Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 8, 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/152/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614216323
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6614216323.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v právnej veci navrhovateľky Ľ.B.
W., A. XX.XX.XXXX, S. W. I., X. XXX/XX, občianky SR proti odporcovi G. W., A. XX.XX.XXXX, S. W. I.,
X. XXX/XX, občanovi SR o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

manželstvo navrhovateľky Ľ. W., H. P.Š. a odporcu IvY. W., H. W. uzavreté dňa 24.08.1985 v A., zapísané
v knihe manželstiev Matričného úradu A., zväzok 26, ročník 1985, strana 79, por. č. 359 r o z v á d z a .

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka doručila súdu dňa 17.10.2014 návrh na rozvod manželstva z dôvodu, že spolužitie
považuje za rozvrátené, odporca dlhodobo pravidelne užíva alkoholické nápoje. V minulosti z tohto
dôvodu odišla od neho, v S. žila v podnájme v období rokov 2006 až 2008. V tej dobe podala prvý
návrh na rozvod manželstva, konanie bolo vedené na Okresnom súde vo Q. O. pod sp.zn. 1C/26/2008 a
zastavené, lebo navrhovateľka vzala návrh celkom späť. S odporcom sa zmierili. Navrhovateľka tvrdila,
že odporca ju fyzicky napádal, bol k nej agresívny, nútil ju požičiavať peniaze na víno, cigarety, chod
domácnosti a to všetko od doby 90-tych rokov, kedy obaja stratili zamestnanie. Požičala si peniaze od
starého 80 ročného pána v sume 1000 Sk, ktoré nevedela vrátiť, s ním mu bola neverná, uvedený muž
urobil na ňu oznámenie a súdne pôžičku vymáhal. Odvtedy jej odporca opakovane pri každej príležitosti
vytýka neveru ktorej sa dopustila pričom zdôrazňovala, že peniaze požičala na podnet odporcu. V júni
2014 ju odporca fyzicky napadol, o čom preukázala lekárske správy v dôsledku toho je práceneschopná
od 26.09.2014 až doteraz, v septembri 2014 opustila spoločnú domácnosť a žije v podnájme. Neurobila
udanie odporcu na polícii, odmietala obnoviť spolužitie s odporcom, nesúhlasila s prerušením konania
ani s intervenciou v manželskej poradni ktorú navrhoval odporca. Súčasne uviedla, že z manželstva už
maloleté deti nepochádzajú, jediný syn je plnoletý, býva pri Nitre, je otcom maloletej dcéry, jej vnučky,
ktorá mala v auguste 214 3 roky, pričom odporca jej tri roky sľuboval, že vnučku pôjdu navštíviť. Nikdy
sa tak nestalo, vnučku doteraz nevidel, ona ju vidí len cez mobil. Odmietla ďalej takto žiť v manželstve
s odporcom, ktorý počas posledných 6 rokov (od prvého konania o rozvod manželstva) vôbec nezmenil
spôsob života.

Odporca nesúhlasil s rozvodom manželstva. Potvrdil, že v júni 2014 sa pohádali, mal vypité. Fyzicky
ublížil navrhovateľke, mrzelo ho to. Tvrdil, že chce s navrhovateľkou žiť, že spory vznikajú, medzi nimi
aj preto, lebo jej neustále vyčíta neveru so starším mužom. Potvrdil, že od septembra 2014 odišla
navrhovateľka z domácnosti a počas celej doby ju volá späť, chce, aby obnovili spolužitie. Poprel, že
by ju nútil k tomu, aby chodila požičiavať peniaze, išla dobrovoľne, privyrobila si aj tým, že pomáhala v
domácnostiach. Priznal, že požíval alkoholické nápoje. V období rokov 2006-2008, keď sa navrhovateľka
odsťahovala bol zúfalý, chcel, aby obnovili spolužitie, lebo ťažko znášal samotu. Kvôli zúfalstvu dal

inzerát a žiadal, že príjme do podnájmu paniu, ktorá mu pomôže platiť nájomné. Podnájomníčku našiel,
daroval jej auto a keďže s navrhovateľkou mali dlh na nájomnom okolo 80 tisíc Sk, tak mu podnájomníčka
pomohla previesť byt na seba. Ide o byt v I., v ktorom sú obaja s navrhovateľkou prihlásení k trvalému
pobytu. Urobil tak z dôvodu, že neveril, že sa k nemu navrhovateľka vráti.

