Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Yvetta Dzugasová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114211618
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114211618.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit,
a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova č. 23/C, IČO: 47 248 980, zastúpený spoločnosťou PERSPECTA
Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Tomášikova č. 23/C, proti odporcovi: V. N., nar. X.X.XXXX, bytom
Z. č. XX, o zaplatenie 87,91 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 14C/151/2014-37 zo dňa 28. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 14C/151/2014-37 zo dňa 28. októbra 2014 vo výroku, ktorým súd
návrh vo zvyšku zamietol, a vo výroku o trovách prvostupňového konania potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi podľa § 42 ods. 1 písm. a/ zákona č. 610/2003
Z. z. o elektronických komunikáciách, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 42,14 Eur, spolu s 9% ročným
úrokomzomeškaniazosumy26,06eurod4.4.2011dozaplatenia,s9,25%ročnýmúrokomzomeškania
zo sumy 16,08 Eur od 4.5.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na obsah zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom

navrhovateľa a odporcom dňa 9.2.2011 v zmysle ustanovení zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách, Občianskeho zákonníka i Zákona o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že odporca
svoje povinnosti v dotknutom období neplnil, hoci mu boli v zmysle zmluvy zo strany právneho
predchodcu navrhovateľa služby dodané, okresný súd uložil účastníkovi povinnosť zaplatiť dlžnú sumu
podľa predložených faktúr vrátane úrokov z omeškania. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty, v tejto časti bola žaloba zamietnutá. Okresný súd poukázal na rozhodovaciu činnosť
iných súdov (Okresný súd Trnava, Okresný súd Košice II), ktoré vyhlásili za neprijateľnú podmienku,

dotknutú podmienku podľa ktorej v prípade porušenia vymedzených zmluvných podmienok, v dôsledku
ktorých dôjde k vypojeniu SIM karty, je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v sume 47,80
Eur. Nakoľko bola zmluvná pokuta rovnakého významu rovnakého dodávateľa služieb vyhlásená za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, je povinnosťou navrhovateľa zdržať sa používania takejto podmienky
alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, teda nesmie uplatňovať
nároky z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky voči spotrebiteľovi, a to ani v súdnom konaní. Takáto
zmluvná podmienka je neplatná. Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac

zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozporeso zákonom. Okresný súd tiež zdôraznil, že zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného
zmluvného dojednania nemožno moderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej
pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne

dohodnutej zmluvnej pokuty.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zmeny a vyhovenia návrhu v celom rozsahu. Uviedol, že odporca si nesplnil zmluvný záväzok zo zmluvy
o pripojení, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu. Dohodu o
zmluvnejpokutenemožnopovažovaťzaneplatnú.Zhľadiskaplatnejjudikatúryanivjednomprípadesúd

nevyslovil záver, že samotný fakt uzavretia dohody o zmluvnej pokute medzi účastníkmi spotrebiteľskej
zmluvy predstavuje neprijateľnú podmienku. Dôvodom neuznania nároku navrhovateľa na vyplatenie
zmluvnejpokutyzostranyodporcubyboloposúdenie,žeplatnedohodnutázmluvnápokutajesohľadom
na druh a povahu zabezpečovaného záväzku neprijateľne vysoká. Zákon dohodu o zmluvnej pokute
nijakým spôsobom neobmedzuje, určuje len jej podstatné náležitosti. Ustanovenia zmluvy týkajúce
sa zmluvnej pokuty presne určujú povinnosti, po porušení ktorých má Podnik právo vyfakturovať

dohodnutú zmluvnú pokutu. Odporca bol pri podpise zmluvných dokumentov oboznámený s možnosťou
jej uplatnenia. Dohoda o zmluvnej pokute v danom prípade nespôsobila značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán, a preto nemôže byť neplatná. Odporca mohol slobodne vstúpiť do
zmluvného vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa, k uzavretiu zmluvy nebol nijako nútený.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo výroku, ktorým bol
návrh vo zvyšku zamietnutý, a v závislom výroku o trovách konania potvrdil. V nenapadnutom výroku
ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o zamietajúcu
časť rozhodnutia. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej
veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje

aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že obsahom princípu právneho štátu
je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých
podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06).

Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci,
a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a
predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom
verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej
istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a

rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04,
III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v
právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich
v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené
v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere

v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ v inom súdnom konaní všeobecný súd konštatoval, že zmluvná
podmienka totožného znenia, ako je tomu v prípade navrhovateľom požadovanej zmluvnej pokuty,
je neprijateľná, a teda neplatná, nebol dôvod rozhodnúť opačným spôsobom. Naviac, navrhovateľ v
podanom odvolaní zameral svoju argumentáciu k podstate dojednanej zmluvnej pokuty, k mechanizmujej negociácie, pričom nijako nespochybnil fakt, že v obdobnom konaní bolo už o rovnakej otázke
rozhodnuté. Posúdenie časti uplatneného nároku tak krajský súd vyhodnotil zhodne ako okresný súd, z
ktorého dôvodu prvostupňové rozhodnutie potvrdil v napadnutom výroku ako vecne správne.

O trovách odvolacieho rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 (v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní
bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.