posudzovaný právny vzťah považuje za
občiansko-právny vzťah, resp. spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Súčasne uviedol, že na úverových podmienkach podpis odporkyne nie je. Voči
nároku uplatneného v tomto konaní vzniesol námietku premlčania, keď v otázke premlčania vychádza
zo splatnosti úveru 18.08.2004 a 3-ročnej premlčacej dobe podľa Občianskeho zákonníka.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: úverovou zmluvou, úverovými
podmienkami, oznámeniami o postúpení pohľadávok, výzvou k splateniu celého úveru, zmluvou o
postúpení pohľadávok, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2006, zo dňa 6.7.2006 (odporkyni doručenej dňa
9.6.2008) ako i zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.4.2012 navrhovateľ preukázal svoje právne
nástupníctvo vo veci.
Z úverovej zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty H. Č..
XXXXXXXXXX zo dňa 11.08.2003 súd zistil, že spoločnosť Home Credit Slovakia poskytla a odporkyňa
(označená jej predošlým priezviskom: J.) čerpala revolvingový úver s úverovým rámcom 995,82 Eura
(30.000,-Sk), ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po 39,83 Eura
(1.200,-Sk), a to až do úplného splatenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva. Termín splatnosti
mesačnej splátky bol účastníkmi predmetnej zmluvy dohodnutý vždy k 20.dňu v mesiaci. Odporkyňa
podľa výpisu z revolvingového účtu vyčerpala dňa 11.8.2003 sumu 983,04 €. Nakoľko si odporkyňa
aj neplnila svoju povinnosť platiť mesačné splátky riadne a včas, spoločnosť Home Credit Slovakia
pristúpila k zosplatneniu celého čerpaného úveru v zmysle ust. Hlavy VIII. § 2 písm. a) Úverových
podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. a to výzvou k splateniu celého úveru zo dňa
18.08.2004. V zmysle tejto výzvy bola odporkyňa vyzvaná na zaplatenie celého čerpaného úveru vo
výške 1.044,35 Eura (31.462 Sk).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto
zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom dňu uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v
závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa§3ods.2zákonaZ.z.vzneníúčinnomdňuuzavretiazmluvy,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom dňu uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.
Podľa§23aods.1zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľavzneníúčinnomdňuuzavretiazmluvy,
typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch,
ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.Podľa § 100 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Nepremlčujúsatakistoprávazvkladovnavkladnýchknižkáchalebonainýchformáchvkladovabežných
účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení novely zák. č. 150/2004 Z.z. účinnej od 1.4.2004,
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona (1.4.2004) sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54
tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s
ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch
mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh (po jeho čiastočnom zastavení, keď
predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 825,81 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 825,81 eura od 21.01.2009 do zaplatenia) nebol podaný dôvodne.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporkyňou vznikol záväzkový právny vzťah na základe uzatvorenej zmluvy, v zmysle ktorej právny
predchodca navrhovateľa ako veriteľ poskytol odporkyni ako dlžníkovi peňažné prostriedky formou
spotrebiteľského úveru. Uvedenú zmluvu je potrebné posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v
zmysle§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,priktorejodporkyňavystupovala
v pozícii spotrebiteľa (§ 3 ods. 2 citovaného zákona) a právny predchodca navrhovateľa v pozícii veriteľa
(§ 3 ods. 1 citovaného zákona). Svojim charakterom je nutné túto zmluvu považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, resp. typovú zmluvu v zmysle § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, a
to z dôvodu, že jej obsah bol pre odporkyňu právnym predchodcom navrhovateľa vopred pripravený,
odporkyňa nemala možnosť (okrem určenia výšky úverového rámca a súčasne výšky mesačnej splátky
a spôsobu úhrady) obsah tejto zmluvy žiadnym spôsobom ovplyvniť. Z dikcie ustanovenia § 23a ods.
1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy je zrejmé,
že za spotrebiteľskú (predchádzajúce označenie „typovú“) zmluvu možno označiť každú zmluvu, ktorej
charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Je potrebné zdôrazniť, že irelevantný je prameň práva,
podľa ktorého sa príslušná zmluva upravuje (či Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník). Z
uvedeného treba mať za to, že každá zmluva (bez ohľadu na to podľa akého predpisu bola uzavretá)
môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňa súčasne jej atribúty. Zmluva uzavretá právnym
predchodcom navrhovateľa a odporkyňou v danej veci má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože
jej obsah odporkyňa nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený,
predtlačený.
