Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/175/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613207874
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4613207874.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci navrhovateľa: Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyová 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, pobočka Nitra, Mostná 58,
proti odporkyni: A. Z., nar. 1. XX. XXXX, bytom R., Z. č.XXXX/XX, t. č. Z. C., XX. listopadu XXXX, U.
republika, o zaplatenie sumy X.XXX,XX eura s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Topoľčany č. k. 4C/367/2013-87 zo dňa 21. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom zamietajúcom výroku
p o t v r d z u j e .

Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 125,59
eura s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 8.10.2012 do zaplatenia v splátkach po 10,- eur mesačne
s účinnosťou do prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod
následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny
z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 3 ods. 2 písm. a) , §
23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.

95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ust. § 451 ods. 1, 2, a §
454 Občianskeho zákonníka ako aj zisteným skutkovým stanovom na základe čoho dospel k záveru,
že návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 7.191,47 eura spolu s úrokom z omeškania je dôvodný iba
čiastočne a to do sumy 125,59 eura. Považoval za nesporné, že odporkyňa sa dňa 29.4.2011 odhlásila
zo zdravotného poistenia na území SR z dôvodu vzniku zdravotného poistenia a zamestnania ako aj
dlhodobého pobytu v cudzine, pričom odhlásenie si uplatnila za obdobie od 26.4.2009 do 29.4.2011 a
v tomto období využívala zdravotnú starostlivosť na území SR prostredníctvom všeobecného lekára a

gynekologičky a za túto zdravotnú starostlivosť boli vyúčtované kapitačné platby v prospech uvedených
lekárov vo výške 125,59 eura a teda na strane odporkyne vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je
povinná vydať, a preto ju súd zaviazal na zaplatenie sumy 125,59 eura . Zároveň súd prvého stupňa
priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 8.10.2012 do zaplatenia, pretože
odporkyňasadostaladoomeškaniasúhradoutýchtoplatieb.Zuvedenéhodôvodupodľa§517ods.2OZ
v spojení s § 3 ods.1 Nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. je povinná zaplatiť aj úroky z omeškania. Zároveň
súd prvého stupňa podľa § 160 ods.1 OSP povolil odporkyni pohľadávku zaplatiť v splátkach po 10

eur mesačne s prihliadnutím na jej osobné pomery zohľadňujúc, že navrhovateľka je iba poberateľkou
invalidného dôchodku vo výške 197,90 eura mesačne, a preto je schopná pohľadávku zaplatiť len v
splátkach.Vo zvyšku uplatnenej istiny nad priznanú sumu 125,59 eura s úrokmi z omeškania súd návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, pretože nemal jednoznačne preukázaný nárok navrhovateľa
na zaplatenie sumy 6.220,51 eura za zdravotnú starostlivosť poskytnutú odporkyni v ČR ako aj za

lekárenskú starostlivosť v sume 845,37 eura. Podľa názoru súdu prvého stupňa v tejto časti navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno. Poukázal na to, že v zmysle ust. § 120 ods.1 OSP sú účastníci konania
povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a teda v sporovom konaní majú dôkaznú
povinnosť,pričomtátopovinnosťležízásadnenaúčastníkochkonania.Účastník,ktorýneoznačildôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu,

ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. V tejto súvislosti
konštatoval, že navrhovateľ síce predložil viacero dokladov, ktoré by mali preukázať oprávnenosť
vymáhania pohľadávky, avšak z týchto dokladov nebolo možné jednoznačne zistiť, kedy a komu mala
byť suma 6.220,51 eura za zdravotnú starostlivosť a suma 845,37 eura za lekárenskú starostlivosť
vyplatená a teda, či skutočne navrhovateľ zaplatil za odporkyňu tieto náklady, ktoré vznikli v dôsledku
poskytovania zdravotnej starostlivosti odporkyni v ČR. Z dokladov predložených navrhovateľom vyplýva

iba to, že ho Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyzval na zaplatenie sumy 845,37 eura na
jeho účet a taktiež aj na zaplatenie sumy 6.220,51 eura, avšak navrhovateľ nepredložil ďalšie doklady,
z ktorých by vyplývala úhrada tejto pohľadávky ako aj skutočnosť, že tým došlo na strane odporkyne
k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinná vydať. O trovách konania rozhodol súd podľa §-u 142
ods.2 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, pretože obaja mali vo veci

iba čiastočný úspech.

Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporkyňa je povinná uhradiť
navrhovateľovi 7.191,47 eura s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % od 8.10.2012 až do

úplného zaplatenia dlžnej sumy a náklady konania v čiastke 5,40 eura (poštovné), alebo alternatívne
tento zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol,
že odporkyňa neoznámila v zákonnej lehote skutočnosti, rozhodujúce pre vznik a zánik verejného
zdravotného poistenia a zneužila nárokový doklad navrhovateľa, v dôsledku čoho žalobca uhradil
zdravotnú starostlivosť poskytnutú v Českej republike. Bránil sa tým, že súdu prvého stupňa predložil

ako dôkaz doklad ÚDZS - Individuálne rekapitulácia č. 1215115695 zo dňa 28. 2. 2011 na čiastku
845,37 eura a doklad ÚDZS - individuálna rekapitulácia č. 1217116376 zo dňa 23. 8. 2011 na čiastku
6.220,51 eura spolu 7.065,88 eura. Podľa názoru navrhovateľa z dôkazných prostriedkov, ktoré
predložil jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ uhradil finančné prostriedky za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť v celom rozsahu, pretože do účtu poistenca sú zaevidované údaje až po úhrade zdravotnej

starostlivosti. Údaje z bankového výpisu len korešpondujú uhradenú zdravotnú starostlivosť uvedenú
v účte poistenca.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
voči rozsudku súdu prvého stupňa nie je dôvodne podané.
V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav

a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne
a podrobne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, a preto poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008)
sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, bez toho aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 ods. 4 OSP súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť, alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým

sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané odporcom
odvolací súd uvádza, že rovnako ako súd prvého stupňa aj odvolací súd po prejednaní veci dospel k
záveru, že navrhovateľ v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno tak, ako mu to ukladá ust. § 120 ods.

1OSPatoztohodôvodu,ževkonanídostatočnýmspôsobom nesplnilpovinnosťtvrdeniarozhodujúcich
skutočností a tiež povinnosť navrhnúť právne relevantné dôkazy. Aby súd mohol rozhodnúť vo veci
samej, musí najskôr zistiť skutkový stav a tento zistí predovšetkým prostredníctvom vykonávaných
dôkazov. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods.
1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo

týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, a aj pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť
označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky právne relevantné tvrdenia, či už sú uvedené v žalobnom návrhu,
vo vyjadrení odporcu, alebo v priebehu konania. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej
povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie
dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu
na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie

súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom
procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za
výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Dôkazná núdza je
situácia, v ktorej sa dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým

podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností
významných z hľadiska hmotného práva.

V prejednávanej veci je treba nesplnene dôkaznej povinnosti navrhovateľa predovšetkým vidieť v tom,
že navrhovateľ nesplnil svoju povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a v tejto súvislosti nesplnil svoju

povinnosť uviesť právne relevantné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a to vo vzťahu k výške uplatnenej
istiny,ktorájepredmetomtohtosporu.Tútopovinnosťnavrhovateľnesplnilvpodanomžalobnomnávrhu,
ktorý je veľmi stručný a absentujú v ňom rozhodujúce skutočnosti, ktoré by nasvedčovali dôvodnosti
uplatneného nároku. Predovšetkým z návrhu nie je zrejmé aké povinnosti odporkyňa vo vzťahu k
povinnosti zaplatiť sumu 845,37 euro (lekárska starostlivosť a zdravotnícke pomôcky) a sumu 6.220,51

