Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213064
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114213064.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaTóthaačlenovsenátuJUDr.

Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 1.10.2014 č.k. 8C/16/2014-12, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 8C/16/2014-12 žalobu zamietol. Súd účastníkom konania nárok
na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že podaním z 27.9.2012
sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu - Okresného súdu Vranov nad Topľou, ktorý o žiadosti súdneho exekútora na udelenie
poverenia rozhodol po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Exekučný súd nerozhodol v primeranej lehote
a bez zbytočných prieťahov, preto žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody v sume 1.135,73 eur,
nakoľko istina a príslušenstvo už nemôže byť viac priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného

súdu. Ďalej si uplatňuje aj nárok na nemajetkovú ujmu 227,15 eur, čo predstavuje 20 % z uplatňovanej
istiny s príslušenstvom.

Žalovaná žiadala návrh zamietnuť. Žalobca v konaní nedoložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by
preukázalexistenciuskutočnejškodyanemajetkovejujmy.Ďalejniejesplnenápodmienkanavyhovenie
návrhu, pretože podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci mal žalobca predbežne prerokovať návrh s príslušným orgánom, pričom nárok na náhradu škody

môže uplatniť až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti na príslušnom orgáne. Preto je
potrebné považovať návrh žalobcu za predčasne podaný.

Žalovaná poukazuje na to, že všeobecné súdy nie sú oprávnené preskúmavať efektívnosť a rýchlosť
súdnych konaní v súvislosti s uplatnenou náhradou na náhradu škody podľa zákona č. 514. Takéto
skúmanie môže vykonávať len Ústavný súd na základe ústavnej sťažnosti. Ústavným súdom nebola
riešená otázka na prieťahy v súdnom konaní. Žalovaná ďalej vzniesla námietku premlčania nároku

žalobcu.Uplatnená suma titulom náhrady škody je len hypotetická a nezodpovedá kritériám vzniku nároku na
náhradu škody, pričom nejde o škodu skutočnú. Nemajetková ujma je vyčíslená na základe nesprávnej
právnej úvahy.

Ministerstvo ako zástupca poukazuje na to, že 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. sa nevzťahuje na rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia.

Žalovanápoukazujenaaspektdobrýchmravovužalobcu,ktorýjeznámyposkytovanímspotrebiteľských
úverov nízkopríjmovým osobám, pričom jeho prax je vnímaná širokou verejnosťou negatívne, že jeho
konanie je v rozpore s dobrými mravmi.

Súd posudzoval nárok žalobcu podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z., že za podmienok
ustanovenýchtýmtozákonom,štátzodpovedázaškodu,ktorábolaspôsobenáorgánmiverejnejmocipri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Vo veciach náhrady škody spôsobenej orgánom
verejnej moci zodpovedá v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR (§ 4 ods. 1 písm. a/ zákona),
pričom § 9 ods. 1 zákona definuje zodpovednosť škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických a právnických osôb. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514, právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na

ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Súd nárok žalobcu posudzoval podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z., kde súd
skúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný

titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Okresný súd konštatoval, že zákonná 15-dňová lehota na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi je
len v prípadoch, ak súd nezistí rozpor žiadosti so zákonom. Tá istá lehota ale logicky neplatí v prípadoch,
ak žiadosti o udelenie poverenia nie je možné vyhovieť. Ak exekučný súd má z úradnej moci právo
preskúmavať spôsobilosť exekučného titulu, tak pre prípady neudelenia poverenia súdnemu exekútorovi
neplatí 15-dňová lehota. Ďalej súd poukazuje na nekalé obchodné praktiky žalobcu, ktorý poskytuje

spotrebiteľské úvery. Práve konkrétne okolnosti tohto prípadu vylučujú prijatie záveru o zbytočných
prieťahoch exekučného súdu. Súdu sú známe okolnosti predkladania enormného počtu exekučných
konaní žalobcom, súdy museli preskúmavať individuálne podmienky rozhodcovského konania, kde sa
konštatovali nekalé obchodné praktiky žalobcu pri poskytovaní spotrebiteľských úverov. Keď žalobca
porušuje práva spotrebiteľov, súd sa musel dôsledne vyporiadať s touto otázkou. Nie je možné

konštatovať zbytočné prieťahy v konaní. Naviac, každý výkon práva podlieha preskúmavaniu v rámci
zásad dobrých mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.).

Ústavný súd vo veci sp. zn. IV. ÚS 606/2012 konštatoval, že aj niekoľkomesačné prieťahy súdu nemusia
zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podávaním hromadných

žalôb žalobca zaťažoval súdy v rovnakom čase väčším počtom podaní, preto aj žalobca musel počítať
s určitým technickoadministratívnym zdržaním sa súdov. Ďalej sa poukazuje na to, že o tom, či došlo
k zbytočným prieťahom v súdnom konaní rozhoduje výlučne Ústavný súd. Žalobca v konaní neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie, ktorý štátny alebo súdny orgán zistil existenciu prieťahu v súdnom
konaní ako podkladu na vedenie žaloby. Vo veci sp. zn. 7Er/26/2011 nedošlo k nesprávnemu úradnému

postupu a porušeniu práv žalobcu, a to prerokovania veci bez zbytočných prieťahov, preto súd nárok
žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy zamietol.O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešnému žalobcovi
nepriznaná náhrada trov prvostupňového konania. Žalovaná si náhradu trov prvostupňového konania
nežiadala, preto ani úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd o merite veci rozhodol na základe
inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514. Nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku

právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd vôbec
nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Zákonodarca vytvoril
legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval
túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času,
ktorý z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces je neakceptovateľný. Súdu
neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať

platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom
nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburgský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu
za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžka konania je ovplyvňovaná
mimosúdnymifaktormi,akonapr.nárastomekonomickejtrestnejčinnosti,rozsahomnevybavenejsúdnej
agendy a pod..

