Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 9, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/185/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113206972
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113206972.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu : BRE BANK SPOLKA
AKCYJNA so sídlom Senatorska č. 18, Warszava, Poľská republika, podnikajúca na území SR
prostredníctvom organizačnej zložky BRE BANK S.A., pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej
republike so sídlom organizačnej zložky Einsteinova 24, Bratislava, zastúpeného B&S Legal, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 5, Bratislava, proti žalovanému W. X., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. R.
B. XX, B. B., toho času na neznámom mieste, zastúpenom opatrovníkom A. R., súdnou tajomníčkou
Okresného súdu O., o zaplatenie 2.867,09 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Prešov zo dňa 15.05.2014 č.k. 7C144/2013-51 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.121,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne z dlžnej sumy 2.121,67 Eur od 20.02.2014 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému
tiež uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 82,56 Eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 137,11 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že účastníci konania uzatvorili 04.09.2008 zmluvu

o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“ podľa Obchodného zákonníka s tým, že žalobca poskytol
žalovanému ako dlžníkovi úver 100.000,- Sk s dohodnutou pevnou úrokovou sadzbou, a to až do
konečnej splatnosti úveru vo výške 16,5% ročne s tým, že konečná splatnosť úveru bola stanovená
na 05.09.2013. Súd prvého stupňa zdôraznil, že takto uzatvorená zmluva patrí svojím obsahom medzi
spotrebiteľské zmluvy, bola pripravená vopred na formulári, vrátane znenia všeobecných obchodných
podmienok. Ide o klasickú typovú zmluvu bez možnosti žalovaného ako spotrebiteľa zasahovať do
znenia tejto zmluvy a do obsahu dopredu pripravenej úpravy vzájomných práv a povinností. Žalobca

predložil listinu označenú ako odstúpenie od zmluvy zo 04.10.2011, keďže žalovaný bol v omeškaní so
splácaním splátok viac ako dvoch. Poukázal na znenie § 457 OZ. Odstúpením od zmluvy sa zmluva ako
celok zrušila. Účastníci tohto konania sú si povinní navzájom vrátiť všetko čo podľa nich dostali. Úver
bol poskytnutý vo výške 3.319,39 Eur a podľa splátkového kalendára a výpisu z účtu žalovaného bolo
zistené, že zaplatil žalovaný žalobcovi celkovo 1.197,72 Eur. Zvyšok v sume 2.121,67 Eur súd zaviazal
žalovaného zaplatiť. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca požadoval priznať aj
zmluvnédohodnutéúroky16,50%ročnezdlžnejsumyod07.01.2010dozaplatenia.Zdôraznil,žeúverjeodplatným právnym úkonom. Odplatu - cenu predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník
sa ich zaväzuje vrátiť a zaplatiť úroky. Je toho názoru, že po konečnej splatnosti úveru, resp. po zrušení

zmluvy, žalobcovi už neprináležia zmluvne dohodnuté úroky z úveru, ale len úroky z omeškania, ktoré
majúsankčnúpovahu.Pretovprevyšujúcejčastižalobuakonedôvodnúzamietol,atoajpokiaľideoúrok
z omeškania 9% ročne, keď zistil, že nebolo preukázané, že žalovaného žalobca vyzval na zaplatenie
dlžnej sumy. Úrok z omeškania tak priznával až deň po doručení žaloby žalovanému. O trovách konania
účastníkov rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj o trovách konania
podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol v tejto časti rozsudok zrušiť a vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uvádza, že súd prvého stupňa použil nesprávne ustanovenia
nepríslušného právneho predpisu na posúdenie vzťahu medzi účastníkmi konania. Stotožňuje sa s
názorom súdu, podľa ktorého spotrebiteľské vzťahy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod
ochranu § 52 a nasl. OZ aj v prípade, že ide o tzv. absolútne obchodné právne vzťahy. Samotná

skutočnosť, že tzv. absolútny obchodný vzťah je založený medzi dodávateľom a spotrebiteľom však
nezakladá automaticky pôsobnosť Občianskeho zákonníka v celom rozsahu, ale zakladá iba aplikáciu
ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Znamená to, že ak je tzv. absolútny obchodný vzťah posúdený
ako spotrebiteľská zmluvy, použijú sa naň príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, v tomto
prípade najmä ustanovenia zmluvy o úvere a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských

zmluvách, prípadne ustanovenia osobitných predpisov. Žiadne ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách nevylučuje použitia Obchodného zákonníka v prípade, keď je daná priamo
zákonom, ako je tomu v prípade zmluvy úverovej. Neexistuje ustanovenie Občianskeho zákonníka,
ktoré by stanovovalo, akým spôsobom má byť splatný úver s úrokom v prípade odstúpenia od úverovej
zmluvy. Poukazuje tiež na § 13 zákona č. 129/2010 Z.z. Tento predpis upravuje právo spotrebiteľa

odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez uvedenia dôvodu a v takom prípade je spotrebiteľ
povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal
čerpať až do dňa splatenia istiny. Taký výklad ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, ktorý popiera
uplatnenie Obchodného zákonníka na vzťahy plynúce z uzatvorenia zmluvy o úvere, je v rozpore so
Slovenským právnym poriadkom, jeho štruktúrou a princípom právnej istoty, a preto nemôže mať oporu v

požiadavke eurokonformného výkladu. Aplikáciu Obchodného zákonníka nevylučuje ani právna úpravu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zákone 129/2010 Z.z. ani v predchádzajúcom právnom predpise. V
neposlednom rade je právny záver súdu prvého stupňa nesprávny aj z pohľadu zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách. V prípade zmluvy o úvere je hospodárskou protihodnotou práve zmluvný úrok ak forma
odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov. Je nepochybné, že odstúpenie od zmluvy je krajnou

možnosťou ukončenia zmluvného vzťahu a ide o ukončenia takých situácií, keď nie je možné spravodlivo
požadovať ďalšie zotrvávanie v zmluvnom vzťahu. Možnosť odstúpenia od zmluvy definuje § 506 OZ
a nejde teda o zmluvné dojednanie. Žalobca je toho názoru, že posúdenie odstúpenia a jeho účinkov
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka nie je správne a toto malo byť posúdené podľa ustanovení
Obchodného zákonníka. Vzhľadom na špecifický účinok odstúpenia na trvanie záväzku dlžníka vrátiť

poskytnuté peňažné prostriedky nedochádza odstúpením od zmluvy ani k zániku nároku veriteľa na úrok
z omeškania. Preto pri odstúpení od zmluvy veriteľom pre nesplácanie úveru dlžníkom má veriteľ aj ďalej
nárok na úroky z úveru aj sankčné úroky z omeškania. Zdôrazňuje, že žalobca neodvodzoval právo
odstúpiť od zmluvy a nároky z toho plynúce od zmluvného dojednania so žalovaným, ale primárne od
príslušného zákonného ustanovenia, čo je zrejme aj z textu odstúpenia. Žalobca je taktiež toho názoru,

že má nárok aj na úrok z omeškania vo výške podľa žalobného návrhu, hoci nie je vylúčené, že okamih
doručenia odstúpenia od zmluvy o úvere mohol nastať ešte v roku 2011. V zmysle týchto dôvodov
žalobca navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho

vydaniu predchádzalo a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie
opodstatnené nie je.Vzhľadom na rozsah odvolania žalobcu bol preskúmavaný výrok rozsudku, ktorým bola žaloba v
prevyšujúcej časti zamietnutá a súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorý bolo
žalobe vyhovené, v odvolaní preskúmavaní nebol a nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 veta 1.

O.s.p.).

Podľa vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dňa
04.09.2008 zmluva o poskytnutí bezhotovostného úveru „mPôžička“. Žalobca ako veriteľ poskytol
žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 3.319,39 Eur s úrokovou sadzbou 16,5% ročne, žalovaný sa
zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach s konečnou platnosťou úveru do 05.09.2013.

Podľa bodu 9.1 predmetnej zmluvy o úvere, dlžník môže kedykoľvek odstúpiť od tejto zmluvy na základe

písomného odstúpenia.

Podľabodu9.3.mBankmôžeodstúpiťodzmluvysokamžitouúčinnosťou,alebovyhlásiťsplatnosťúveru
spolu s úrokom, poplatkami a iným príslušenstvom vyplývajúcim z tejto zmluvy, alebo prijať akékoľvek
ďalšie opatrenia podľa tejto zmluvy smerujúce k úhrade svojich splatných pohľadávok voči dlžníkovi v
prípade :

a/ ak dlžník nesplní ktorúkoľvek podmienku poskytnutia úveru,

b/ ak dlžník predloží falošné doklady, vyhlásenia alebo údaje, ktoré boli podkladom pre poskytnutie
úveru,

c/akdlžníknezabezpečívdeňsplátkyprostriedkynaúčtepremPôžičkuvovýškeumožňujúcevykonanie
úhrady zrážanej čiastky bez toho, aby došlo nepovolenému zápornému zostatku na účte pre mPôžičku,

d/ ak dlžník uskutoční z účtu pre mPôžičku platby vo výške, ktorá spôsobí vznik záporného zostatku
na účte pre mPôžičku.

e/ zníženia skutočnej hodnoty poskytnutého zabezpečenia

f/ ak dlžník poruší ktorúkoľvek povinnosť uvedenú v článku 7 tejto zmluvy.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 48 ods. 1,2 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo

účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluvy bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 54 ods. 1,2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaním s vrátením viac než dvoch splátok,
alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať,

aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Je potrebné poukázať na správne závery súdu prvého stupňa v tom zmysle, že zmluvu o hotovostnom
úvere zo dňa 04.09.2008 uzatvorenú medzi účastníkmi tohto konania je potrebné považovať za zmluvu
spotrebiteľskú, ktorá požíva ochranu podľa § 52 ods. 1 a nasl. OZ.