euro (zahraničná ZS) porušila, kedy sa tak malo stať, aké lekárske úkony alebo pomôcky mali byť a
kedy mali byť odporkyni poskytnuté, ktorý lekár (alebo iný poskytovateľ ZS) tieto úkony poskytol, v
akej hodnote aby bolo možné zistiť z čoho pozostáva žalovaná istina. Taktiež z návrhu na začatie
konania nie je zrejmé komu a v akej výške a kedy z prostriedkov zdravotného poistenia v konaní
uplatnené sumy navrhovateľ zaplatil. Tieto nedostatky navrhovateľ neodstránil ani v priebehu súdneho

konania a to napriek tomu, že bol podľa § 120 ods. 4 OSP poučený (č.l. 35 spisu) o tom, že na dôkazy
a skutočnosti predložené po vyhlásení uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie súd neprihliadne (s
výnimkou uvedenou v ust. § 205a OSP) Navrhovateľ síce predložil spolu s návrhom na začatie konania
aj v priebehu konania rôzne listiny, z ktorých však vyššie uvedené skutočnosti nevyplývali. Tieto listinné
dôkazy možno hodnotiť ako interné listiny navrhovateľa, z ktorých bez ďalšieho nie je možné prijať

záver o dôvodnosti uplatneného nároku. Napríklad z Náhľadu na výpis z účtu poistenca - zdravotná
starostlivosť za obdobie od 27. 4. 2009 do 29. 4. 2011 č.l. 25 spisu vyplýva, že dňa 12. 1. 2010
bola úhrada poisťovne 2901,31 eura za lekárske ošetrenie pričom položka lekár/PSZ vyplnená nie
je. Rovnako je to aj dňa 12. 1. 2010 na sumu 1097,63 eura a 7. 4. 2010 na sumu 2.221,57 eura. V
prípade sumy 845,37 zo dňa 19. 5. 2010 malo ísť o platbu za lieky, pričom ako lekár /PSZ je uvedený

Úrad pre dohľad nad ZS. Nejasné je tiež to, že podľa obsahu návrhu na začatie konania žalovaná istina
má predstavovať škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi zaplatením nákladov za poskytnutie zdravotnej
starostlivosti odporkyni, ktorú mala v čase vyňatia z povinného zdravotného poistenia v SR čerpať
na území SR, hoci na ňu nemala nárok. V rozpore s týmto tvrdením navrhovateľ na pojednávaní
konanom pred súdom prvého stupňa dňa 25.10. 2013 uviedol, že zaplatenia sumy 6220,51 eura

a 845,37 eura sa domáha z dôvodu, že odporkyni bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v Českej
republike , kde mala odporkyňa zneužiť európsky preukaz zdravotného poistenia. V tejto súvislosti
navrhovateľ nepredložil dôkazy o tom, že česká poisťovňa vyúčtovala náklady na poskytnutie zdravotnej
starostlivosti odporkyni na území ČR, aké úkony zdravotnej starostlivosti jej boli poskytnuté a v akej
hodnote. Z listín predložených navrhovateľom v prvostupňovom konaní nebolo možné s ohľadom

nedostatočné tvrdenia rozhodujúcich skutočností a bez predloženia relevantných dôkazov nad všetky
pochybnosti prijať záver o dôvodnosti podaného návrhu. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa
správne postupoval, keď návrh navrhovateľa na sumu 125,59 eura s príslušenstvom pre neunesie
dôkazného bremena zamietol.Pretože odvolací súd nezistil ani jeden dôvod predpokladaný ust. § 205a OSP a navrhovateľ bol súdom
riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP na skutočnosti a dôkazy, ktoré navrhovateľ predložil až v

odvolacom konaní neprihliadol, pretože ich nepovažoval za odvolací dôvod.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 a § 142 ods. 1 OSP a
v odvolacom konaní úspešnej odporkyni ich náhradu nepriznal, pretože jej v súvislosti s odvolacím
konaním žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.