Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/577/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214200590
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6214200590.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v
obchodnoprávnej veci navrhovateľa ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO:
35 704 713, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava,
IČO: 47 239 921, v mene ktorej koná JUDr. Milan Malata, advokát a konateľ proti odporcovi VINICA
a. s., Cesta slobody 771, 991 28 Vinica, IČO: 36 024 767, zast. KUBINEC & PARTNERS advokátska
kancelária, s. r. o., Námestie SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, v mene ktorej koná
JUDr. Martin Kubinec, PhD., advokát a konateľ o zaplatenie sumy 43.749,15 Eur s prísl., o odvolaní

navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 7Cb/16/2014-139 zo dňa 15. októbra
2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 7Cb/16/2014-139 zo dňa 15. októbra 2014 p o t v r d
z u j e .

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania za právne zastúpenie vo výške
625,07,- Eur na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 43.749,15 Eur

s 9% úrokom z omeškania ročne od 29.07.2010 do zaplatenia. O náhrade trov prvostupňového konania
rozhodol podľa § 151 ods.7 O.s.p. tak, že odporcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške
100% potrebných na účelné bránenie jeho práva s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia rozhodne o
výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá Leasingová zmluva
č. I./XX/XXXXX, predmetom ktorej bol finančný leasing technológie nového stroja, sejačky HORSCH

Concord CO9. Dodávateľom predmetu leasingu bola spoločnosť Ematech-technológie s. r. o.,
Nitra na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 28.08.2007 č. 0760807/KZ, na základe ktorej sa stal
navrhovateľ výhradným vlastníkom predmetu financovania. Cena predmetu financovania zodpovedala
sume 4.053.000,- Sk (134.534,95 Eur) bez DPH, z ktorej odporca zaplatil prvú zvýšenú splátku
vo výške 1.053.780,- Sk. Neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy boli aj všeobecné zmluvné
podmienky finančného leasingu ČSOB leasing a.s. pre stroje a zariadenia 01/07 č. LFZ/XX/XXXXX
a splátkový kalendár. Potom, ako bola na spoločnosť VINICA a.s. uznesením Okresného súdu

Banská Bystrica zo dňa 17.02.2010, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 22.02.2010
povolená reštrukturalizácia, navrhovateľ si v rámci reštrukturalizačného konania prihlásil pohľadávku
vo výške 10.737,84 Eur z titulu nezaplatenia splátok leasingu, ktoré boli splatné ešte pred začatím
reštrukturalizačného konania. Dňa 15.07.2010 bol schválený reštrukturalizačný plán odporcu a podľajeho záväznej časti malo prejsť vlastnícke právo k predmetu leasingu po zaplatení pohľadávok
prihlásených navrhovateľom v reštrukturalizácii vo výške 10.737,84 Eur najneskôr do 30.06.2012 na
odporcu. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28.07.2010, ktoré bolo zverejnené

v Obchodnom vestníku dňa 03.08.2010 bol reštrukturalizačný plán dlžníka súdom potvrdený a
reštrukturalizácia odporcu bola ukončená.

Podľa názoru okresného súdu uzavretím leasingovej zmluvy vznikol záväzok prijímateľa leasingu hradiť
dohodnuté splátky, ktoré bolo rozvrhnuté na obdobie 48 mesiacov. Uviedol tiež, že leasingová zmluva

nie je ako zmluvný typ upravená v Občianskom a ani v Obchodnom zákonníku, preto ju posúdil podľa jej
obsahu ako nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods.2 Obch. zák. Ak bol odporca v omeškaní s úhradou
splátok č. 31-34 splatných od 05.03. do 10.05.2010, v dôsledku čoho navrhovateľ vypovedal leasingovú
zmluvu ku dňu 10.05.2010, mal možnosť pre podstatné porušenie povinnosti zo strany dlžníka tak, ako
to vyplýva aj z čl. 4.4 písm. a/ leasingových podmienok túto ukončiť a uplatniť si všetky práva, ktoré mu
v tejto súvislosti vznikli v reštrukturalizačnom konaní prihláškou, pretože omeškanie dlžníka bolo dlhšie

ako 25 dní. Ak navrhovateľ od leasingovej zmluvy neodstúpil ešte pred začatím reštrukturalizačného
konania a túto neukončil, je počas reštrukturalizačného konania obmedzený nielen tým, že Zákon o
konkurze stanovuje pre neho nemožnosť ukončenia zmluvy výpoveďou alebo odstúpením, ale aj tým,
že podľa § 120 ods.1 O.s.p. je dlžník povinný platiť v reštrukturalizácii len tie pohľadávky, ktoré vzniknú
po začatí reštrukturalizačného konania, a nie aj tie, ktoré vznikli pred jeho začatím.

Uviedol, že pohľadávka, ktorú si navrhovateľ v prejednávanej veci uplatnil nie je prednostnou
pohľadávkou, pretože nevznikla po začatí reštrukturalizácie, ale už samotným uzatvorením leasingovej
zmluvy. Dohodu o splátkach posúdil okresný súd len ako dohodu o predĺžení lehoty na zaplatenie, ktorá
nemá na subjektívne právo navrhovateľa žiadať od odporcu ako leasingového nájomcu zaplatenie celej

vstupnej ceny žiaden vplyv. Dohoda o predĺženej lehote splatnosti je viazaná na termín každej jednej
splátky, v ktorej bol nájomca povinný túto zaplatiť a ak tak neurobil, stala sa táto nárokovateľná súdnou
cestou. Navrhovateľ si mal preto pohľadávku, zaplatenia ktorej sa domáha v prejednávanej veci uplatniť
prihláškou do reštrukturalizačného konania aj v tomto rozsahu, a nielen v časti, v ktorej boli leasingové
splátky, s úhradou ktorých odporca pred dňom začatia reštrukturalizačného konania meškal, splatné. Ak

tak neurobil, jeho právo vymáhať tieto pohľadávky zaniklo.