Z dokazovania bolo taktiež preukázané, že celý predmetný úver sa stal splatným dňa 18.8.2004, keď
právny predchodca pristúpil k zosplatneniu celého čerpaného úveru. Čo sa týka splatnosti úveru, tento
nebol ani medzi samotnými účastníkmi sporný, zhodne uviedli, že dňom splatnosti bol 18.8.2004.Vzhľadomnavznesenúnámietkupremlčaniazostranyprávnehozástupcuodporkynebolopotrebnétúto
námietku posúdiť, t.j. posúdiť jej dôvodnosť, pričom pre takéto posúdenie (vzhľadom na dátum podania
návrhu na súdu) bolo potrebné určiť, či sa na daný právny vzťah pre účely premlčania použije úprava
Obchodného zákonníka, a teda 4 ročná premlčacia doba, alebo úprava Občianskeho zákonníka, a teda
3 ročná premlčacia doba, čo bolo napokon sporné aj medzi účastníkmi konania.
V tejto súvislosti súd preto uvádza, že na predmetný zmluvný vzťah odporkyne s právnym predchodcom
navrhovateľa súd aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, pretože podľa
súdu, ide o zmluvu spotrebiteľskú. Predmetná zmluva, ako už bolo uvedené vyššie, je nepochybne
zmluvou typovou (spotrebiteľskou) v zmysle § 23 zákona č. 634/1992 Zb.(v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy), pričom ide o tzv. formulárovú zmluvu, pričom súd je toho názoru, že na túto
zmluvu je potrebné aplikovať ochranu spotrebiteľa premietnutú zákonom č.150/2004 Z.z. do kogentných
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 54 Občianskeho zákonníka), odklon
od ktorých by bol na ujmu (v neprospech) spotrebiteľa, keďže Obchodný zákonník komplexnú úpravu
spotrebiteľských zmlúv neobsahuje a ich úprava je zakotvená len v Občianskom zákonníku, ktorý je vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným a podporným právnym predpisom.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka odporkyňa ako spotrebiteľ sa nemôže „vzdať“ výhodnejšej
právnej úpravy podľa občianskeho zákonníka, a to trojročnej premlčacej lehoty, aplikovaním ustanovení
o premlčaní podľa Obchodného zákonníka. Prioritná aplikácia spotrebiteľských právnych noriem podľa
judikatúry ESD znamená, že sa musia aplikovať ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v
jeho prospech, bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá. Vychádza
sa z toho, že v prípade konfliktov záujmov spotrebiteľa a jeho zmluvného partnera je potrebné vychádzať
zo všeobecnej zásady spotrebiteľského práva, ktorá spočíva v nutnosti poskytnutia vyššej miery ochrany
spotrebiteľovi ako strane slabšej. Skutočnosť, že ide o zmluvu predstavujúcu tzv. absolútny obchod,
nespôsobuje vylúčenie noriem určených na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva, ako ani inak si zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku z hľadiska dĺžky premlčacej lehoty je pre spotrebiteľa
výhodnejšia. V súlade s judikatúrou ESD prostredníctvom eurokonformnej interpretácie je nevyhnutné
aplikovať interpretačné pravidlá k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských
zmlúv.OblasťochranyspotrebiteľasaformulujeakosamostatnápolitikavlastnáSpoločenstvuakocelku.
Vychádza sa pritom z nerovnakej pozície spotrebiteľa z hľadiska úrovne poznania (kvalita úsudku a
informovanosti) a z pozície sily druhej strany (nemožnosť individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy). Spotrebiteľské normy a eurokonformný výklad týchto
noriem tak sledujú nahradenie formálnej rovnováhy zmluvných subjektov rovnováhou skutočnou.
Spotrebitelia môžu právom a s dôverou v objektívne právo očakávať, že zmluvné podmienky
koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti
právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo).
Uvedené možno vzťahovať i na právnu úpravu premlčania v Občianskom zákonníku, ktorá je pre
spotrebiteľa výhodnejšia oproti právnej úprave v Obchodnom zákonníku. Pri aplikácii právnej úpravy
premlčania podľa Obchodného zákonníka by podmienky spotrebiteľskej zmluvy ohľadom premlčania
boli v neprospech spotrebiteľa. V bežných medziľudských vzťahoch použitie „podnikateľského práva“
na spotrebiteľský vzťah môže s nepochopením a v rozpore s princípom právnej istoty narážať na dôveru
spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske a nie „podnikateľské právo“.
