Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/169/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204198
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113204198.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek

senátu JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Evy Behranovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná doc. JUDr. L. O., PhD.,
proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o určenie, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú
nesprávnymúradnýmpostupom,aozaplatenienáhradyškody175euranemajetkovejujmy829,80eura
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 16C/91/2013-110

zo dňa 06. marca 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby
medzitýmnym rozsudkom bolo určené, že žalovaná je zodpovedná za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Senica, a bolo jej uložené zaplatiť náhradu škody vo výške 175
eur a nemajetkovej ujmy vo výške 829,80 eura s príslušenstvom, vzniknutej žalobcovi nesprávnym

úradným postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „exekučný súd“), pretože tento nerozhodol
o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, v
zákonom stanovenej lehote. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Vecne svoje rozhodnutie súd
prvého stupňa odôvodnil tým, že z priloženého exekučného spisu Okresného súdu Senica, sp. zn.
9Er/134/2007, zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa
23.02.2007 a exekučný súd dňa 01.03.2007 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Poverená
súdna exekútorka JUDr. Viera Kučerová podaním doručeným súdu dňa 07.09.2011 podala podnet na

zastavenie exekúcie. Exekučný súd uznesením č. k. 9Er/134/2011-12 zo dňa 02.01.2012 exekúciu
zastavil. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 9CoE/161/2012-50 zo dňa 19.03.2013 uznesenie o
zastavení exekúcie potvrdil a návrh oprávneného na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych
otázok Súdnemu dvoru Európskej únie zamietol. Nesprávny úradný postup exekučného súdu mal
podľa žalobcu spočívať v tom, že napriek žiadosti na zmenu exekútora, o tejto nebolo rozhodnuté v
zákonom stanovenej lehote. Žalobcom uvádzaná žiadosť sa však v exekučnom spise nenachádza,
nemohlo byť teda o nej rozhodované. V postupe exekučného súdu neboli zistené žiadne pochybenia,

konal riadne a bez prieťahov, a preto možno konštatovať, že sa nedopustil nesprávneho úradného
postupu. Absentuje tým prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný
postup orgánu verejnej moci. Žalobca napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) žiadnym spôsobom nepreukázal vznik majetkovej škody a nemajetkovejujmy. Nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, reálne nepreukázanie vzniku škody, chýbajúca
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, boli dôvodom na zamietnutie
uplatneného nároku. V konaní žalovaná vzniesla námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 30-dňovej

lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009. O uvedený prípad v
prejednávanej veci nešlo, nakoľko takáto žiadosť nebola exekučnému súdu nikdy doručená, opak nebol
v konaní preukázaný, a preto sa súd vznesenou námietkou premlčania ani nezaoberal. Právne svoje
rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 4 ods. 1 písm.
a), § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len
„zák.č.514/2003Z.z.“)a§44ods.8,9zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (v ďalšom texte „Exekučný poriadok“).
O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (v
ďalšom texte „OSP“), úspešnej žalovanej však náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila
a nepreukázala, že jej trovy konania vznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa žalobcu účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil

skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca predovšetkým namietal, že súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím
inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá nadobudla
účinnosť až po založení zodpovednostného právneho vzťahu, čo má za následok nesprávnosť súdneho

rozhodnutia, ktoré musí byť zrušené. Súd svojím rozhodnutím de iure i de facto aplikoval princíp
priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Podľa odvolateľa súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že
účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, ktorá existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému
rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty, čo exekučný súd ignoroval a na čo zo zákona nemal oprávnenie. Podľa

odvolateľa súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má
aplikovať platné právo a akéhokoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburgský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť
štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú
mimosúdne faktory, napríklad i rozsah nevybavenej súdnej agendy. Žalobca vôbec nechápe aký môže

mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného
titulu so zákonom.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila, samostatný odvolací návrh nepodala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202
OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Senátodvolaciehosúdutotorozhodnutievydalpomeromhlasov3:0,t.j.jednohlasne(§3ods.9posledná
veta zák. č. 757/2004 Z. z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého

stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o
konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje na nasledovné skutočnosti:

Žalobca sa svojou žalobou domáhal z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
náhrady škody v celkovej výške 175 eur. Táto škoda predstavuje podľa žalobcu náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti

pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom. Žalobca podľa vlastného tvrdenia vynaložil v tomto období na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu
70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur, na administráciu listín a
komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- eur, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje s spojené s vyhotovovaním urgencií

adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 829,80 eura, pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny
proces zaručeného čl. 6 ods. l Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie

je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Sumu
829,80 eura žalobca vyčíslil výpočtom - alikvotným pomerom 55,32 eura za každý mesiac omeškania
v činnosti exekučného súdu na základe aplikácie doktríny ústavného súdu teda 663,88 eura za rok :
12 mesiacov v roku = 55,32 eura za mesiac. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým,
že nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že stanú účinky

predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného
súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu
jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu
nasledovným rizikám: neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom
nastalo riziko zániku povinného; neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným

súdom nastalo riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným; neskorým ukončením
procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko insolvencii povinného. V
skutočnosti, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora, vzhľadal žalobca nesprávny úradný postup exekučného súdu.

Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená exekučnému súdu dňa 23.02.2007. Exekučný súd poverením zo dňa
01.03.2007 poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia
Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 4443/06 zo dňa 26.10.2006 na vymoženie uloženej povinnosti
29.140,- Sk s príslušenstvom + trovy predchádzajúceho konania 8.349,- + trovy exekúcie. Exekučný

súd rozhodol bezodkladne - v 6-dňovej lehote. Žalobcove tvrdenia o tom, že exekučný súd nerozhodol
o žiadosti na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote je zmätočné, nakoľko uvedená
žiadosť exekučnému súdu - ako vyplýva z obsahu preskúmavaného spisu - doručená nebola,
exekučnému súdu bola doručená len žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej
rozhodol bezodkladne.

Ústavnýmzákladomzodpovednostizaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomječl.46ods.3
Ústavy Slovenskej republiky (Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.).

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci

na žalobcovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení
§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Jevšak možné vyvodiť, a to aj z ustálenej judikatúry, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá
nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý

vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o
nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom
právomocí orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán
verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti) ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku
žalobcu, v zákonom stanovenej lehote. Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku (v znení
platnomkudňudoručeniažiadostioudeleniepoverenia,t.j.k23.02.2007)oprávnenýmôžekedykoľvekv
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu

exekútora. Súd rozhodne o mene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.

V preskúmavanej veci nie je možné konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu
exekučného súdu, keď - ako tvrdí žalobca - exekučný súd o návrhu na zmenu súdneho exekútora

nerozhodol v zákonnej lehote, nakoľko návrh na zmenu súdneho exekútora exekučnému súdu doručený
nebol. Skutočnosti uvádzané v žalobe aj v odvolaní o nečinnosti exekučného súdu v trvaní viac ako 473
dní sú preto zmätočné a nekorešpondujú s obsahom preskúmavaného spisu.

Ako odvolací súd vyššie konštatoval, podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody musia byť

splnené súčasne. Podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej
veci splnená nie je. Nemôže byť teda splnená ani podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou. Vzhľadom k uvedenému nie je potrebné skúmať existenciu
škody,jejrozsahanemajetkovúujmu,náhradyktorejsažalobcadomáha.Vdanejvecisaakonesprávne
ukázali aj skutkové tvrdenia žalobcu, nakoľko návrh na zmenu exekútora exekučnému súdu doručený

nebol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219
ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná, v dôsledku čoho jej v zmysle ustanovenia
§ 142 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 OSP vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, neboli jej preto odvolacím súdom
priznané.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.