Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/347/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712202140
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3712202140.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň
JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa V., zastúpený A. proti
odporkyni P., o zaplatenie 1.619,50 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22. augusta 2012, č.k. 8C/65/2012-89, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ proti odporkyni domáhal
zaplatenia 1.619,50 Eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 16.10.2009 do
zaplatenia a náhrady trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z predloženej fotokópie
zmluvyokontokorentnomúverezodňa19.11.2004vyplýva,ženapožiadanieodporkyneposkytolprávny
predchodca navrhovateľa, P., úverový rámec vo výške 24.000,- Sk, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť
spolu s 11,28 % ročným úrokom z úveru do 18.11.2005, t. j. v lehote do jedného roka. Z článku III. bod 1

Zmluvy vyplýva, že Zmluva je uzavretá na dobu určitú s tým, že sa predlžuje vždy o dobu jedného roka,
ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania Zmluvy, že už
nemá záujem o ďalšie predĺženie zmluvy. Z bodu 7 vyplýva, že účastníci podriadili Zmluvu právnemu
režimu Obchodného zákonníka s tým, že súčasťou Zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky P.,
dňa 16.05.2005 uzavreli účastníci zmluvy Dodatok č. 1 k Zmluve, na základe ktorého došlo k zvýšeniu
úverového rámca poskytnutého odporkyni na sumu 33.000,- Sk. Čo sa týka ukončenia zmluvy, z článku
3.3.3. Osobitných obchodných podmienok P. pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby vyplýva,

že Zmluvu je možné ukončiť výpoveďou zo strany banky (P.) s tým, že účinky výpovede nastávajú
dňom doručenia výpovede. Dňa 15.10.2009 uzavrel navrhovateľ ako postupník so spoločnosťou P.,
ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postúpila P. na navrhovateľa aj
pohľadávku proti odporkyni. Existenciu a zvyšku pohľadávky deklaroval postupca výpisom z
bankovej knihy (v elektronickej forme). Z fotokópie bankového výpisu vyplýva, že klient - odporkyňa,
využívala balík služieb č. XXXXX, bolo jej pridelené č. účtu XXXXXXXXX, ku dňu 15.10.2009 voči nej

postupca evidoval dlh vo výške 1.619 Eur, ktorá suma predstavuje neuhradenú istinu vo výške 1.138,50
Eur a úrok z omeškania vo výške 480,75 Eur (3 roky, 121 dní) Podľa výpisu je odporkyňa v omeškaní
1216 dní. P. oznámila listom zo dňa 28.10.2009 postúpenie pohľadávky postupcovi odporkyni. Podľa
tvrdenia navrhovateľa v návrhu na začatie konania, mala P., teda veriteľ odporkyne z
dôvodu, že odporkyňa úver riadne nesplácala, odstúpiť od Zmluvy o kontokorentnom úvere a vyzvať
odporkyňu na zaplatenie celého zostatku úveru, ktorý však odporkyňa neuhradila. Dôkaz o tom
k návrhu nepripojil. Ako vyplýva z listu navrhovateľa, zaslaného odporkyni dňa 11.01.2012, vyzval ju

na uhradenie dlhu pozostávajúceho z istiny 1.138 Eur, zmluvného úroku 480,75 Eur a sumy 331,36Eur titulom zmluvného úroku/resp. zákonného úroku. Celkovo žiadal sumu 1.950,86 Eur.
Uznesením zo dňa 07.03.2012, č.k. 8Ro/36/2012-20 súd vyzval navrhovateľa, aby doplnil návrh na
začatie konania o listinné dôkazné prostriedky preukazujúce odstúpenie jeho právneho predchodcu od

zmluvy o kontokorentnom úvere, existenciu a výšku žiadaného úroku z omeškania, zákonného úroku,
z akých ustanovení vychádzal navrhovateľ pri vypočítaní úroku z omeškania a
zákonného úroku. Navrhovateľ predložil súdu dňa 26.04.2012 výpis z účtu odporkyne - pohyb na účte
za obdobie od 15.03.2004 do 31.12.2008. Z výpisu vyplýva, že posledný výber urobil majiteľ 10.11.2005.
Zároveň oznámil, že nedisponuje výpoveďou zo zmluvy. Ďalším podaním zo dňa 01.06.2012 doručil

navrhovateľ súdu fotokópiu Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č. XXXXXXX
medzi navrhovateľom a odporkyňou, ktorú za navrhovateľa podpísal „overujúci IP pracovník č. XX A.
B.“. Z čl. 2 Zmluvy vyplýva, že odporkyňa uznáva čo do dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý
vznikol na základe Zmluvy uzavretej s pôvodným veriteľom P., číslo XXXXXXXXX, zo dňa (deň uzavretia
zmluvy v dohode nie je uvedený) dlžná suma pozostáva z istiny 1.138,75 Eur a príslušenstva 150 Eur. V
bode 3, označenom ako „Forma splatenia záväzku“, sa odporkyňa mala zaviazať, že uznaný dlh uhradí