Čosatýkapremlčania,totomožnocharakterizovaťakokvalifikovanéuplynutímčasu,vdôsledkuktorého
súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych
vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania
je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a
zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si
svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v znej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde
svojho práva. Keďže zmluvný vzťah účastníkov konania spĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy,odporkyňa ako spotrebiteľ sa nemohla vzdať výhodnejšej právnej úpravy premlčania v Občianskom
zákonníku. Bola preto daná aplikácia ustanovení občianskeho zákonníka o dôsledkoch plynutia času
premlčaním. Uvedené teda znamená, že na premlčaciu dobu v spotrebiteľských zmluvách treba
aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku /§ 101/, teda trojročnú premlčaciu dobu. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že predmetný dlh uplatnený v tomto konaní sa stal splatným dňa 18.8.2004, kedy
došlo k „zosplatneniu“ úveru. Navrhovateľ (pôvodný navrhovateľ) však návrh podal dňa 30.7.2008, teda
ažpouplynutítrojročnejpremlčacejdoby,ktorázačalaplynúťdňa19.8.2004(kedysamoholnavrhovateľ,
resp.jehoprávnypredchodcaprvýkrátdomáhaťsvojhonárokunasúde)auplynulapretodňa19.8.2007,
apretosúdvzhľadomnatúskutočnosť,žeodporkyňavznieslanámietkupremlčania,ktoráboladôvodná,
návrh navrhovateľa ako premlčaný zamietol. Keďže došlo k premlčaniu hlavného záväzku, došlo aj
k premlčaniu príslušenstva (ktoré sleduje osud hlavného záväzku), preto súd návrh zamietol v celom
rozsahu. Vzhľadom na dôvodnú námietku premlčania sa súd ďalej nezaoberal ďalšími skutočnosťami a
tvrdeniami uvedenými účastníkmi konania, nakoľko by to bolo za situácie premlčania práva nadbytočné.
Podľa § 142 ods. 1O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., k niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy.
Podľa § 149 ods. 1O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z., sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky
a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo;
opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. Pri použití prívesu k osobnému cestnému
motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15%.
Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z., náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi
podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len "spotreba")
uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného
motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").
Podľa § 1 písm. b) Opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie
cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre
osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 €.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods.
2 prvá veta (nakoľko navrhovateľ zobral v časti úroku z omeškania návrh späť, a teda v tejto časti
zavinil zastavenie konania a je povinný preto uhradiť trovy konania v tejto časti) a § 149 ods. 1 O.s.p
a navrhovateľa ako neúspešného účastníka zaviazal nahradiť odporkyni trovy konania pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia v sume 400,71 eura.
Trovy právneho zastúpenia boli uplatnené v celkovej výške 400,71 €, pričom odmena za 1 úkon právnej
služby bola uplatnená v zmysle §§ 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1.7.2013 vo výške 51,45 € (vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci vo výške 825,81 €). Trovy právneho
zastúpenia súd priznal za tieto úkony a v nasledujúcej výške:
a) prevzatie a príprava zastúpenia dňa 2.9.2014 /§13a ods. 1 písm. a) Vyhlášky/ vo výške 51,45 € +
režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. za rok 2014 vo výške 8,04 €, t.j.
spolu 59,49 €,b) písomné podanie na súd - odpor voči platobnému rozkazu 2.9.2014 /§13a ods. 1 písm. b) Vyhlášky /
vo výške 51,45 € + režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. za rok 2014 vo
výške 8,04 €, t.j. spolu 59,49 €,
c) účasť na konaní pred súdom (pojednávanie bolo odročené) dňa 10.02.2015 /§13a ods. 1 písm. d) v
spojení s § 13a ods. 4 Vyhlášky / vo výške 12,86 + režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z.z. za rok 2015 vo výške 8,39 €, t.j. spolu 21,25 €,
d) účasť na konaní pred súdom (pojednávanie) dňa 12.03.2015 /§13a ods. 1 písm. d) Vyhlášky / vo
výške 51,45 + režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. za rok 2015 vo výške
8,39 €, t.j. spolu 59,84 €, teda spolu za tieto úkony právnej služby 200,07 €.
Náhradu za stratu času za cestu Bratislava - Piešťany a späť (dňa 10.02.2015 a 12.03.2015) si advokát
uplatnil vo výške 111,84 € (á 13,98 € za 4 polhodiny × 2 cesty), v zmysle § 17 ods. 1 Vyhlášky, teda
spolu 111,84 €.
CestovnévýdavkysúdpriznalzacestuBratislava-Piešťanyaspäť(dňa10.02.2015),pričomtietopriznal
v sume 44,32 €, pričom vychádzal z priemernej spotreby podľa technického preukazu 6,2 L /100 km,
dĺžky trasy 170 km a z ceny pohonnej látky 1,254 €/L. Na základe týchto údajov potom súdu cestovné
výdavky priznal vo výške 13,21 €, t.j. (1,254 €/l x 6,2 L spotreba x 170 km)/100 + (170 km x 0,183 €).
CestovnévýdavkysúdpriznalzacestuBratislava-Piešťanyaspäť(dňa12.03.2015),pričomtietopriznal
v sume 44,48 €, pričom vychádzal z priemernej spotreby podľa technického preukazu 6,2 L /100 km,
dĺžky trasy 170 km a z ceny pohonnej látky 1,269 €/L. Na základe týchto údajov potom súdu cestovné
výdavky priznal vo výške 13,21 €, t.j. (1,269 €/l x 6,2 L spotreba x 170 km)/100 + (170 km x 0,183 €).
Trovy právneho zastúpenia teda predstavuje suma 400,71 € ako súčet 200,07 € (za 4 úkony) +111,84
€ + 44,32 € + 44,48 €.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.