Na pojednávaní dňa 08.12.2014 navrhoval, aby súd konanie prerušil, lebo chcel sa s navrhovateľkou
zmieriť, ľúbi ju a bude ju ľúbiť celý život.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhu, sobášneho listu, výsluchom účastníkov konania,
písomného vyjadrenia odporcu k návrhu, lekárskych správ o zdravotnom stave navrhovateľky,
podstatného obsahu pripojených spisov Okresného súdu Q. O. sp.zn. 1C/26/2008, 9C/103/2008,
9C/180/2008 a po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pritom
starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to
predpokladá zákonné ustanovenie § 132 O.s.p. mal súd preukázané:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 24.08.1985. U oboch ide o prvé manželstvo. Sú slovenskej
národnosti, za trvania manželstva sa narodilo 1 dieťa, v súčasnosti plnoleté. Posledné spoločné bydlisko
manželov bolo v I..

Súd dokazovaním zistil, že navrhovateľka v minulosti dňa 15.02.2008 podala návrh na rozvod
manželstva na Okresnom súde vo Q. O., v obvode ktorého vtedy s odporcom žili. V návrhu uviedla,
že odporca bol nezamestnaný, nemal záujem nájsť si zamestnanie a preto išla hľadať v septembri
2006 do Trnavy, kde jej ubytovanie poskytol strýko. Za ňou prišiel vtedy už plnoletý syn, žili v spoločnej
domácnosti. Dňa 12.08.2008 doručila navrhovateľka Okresnému súdu vo Q. O.G. oznámenie o tom, že
sa s odporcom zmierili, vzala návrh na začatie konania celkom späť.

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 3C/265/2006-20 zo dňa 19.12.2006 bolo rozhodnuté o
povinnosti navrhovateľky platiť odporcovi manželské výživné v sume 200 Sk mesačne od 02.10.2006.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.01.2007 v merite veci a dňa 13.02.2007 vo výroku o trovách
konania.

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 9C/180/2008-53 zo dňa 15.04.2009 súd zrušil vyživovaciu
povinnosť navrhovateľky voči odporcovi. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.06.2009.

Zhodným tvrdením navrhovateľky a odporcu ako aj oboznámením sa so zápisnicou o výsluchu
navrhovateľky spísanou dňa 04.07.2008 na Okresnom súde Trnava v spise sp.zn. 1C/26/2008
Okresného súdu Veľký Krtíš mal súd preukázané, že účastníci konania sa spoznali na diskotéke
v Nitre, odkiaľ navrhovateľka pochádzala a odporca tam vykonával základnú vojenskú službu. Po
uzavretí manželstva bol odporcovi pridelený byt vo Veľkom Krtíši, kam sa presťahovali, spolužitie bolo
harmonické do roku 1989, kedy obaja stratili zamestnanie. V tej dobe začali vznikať nezhody aj preto, že
odporca vytýkal navrhovateľke, že podnikový byt bol pridelený jemu a nie jej. Spolužitie bolo narušené
aj preto, že odporca si nechcel hľadať prácu, mali nedostatok peňazí, musela sa starať o to, aby mali
čo jesť, chod domácnosti, na čo im nestačili dávky v hmotnej núdzi. Privyrábala si aj upratovaním v
domácnostiach.

Preto odišla v septembri 2006 pracovať do Trnavy, za ňou prišiel aj syn P. W., A.. XX.XX.XXXX s ktorým
žili spolu v Trnave a pracovali.

Napriek tomu, že v roku 2008 došlo k zastaveniu súdneho konania o rozvod manželstva medzi
účastníkmi konania z dôvodu zmierenia, súd po výsluchu navrhovateľky a odporcu a potom, čo sa
oboznámil s lekárskymi správami o zdravotnom stave navrhovateľky zistil, že manželstvo navrhovateľky
a odporcu zostalo naďalej neusporiadané, obaja sú naďalej nezamestnaní, navrhovateľka v súčasnosti
práceneschopná, odporca vo veľkej miere požíva alkoholické nápoje a fyzicky napadol navrhovateľku
naposledy 27.07.2014 kedy bola privezená do VšNsP D. n.o. kvôli tomu, že mala vážne poranené stehno
(„spadla do noža“) čo vyplýva z prepúšťacej správy zo dňa 31.07.2014. Pri ošetrení bolo zistené a

následne bola prijatá na JIS OOÚch akútne s bodnou ranou na zadnej ploche pravého stehna (cca 22
cm nad zakol. jamkou, rezná rana 1,6 cm). Toto zranenie spôsobil navrhovateľke odporca, v dôsledku
neho bola práceneschopná od 26.09.2014.

Podľa lekárskej správy MUDr. W. W. z 31.10.2014 bola navrhovateľka v 2-týždňových intervaloch
po prepustení z nemocnice kontrolovaná, najbližšia cievna kontrola bola určená 13.11.2014,
predpokladaná doba práceneschopnosti ešte minimálne 2 mesiace.