Súd prvého stupňa taktiež správne poukazuje na právny úkon žalobcu v predmetnej veci spočívajúci
v odstúpení od predmetnej zmluvy, daný bodom 9.3 zmluvných podmienok k nadväznosti na bod 7.1

upravujúci povinnosť vrátiť úver na základe dohodnutých podmienok. Takýmto postupom sa právny
vzťah účastníkov dostal do režimu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pričom v zmysle citovaného ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, je povinnosťou
účastníkov vrátiť si všetko, čo podľa zmluvy dostali, to znamená, že žalobca si môže nárokovať len
na skutočné poskytnuté plnenie, avšak nie už na dohodnuté úroky, prípade ďalšie plnenia spojené s

poskytnutím predmetného hotovostného úveru. Na tejto okolnosti nemení nič ani citované ustanovenie
§ 506 Obchodného zákonníka a okolnosť, že pri poskytovaní hotovostného úveru ide o tzv. absolútny
obchod a to z dôvodu, že v predmetnej veci je potrebné aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa
vyplývajúce najmä z § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ktoré zabraňujú zhoršeniu postavenia
spotrebiteľa v spotrebiteľských právnych vzťahoch, ako aj vzdaniu sa práv, ktoré poskytuje spotrebiteľovi

Občiansky zákonník. Preto správne postupoval súd prvého stupňa , pokiaľ odstúpenie od zmluvy zo
strany žalobcu v súlade so zmluvnými podmienkami spojil s posunutím a klasifikáciou právneho vzťahu
účastníkov a predmetnej veci do roviny bezdôvodného obohatenia, a to aj v nadväznosti na ustanovenie
§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý zabezpečuje výklad zmlúv, teda aj predmetnej zmluvy v
rovine priaznivejšej pre spotrebiteľa. V tomto slova zmysle je pre spotrebiteľa priaznivejšie, pokiaľ bude

právnyvzťahmedziúčastníkmiposudzovanýpodľaustanoveníObčianskehozákonníkaobezdôvodnom
obohatení.

Takýmto spôsobom sa nenarúša pojem právnej istoty, na ktorý poukazuje žalobca v bode 1.14
odôvodnenia svojho odvolania, pretože kvalifikácia právneho vzťahu účastníkov po odstúpení od
predmetnej zmluvy o hotovostnom úvere je daná zákonným rámcom v zmysle vyššie citovaných

ustanovení Občianskeho zákonníka.

Poukazovanie na ustanovenia zákonov č. 129/2010 Z.z. a predtým platného zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, nič nemení na kvalifikácií oprávnení žalobcu, ktoré sú dané len rámcom
Občianskeho zákonníka.

Nemožno akceptovať ani poukazovanie žalobcu na údajný rozpor rozhodnutia súdu prvého stupňa so

zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách (bod 1.19 odôvodnenia odvolania žalobcu) v tom zmysle, že
banka má zakázané poskytovať hospodársky nedôvodné plnenia. V predmetnej veci k tomu nedošlo,
pretože banka na základe predmetnej zmluvy o hotovostnom úvere poskytla hospodárky odôvodnené
plnenie, avšak následný postup, ktorý banka zvolila v podobe odstúpenia od predmetnej zmluvy, má za
následok zodpovednostný režim podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo nemožno kvalifikovať

ako poskytovanie hospodársky neodôvodneného plnenia zo strany banky.

Pokiaľideoproblémaplikačný(bod1.20odôvodneniaodvolaniažalobcu),jepotrebnériadiťsazásadou,
že sa aplikujú ustanovenia právnych predpisov, ktoré zabezpečujú ochranu spotrebiteľa a táto aplikácia
je garantovaná § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak aby sa nezhoršovalo zmluvné postavenie
spotrebiteľa (v danom prípade žalovaného), čo by nastalo, pokiaľ by sa v predmetnej veci aplikovala

obchodnoprávna úprava s poukazom na ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka. Na tejto okolnosti
nemení nič ani okolnosť, že pri samotnom odstúpení od zmluvy sa žalobca odvolal na aplikáciu §506 Obchodného zákonníka ako právneho rámca, na základe ktorého uskutočňuje toto odstúpenie od
dohodnutej zmluvy o hotovostnom úvere.

Podobne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách konania účastníkov, keď aplikoval

ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. a na základe zásady pomernosti úspechu účastníkov vo veci rozhodol
o čiastočnej náhrade trov konania v závislosti od miery úspechu a neúspechu v konaní. V závislosti od
toho vypočítal celkovú výšku trov, ktorá je ustálená správne.

So zreteľom na to, že správny je aj výrok rozsudku o úrokoch z omeškania s poukazom na znenie §
3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. odvolací súd poukazujúc na uvádzané dôvody rozsudok v
napadnutej časti, ako aj vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil v súlade s ustanovením

§ 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému v tomto
štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.