v mesačných splátkach po 30 Eur s tým, že prvá splátka sa stáva zročnou dňa 15.12.2010. Dohoda o
uznaní dlhu je zo dňa 05.12.2010. V časti podpis dlžníka je uvedená nečitateľná parafa. Za
navrhovateľajeoznačenémenoA.B./B.bezparafy.Nazákladevýsledkovvykonanéhodokazovaniasúd
prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a do vynesenia rozhodnutia
nepreukázal ani ukončenie záväzkového vzťahu medzi jeho právnym predchodcom a odporkyňou, ktorý

bol realizovaný na základe Zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru. Táto skutočnosť
nevyplýva z predloženého výpisu z pohybu na účte odporkyne a ani z predloženej fotokópie
prílohy výpisu z bankovej knihy jeho právneho predchodcu. Konštatoval, že z predložených listinných
dôkazov nevyplýva, či a kedy odporkyňa porušila Zmluvy o kontokorentnom úvere, kedy sa dostala do
omeškania, a od ktorého dátumu si navrhovateľ uplatňuje kapitalizované úroky z omeškania.

Podanýnávrhnazačatiekonania,výpiszbankovejknihyasumyvnichuvedenéniesútotožnéakosumy
v pokuse o zmier, v ktorom žiada navrhovateľ od odporkyne sumu o 331,36 Eur vyššiu ako v podanej
žalobe, ktorá suma je označené ako „Zmluvný/zákonný úrok“. Pokiaľ súdu predložil navrhovateľ „dohodu
o uznaní dlhu“ zo dňa 05.12.2010, táto nie je pre súd relevantným dôkazom z toho dôvodu, že súdu nie
je zrejmé, kto a na základe akej skutočnosti (plnomocenstvo) je označený ako osoba oprávnená rokovať

v mene navrhovateľa, tiež chýba parafa tejto osoby a naopak parafa odporkyne, ktorá mala uznať na
základe tejto listiny svoj dlh vo výške spolu 1.288,75 Eur (výška je teda opäť odlišná od sumy, aká bola
podľa zmluvy o postúpení postúpená na navrhovateľa) nie je čitateľná a aj voľným okom je zrejmé, že
táto parafa nie je zhodná s parafami odporkyne na doručenke, ktorá preukazuje doručenie predvolania
na pojednávanie a s parafou na Zmluve o kontokorentnom úvere. O trovách konania rozhodol podľa §

142 ods. 1 O.s.p., keď v konaní úspešnej odporkyni, ktorej patrila náhrada trov, túto nepriznal z dôvodu,
že jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal zmeny
napadnutého rozsudku a vyhovenia návrhu, resp. jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytýkal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie

skutkového stavu veci. Uviedol, že navrhovatelia uzavreli dňa 15.03.2004 zmluvu o bežnom účte a
dňa 19.11.2004 zmluvu o kontokorentnom úvere s dodatkom zo dňa 16.05.2005, na základe ktorej
pôvodný veriteľ zriadil odporkyni účet s určitým úverovým limitom (24.000,- Sk), neskôr v zmysle dodatku
33.000,- Sk. Dátum poskytnutia úveru, ako aj pripísanie peňažných prostriedkov na účet odporkyne
je v platobnej histórii odporcu uvedený pod položkou „Schválenie kontokorentnej zmluvy“. Odporkyňa

využila povolené prečerpanie na účte, avšak splátky úveru nehradila riadne a včas. Ďalej uviedol, že
výšku pohľadávky špecifikoval. Uviedol, že z predloženej platobnej histórie je zrejmé, že nesplatená
istina vo výške 1.138,75 Eur predstavuje súčet položiek „Zvýšenie pohľadávky za istinu“ a „Zvýšenie
pohľadávky za istinu BÚ“ mínus súčet položiek „zníženie pohľadávky za istinu“ a „Zníženie pohľadávky
za istinu BU“. V zmysle čl. II bodu 6 Zmluvy o kontokorentnom úvere „V prípade omeškania Dlžníka

so splácaním istiny, úrokov, Poplatkov a iných nákladov spojených s Úverom, je Veriteľ oprávnený
požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške určenej Veriteľom Zverejnením a Dlžník je povinný
úrok z omeškania zaplatiť“. Podľa úrokových sadzieb, zverejnených pôvodným veriteľom, je výška úroku
z omeškania 26,40 % p.a. a v platobnej histórii predstavuje rozdiel položiek „Zvýš. pohľad. za zml. úrok z
omešk. (b)“ a „Zníž. pohľad. za zml. úr. z omešk. (b)“, ku ktorému je pripočítaný úrok z omeškania

