Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 18, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/187/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114213067
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114213067.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľa:

Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený Bobák,
Bollováaspol.s.r.o.,advokátskakanceláriasosídlomDr.Vl.Clementisa10,Bratislava,IČO:35855673,
proti odporcovi: B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, G. D. O., štátny občan SR, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, Bratislava,
zastúpená JUDr. Bohdan Jakubis, advokát so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 208,97
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 60,97 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 8,75 % ročne zo sumy 60,97 eur od 26.1.2013 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd náhradu trov konania

n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 15.4.2014 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd
v návrhu označeného odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 208,97 eur spolu s úrokom z omeškania
8,75 % ročne zo sumy 208,97 eur od 26.1.2013 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh
odôvodňoval tým, že s odporcom uzatvoril Zmluvu o pripojení č. A6247363 zo dňa 5.4.2012 a č.
A2255988 spolu s dodatok k Zmluve zo dňa 5.4.2012, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné

zmluvné podmienky. V zmysle uvedenej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi 2 ks mikroprocesorovú
kartu SIM, ktorá odporcovi umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom.
Pri uzavretí Dodatku k zmluve odpredal odporcovi mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Huawei
FC312E a to za akciovú kúpnu cenu 1 eur a Nokia C2 za akciovú kúpnu cenu 1 eur. V tomto
konaní domáha sa nároku vo výške škody 148 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou
(80 eur a 70 eur) a jeho akciovou cenou v súlade čl. 1 bod 1.3 Dodatku. Odporca riadne a včas
nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie 09/2012 do 11/2012 vo výške

60,97 eur, porušil zmluvné povinnosti. Navrhovateľ zaslal odporcovi dňa 11.1.2013 pokus o pokonávku
s rozpisom neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace. Odporca na výzvu nereagoval žiadnou ani
čiastočnou úhradou. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne, a to počnúc dňom
nasledujúcim po dátume splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, t.j. od 26.1.2013.Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril. V priebehu konania súd vykonal rozsiahle šetrenie na
zistenie pobytu odporcu. Odporcovi, ako osobe, ktorej presný pobyt sa súdu nepodarilo zistiť a ani
žiadne vhodné osoby pôsobiace v jeho prostredí, preto súd samostatným uznesením rozhodol, že

písomnosti určené tejto osobe sa budú doručovať uložením v súdnom spise.

V priebehu konania podaním zo dňa 10.10.2014 oznámil svoj vstup do konania vedľajší účastník a to
za účelom podpory odporcu v spore, súhlasil s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania, pričom
k meritu veci sa nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci

rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o „drobný
spor“, nakoľko predmet konania v čase začatia neprevyšuje 1000 eur (§ 200ea O.s.p. ods. 1, ak v

priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) súd
na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
úradnej tabuli dňa 10.2.2015.

Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

Navrhovateľ ako operátor služby v oblasti elektronických komunikácii uzatvoril s odporcom Zmluvu o

pripojení č. A6247363 zo dňa 5.4.2012 a č. A2255988 zo dňa 17.1.2006 spolu s dodatok k Zmluve
zo dňa 5.4.2012 s kúpou mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Huawei FC312E a to za akciovú
kúpnu cenu 1 eur a Nokia C2 za akciovú kúpnu cenu 1 eur so záväzkom zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas doby viazanosti 24 mesiacov a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky.

Odporca nezaplatil cenu poskytnutých služieb za zúčtovacie obdobie 2012/09 sumu 26,06 eur; 2012/10

sumu 25,62 eur; 2012/11 sumu 9,29 eur v celkovej výške 60,97 eur. Pokusom o pokonávku zo dňa
11.1.2013 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej pohľadávky do 25.1.2013 a odporca doposiaľ
pohľadávku neuhradil.

V predmetnom konaní navrhovateľ uplatňuje cenu za neuhradené služby vo výške 60,97 eur a nárok
na náhradu škody vo výške 148 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou (80 eur a 70eur)

a jeho akciovou cenou (1 eur).

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.Podľa§43ods.2zákonač.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciách,podstatnýmičasťami zmluvy
o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v
zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.

Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods.1 písm. a) z. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.

Podľa § 43 ods.5 písm. b) z. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od

zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka, dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013)
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci a obsahom Zmluvy a Všeobecnými
podmienkami, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou súd čiastočne návrhu vyhovel.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi účastníkmi bola
uzavretá vyššie uvedená Zmluva o pripojení č. A6247363 zo dňa 5.4.2012 a č. A2255988 zo dňa
17.1.2006 spolu s dodatok zo dňa 5.4.2012 s kúpou mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
Huawei FC312E a Nokia C2 za akciovú kúpnu cenu 1 eur pričom zmluvné povinnosti (článok 2 ) ku
plneniu ktorých sa odporca zaviazal si riadne nesplnil. V časti o zaplatenie ceny služieb odporca

nenamietal žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala pohľadávku navrhovateľa na zaplatenie ceny
telekomunikačných služieb za špecifikované zúčtovacie obdobie 09-11/2012. Navrhovateľ služby
dodal, odporca ich prijal a do vyhlásenia rozsudku za ne nezaplatil. Súd nepodrobil súdnej kontrole
cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a nemal dôvod o správnosti výpočtu
pochybovať. Súd preto v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 60,97 eur návrhu vyhovel,

pretože odporca ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby (§494 Občianskeho
zákonníka). Súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády
87/1995 Z.z. aj úroky z omeškania, vzhľadom na to, že nastalo omeškanie odporcu s plnením záväzku
dňom 26.1.2013.

V prejednávanej veci je predmetom konania nielen zaplatenie ceny služby, ale aj zaplatenie náhrady

škody vo výške 148 eur. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva,
že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas doby viazanosti po dobu 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je
potrebné posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za
škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej

zodpovednosti sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodu, zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne
splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov a pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť
za škodu nie je daná. V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nebolo preukázané splnenie už
prvého predpokladu a to protiprávne konanie, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu

viazanosti ako i spôsob ukončenia zmluvy o pripojení (písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebozrušiť iba písomne § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka) nepreukázal. Pokiaľ ide o samotný vznik škody,
je potrebné poznamenať, že podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a
to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou

cenou (80 eur, 70 eur) a jeho akciovou cenou (1 eur). Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať
to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľ predáva mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu a táto škoda nie je následkom nim tvrdeného protiprávneho
úkonu odporcom, ale výsledkom zmluvného konsenzu zúčastnených strán navrhovateľa a odporcu.
Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia,

ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K zmenšeniu majetku
navrhovateľa tak nedošlo tvrdeným a nepreukázaným porušením povinností odporcu, ale dojednaním
kúpnej ceny. Je potrebné uviesť, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho
účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Rozsah
dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník preukázať, zásadne určuje
hmotnoprávna norma, to znamená právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. V prejednávanej

veci dôkazné bremeno zaťažovalo navrhovateľa a keďže v konaní nemal súd nárok navrhovateľa na
náhradu škody za preukázaný, preto ho v rozsahu náhrady škody v sume 148 eur zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd navrhovateľovi priznal istinu 60,97 eur a podľa procesného výsledku v konaní priznaná suma
predstavuje úspech navrhovateľa a v časti nepriznaných 148 eur predstavuje v danej veci táto
suma neúspech navrhovateľa a úspech odporcu. V percentuálnom vyjadrení potom predstavuje
úspech navrhovateľa 29% (tento výsledok súd vypočítal pomerom medzi sumou požadovanou a
sumou priznanou); neúspech navrhovateľa predstavuje 71 % a predstavuje úspech odporcu. Čistý

úspech odporcu teda predstavuje 42 % (ako rozdiel v %-tuálnom vyjadrení jeho úspechu a úspechu
navrhovateľa) a podľa procesného výsledku sporu v konaní bol teda úspešný odporca. Podľa § 151 ods.
1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť
najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Odporca ako úspešný účastník konania si náhradu trov neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy
nevyplývajú.

Vedľajší účastník na strane odporcu si právo na náhradu trov konania uplatnil, pričom podľa názoru súdu
trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka neboli potrebné na účelné bránenie práva. Jedným z
cieľov činnosti vedľajšieho účastníka je zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní ním

samým. Paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, v ktorých vystupuje navrhovateľ a to
bez ohľadu na stav konania a vôľu spotrebiteľa, navyše so zastúpením advokátom, iba zbytočne navýšil
trovy konania, a navodzuje dojem, že účelom vstupu do konania nebola ochrana práv konkrétneho
spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Najvyšší
súd Slovenskej republiky už v uznesení z 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013 vyslovil záver,

že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer
totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu
a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na
riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde.

Preto súd rozhodol o ich náhrade tak, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy

konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).