Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 18, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/170/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813208568
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8813208568.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Muránskej a sudcov

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16 Bratislava, proti žalovaným 1/ A. S., nar. X.XX.XXXX, bytom E. G. XXX,
2/ W. S., nar. XX.X.XXXX, bytom E. G. XXX, o zaplatenie 3.107,25 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 19.3.2014 č.k. 11C/502/2013-46 rozhodol takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovaným náhradu trov nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobca na žiadosť žalovaného v prvom

rade poskytol revolvingový úver vo výške 1.659,70 eur pri mesačnej splátke 100,25 eur. Žalovaný v
prvom rade sa zaviazal úver zaplatiť v 36 splátkach a následne v dôsledku z omeškania s úhradou
splátok žalobca úver z tejto zmluvy zosplatnil z dôvodu omeškania s úhradou splátky č. 9, 10, 11.
8.9.2009 bol žalovaný v prvom rade v dôsledku zosplatnenia povinný uhradiť celý zvyšok dlžnej sumy
do 15 dní od doručenia výzvy. Túto výzvu žalovaný v prvom rade prevzal 10.9.2009 a dňom 26.9.2009
začala plynúť premlčacia lehota, ktorá uplynula 26.9.2012. Žaloba bola podaná až 20.8.2013, teda po
uplynutí trojročnej premlčacej doby. Zdôraznil, že žalovaní vzniesli námietku premlčania a táto bola

opodstatnená, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách účastníkov rozhodol podľa § 142 ods.
1 O.S.P.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené. V dôvodoch odvolania žalobca poukazuje na to, že súd prvého
stupňa o veci rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia a zdôrazňuje, že súčasná úprava
premlčania v Občianskom zákonníku nie je právnou úpravou určenou na ochranu spotrebiteľa. Preto
sa malo postupovať podľa obchodnoprávnej regulácie premlčania, čo však konajúci súd nespravil a
rozhodol preto nezákonne. To, že na obchodné vzťahy, ktorých je účastníkom spotrebiteľ, sa aplikujú

ustanovenia aj Obchodného zákonníka, vyplýva z § 266 ods. 5 tohto zákona. Právna úprava premlčania
voči obvidvom stranám právneho vzťahu musí pôsobiť rovnako, nemôže byť ani nie rozhodujúcim pre
aplikáciu obchodného alebo občianskeho zákonníka, či osobou zaviazanou plniť nárok je spotrebiteľ
alebo dodávateľ. Aj prípadná úvaha o tom, že občianskoprávna úprava premlčania je pre spotrebiteľavýhodnejšia, vychádza len zo zdanlivého a predčasného záveru a platí len pre prípad, ak spotrebiteľ
vystupuje v postavení dlžníka. Ak by bol veriteľom, potom by pre neho táto úprava žiadnu výhodu
nepriniesla, ale naopak bola by nevýhodnejšia. Zdanlivá výhoda použitia občianskoprávnej úpravy

premlčania oproti obchodnoprávnej sa prejaví ako nevýhoda vtedy, ak dôjde napríklad k uznaniu dlhu
dlžníkom, a teda ak je spotrebiteľ dlžníkom zo zmluvného vzťahu. Podľa predpisov občianskeho práva je
v takom prípade premlčacia doba 10, podľa predpisov obchodnoprávnych je dĺžka 4 roky. To znamená,
že v prípade uznania záväzku štvorročná lehota ani nemusí byť celá vyčerpaná. Teda, ak dlžník-
spotrebiteľ uzná občianskoprávny záväzok, premlčacia doba je 10 rokov od uznania alebo od doby, kedy

mal uznaný dlh plniť. Ak ten istý dlžník uzná obchodnoprávny záväzok, premlčacia doba je maximálne
4 roky. Ďalej zdôrazňuje, že aj z ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v prospech
spotrebiteľa sa v prípade pochybností má vykladať len obsah zmluvy, nie právna úprava. Vyplýva to aj
z toho, že výklad zákona musí vzhľadom na požiadavku, predvídateľnosť jeho výkladu a aplikácie ako
imanentného znaku právneho štátu byť rovnaký. Namieta, že konajúci súd nezákonne rozhodol, keď
dospel k premlčaniu uplatneného nároku a mal vychádzať zo štvorročnej premlčacej doby.

Žalovaní v prvom a druhom rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.S.P. spolu
s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.S.P.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej(§101-110).Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 2.9.2008 spotrebiteľkou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 54 ods. 1, 2 citovaného zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, medzi účastníkmi tohto konania bola dňa 2.9.2008
uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere, ktorou bol poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eur a žalovaní

sa ho zaviazali splácať v mesačných splátkach po 100,25 eur. Z dôvodu, že žalovaní boli v omeškaní
so splácaním stanovených splátok, a to pokiaľ ide konkrétne o úhrady splátky č. 9, 10, 11, žalobcazosplatnil dlh v oznámení zo dňa 7.9.2009. Oznámenie o zosplatnení bolo doručené žalovaným dňa
10.9.2009 a 15-dňová lehota na plnenie uplynula dňa 25.9.2009. Nasledujúcim dňom začala plynúť 3-
ročná premlčacia doba určená § 101 Občianskeho zákonníka, ktorý súd prvého stupňa vo veci správne

aplikoval po tom, čo žalovaní vzniesli v konaní námietku premlčania uplatneného nároku. Premlčacia
lehota uplynula 26.9.2012 a žaloba zo strany žalobcu bola na súde prvého stupňa podaná až dňa
20.8.2013.

Podstatnou pre posúdenie predmetnej veci bola aplikácia premlčacej lehoty podľa Občianskeho
zákonníka, ktorú zvolil súd prvého stupňa a tento postup bol z jeho strany aj riadne zdôvodnený a

správny. Súd prvého stupňa poukázal na § 52 ods. 2 v spojení s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pričom z týchto ustanovení vyplýva prednostná aplikácia tých noriem práva, ktoré sú pre spotrebiteľa
výhodnejšie a v tomto zmysle ide aj o posudzovanie zmluvných podmienok.

Je potrebné konštatovať, že zmluvnou podmienkou je aj posudzovanie právneho rámca zmluvy, to
znamená, či ide o aplikáciu obchodného práva alebo občianskeho práva a práve v tomto smere § 54 ods.
1Občianskehozákonníkapredstavujegaranciuprespotrebiteľavtomsmere,žesinemôžezhoršiťsvoje

zmluvné (a teda i právne) postavenie bez ohľadu na to, aké dojednania sú uvedené v spotrebiteľskej
zmluve. Táto ochrana je taktiež zakotvená v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tieto právne predpisy
teda zaručujú prednostnú aplikáciu tých v spotrebiteľskom právnom vzťahu, ktoré sú pre spotrebiteľa
výhodnejšie práve za účelom dodržania princípu zákazu zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľov
v právnom vzťahu s dodávateľom.

Nemožno súhlasiť ani s námietkou žalobcu v tom zmysle, že v skutočnosti najmä pri uznaní záväzku a v
ďalších prípadoch je obchodnoprávna úprava premlčania pre spotrebiteľa výhodnejšia. Je bez právneho
významu aj poukaz na to, že v Obchodnom zákonníku je presne stanovené, ktoré z jeho ustanovení sa
na právny vzťah účastníkov spotrebiteľského charakteru nemôžu použiť (§ 340a ods. 4, § 340b ods. 5,
§ 349c), alebo ktoré upravujú obmedzenia pre ich použitie (§ 369 ods. 3 Obchodného zákonníka). Nie

je právne významné, že úprava premlčania k týmto ustanoveniam nepatrí, pretože aplikácia § 52 ods.
2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka dáva priestor pre použitie občianskoprávnych predpisov aj v
otázke premlčania, ako to správne realizoval súd prvého stupňa.

Poukazujúc na všetky tieto dôvody tak odvolací súd hodnotí rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny, a preto ho potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1 O.S.P.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.S.P. v spojení s § 142 ods. 1
O.S.P. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovaným
v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.