od 30.06.2006 (deň nasledujúci po dátume posledného vyčíslenia úrokov z omeškania) do 15.10.2009
(dátum postúpenia pohľadávky). Ku dňu postúpenia pohľadávky z postupcu na navrhovateľa vyčíslilpostupca dlžnú sumu vo výške 619,50 Eur (48.789,06 Sk), ktorá pozostávala z istiny vo výške
1.138,75 Eur (34.305,98 Sk), úroku z omeškania vo výške 480,75 Eur (14.483,07 Sk). Ďalej uviedol, že
na preukázanie svojho nároku predložil výpis z bankovej knihy s názvom Vyčíslenie pohľadávky z úveru,

pričomtentolistinnýdôkazjegenerovanýbankovýmsystémom,ktorýjecertifikovanýapodliehadohľadu
Národnej banky Slovenska. Mal za to, že podľa § 172 ods. 1 O.s.p., účinného do 31.08.2003, bolo možné
vydať platobný rozkaz, ktorý priznával právo na zaplatenie peňažnej sumy, ktorá sa opiera o výpis
z kníh tuzemského peňažného ústavu. Úmyslom zákonodarcu po novele, ktorou bolo toto ustanovenie
vypustené, bolo predísť prípadnému zvýhodňovaniu peňažných ústavov v pozícii veriteľov a nie znížiť

výpovednú a dôkaznú hodnotu tohto dokladu, ktorý je relevantným dôkazom na preukázanie dlžnej
sumy, nakoľko bol vyhotovený bankovým systémom a nie je možné fyzicky ho ovplyvniť a tiež zasiahnuť
do jeho výpočtov a vykonávaných operácií. Mal za to, že svoj nárok preukázal dostatočným spôsobom,
a to výpisom z bankového systému, ako i zaslanou písomnou špecifikáciou. Pokiaľ ide o ukončenie
zmluvy, uviedol, že odporkyni bolo doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa
21.11.2005, oznámenie o zastavení čerpania kontokorentného úveru zo dňa 14.11.2005 a výpoveď

zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 02.06.2006, ktoré však odporkyňa v odbernej lehote neprevzala.
Poukázal na skutočnosť, že zo samotnej zmluvy o kontokorentnom úvere je zrejmé,
že konečná splatnosť úveru bola dňa 18.11.2005, to znamená, že ku dňu podania návrhu bola zmluva
preukázateľne ukončená.

Krajský súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p.

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu
je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom
vznesené a v celom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolacie námietky navrhovateľa vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom

prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž
neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z
daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle §
219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací
súd dodáva nasledovné:

Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len
okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a) až f). V prejednávanej veci
navrhovateľ v podanom odvolaní súdu prvého stupňa vytýka, že na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.),
ako aj nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným

zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia,
ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je treba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov
súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia
hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmipreukázané,aleboakhodnoteniedôkazovodporujeust.§133až§135O.s.p.Týmtoodvolacím
dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, ktorého nesprávnosť je

možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.).

V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou

tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník
konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.
Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti
účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné
bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho

následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je
umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti,
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, stanovenú v § 101 a v § 120 ods. 1
prvej vety O.s.p. alebo preto, že táto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov
konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

V danej veci sa navrhovateľ svojho nároku na zaplatenie 1.619,50 Eur s príslušenstvom domáhal

titulom porušenia zmluvnej povinnosti odporcu zo Zmluvy o kontokorentnom úvere, uzavretej medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 19.11.2004 s poukazom na ust. § 497 až § 507
Obchodného zákonníka. Tvrdil, že odporca porušil svoju zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z uvedenej
zmluvy a nezaplatil mu istinu vo výške 1.138,75 Eur, riadny úrok 0 Eur, úrok z omeškania 480,75 Eur
a ostatné príslušenstvo 0 Eur.

Predpokladom úspešnosti podaného návrhu navrhovateľom je preukázanie existencie zmluvy medzi
účastníkmi konania, resp. medzi ich právnymi predchodcami, z ktorej uplatnený nárok vyplýva. Na
povinnosťtvrdenianavrhovateľanadväzujepovinnosťoznačiťdôkazypreukazujúcetvrdenéskutočnosti,
ktoré navrhovateľa zaťažujú a zaťažuje ho teda dôkazné bremeno preukázať nielen porušenie zmluvnej
povinnosti, ale aj výšku uplatňovaného nároku. Pokiaľ tieto skutočnosti v konaní preukázané nie sú,

navrhovateľ neuniesol bremeno dôkazu.