Výpoveď leasingovej zmluvy považoval okresný súd s poukazom na § 114 ods.1 písm.d/ Zákona o
konkurze a reštrukturalizácii, ktoré zakazuje veriteľom dlžníka vypovedať zmluvu či od nej odstúpiť
pre omeškanie dlžníka za neúčinný právny úkon. Schválením reštrukturalizačného plánu súdom sa

ustanoveniaplánuzverejnenímuzneseniaojehopotvrdenívObchodnomvestníkustaliúčinnévovzťahu
ku všetkým účastníkom plánu tak, ako to vyplýva z § 155 ods.1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
V súlade s § 155 ods.2 a 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii boli práva a povinnosti vyplývajúce
z leasingovej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom nahradené právnymi vzťahmi, ktoré
vyplývajú z reštrukturalizačného plánu. Vzhľadom k tomu, že predmetom sporu je zaplatenie peňažnej

sumy, otázkou vlastníckeho práva sa okresný súd nezaoberal.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní
namietal existenciu dôvodov podľa § 205 ods.2 písm.c/,d/ a f/ O.s.p., pričom navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prípade, že by odvolací súd

odvolaniu navrhovateľa nevyhovel, navrhol, aby v súlade s § 238 ods.3 O.s.p. pripustil vo výroku svojho
rozhodnutia možnosť podať dovolanie, pretože ide podľa jeho názoru o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu. Tento videl v tom, že sa jedná o jediné rozhodnutie tohto druhu v rozhodovacej
činnosti súdov s výnimkou rozhodnutia Okresného súdu Veľký Krtíš č.k 6Cb 47/2010-265 zo dňa
05.01.2012 a Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob 77/2012 zo dňa 19.12.2012 a teda sa jedná

o rozhodnutia totožných súdov, preto je vhodné, aby uvedený právny názor týchto súdov potvrdil aj
Najvyšší súd SR, resp. zaujal k nemu stanovisko.

Poukázal na argumentáciu okresného súdu v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia, ktorá
vychádza výlučne z tvrdení odporcu. Nesúhlasil s tým, že by sa jednalo o nárok, ktorý vznikol pri

uzatvorení leasingovej zmluvy a že by sa nejednalo o prednostné pohľadávky, ktoré by mal odporca
hradiť aj po začatí reštrukturalizačného konania. Poukázal na to, že v rámci prejednávania sporu
doložil do spisu ústavnú sťažnosť a vyjadrenia zaslané na Ústavný súd SR, ako aj svoje vyjadrenia
založené v spise, pričom okresný súd na podstatné otázky týkajúce sa navrhovateľom uplatnenéhonároku v odôvodnení svojho rozhodnutia neodpovedal. Absentuje tak presvedčivé skutkové, a najmä
právne zdôvodnenie posúdenia vzniku nárokov z leasingovej zmluvy už pri jej uzatvorení, pričom
podstatnými otázkami boli otázky vlastníckeho práva k predmetu financovania, keďže vlastníkom je

leasingová spoločnosť, s možnosťou nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu leasingu. Nesúhlasil
s právnou argumentáciou okresného súdu o tom, že si mal neuhradené splátky leasingu prihlásiť do
reštrukturalizačného konania, pretože okresný súd nezdôvodnil, akým spôsobom by tieto pohľadávky
boli riešené a aký vzťah by to malo na postavenie leasingového prenajímateľa ako vlastníka predmetu
leasingu.Podľanázorunavrhovateľa,akrozhodnutiesúduvpriamejpríčinnejsúvislostinedávaodpoveď

na neustálenú právnu otázku, bolo jeho ústavnou povinnosťou túto zodpovedať.

Nesúhlasil ani s právnym názorom okresného súdu, že by právo navrhovateľa ako leasingového
nájomcu na ukončenie zmluvy, a nie jeho povinnosť bola sankcionovaná tým, že navrhovateľ mal
zmluvu ukončiť pred dňom začatia reštrukturalizačného konania, keď o reštrukturalizácii sa môžu
veritelia dozvedieť až oznámením o začatí reštrukturalizačného konania. Nesúhlasil ani s tým názorom

okresného súdu, že si navrhovateľ mohol uplatniť prihláškou všetky jeho práva, pretože pre uplatnenie
vlastníckeho práva k predmetu leasingu z leasingovej zmluvy, keď navrhovateľovi neprináležalo
postavenie zabezpečeného veriteľa tak, ako s tým počíta právna úprava Zákona o konkurze a
reštrukturalizácii účinná od 01.01.2015, si nemohol toto právo uplatniť. Nesúhlasil preto s tým názorom
súdu, že vlastnícke právo k predmetu leasingu nebolo otázkou prejednávanej veci. Navrhovateľ si nárok

po právnej stránke uplatnil aj z prípadného titulu vydania bezdôvodného obohatenia, a to práve pre
prípad, že by sa súd s jeho argumentáciou nestotožnil, pretože zaplatenie hodnoty predmetu leasingu
nadobudolodporcabezprávnehodôvodu.Ktejtoargumentáciinavrhovateľasúdnezaujalžiadenprávny
názor. Aj keď výrok rozhodnutia súdu nemôže obsahovať závery o vlastníckom práve k predmetu
leasingu, tieto musia byť obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia, v ktorom má výrok základ.

Okresný súd tak svojim rozhodnutím odňal navrhovateľovi ústavné právo na spravodlivý súdny proces,
pretože súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. V

tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR II ÚS 383/06, II ÚS 85/06, IV ÚS 115/03 a
ďalšie, ako aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva - Ruiz Toria c. Španielsko z 09.12.1994,
Hiro Balani c. Španielsko z 09.12.1994, Georgiadis c. Grécko z 29.05.1997, Higgins c. Francúzsko z
19.02.1998 a ďalšie.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca podaním doručeným okresnému súdu dňa 11.12.2014.
Uviedol v ňom, že navrhovateľ zrejme prehliadol aj iné rozhodnutia okresných súdov, na právne
závery ktorých sa odporca v priebehu konania odvolával, zo záverov ktorých vyplýva, že
neuplatnením pohľadávky z leasingovej zmluvy prihláškou v reštrukturalizácii sa v dôsledku potvrdenia
reštrukturalizačného plánu súdom stáva pohľadávka zo zákona nevymáhateľnou, napr. rozhodnutie č.k.

64Cb 24/2012 zo dňa 24.07.2012 potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob
216/2012 zo dňa 19.12.2012, pričom tento právny názor vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu
ČR sp.zn. 31Cdo 4356/2008. Uviedol v ňom, že navrhovateľ v konaní zastával názor, že leasingové
splátky splatné po začatí reštrukturalizačného konania sa považujú za prednostné pohľadávky, ktoré
tvrdenie je v zjavnom rozpore s tými názormi, ktoré sám prezentuje prostredníctvom svojej internetovej

stránky pri podávaní základných informácií o poistení klientov ČSOB Leasing vypracovaných ČSOB
finančnou skupinou, v ktorých je uvedené, že „finančný záväzok (leasingové/úverové splátky) vznikajú
uzavretím leasingovej/úverovej zmluvy s ČSOB Leasing a.s.“ Bol preto toho názoru, že navrhovateľ si
bol plne vedomý toho, že právo na plnenie vzniká veriteľovi dňom vzniku leasingovej zmluvy a napriek
tomu si prihláškou neuplatnil celú pohľadávku, t.j. aj tie splátky, ktoré mali byť splatné až po začatí

reštrukturalizačného konania bez ohľadu na ich splatnosť, ale len tie, ktoré už boli splatné a nezaplatené
do začatia reštrukturalizačného konania. Podľa názoru odporcu sa tak sám vzdal svojho práva, pričom
nie je vylúčené, že keby si bol uplatnil všetky nezaplatené splátky, na ktoré mu vznikol nárok, bol by
reštrukturalizačný plán stanovil, že by boli tieto bývali zaplatené po účinnosti reštrukturalizačného plánu.

S opakovaným tvrdením navrhovateľa, že sa mal okresný súd vysporiadať aj otázkou možnosti
porušenia jeho vlastníckeho práva, príp. iných veriteľov uviedol, že sám navrhovateľ hlasoval za prijatie
reštrukturalizačného plánu, preto nie je daný dôvod, aby sa riešila hypotetická situácia porušenia
vlastníckeho práva navrhovateľa, ku ktorej by mohlo dôjsť vtedy, ak by navrhovateľ hlasoval proti prijatiureštrukturalizačného plánu. Tým, že hlasoval za prijatie reštrukturalizačného plánu, výslovne prejavil
svoju vôľu, aby vlastnícke právo k predmetu leasingu prešlo na odporcu dňom úplného uhradenia
pohľadávky navrhovateľovi, ktorá vyplývala z plánu, preto k žiadnemu porušeniu jeho vlastníckeho

práva nemohlo dôjsť. Nasvedčuje tomu aj ten fakt, že Ústavný súd SR nevyhovel jeho ústavnej
sťažnosti, v ktorej napádal právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 6Cb 47/2010-256
a Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob 77/2012. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie okresného
súdu považoval za vecne správne, navrhol ho v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu právo na náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 625,07 Eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. v senáte, ktorého členka - Y.. T. Y., L.. bola podľa opatrenia
predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 30 zo dňa 06.02.2015 z dôvodu jej vylúčenia na vlastnú
žiadosť nahradená v senáte 43 Cob členkou senátu 41 Cob, JUDr. Miroslavou Púchovskou, pretože
nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol

odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a § 156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené
na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 28.08.2007 uzavrel navrhovateľ ako kupujúci so

spoločnosťou Ematech - technológie, s.r.o. ako predávajúcim a odporcom ako leasingovým nájomcom
Kúpnu zmluvu č. XXXXXXX/KZ, predmetom ktorej bola dodávka poľnohospodárskej techniky - sejačky
Horch Concord CO 9 s tým, že navrhovateľ ako kupujúci použil predmet zmluvy ako predmet finančného
leasingu pre Leasingovú zmluvu č. I./XX/XXXXX, ktorú uzatvoril dňa 28.08.2007 s odporcom ako
leasingovým nájomcom. Šlo o nový stroj / technológiu s rokom výroby 2007, ktorého vstupná cena

zodpovedala 160.096,59 Eur (4.823.070,-Sk). Neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy sú aj VZP
finančného leasingu navrhovateľa pre stroje a zariadenia a dohoda o platbách nájomného k Zmluve č.
I./XX/XXXXX. Podľa tejto dohody a leasingovej zmluvy sa odporca zaviazal splácať cenu veci - stroja v
48 mesačných splátkach v sume po 2.981,62 Eur mesačne od 05.09.2007 do 05.08.2011.

Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 2Er 1/2010-15 zo dňa 17.02.2010, ktoré bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku zo dňa 22.02.2010 bola povolená reštrukturalizácia odporcu a
navrhovateľsiakoveriteľvrámcireštrukturalizačnéhokonaniaprihláškouprihlásillentúčasťpohľadávky
z vyššie uvedenej leasingovej zmluvy vo výške 10.737,84 Eur, ktorá zodpovedala tým leasingovým
splátkam, ktoré boli splatné ku dňu podania prihlášky a ktoré odporca navrhovateľovi nezaplatil. Jednalo

sa výlučne o tie splátky, ktoré vznikli ešte pred začatím reštrukturalizačného konania. Správca tieto zistil
za oprávnené v plnom rozsahu. Po povolení reštrukturalizácie odporca naďalej nesplácal leasingové
splátky, pričom predmet leasingu, vlastníkom ktorého nebol, naďalej užíval, preto navrhovateľ vypovedal
leasingovú zmluvu dňa 10.05.2010 z dôvodu nedodržania platobnej disciplíny a žiadal o vrátenie
predmetu leasingu. Okrem toho, že v dôsledku výpovede žiadal vrátenie poľnohospodárskeho stroja,

vyčíslil v ňom aj hodnotu troch, dovtedy nezaplatených splátok v sume 8.944,26 Eur a ďalšie náklady
vo výške 577,10 Eur.