Navrhovateľka v konaní preukázala aj výpis zo psychiatrickej dokumentácie z 28.10.2014 (č.l. 35 spisu)
ako dôkaz, že v minulosti bola v liečbe psychiaričky MUDr. P. C.. Zo správy z Obecného úradu I.Ň.
zo dňa 21.11.2014 súd zistil, že do 26.09.2014 (deň začiatku práceneschopnosti navrhovateľky) žili
manželia v spoločnej domácnosti na adrese I. XXX/XX. Odvtedy sa navrhovateľka v mieste trvalého
pobytu nezdržiava.

Podľa § 22 Zákona o rodine (Zákon č.36/2005 Z. z.) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť
len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 18 citovaného zákona manželia sú si v manželstve rovní. V právach a povinnostiach, sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. l, 2, 3 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa
rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh
jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas
druhého manžela.

Podľa § 23 ods. l, 2, 3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v konaní o rozvod vedie súd
manželov k odstráneniu príčin a usiluje sa o ich zmierenie.

Podľa § 110 O.s.p. ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúco
ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie
o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.

Súd v pred prvým pojednávaním, ale aj v priebehu konania zisťoval, či došlo k zmiereniu medzi
manželmi. Súčasne mal preukázané, že navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť v septembri 2014,
odmieta obnoviť spolužitie s navrhovateľom a nesúhlasila s prerušením konania. Súd preto nemohol
konanie prerušiť podľa § 110 O.s.p. a pokračoval v konaní.

O rozvode manželstva súd rozhodol (napriek nesúhlasu odporcu s rozvodom) v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami keď zistil, že manželstvo účastníkov konania je dlhodobo trvale, vážne
rozvrátené, neplní spoločenský účel ani žiadnu zo svojich funkcií. Manželia nežijú spolu, vzájomne si
nepomáhajú, výchovnú funkciu už manželstvo neplní, lebo maloleté dieťa z neho nepochádza.

Výsluchom účastníkov konania, prečítaním pripojeného rozvodového spisu, ale aj lekárskych správ
o zdravotnom stave navrhovateľky mal súd preukázané, že od roku 2008 (kedy došlo k zastaveniu
prvého konania o rozvod manželstva) nedošlo k žiadnej zmene a nezlepšilo sa spolužitie navrhovateľky
a odporcu. Navrhovateľka a odporca sú naďalej nezamestnaní, hádky medzi nimi pretrvávali denne,

navrhovateľka sa obáva budúcnosti z dôvodu, že byt v I., ktorý bol odporcovi pridelený za trvania
manželstva previedol na inú osobu za trvania manželstva v priebehu rokov 2006-2007.

Odporca vo veľkej miere požíva alkoholické nápoje, voči navrhovateľke je agresívny, fyzicky ju napáda,
naposledy v júli 2014 v dôsledku čoho bola práceneschopná a opustila spoločnú domácnosť. Súd neveril
sľubom odporcu, že navrhovateľku ľúbi, chce s ňou žiť a preto nesúhlasí s rozvodom manželstva. Išlo
len o účelové tvrdenia, ničím nepreukázané preto, lebo spôsob manželského spolužitia mu mnoho
rokov vyhovoval. Manželia nežijú spolu, nepomáhajú si, preto ich manželstvo neplní spoločenský účel
ani žiadnu zo svojich funkcií a súd preto ich manželstvo na návrh navrhovateľky rozviedol.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zistil, že príčinami, ktoré viedli k vážnemu rozvratu medzi
manželmi bola strata zamestnania v roku 1989 odkedy začali vznikať rozpory medzi manželmi
prameniace z nedostatku finančných prostriedkov. Súd veril navrhovateľke, že na nej zostalo bremeno
obstarania finančných prostriedkov do domácnosti aj pre odporcu, lebo odporca sa doteraz nedokázal
zamestnať, vo veľkej miere požíva alkoholické nápoje, mnoho rokov je k navrhovateľke agresívny a
fyzicky ju napáda, čo v konaní bolo preukázané. Od roku 2008 (kedy navrhovateľka podala prvý návrh na
rozvod manželstva) nedošlo k odstráneniu rozporov medzi manželmi, vzťahy medzi nimi zostali naďalej
trvale a hlboko rozvrátené. Odchodom navrhovateľky zo spoločnej domácnosti bol rozvrat v manželstve
zavŕšený.

Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. súd priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov celkom. Podľa
§ 2 ods. 2 Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa
výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží
náhradu trov konania poplatníkovi. V súlade s citovaným zákonným ustanovením nemá odporca priamo
zo zákona povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na rozvod manželstva.

Podľa § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. V súlade s citovaným
zákonným ustanovením súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza

14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne

v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.