Uznesením zo dňa 07.03.2012, č.k. 8Ro/36/2012-20 súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa, aby doplnil
návrh na začatie konania o listinné dôkazy, preukazujúce, že právny predchodca navrhovateľa odstúpil
od zmluvy o kontokorentnom úvere, špecifikáciu úrokov z omeškania, akým spôsobom a v akej výške
boli vypočítané, od ktorého dátumu navrhovateľ pri ich výpočte vychádzal, z akých ustanovení zákona

alebo zmluvy pri určovaní a vyčísľovaní istiny vychádzal. Navrhovateľ predložil súdu prvého stupňa dňa
26.04.2012 platobnú históriu odporkyne od 15.03.2004 do 31.12.2008, výpis z účtu so zostatkom na účte
k 01.01.2009. Zároveň oznámil, že výpoveďou zmluvy o kontokorentnom úvere v spisovej dokumentácii
nedisponuje, túto predložil súdu spolu s podaným odvolaním.

Z návrhu navrhovateľa, ktorý sa na pojednávanie v danej veci nedostavil, nevyplýva, z čoho pozostáva

istina vo výške 1.138,75 Eur (34.305,98 Sk), keď úverový rámec v zmysle ním predloženej zmluvy okontokorentnom úvere zo dňa 19.11.2004 bol vo výške 24.000,- Sk, dodatkom č. 1 došlo k
jeho zvýšeniu na 33.000,- Sk a istina, ktorú svojím návrhom uplatňuje, predstavuje sumu 34.305,98 Sk
(1.138,75 Eur). Nie je tiež zrejmé, za aké obdobie a v akej výške uplatňuje vyčíslený úrok z omeškania

480,75 Eur, o aké príslušenstvo sa jedná. Rozporné je aj tvrdenie navrhovateľa o ukončení zmluvného
vzťahu účastníkov, keď na jednej strane tvrdí, že konečná splatnosť úveru bola účastníkmi v zmluve
o kontokorentnom úvere dohodnutá dňa 18.11.2005, napriek tomu predkladá výpoveď jeho právneho
predchodcu zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 02.06.2006 a platobnú históriu odporkyne, vedenú
do 31.12.2008. Navrhovateľ bol súdom prvého stupňa vyzvaný na odstránenie

rozporov vo svojich tvrdeniach, ktoré však neodstránil ani podaním zo dňa 16.07.2012, kde opätovne
tvrdil, že úverový rámec je vo výške 24.000,- Sk (796,65 Eur), napriek tomu, že uplatňoval nárok na
zaplatenie istiny vo výške 34.305,98 Sk, t. j. 1.138,75 Eur. Poukazoval na
výšku úroku z omeškania vo výške 26,40 % ročne, pričom poukazoval na platobnú históriu odporkyne,
predloženú v priebehu konania za obdobie od 15.03.2004 do 31.12.2008 v počte
5.798 položiek, kde vykazuje istinu opäť v inej výške, a to 34.306,02 Sk a zákonný úrok 413,60 Sk a

dával súdu návod, akým spôsobom má sám vypočítať žalovanú istinu, resp. úrok z omeškania, ktorý
postup je v občianskom súdnom konaní neprípustný. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že súd je vždy
viazaný návrhom účastníka a je povinnosťou účastníka preukázať svoje tvrdenia. Účastník túto svoju
povinnosť nemôže prenášať na súd a požadovať, aby z ním predložených listinných dôkazov súd sám
realizoval výpočty jeho nárokov a špecifikoval jeho pohľadávku. Súd rozhoduje na základe skutkového

stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.). Môže
prisúdiť iba to, čoho sa účastníci domáhajú, nemôže však nikdy za účastníka konania špecifikovať jeho
nárok,uplatnenývnávrhunazačatiekonania,nemôžeurčovať,odkedy,dokedyazakejvýškypozostáva
navrhovateľom uplatnený a vyčíslený úrok, úrok z omeškania, z čoho pozostáva ostatné príslušenstvo,

istina a podobne.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že bremeno dôkazu navrhovateľ nesplnil, neoznačil a nepredložil dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, následkom čoho je neunesenie dôkazného bremeno a jeho neúspech
v tomto súdnom konaní.

Pokiaľ navrhovateľ uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., tento odvolací dôvod

spočíva v mylnej aplikácii (výkladu) právnej normy na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej
normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok,
otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavanie procesných predpisov, upravujúcich otázky, ktoré majú
vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že ani tento odvolací
dôvod nie je daný.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa nebol podaný dôvodne, a preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
O.s.p. Úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal, nakoľko si náhradu
trov konania neuplatnila a žiadne trovy jej naviac ani v odvolacom konaní nevznikli.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .