Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 5C/278/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113221067
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Laura Žideková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5113221067.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca samosudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v právnej veci navrhovateľa: CD

Consulting,s.r.o.,sosídlomvČeskejrepublike,Praha3,Kčervenémudvoruč.3269/25A,NaganoOffice
Center, IČO: 26 429 705, právne zastúpené Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova
č. 4, IČO: 86 864 421, proti odporkyni: S. H., nar. X.X.XXXX, bytom Č. XX, K., o zaplatenie zmenkového
úroku, ročného úroku z omeškania zo zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny 2,17 €, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 125,67 € do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 58,34 € na účet
právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 28.3.2013 si navrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v členskom
štáte európskej únie (v Českej republike) cestou vyplnenia vzorového tlačiva A v zmysle článku 4
ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, titulom zmenky uplatnil voči odporkyni
pohľadávku vo výške 0,00 €, zmenkové úroky vo výške 0,25 % denne zo sumy 650,00 € od 22.8.2009

do 5.11.2009, 6 % ročné úroky zo zmenkovej sumy 650,00 € od 5.11.2009 do 5.11.2009, zmenkovú
odmenu vo výške 1/3-iny percenta zmenkovej sumy, t.j. 2,17 € a náhradu trov konania.

Príslušnosť Okresného súdu Čadca na prejednanie a rozhodnutie danej veci ako cezhraničného sporu
navrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v ČR v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, v spojení s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone

rozsudkov v občianskych a obchodných veciach odôvodnil od bydliska odporkyne - odporcu na území
SR.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil odporca dňa 25.3.2009 na zmenkovú sumu 650,00 €, pričom do jej textu bol poňatý
záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu
spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 22.8.2009. Za miesto splatenia bolo určené

sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „Na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.Navrhovateľvosvojomnávrhuďalejuviedol,žeindosantpredložilzmenkukzaplateniu,pričomvystaviteľ
doposiaľ zaplatil 650,00 €, pričom na zmenkovú sumu uhradil 650,00 € a na úroky uhradil 0,00 €.

Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „Bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené
skutočnosti zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ k návrhu pripojil aj prvopis zmenky a výpis z obchodného
registra navrhovateľa.

Dňa 22.10.2014 bolo v zmysle článku 5 ods.2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.

861/2007 z 11.7.2007, ktorý sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
odporkyni za účelom vyjadrenia sa k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky navrhovateľa
doručené tlačivo C na odpoveď spolu s predmetným návrhom a jeho prílohami, vrátane fotokópie
zmenky. Odporkyňa v lehote určenej článkom 5 ods.3 Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 z
11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, vyplnené
tlačivo C na odpoveď Okresnému súdu Čadca nedoručila, ani sa k predmetnému návrhu na uplatnenie

pohľadávky nijakým iným spôsobom nevyjadrila, hoci bola v tlačive C na odpoveď poučená, že ak do
30 dní od doručenia tlačiva na uplatnenie pohľadávky spoločne s tlačivom na odpoveď neodpovie, súd
vydá rozsudok bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 115 ods.1 O.s.p. ak tento zákon alebo osobitný predpis 13aa) neustanovuje inak, súd nariadi

na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť
je potrebná.

V poznámke pod čiarou pod bodom 13aa) je uvedené Nariadenie EP a Rady (ES) č. 861/2007 z
11.7.2007, (ďalej len nariadenie), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu.

Podľa článku 5 ods.1 nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti

prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia súd pojednávanie nenariadil a dňa 27.2.2015 verejne

vyhlásil rozsudok.

Podľa článku 2 ods.1 nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri
cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v
čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje

2.000,-€ bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani
správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („Akta jure
impérii“).

Podľa článku 3 ods.1 nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom

má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu
alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 4 ods.1 nariadenia navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe 1 a jeho podaním na príslušný súd

alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo
elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na
uplatneniepohľadávkyobsahujeopisdôkazu,ktorépodporujúpohľadávku,aprípadnesaknemupripoja
akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods.2 nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť 1 vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe
3. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu svyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa článku 5 ods.3 nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 ods.1 nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v
lehotách ustanovených v článku 5 ods.3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehote, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky:
b) vykonať dôkazy v súlade s článkom 9,

c) predvolať strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní do predvolania.

Podľa článku 7 ods.3 nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods.3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa článku 19 nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení článku 2 ods.1 a článku 3 ods.1

nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do
pôsobnosti nariadenia. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie
pohľadávky prostredníctvom nariadením predpísaného vzorového tlačiva A, vo vzťahu ku ktorému má
súd za to, že bolo vyplnené v súlade s nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle nariadenia ako v
európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.