Keďže odporca nedodržal platobnú disciplínu a splátky č. 31-34 navrhovateľovi nezaplatil, vypovedal
navrhovateľ počas reštrukturalizácie povolenej súdom na odporcu leasingovú zmluvu ku dňu 10.05.2010

v súlade s bodom 4.4.1 písm.a/ VZP, pričom odporca si výpoveď prevzal dňa 18.05.2010. Z dôvodu
výpovede leasingovej zmluvy si navrhovateľovi vyúčtoval nárok na zaplatenie splátok splatných do
vypovedania leasingovej zmluvy, ktoré odporcom uhradené vo výške 9.521,96 Eur neboli, finančné
náklady podľa písm.f/ vo výške 268,47 Eur, zostatok istiny ku dňu predčasného ukončenia leasingovej
zmluvy vo výške 33.789,77 Eur podľa písm.d/ a zmluvná pokutu vo výške 168,95 Eur podľa bodu 5.1

písm.a/ VZP. Navrhovateľ doručil finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej Zmluvy č. I./XX/XXXXX zo
dňa 08.07.2010 v sume 43.749,15 Eur spolu s faktúrami č. 0760807801 a č. 0760807551 z toho istého
dňa odporcovi, ktorý už bol v tom čase v reštrukturalizácii, avšak k ich úhrade navrhovateľovi nedošlo.

Dňa 15.07.2010 došlo k schváleniu reštrukturalizačného plánu, v ktorom odporca navrhol uspokojenie

prihlásených pohľadávok navrhovateľa vo výške 100% zistených pohľadávok v priebehu 24 mesiacov.
Podľa osobitných ustanovení, ktoré sú zakotvené v reštrukturalizačnom pláne v jeho osobitnej časti,
konkrétne aj pre Leasingovú zmluvu č. I. uzavretú dňa 28.08.2007 medzi účastníkmi sporu bolo
zadefinované v záväznej časti plánu vlastnícke právo k predmetu leasingu z tejto zmluvy, a to ksejačke Horch Concord CO 9, podľa ktorého prejde vlastníctvo na odporcu dňom úplného uhradenia
tej pohľadávky odporcom voči navrhovateľovi, ktorá vyplýva z plánu, najneskôr dňom 30.06.2012.
Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.07.2010, zverejneným v Obchodnom vestníku

dňa 03.08.2010 došlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu dlžníka - odporcu a súd reštrukturalizáciu
ukončil.

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že na leasingové zmluvy sa vzťahuje § 496 ods.1 Obch. zák. práve tým,
že zákonodarca viaže možnosť nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu nájmu bezodplatne na určitú

dobu trvania nájomnej zmluvy, a teda priamo predpokladá, že zmluvne dohodnutým časovým rozsahom
trvania nájmu dôjde k úhrade obstarávacích nákladov predmetu nájmu a umožňuje previesť vlastnícke
právo k predmetu nájmu na nájomcu aj bezodplatne.

Situáciu, ktorá vznikla v prejednávanej veci nie je možné podľa jeho názoru stotožňovať s tou,
ktorá bola predmetom súdneho sporu v rozhodnutí NS ČR č. 31Cdo 4356/2008, z obsahu ktorého

vyplýva, že zmluvné strany si dohodli splatnosť zostávajúcich neuhradených leasingových splátok
v okamihu odstúpenia od leasingovej zmluvy na rozdiel od zmluvnej úpravy v prejednávanej veci,
kedy v prípade vypovedania leasingovej zmluvy v súlade s bodom 4.4.4 písm.d/ VZP nárok na
škodu vo výške zostatku istiny ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy sa rovná rozdielu
medzi vstupnou cenou predmetu a súčtom splátok istiny zahrnutých v splátkach splatných do dňa

ukončenia leasingovej zmluvy. Navrhovateľ si neuplatnil náhradu všetkých zosplatnených leasingových
splátok, ale nárok pozostávajúci z náhrady škody, ktorá mu ako leasingovému prenajímateľovi vznikla z
titulu nedodržania dohodnutej doby leasingu a platobných podmienok. Navrhovateľovi preto nevznikol
nárok na úhradu zosplatnených leasingových splátok z dôvodu, že platby nájomného sa nemohli stať
splatnými, nakoľko ešte nevznikol nárok na ich zaplatenia, preto cit. rozhodnutie Najvyššieho súdu

ČR nie je na prejednávanú vec aplikovateľné. Zdôraznil, že základom cit. rozhodnutia Najvyššieho
súdu ČR bolo zachovanie výhradného vlastníckeho práva leasingového prenajímateľa k predmetu
financovania a neriešilo otázku hradenia poistného v prípade reštrukturalizácie, ktoré je leasingový
prenajímateľ povinný poisťovni hradiť až do doby riadneho ukončenia leasingovej zmluvy, resp. do doby
predčasného ukončenia leasingovej zmluvy. Ak by bol nútený prihlásiť si všetky leasingové splátky do

reštrukturalizačného konania, v rámci ktorého nemôže vystupovať ako zabezpečený veriteľ so 100%
uspokojením, bol by nútený uhrádzať za leasingového nájomcu platby poistného, čím by mohlo dôjsť vo
vzťahu k leasingovému nájomcovi k bezdôvodnému obohateniu na úkor leasingového prenajímateľa.

Tvrdil tiež, že k prevodu vlastníckeho práva k financovanému predmetu z neho na odporcu na základe

súdom potvrdeného reštrukturalizačného dlžníka, ktorý v súlade s § 136 ods.1 a § 155 ods.3 ZoKR
zmenil obsah záväzku medzi účastníkmi sporu, ktorý medzi nimi existoval z uzatvorenej leasingovej
zmluvy. Zdôraznil, že veritelia ako účastníci reštrukturalizačného konania, ktorí nie sú vlastníkmi veci a
ktorí nemajú k nim žiadne dispozičné právo nemôžu rozhodovať o prevode vlastníckeho práva k veci,
ktorá je vo vlastníctve tretej osoby. V tejto súvislosti poukázal na názor Y.. X. L., z ktorého vyplýva, že

reštrukturalizačný plán môže spôsobovať vznik, zmenu a zánik iba tých práv a povinností, ktoré sa týkajú
prihlásených pohľadávok veriteľov. Určenie vlastníckeho práva, aj keď nie je predmetom prejednávanej
veci má s prihliadnutím na jeho následky pri prihlasovaní pohľadávok do reštrukturalizačného konania
priamy vplyv na predmet financovania, v dôsledku čoho podal navrhovateľ na Ústavný súd SR sťažnosť
týkajúcu sa rozhodnutia Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 6Cb 47/2010 zo dňa 05.01.2012 a Krajského

súduvBanskejBystricič.k.43Cob77/2012zodňa19.01.2012preporušenieprávanaspravodlivýsúdny
proces a práva vlastniť majetok.

S takýmto právnym názorom odporca nesúhlasil a v konaní tvrdil, že akékoľvek právne úkony smerujúce
k ukončeniu právneho vzťahu zo strany navrhovateľa nemajú voči dlžníkovi žiadne právne účinky

a ani následky, pretože navrhovateľ nemohol po začatí reštrukturalizačného konania a po povolení
reštrukturalizácie vypovedať zmluvu a ani od nej odstúpiť pre omeškanie s plnením. Pohľadávka
navrhovateľa nie je zaradená medzi pohľadávky prednostné, ktoré sú upravené v § 120 ZoKR,
preto si mal navrhovateľ svoju pohľadávku, ktorá vznikla už podpisom leasingovej zmluvy v celosti
prihlásiť prihláškou do reštrukturalizačného konania, čo neurobil. Pre tú časť pohľadávky, ktorú si

v reštrukturalizácii neprihlásil podľa § 155 ods.2 ZoKR jeho právo vymáhať pohľadávku, ktorú si
riadne a včas v reštrukturalizačnom konaní neuplatnil, zaniklo. Tento jeho názor korešponduje aj s
obsahom § 120 ods.1 ZoKR, posledná veta, podľa ktorého ostatné nároky, ktoré neboli riadne uplatnené
prihláškou nie je možné voči dlžníkovi uplatňovať a tieto v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánuzanikajú. Zároveň tvrdil, že reštrukturalizačný plán zmenil leasingovú zmluvu uzavretú medzi ním a
navrhovateľom a stanovil prechod vlastníckeho práva inak, a to zaplatením len tých splátok dlžníkom,
ktoré si navrhovateľ do reštrukturalizácie prihlásil, t.j. vo výške 10.737,84 Eur najneskôr do 30.06.2012,

kedy nadobudne k predmetu leasingu vlastníctvo.

Podľa § 114 ods.1 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZoKR) v znení platnom ku dňu
31.08.2010 začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky:

d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť
pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím
reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je
neúčinné,
e) zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom
alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné,

Podľa § 120 ods.1 cit. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas
reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje
pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať
tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

Podľa ods. 2 cit. ust. pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania,
pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k
začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii
neuplatňujú prihláškou. Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného

konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.

Podľa ods.3 cit. ust. za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo
iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú
za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia

byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia
reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi.

Podľa § 135 ods.2 písm. a) cit. zák. opisná časť plánu musí obsahovať tiež podrobný opis opatrení
potrebnýchnadosiahnutieúčelureštrukturalizácie,ktorýmisúnajmäzmenypohľadávokveriteľov,najmä

predĺženie lehoty ich splatnosti alebo ich čiastočné odpustenie, alebo ich uznanie za nevymáhateľné,

Podľa § 136 ods.1 cit. zák. záväzná časť plánu obsahuje určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú
účastníkom plánu podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Tieto práva a záväzky a majetok, ku
ktorému sa vzťahujú, ak ide o vecné práva alebo iné podobné práva, musia byť v pláne určené tak, ako

je to potrebné podľa osobitných predpisov pre ich vznik, zmenu alebo zánik, alebo získanie príslušných
rozhodnutí a súhlasov, na základe ktorých vznikajú, menia sa alebo zanikajú alebo ktoré sú podmienkou
na ich vznik, zmenu alebo zánik.

Podľa ods.2 cit. ust., ak je podľa osobitného predpisu na vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku

predpokladaného plánom potrebný prejav vôle, záväzná časť plánu musí obsahovať aj presné znenie
požadovaného prejavu vôle; listina obsahujúca prejav vôle sa pripojí k plánu ako jeho príloha.

Podľa§155ods.1cit.zák.ustanoveniaplánusazverejnenímuzneseniaopotvrdeníplánuvObchodnom
vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné

voči každému.

Podľa ods.2 cit. ust. zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo
veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky
voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok

dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

Podľa ods. 3 cit. ust. plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a
spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkovobsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v pláne
potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne až
rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z

dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným
predpisom.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne,
preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na

zdôraznenie jeho správnosti, a to aj s prihliadnutím na dôvody uvádzané navrhovateľom v jeho odvolaní
uvádza ďalšie skutočnosti.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že od právneho názoru, vysloveného odvolacím súdom v rovnakých
veciach, o ktorých sa viedli súdne konania tohto istého navrhovateľa, v ktorých sa domáhal
zaplatenia splatných, avšak neuhradených splátok z leasingových zmlúv vzniknutých pred začatím

reštrukturalizácie, ako aj po nej, príp. vydania predmetu leasingu, na ktoré mu vznikol nárok do
vypovedania leasingovej zmluvy, ku ktorému došlo až počas reštrukturalizácie, vrátane zostatku istiny,
zmluvnej pokuty a iných finančných náhrad podľa vyúčtovania, a to, že ak je právnym dôvodom pre
plnenie v splátkach zmluva, vzniká veriteľovi právo na plnenie dohodnutých splátok dňom vzniku
účinnosti zmluvy, ktorá toto právo na plnenie zakladá, a nie až dňom splatnosti jednotlivých splátok,

nemá dôvod sa odkloniť. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na svoje rozhodnutia č. k. 216/2012
zo dňa 19. decembra 2012, č. k. 43Cob 77/2012 zo dňa 19. decembra 2012 a č.k. 43Cob 253/2012 zo
dňa 20.marca 2013 a na ich odôvodnenie, z ktorého vychádzal aj okresný súd v odvolaním napadnutom
rozhodnutí.

Odvolací súd je toho právneho názoru, že okresný súd napadnuté rozhodnutie odôvodnil v súlade
ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. a v súlade s požiadavkou preskúmateľnosti. Súd nie je povinný
sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberať všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania, preto
odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka. Rozhodnutie
súdu nemusí byť totožné ani s očakávaniami a predstavami účastníka konania, musí však spĺňať

parametre zákonného rozhodnutia a účastníkovi musí dať odpoveď na zásadné otázky a námietky
spochybňujúce závery ním namietaného rozhodnutia v závažných, a rozhodnutie ovplyvňujúcich
súvislostiach. Okresný súd postupoval v prejednávanej veci v zmysle § 132 O. s. p., keď v odôvodnení
rozhodnutia všetky, pre rozhodnutie veci podstatné dôkazy vyhodnotil a keď zdôvodnil, na základe akej
úvahy dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Keďže aj o ústavnej sťažnosti navrhovateľa súvisiacej s prejednávanou vecou rozhodol Ústavný súd
SR uznesením, sp. zn. I. ÚS 426/2014 zo dňa 11. júna 2014 tak, že túto odmietol, nie je odvolací súd
toho názoru, že by okresným súdom vydané rozhodnutie nebolo správne a že by v ňom absentovalo
presvedčivé skutkové, a najmä právne zdôvodnenie posúdenia vzniku nárokov z leasingovej zmluvy už

pri jej uzatvorení.

Odvolací súd je rovnako, ako aj okresný súd toho právneho názoru, že pohľadávka navrhovateľa
na zaplatenie ceny predmetu leasingu a nárokov uplatnených ním podľa bodu 4.4.4. Všeobecných
zmluvných podmienok vznikla už samotným uzatvorením leasingovej zmluvy a prevzatím záväzku

odporcu zaplatiť navrhovateľovi nielen kúpnu cenu, za ktorú navrhovateľ kúpil sejačku HORSCH
Concord CO9 za účelom jej poskytnutia právnemu predchodcovi odporcu, ale aj ďalších nákladov, ktoré
sú s touto finančnou operáciou spojené, ako je poistné, réžia, zisk a iné poplatky, pričom dohoda o
splátkach takejto ceny je len predĺžením lehoty na jej zaplatenie. Na subjektívne právo leasingovej
spoločnostižiadaťodleasingovéhonájomcuzaplateniecenypredmetuleasingu,vrátanenákladovnemá

dohoda o splátkach žiaden vplyv. Dohoda o predĺženej lehote splatnosti je viazaná na termín každej
jednej splátky, v ktorej ju je nájomca prenajímateľovi povinný zaplatiť a v ktorej sú všetky náklady
navrhovateľa zahrnuté. V prípade, že tak neurobí, stáva sa táto nárokovateľnou súdnou cestou.

Leasingové zmluvy nie sú ako zmluvný typ upravené v Obchodnom a ani v Občianskom zákonníku a

majú špecifickú povahu. Nie je možné súhlasiť s tým názorom navrhovateľa, že sa jedná o nájomné
zmluvy, pretože sa zásadným spôsobom odlišujú od bežnej nájomnej zmluvy upravenej v § 663 a
nasl. OZ. V leasingových splátkach pri finančnom leasingu ide o účelové obstaranie veci a nájomca
nimi uhrádza nadobúdaciu cenu predmetu leasingu, ktorý prevzal pri podpise zmluvy naraz, na rozdielod nájmu, u ktorého vec užíva postupne. Od začiatku sa k nej nájomca správa ako ku svojej vlastnej,
prenáša sa na neho zodpovednosť za predmet leasingu, nesie riziká spojené s predmetom leasingu a
náklady spojené s prevádzkou a platí aj ďalšie položky, ako je poistenie, úroky, poplatky za zvláštne

služby a zisk leasingovej spoločnosti a súčasne si predpláca cenu prenajatej veci pre prípad, že si
uplatní právo na jej kúpu po skončení nájomného vzťahu. Leasingová spoločnosť ako vlastník predmetu
leasingunemážiadneriziká,narozdielodzmlúvonájme.Ajkeďzostávaleasingovýprenajímateľpocelú
dobu trvania leasingu vlastníkom predmetu leasingu, jeho práva a povinnosti súvisiace s vlastníctvom
predmetu leasingu, okrem práva vec scudziť alebo zaťažiť právami tretích osôb, patria nájomcovi.

Finančný leasing sa tak v podstatnom líši od bežnej nájomnej zmluvy a nie je možné ho porovnávať s
ustanoveniami o nájomnej zmluve.

Podľa § 489 OZ vznikajú záväzky z právnych úkonov, a to najmä zo zmlúv, pričom aj pohľadávka
navrhovateľa vznikla na základe zmluvy o finančnom leasingu, účelom ktorej bolo prefinancovať
nadobudnutý predmet leasingu leasingovým nájomcom postupným uhrádzaním leasingových splátok,

ktoré by boli mali pri definitívnom splatení nadobúdacej ceny leasingu za následok nadobudnutie
vlastníckeho práva k predmetu leasingu právnym predchodcom odporcu ako leasingovým nájomcom.

Ak je právnym dôvodom pre plnenie v splátkach zmluva, vzniká veriteľovi právo na plnenie dohodnutých
splátok dňom vzniku účinnosti zmluvy, ktorá toto právo na plnenie zakladá, a nie až dňom splatnosti

jednotlivých splátok. Právo na plnenie v splátkach vrátane splátok splatných v čase po doručení
výpovede z leasingovej zmluvy tak vzniklo navrhovateľovi skôr, než došlo k vypovedaniu leasingovej
zmluvy. Zmluvné strany si v súlade s § 263 Obch. zák. môžu dohodnúť pre prípad ukončenia zmluvného
vzťahu aj iné práva a povinnosti, okrem plnenie v splátkach, a to aj plnenie všetkých leasingových
splátok, ktoré do doručenia výpovede neboli zaplatené, pretože dlh odporcu sa stane splatný naraz,

príp. ďalšie náklady súvisiace s ukončením zmluvy.

Ak teda navrhovateľ od leasingovej zmluvy napriek meškaniu odporcu s úhradou splátok nevypovedal
pred začatím reštrukturalizačného konania a leasingovú zmluvu neukončil, je v reštrukturalizačnom
konaní obmedzený nielen § 114 ods.1 písm. d/ ZoKR, ktorý zakazuje veriteľom dlžníka, aby vypovedali

zmluvu, či od nej odstúpili pre omeškanie dlžníka s jeho plnením, ale aj tým, že ust. § 120 ods.1
ZoKR výslovne zaväzuje dlžníka v reštrukturalizácii k povinnosti platiť len tie pohľadávky, ktoré sú
prednostné, príp. budúce, pričom tie vznikajú až po začatí reštrukturalizačného konania, a nie pred
ním. Pohľadávka navrhovateľa nie je pohľadávkou, ktorú by bolo možné zaradiť medzi prednostné,
príp. budúce pohľadávky, pretože medzi tie patria len tie, ktoré vyplývajú z § 120 ods.2 ZoKR. Pre

pohľadávku navrhovateľa tak platí ust. § 120 ods. 1 ZoKR, a teda povinnosť túto prihlásiť v zákonom
stanovenej lehote prihláškou, preto jeho nesúhlas s právnou argumentáciou okresného súdu o tom, že si
mal neuhradené splátky leasingu prihlásiť do reštrukturalizačného konania, nie je dôvodný. Leasingové
splátky, ktoré sa stali splatnými pred začatím reštrukturalizácie ale aj po nej, nemajú totiž podľa názoru
odvolacieho súdu na vznik pohľadávky navrhovateľa podstatnejší vplyv.

Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením navrhovateľa, že by pre posúdenie nároku na zaplatenie
uplatnenej pohľadávky malo byť podstatné vlastnícke právo k predmetu financovania napriek tomu,
že vlastníkom predmetu leasingu bola až do zverejnenia uznesenia o schválením reštrukturalizačného
plánu súdom leasingová spoločnosť, ktorá sa pôvodne s dlžníkom na prevode vlastníckeho práva

dohodla inak, a teda s možnosťou nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu leasingu po zaplatení
všetkých splátok leasingu.

Reštrukturalizačné konanie odporcu skončilo schválením reštrukturalizačného plánu súdom, pričom
ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stali účinné

vo vzťahu ku všetkým účastníkom plánu tak, ako to vyplýva z § 155 odsl.1 ZoKR. Podľa ods.2
a 3 cit. ust. bola leasingová zmluva, ako aj práva a povinnosti z nej vyplývajúce v plnom rozsahu
nahradené právnymi vzťahmi, ktoré vyplývajú z reštrukturalizačného plánu, ktorý spôsob a formu
platenia leasingových splátok, ktoré si navrhovateľ ako veriteľ prihláškou riadne prihlásil, upravil. Nie je
preto možné súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že vlastnícke právo nemohlo na odporcu len schválením

reštrukturalizačného plánu súdom prejsť, ak nezaplatil celú cenu stroja, pretože práva všetkých veriteľov
voči dlžníkovi účinnosťou reorganizačného plánu zanikajú, ak nie je zákonom alebo plánom stanovené
inak. Dovtedy existujúce práva tých osôb, ktoré sú priamo zainteresované v reštrukturalizačnom konaní,či už ako veritelia alebo ako dlžník, sú prijatím reštrukturalizačného plánu nahradené obsahom a
právami, ktoré z reštrukturalizačného plánu vyplývajú.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal porušenie jeho práva vlastniť majetok, keďže si svoje práva
mal a mohol uplatniť v reštrukturalizačnom konaní, čo aj urobil. Reštrukturalizačný súd však mohol
rozhodovaťlenotakomrozsahunímuplatnenýchpráv,akývyplývalznímpodanejprihlášky.Požiadavka
navrhovateľa na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa o tom, akým spôsobom by jeho
pohľadávky boli riešené a aký vzťah by to malo na jeho postavenie ako leasingového prenajímateľa,

ktorý je vlastníkom predmetu leasingu nie je opodstatnená, pretože s predmetom sporu nesúvisí. V tejto
súvislosti odvolací súd uvádza, že okresný súd nemusí dať odpoveď na každú námietku alebo argument
tvrdený navrhovateľom, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o veci samej.

Podľa čl. 20 ods.1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu

nepožíva.

Podľa čl. 1 Dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj
majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré
ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

K tvrdeniam navrhovateľa v odvolaní, v ktorom argumentoval tým, že okresný súd sa nevysporiadal
vôbec s otázkou vlastníckeho práva k predmetu leasingu - sejačke HORSCH Concord CO9 ako
hnuteľnej veci, ku ktorej mu bolo postupom konkurzného súdu, ktorý schválil vlastníctvo v prospech
odporcu nezákonne odňaté jeho vlastníctvo už Ústavný súd SR v jeho rozhodnutí sp.zn. I. ÚS 426/2014

zo dňa 11. júna 2014 uviedol, že vlastnícke právo zaručené sťažovateľovi článkom 20 ods.1 Ústavy SR
a právo na prístup k súdu neboli rozhodnutím okresného, ako ani krajského súdu porušené (rozsudok
Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 6Cb 47/2010-256 zo dňa 5. januára 2012 a rozsudok Krajského súdu v
BanskejBystricič.k.43Cob77/2012zodňa19.decembra2012.)Takýtopostupsúdovnebolprotiústavný
a nezasiahol do práva navrhovateľa vlastniť majetok. Ústavný súd SR interpretáciu právnych noriem

vykonanú okresným, ako aj krajským súdom považoval za ústavne konformnú.

Z bodu 15 a 16 odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu SR vyplýva, že závery, ktoré vyplývali
zo schváleného reštrukturalizačného plánu a mali záväzný charakter boli pre rozhodnutie súdov
zásadné. Za správne považoval aj závery v rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré vychádzali zo správnej

interpretácie právnych noriem, predovšetkým Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ústavný súd SR
preto skonštatoval, že rozsudkom krajského súdu č.k. 43Cob 77/12 zo dňa 19. decembra 2012 nedošlo
k porušeniu základných práv navrhovateľa podľa čl. 20 ods.1 a čl. 46 ods.1 Ústavy SR a práv podľa
čl. 6 ods.1 Dohovoru a čl. 1 Dodatkového protokolu. Zo záverov odôvodnenia Ústavného súdu SR
vyplývatiežtáskutočnosť,ženavrhovateľmoholvzniesťprotiuzneseniuokresnéhosúdu,ktorýmpotvrdil

reštrukturalizačný plán prijatý schvaľovacou schôdzou a novo ním kreoval vlastnícke vzťahy účastníkov
leasingovej zmluvy sťažnosť. Záver súdov, že súdom schválený reštrukturalizačný plán sa považuje
za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitými predpismi pre vznik,
zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne a že uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 2R 1/2010-176 zo dňa 28.07. 2010, ktorým bol potvrdený došlo k zmene leasingovej zmluvy

uzatvorenej medzi účastníkmi sporu. Prechod vlastníckeho práva odporcu k predmetu leasingu bol preto
zmenený tak, že úplným zaplatením splátok prihlásených do reštrukturalizačného konania, najneskôr do
30.06.2012 prejde vlastníctvo k stroju na odporcu, v dôsledku čoho považoval Ústavný súd SR aplikáciu
ustanovenia § 155 ods. 3 ZKV za zásadnú.

Ak teda sám navrhovateľ hlasoval za prijatie reštrukturalizačného plánu, výslovne prejavil svoju vôľu,
aby vlastnícke právo k predmetu leasingu prešlo na odporcu dňom úplného uhradenia pohľadávky
navrhovateľovi v takej výške, ktorá vyplývala z plánu, pretože vyššiu sumu nežiadal, v dôsledku čoho k
žiadnemu porušeniu jeho vlastníckeho práva nemohlo dôjsť.

Z rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 329/04 vyplýva, že súd nemusí rozhodovať v súlade so
skutkovým a právnym názorom účastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné
úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinnýna všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom
reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu,
v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu. (rozhodnutia

Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97 IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).

Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, či už prvostupňového, ale aj odvolacieho, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03 č. 313/2004).

Z vyššie uvedeného tak nesporne vyplýva, že ku dňu rozhodovania okresného súdu o nároku
navrhovateľa na zaplatenie sumy 43.749,15 Eur, na zaplatenie ktorej by mu inak, a teda, ak by
nebola bývala na odporcu povolená reštrukturalizácia, resp. keby si bol túto sumu včas prihlásil
prihláškou do reštrukturalizácie, o ktorej mal vedomosť, bol vznikol nárok, už nebol navrhovateľ aktívne
legitimovaný, pretože odporca od 30.06.2012 neužíval pôvodný predmet leasingu protiprávne a ani

bez právneho dôvodu, keďže bol jeho vlastníkom. Za predmet leasingu zaplatil spolu so sumou
prihlásenou navrhovateľom do reštrukturalizácie cenu, s ktorou navrhovateľ pri hlasovaní o schválení
reštrukturalizačného plánu súhlasil a vyššiu nežiadal. Okresný súd preto nemal dôvod pri prejednávaní
a rozhodovaní nároku navrhovateľa na zaplatenie finančných náhrad, či už titulom náhrady škody,
pre vznik ktorej navrhovateľ nepreukázal zákonné predpoklady, ako ani titulom vydanie bezdôvodného

obohatenia, keďže sa odporca stal legálnym vlastníkom stroja najneskôr ku dňu 30. júnu 2012 skúmať
vlastníctvo k predmetu leasingu, preto žalobu podanú navrhovateľom po tomto termíne správne posúdil
ako neodôvodnenú. Otázka vlastníctva nebola v čase rozhodovania súdu pre prejednávanú vec
podstatná, pretože bola vyriešená už právoplatnosťou uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
2R 1/2010-176 zo dňa 28.07.2010. Neuplatnením si celej pohľadávky z leasingovej zmluvy, a to aj tej,

ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha v tomto konaní prihláškou v reštrukturalizácii povolenej na
odporcu sa v dôsledku potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom stala pohľadávka navrhovateľa
uplatnená až v tomto konaní zo zákona nevymáhateľnou.

Navrhovateľ navrhol pre prípad, že odvolací súd rozhodne o odvolaní navrhovateľa negatívne pripustiť

dovolanie, pretože sa jedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Tento videl v tom,
že sa jedná o jediné rozhodnutie tohto druhu v rozhodovacej činnosti súdov s výnimkou rozhodnutia
OkresnéhosúduVeľkýKrtíšč.k6Cb47/2010-265zodňa05.01.2012aKrajskéhosúduvBanskejBystrici
č.k. 43Cob 77/2012 zo dňa 19.01.2012 a teda sa jedná o rozhodnutia totožných súdov, preto je vhodné,
aby uvedený právny názor týchto súdov potvrdil aj Najvyšší súd SR, resp. zaujal k nemu stanovisko.

Pre pripustenie dovolania tak, ako to navrhol navrhovateľ v odvolaní by odvolací súd musel dospieť k
záveru, že napadnuté rozhodnutie je vo veci samej po právnej stránke zásadne významné. Rozhodnutie
súdu vo veci samej je po právnej stránke zásadného významu najmä vtedy, ak rieši právnu otázku, ktorá
v rozhodovaní odvolacieho súdu nebola doteraz vyriešená alebo ktorá je súdmi rozhodovaná rozdielne

alebo ak má byť odvolacím súdom riešená právna otázka posúdená inak.

Keďže z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade s hmotným právom a
aj s doterajšou interpretáciou odvolacieho súdu, od ktorej sa odvolací súd nemá dôvod odkláňať ani v
prejednávanej veci, nie je možné rozhodnutie okresného súdu považovať za zásadne právne významné,

preto nie je dovolanie proti nemu prípustné.

Záverom odvolací súd uvádza, že ani jeho rozhodnutie, pokiaľ spĺňa v § 157 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku upravené požiadavky na riadne odôvodnenie, nemusí dať odpoveď na každú
námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní, ktoré zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. (Uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005)

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne

správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že ich náhradu
priznal odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný. Trovy odvolacieho konania predstavujúodmenu za zastupovanie pre právneho zástupcu odporcu vo výške 625,07 Eur, a to za 1 úkon právnej
služby - podanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 09.12.2014 vo výške 512,85 Eur podľa § 10 ods.1 vyhl.č.
655/2004 Z.z. a § 14 ods.1 písm.b/, režijný paušál vo výške 8,04 Eur podľa § 16 ods.3 cit. vyhl. a 20%

DPH vo výške 104,18 Eur podľa § 18 ods.3 cit. vyhl.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.