Žalobca v konaní doložil znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej
univerzity v Bratislave. Súd nevykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom znaleckého posudku.
Žalobca tiež poukázal na to, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke predloženej Ústavnému súdu
SR, pričom súd nerozhodol o žiadosti navrhovateľa na prerušenie konanie. Navrhuje zrušiť rozsudok

súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na opätovné konanie.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého

rozhodnutia a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správny. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomu dodáva:

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd skúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie a ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Exekučný súd z
úradnej moci má podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku skúmať žiadosť o udelenie poverenia, čo je

limitované 15-dňovou lehotou na udelenie poverenia, ale pri bezchybnom návrhu. Ak exekučný súd z
úradnej moci preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, tak lehota 15 dní na vydanie poverenia platí
v prípadoch vyhovenia návrhu. Exekučný poriadok neuvádza žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota nie je stanovená pre prípady, ak súd pre
rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi poverenie nevydá. Exekučný

poriadok neuvádza žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na udelenie poverenia.
Nedodržanie 15-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o nevyhovení návrhu nie je porušením práva
oprávneného, ak pre prípad neudelenia poverenia na vykonanie exekúcie nie je zo zákona stanovená
lehota, aj keď sa žalobca domnieva, že aj v takomto prípade by mala platiť 15-dňová lehota na vydanie
rozhodnutia o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia. Ak takáto lehota na zamietnutie žiadosti na

udelenie poverenia z Exekučného poriadku nevyplýva, nemôže dôjsť ani k porušeniu práva žalobcu
na vydanie rozhodnutia - urobenia úkonu v zákonom stanovenej lehote. Nie je možné konštatovať
nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514 a potom podľa ods. 4 konštatovať právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Keďže takýto nárok na náhradu škody
nie je osvedčený žalobcom a nebol konštatovaný nesprávny úradný postup Ústavným súdom, potom

rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ súd žalobu zamietol.

Podľa odvolacieho súdu neexistuje zákonný predpoklad na priznanie odškodnenia, pretože zatiaľ
príslušným súdom nebolo konštatované porušenie práva žalobcu z nesprávneho úradného postupua zistené prieťahy v súdnom konaní. Preto nie je možné riešiť ani zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Aj z toho dôvodu nárok žalobcu nie je dôvodný, pokiaľ
sa týka náhrady škody a nemajetkovej ujmy z nesprávneho úradného postupu, kde žalobca nedoložil

rozhodnutie Ústavného súdu, v ktorom sa konštatuje porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.

Odvolací súd poukazuje na to, že v exekučnej veci sp. zn. 7Er 26/2011 vedenej žalobcom ako
oprávneným proti povinnému O. W., bolo dňa 27.1.2011 vydané uznesenie o tom, že zamieta

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Rozhodnutie je právoplatné dňom 23.2.2011.
Potom okresný súd uznesením z 8.4.2011 exekúciu zastavil. Toto rozhodnutie je právoplatné dňom
18.4.2011. Oprávnený viedol exekúciu, ktorá bola zastavená práve po pochybenie žalobcu, ktorý ako
oprávnený nemal titul na vedenie exekúcie, a to rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom s platnou
rozhodcovskou zmluvou. Sám žalobca bol príčinou toho, že v exekučnom konaní nebol úspešný. Chyba
oprávneného v exekučnom konaní nemôže byť na ťarchu exekučného súdu, ktorý urobil svoju zákonnú

povinnosť a skúmal súlad titulu so zákonom. Preto rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ návrh
žalobcu na náhradu škody zamietol.

Žalobca v konaní uplatnil právo na náhradu škody, ktorá sa rovná výške pohľadávky, ktorá vraj žalobcovi
nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní.

Majetková škoda je 1.135,73 eur, pričom nemajetková ujma 227,15 eur predstavuje 20 % z uplatnenej
istiny. Keď nie je konštatované porušenie zákonnej povinnosti exekučným súdom pri vydaní rozhodnutia
bez zbytočných prieťahov, kde o tom neexistuje rozhodnutie Ústavného súdu, potom nevznikol zákonný
nárok žalobcu na požadovanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa je správne, pokiaľ pre nesplnenie tejto zákonnej podmienky bol návrh žalobcu zamietnutý.

Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne aj vo výroku o náhrade
trov konania, nakoľko o nich bolo rozhodnuté správne. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu
trov konania, pričom úspešná žalovaná si náhradu trov konania nežiadala, resp. si ich neuplatnila,
preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nebolo možné priznať úspešnej žalovanej náhradu trov prvostupňového

konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešná žalovaná si náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnila, preto úspešnej žalovanej nemohla byť priznaná náhrada trov

odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.