Zo spisového materiálu súd zistil, že navrhovateľ vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle článku 4 ods.1
nariadenia titulom zmenky uplatnil svoju pohľadávku voči odporkyni. Odporkyňa dňa 25.3.2009 vystavila
vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 560,00 € a zmenkový úrok 0,25 % denne od 22.8.2009. Predmetná zmenka

bola odporkyňou vystavená ako „Vistazmenka “ a bola opatrená doložkami „Bez protestu“ a (na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia), pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala
zmenku na rad navrhovateľa.

Odporkyňa na zmenkovú sumu uhradila 650,00 €, preto si navrhovateľ uplatnil voči nej len zaplatenie
zmenkového úroku, na zaplatenie ktorého sa odporkyňa ako vystaviteľka zmenky zaviazala, ale aj
zákonný úrok vo výške 6 % ročne a zmenkovú odmenu v sume 2,17 €.

Odporkyňavzmyslečlánku5ods.1NariadeniasúduvyplnenétlačivoCnaodpoveďnedoručila,knávrhu

na uplatnenie pohľadávky sa nevyjadrila, celkovo ostala v konaní nečinná.

Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje titulom
predloženej zmenky, súd skúmal, či zmenka, zaplatenia ktorej sa navrhovateľ domáha, spĺňa zákonné
náležitosti.

Aby určitá listina bola zmenkou, musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom a majetkom prvého
nadobúdateľa sa musí stať zákonom ustanoveným spôsobom.

Náležitosti zmenky upravuje Zákon č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový

zákon).

Podľa článku I, § 75 Zmenkového zákona vlastná zmenka obsahuje:(1) Označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
(2) Bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

(3) Údaj zročnosti;
(4) Údaj miesta, kde sa má platiť;
(5) Meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
(6) Dátum a miesto vystavenia zmenky;
(7) Podpis vystaviteľa.

Podľa článku I, § 77 ods.1 Zmenkového zákona pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre
ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§ 11 až 20) zročnosti (§ 33 až 37), platení (§
38 až 42), postihu pre neplatenie (§ 43 až 50, § 52 až 54), platení pre česť (§ 55, § 59 až 63), odpisoch
(§ 67, 68), zmena (§ 69), premlčaní (§ 70 a 71), v dňoch pracovného pokoja, počítanie lehôt a zákazu
dni odkladu (§ 72 až 74).

Podľa článku I, § 77 ods.2 Zmenkového zákona pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích
zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§ 4 a 27), o úrokovej
doložke (§ 5), o nezrovnalostiach údajov zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za
podmienok (§ 7), o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá

prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa článku I, § 5 ods.1 Zmenkového zákona v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní
môževystaviteľustanoviťzúrokovaniezmenkovejsumy.Vinejzmenkeplatítátodoložkazanenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods.2 Zmenkového zákona úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj,
platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods.3 Zmenkového zákona sa úrok počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie
je určený deň iný.

Podľa článku I, § 10 Zmenkového zákona ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená
tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané,
okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou
nedbanlivosťou.

Podľa článku I, § 11 ods.1 Zmenkového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I, § 13 ods.1 Zmenkového zákona indosament treba napísať na zmenku alebo na list s

ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa článku I, § 16 ods.1 prvej vety Zmenkového zákona o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je
oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak
posledný z nich je blankoindosament.

Podľa článku I, § 17 Zmenkového zákona kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahov k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I, § 34 ods.1 Zmenkového zákona zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť
predložená na plnenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo
určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa článku I, § 48 ods.1 Zmenkového zákona, majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané, 2.
šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti, 3. Trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy, 4.
odmenu vo výške 1/3-iny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinnýplniť.Veriteľjevšakpovinnýpreukázaťdôvodzáväzku,svýnimkou cennýchpapierovhromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť

nemá.

V danej veci je predmetom konania uplatnenia práv zo zmenky predloženej navrhovateľom, ktorá
indosáciou nadobudla charakter zmenky na platenie. Z povahy zmenky ako abstraktného celého
papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky vyplýva, že navrhovateľ ako

majiteľ zmenky nemusí pri predložení ani pri vymáhaní zmenky preukazovať povinnosť odporcu zaplatiť
dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom, pri ktorom nie je významné, prečo
bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli dodržané prísne formálne pravidlá
predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené zákonom, má jej majiteľ nepochybné
právo na jej zaplatenie, a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej
zmenky prestavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej

sumytomu,ktobudepripredloženízmenkyjejmajiteľom,azároveňnasebaberieriziko,ževprípade,ak
pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov
(indosatárov), dlžník ostáva zaviazaný svojím pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá
je posledným majiteľom zmenky. Zásada abstraktnosti zmenečných záväzkov spočíva v tom, že pri
zmenke ide o záväzok celkom samostatný, oddelený od všeobecnoprávnych záväzkových vzťahov,

ktoré viedli k jej vzniku, a teda dôvod, na základe ktorého bola zmenka vystavená, je nepodstatný.
Navrhovateľ ako majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už samotnou zmenkou bez toho, aby musel
preukazovať dôvod vzniku zmenky či dôvod jej prijatia.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník

zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide
tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietky proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah

vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením,
a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo.

Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v
prípade, že k takému prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa

však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového
vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže odporca, ako priamy dlžník
namietať voči navrhovateľovi, ako poslednému majiteľovi zmenky to, že bol pri nadobúdaní zmenky v
zlej viere, alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome konal na jeho - jej škodu, čo
ale neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému

záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne, môže mať tak za následok jeho povinnosť nahradiť
škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.

Predmetom sporu bol nárok zo zmenky, ktorá indosáciou nadobudla charakter zmenky na plnenie. Súd
v danom prípade základný vzťah na základe ktorého zmenka vznikla neposudzoval, nakoľko odporkyňa

nevzniesla voči majiteľovi (navrhovateľovi) relevantné námietky týkajúce sa zmenky, ani nenamietala,
že k indosácii došlo na jej škodu, čo by musela aj v konaní preukázať.

Vzhľadom na uvedené súd preskúmal zmenku, na základe ktorej si navrhovateľ v predmetnom
konaní uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy voči odporkyni, a zistil, že zmenka je podpísaná

odporkyňou, okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá, obsahuje údaj o mene i zročnosti zmenky, vyjadrený
záväzkom odporkyne ako vystaviteľky zmenky zaplatiť za túto zmenku pri predložení. Predmetný
záväzok odporkyne zaplatiť za zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku. Zmenka obsahuje
údaje týkajúce sa mena toho, na rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť. Na
zmenke je uvedený dátum a miesto jej vystavenia, pričom ide o dátum a miesto vystavenia, ktoré

existujú.Navrhovateľompredloženázmenkajevistazmenkou,priktorejprávnaúpravapripúšťaúročenie
zmenkovej sumy za predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. Okrem výšky
úrokovej miery je na predmetnej zmenke zároveň uvedený aj dátum, od ktorého sa úrok počíta. Podpis
odporkyne ako vystaviteľky zmenky je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky.Z rubovej strany zmenky vyplýva, že navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného
veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že odporkyňa sa ako vystaviteľka podpisom vlastnej
zmenkystalapriamymdlžníkomzozmenky.Nedostatokzákonnýchnáležitostizmenkysúdnezistilavoči
zmenke neboli vznesené žiadne námietky. Súd má za to, že v danej veci je podstatné, že navrhovateľ
svoj uplatnený nárok opiera o predloženú zmenku, o pravosti ktorej niet pochybnosti. Záver o platnosti
zmenky opiera súd aj o rozhodovaciu prax súdov vyššieho stupňa (napríklad uznesenia Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 23.11.2013, sp.zn. 43CoZm/24/2013 zo dňa
19.12.2013, sp.zn. 43CoZm/28/2013 zo dňa 19.12.2013, sp.zn. 43CoZm/41/2013 zo dňa 19.12.2013,
sp. zn. 41Cob 198/2014 zo dňa 25.6.2014). Navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky
zákonom predpísané náležitosti, záväzok odporcu z nej je teda nesporný. Nárok navrhovateľa na
zaplatenie zmenkového úroku, zákonného úroku i zmenkovej odmeny je dôvodný, preto súd návrhu
navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a postupujúc v zmysle citovaného ustanovenia článku 7 ods.3

nariadenia vo veci rozhodol rozsudkom tak, že odporkyňa je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 650,00 € od 22.8.2009 do 5.11.2009, 6 % ročný úrok zo zmenkovej
sumy 650,00 € od 5.11.2009 do 5.11.2009, zmenkovú odmenu vo výške 1/3-iny percenta zmenkovej
sumy, t.j. 2,17 €, teda spolu sumu vo výške 125,67 €.

Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§142ods.1O.s.p.anavrhovateľovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,
priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatnenie práva. Navrhovateľ si uplatnil trovy
právneho zastúpenia 58,34 € a ako refundáciu súdneho poplatku 16,50 €.

Súd navrhovateľovi priznal trovy právneho zastúpenia 58,34 € a 16,50 € náhradu iných trov (zaplatený

súdny poplatok).

Trovy právneho zastúpenia podľa § 1 ods.3, § 9, § 10 ods.1, § 14 ods.1, písm.a), b), § 16 ods.3, § 18
ods.3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov činia
58,34 €, a to tarifná odmena za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej

porady s klientom a podanie návrhu) po (2 x 16,60 €) = 33,20 €, dva prináležiace režijné paušály po (2
x 7,81 €) = 15,62 € a 9,76 € ako 20 % DPH zo sumy odmeny a paušálu.

Zaplatenie trov právneho zastúpenia navrhovateľa je odôvodnené ustanovením § 149 ods.1 O.s.p. na
základe ktorého ustanovenia ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier)
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia.