Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/518/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712203466
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712203466.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobkyne:
X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.- A., J. XXXX/X, proti žalovanému: DISKONT - PLUS, s.r.o., so
sídlom Kalinovo, Partizánska 90, IČO: 36618837, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr.
Eckmann s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Mierové námestie 14, IČO: 47 241 110, za účasti vedľajšieho
účastníka Mgr. R. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom F. F., R. XX, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o
uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 31.8.2011, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 31.8.2011
a určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. X. N., o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Martin č.k. 10C/44/2012-417 zo dňa 19.3.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 10C/44/2012-417 zo dňa 19.3.2014 určil, že kúpna zmluva zo dňa
31.8.2011, uzavretá medzi nebohou X. N., rod. U., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom Y., J. XXXX/X,
zosnulou dňa XX.X.XXXX ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim, ktorou nebohá X. N., rod.
U., žalovanému predala nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území A., zapísané na liste
vlastníctva č.XXXX, vedenom Správou katastra Martin a to byt číslo X na treťom podlaží v čísle vchodu

7, nachádzajúci sa v bytovom dome číslo súpisné XXXX v Y., postavenom na parcele C-KN č. 180/17
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 570 m2, nachádzajúcom sa na ulici J. XXXX/X v Y., k.ú.
A., spoluvlastnícky podiel vo výške 6043/329181-ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastnícky podiel vo výške 6043/329181-ín na pozemku parcele C-KN č.180/17 - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 570 m2, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Martin pod V 3276/11
dňa 20.9.2011 je neplatná a tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. X. N., rod. U., nar. X.X.XXXX,
naposledy bytom Y. - A., J. XXXX/X, zosnulej dňa XX.X.XXXX. Vo zvyšku uplatneného nároku žalobu

zamietol. O trovách konania vyslovil, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozsudok odôvodnil vykonaným dokazovaním, na základe ktorého mal preukázané, že žalobou
podanou dňa 6.3.2012 sa žalobkyňa ešte so svojou nebohou matkou X. N., zosnulou v priebehu konania
dňa 20.2.2013 domáhala určenia, že kúpna zmluva zo dňa 31.8.2011, uzavretá medzi matkou žalobkyne
ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený pod V 3276/11 Správoukatastra Martin dňa 20.9.2011 je neplatná, ďalej, že je neplatná zmluva o uzavretí budúcej kúpnej
zmluvy zo dňa 31.8.2011 uzavretá medzi žalobkyňou ako budúcou kupujúcou a žalovaným ako budúcim
predávajúcim, na základe ktorej mal žalovaný previesť na žalobkyňu nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v

k.ú. A., zapísané na LV č.XXXX, vedenom Správou katastra Martin a to byt č.7 na treťom nadzemnom
podlaží v čísle vchodu 7, nachádzajúci sa v bytovom dome číslo súpisné č.XXXX v Y., ktorý je postavený
na parcele C-KN 180/17-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 570 m2, nachádzajúci sa na ulici J.
XXXX/X pre k.ú. A., ďalej spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu vo výške 6043/329181 a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 6043/329181 na pozemku - parcele

č.C-KN 180/17 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 570 m2 za kúpnu cenu 38.000,- eur je neplatná.
V priebehu konania súd uznesením pripustil zmenu žaloby po smrti X. N., keď žalobkyňa ako jej jediná
dedička žiadala žalobu zmeniť tak, že žiadala určiť nielen neplatnosť vyššie uvedených nehnuteľností,
ale zároveň žiadala určiť, vyššie uvedené sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. X. N., rod. U.,
matke žalobkyne, ktorá zomrela v priebehu konania dňa 20.2.2013. Uvedené žiadali na tom skutkovom a
právnom základe, že sporné nehnuteľností patrili neb. X. N., teda pôvodnej žalobkyni v rade 1/, s ktorou

žalobkyňa X. Y. v roku 2012 žila v spoločnej domácnosti. Žalobkyňa X. Y. sa ocitla v zlej finančnej situácii,
keď akútne potrebovala peniaze a danú situáciu chcela riešiť získaním pôžičky. Nadviazala kontakt
s finančnou poradkyňou Ing. H. S., ktorá jej prisľúbila poskytnutie pôžičky prostredníctvom žalovanej
obchodnej spoločnosti a to tak, že obchodná spoločnosť C.O.R. s.r.o., so sídlom vo Zvolene, zastúpená
Ing. Čokičovou ako sprostredkovateľom a žalobkyňou uzavreli zmluvu o sprostredkovaní, predmetom

ktorej bol záväzok sprostredkovateľa vyvinúť aktivity smerujúce k predaju nehnuteľnosti - bytu č.X
zapísaného na LV č.XXXX, vedenom Správou katastra Martin pre k.ú. A.. Žalobkyni nebolo zrejmé, na
základe čoho bola Ing. S. oprávnená za predmetnú obchodnú spoločnosť C.O.R. konať, pretože daná
spoločnosť v predmete podnikania má uvedené sprostredkovanie poskytovania úverov, alebo pôžičiek
z peňažných zdrojov, získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt.

Dňa 31.8.2011 matka žalobkyne, pôvodná žalobkyňa v rade 1/, uzavrela kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol predaj predmetného bytu č.7, pričom Správa katastra Martin, vklad vlastníckeho práva povolila
v konaní V 3276/11 dňa 20.9.2011. Podľa kúpnej zmluvy mala byť vyplatená kúpna cena 37.000,- eur,
ktorá mala byť zaplatená v deň podpisu kúpnej zmluvy. Matke žalobkyne, ako predávajúcej však nebola
vyplatená žiadna kúpna cena. Matka žalobkyne nepodpísala žiadny príjmový doklad o zaplatení kúpnej

ceny, keď finančné prostriedky vo výške 15.300,- eur boli jedinými finančnými prostriedkami, ktoré boli
vyplatené žalovanou obchodnou spoločnosťou a tie boli poskytnuté žalobkyni z titulu poskytnutej pôžičky
zo strany žalovaného. Z tejto sumy si Ing. S. hneď zobrala sumu 6000,- eur za sprostredkovanie. Podľa
žalobkyne v danom prípade teda šlo o zastretý právny úkon, ktorý smeroval k poskytnutiu finančných
prostriedkov a nie k predaju bytu. Aj žalovaný má v predmete podnikania uvedené sprostredkovanie

poskytovania úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez
verejnejponuky,majetkovýchhodnôtapredmetnýbytmalslúžiťakozábezpekanasplatenieposkytnutej
pôžičky. V ten istý deň 31.8.2011 žalobkyňa uzavrela so žalovaným budúcu kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej mal byť spätný prevod vlastníckeho práva k predmetnému bytu na žalobkyňu do 1.12.2011. Pri
podpise zmluvy o budúcej zmluve mala žalobkyňa ako budúca kupujúca uhradiť časť kúpnej ceny

vo výške 22.700,- eur k rukám predávajúceho a zostatok kúpnej ceny vo výške 15.300,- eur mal byť
zaplatený pri podpise kúpnej zmluvy. Práve suma 15.300,- eur je výška poskytnutej pôžičky žalobkyni,
pretože žalobkyňa pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nezaplatila žiadne finančné prostriedky
vo výške 22.700,- eur, sama totiž potrebovala v tom čase požičať peniaze, a keby mala k dispozícií
sumu 22.700,- eur, nebola by odkázaná na takéto úkony. Aj v tomto prípade šlo o zastretý právny úkon

smerujúci k poskytnutiu finančných prostriedkov, čomu nasvedčujú tie skutočnosti, že žalovaný sa stal
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti až právoplatným rozhodnutím Správy katastra Martin a to dňom
20.9.2011, v čase, keď podpisoval zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, nebol ešte vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti. V čase podania žaloby žalobkyňa i jej matka (pôvodná žalobkyňa v rade
1/) predmetný byt užívali a riadne platili poplatky za služby spojené s jeho užívaním. V snahe splatiť

pôžičku sa snažili kontaktovať s Ing. S., avšak kontakt sa im nepodaril. Následne žalobkyni bola zo
strany nájomcu spoločnosti Mazár & Paučo s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, doručená zmluva o
podnájme bytu a žalobkyňa bola upozornená, že pokiaľ nebude nájomné vo výške 160,- eur, ktorá mala
predstavovať mesačnú splátku poskytnutej pôžičky (poplatky za služby nie sú zahrnuté v nájomnom)
platiť, z predmetného bytu bude vyprataná. V čase podania žaloby žalobkyňa nevedela špecifikovať

vzťah spoločnosti Mazár & Paučo s.r.o. k predmetnému bytu. Žalobkyňa zastávala názor, že obe
zmluvy zo dňa 31.8.2011 a to kúpna zmluva, uzavretá medzi jej matkou, neb. X. N. a žalovaným k
predmetnému bytu a následne zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy k predmetnému bytu, ktorú toho
istého dňa 31.8.2011 uzavrela žalobkyňa so žalovaným sú neplatné, lebo sú simulovanými právnymiúkonmi a pri takomto úkone chýba vážna vôľa tak matky žalobkyne, ako aj samotnej žalobkyne a
vážna vôľa žalovaného k uzavretiu takýchto právnych úkonov. Žalobkyňa ďalej uviedla, že predaj bytu
mal zabezpečovať vrátenie pôžičky zo strany žalobkyne žalovanému a už uzavretie zmluvy o budúcej

zmluve v ten istý deň svedčí o skutočnosti, že vôľa žalovaného ani žalobkyne nesmerovala k trvalému
odpredaju bytu, inak by nebola podpisovaná v ten istý deň zmluva o budúcom odpredaji bytu žalobkyni.
Poukázala, že konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi a teda aj v rozpore s ustanovením
§ 39 Občianskeho zákonníka. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti oboch zmlúv žalobkyňa
odôvodnila tou skutočnosťou, že bez určenia neplatnosti kúpnej zmluvy nie je možné zmeniť zápis v

katastrinehnuteľnostíkpredmetnémubytu,ktorýjemožnévykonaťlennazákladesúdnehorozhodnutia.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, tvrdil, že pri prevode nehnuteľnosti do jeho vlastníctva nedošlo
k porušeniu právnych predpisov a predmetný byt nadobudol v dobrej viere. Tvrdenie, že žalobkyňa
nechcela uzavrieť kúpnu zmluvu, nemôže byť na ťarchu nadobúdateľa, pretože v opačnom prípade by
sa vytváral priestor právnej neistoty, kedy by v obdobných prípadoch nadobúdatelia boli vystavení riziku
účinnosti takýchto tvrdení a boli by ohrozovaní pri nadobúdaní vlastníckeho práva kúpnou zmluvou.

3.9.2012 zahlásil svoj vstup do konania Mgr. R. Y., vedľajší účastník, ktorý odôvodnil svoj naliehavý
právny záujem na výsledku konania tým, že so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je
sporný byt pôvodne patriaci matke žalobkyne. Do spisu pripojil kúpnu zmluvu zo dňa 7.12.2011, ktorou
od žalovaného kúpil predmetný byt a ktorej vkladové konanie prebieha na Správe katastra Martin pod
V 667/2012. Vklad vlastníckeho práva zatiaľ povolený nebol a to v dôsledku tej skutočnosti, že súd

vo veci vydal predbežné opatrenie, ktorým sa žalovanému zakázalo s predmetnými nehnuteľnosťami,
zapísanými na LV č.XXXX pre k.ú. A., teda s bytom č.X k nemu viažúcim sa spoluvlastníckymi podielom
na spoločných častiach a spoločných zariadenia domu a spoluvlastníckymi podielom na pozemku
zastavaným bytovým domom nakladať.

Súd prvého stupňa vykonaným rozsiahleho dokazovania a to výsluchom účastníkov, svedkov,

oboznámením sa s listinnými dôkazmi - predmetnými zmluvami a čítaním podstatného obsahu spisu
Okresného riaditeľstva PZ v Martine, odboru kriminálnej polície, odd. ekonomickej kriminality ČVS:
ORP-193/OEK-MT-2012 dospel k právnemu záveru, že návrh žalobkyne je v časti o neplatnosť kúpnej
zmluvy a o určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva, dôvodný.

Žalobkyňa X. Y. uviedla, že v roku 2011 v spornom byte žila so svojou matkou X. N. a dostala sa do

finančných problémov. Cez svoju známu p. T. sa skontaktovala s p. R. F. a tá ju nakontaktovala na Ing. H.
S., ktorá jej prisľúbila vybaviť pôžičku. Nakoniec však Ing. S. žalobkyňu informovala, že pri jednaniach v
bankách neuspela a pôžičku pre žalobkyňu sa jej od bankových subjektov vybaviť nepodarilo, ale že by
jej pomohla, teda žalobkyni vybaviť peniaze od súkromného investora. Žalobkyňa p. S. informovala, že
potrebuje požičať približne 15.000,- eur. Pani S. žalobkyňu informovala, že bude potrebné urobiť „akože

kvázi fiktívnu" zmluvu o predaji bytu, ktorý vlastnila v tom čase matka žalobkyne a za pomoci zmluvy
o budúcej zmluve bude mať žalobkyňa možnosť odkúpiť ho späť. Žalobkyňa ani jej matka byt predať
nechceli, teda nechceli sa ho trvale zbaviť a verili, že práve navrhovaným spôsobom sa im ho podarí
získať späť a získať aj potrebné financie. Ani matka žalobkyne nemala záujem trvale byt predať, aby
finančne dcére, teda žalobkyni pomohla a verila, že prostredníctvom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve

ho získajú späť. Ak sa v zmluve o budúcej kúpnej zmluve uvádzalo, že kúpnu zmluvu musí žalobkyňa
uzavrieť do 1.12.2011, kedy by podľa nej mala zložiť doplatok kúpnej ceny 5.300,- eur, žalobkyňa verila,
že za pomoci p.S. sa jej v čase od podpisu kúpnej zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve do spomínaného
termínu podarí peniaze vybaviť. Žalobkyňa a jej matka sa prvýkrát stretli za prítomnosti p.S. s konateľom
žalovaného p.Marcinekom, ktorý prišiel na aute pred ich bytový dom, kde žalobkyňa so svojou matkou

do auta nasadli a odviezli sa na Mestský úrad v Martine overovať podpis matky žalobkyne na kúpnej
zmluve. Samozrejme žalobkyňa a jej matka vedeli, že podpísaním kúpnej zmluvy dochádza k prevodu
vlastníckeho práva k predmetnému bytu, ale nevnímali to ako skutočný prevod vlastníctva k bytu. Skôr
vnímali celý úkon približne tak, že byt idú „akože založiť", kým žalobkyňa nesplatí predmetnú pôžičku.
Po podpise kúpnej zmluvy na mestskom úrade zaviezli matku žalobkyne domov a ona s p.Marcinekom a

p.Čokičovou išli na OSBD vyrovnať nejaké dlžoby a následne išli na Správu katastra Martin podať návrh
na vklad. Žalobkyňa tvrdila, že jej matke kúpna cena, uvedená v kúpnej zmluve 37.000,- eur vyplatenánebola. V ten deň, keď došlo k podpisu obidvoch zmlúv, teda 31.8.2011 žalobkyňa od p.Marcineka
dostala sumu 15.000,- eur, z ktorej si ešte 6.000,- eur zobrala p.S. za vybavenie celej záležitosti.
Žalobkyni tak zostalo k dispozícií celkovo 9.000,- eur. Tie si žalobkyňa v ten istý deň vložila na účet

v banke. K výške kúpnej ceny, ktorá bola uvedená v kúpnej zmluve, kde bola kúpna cena stanovená
na sumu 37.000,- eur žalobkyňa uviedla, že ohľadne tejto ceny sa obidve s matkou udivili, avšak p.S.
jej povedala, že tam nemôžu uviesť sumu 15.000,- eur, pretože by bolo podozrivé, že za trojizbový byt
dojednávajú len takúto nízku kúpnu cenu. Žalobkyňa a jej matka v tento deň v dobrej viere popodpisovali
všetko, čo im bolo dané na podpis a matka žalobkyne podpísala aj doklad o prevzatí kúpnej ceny, ktorú

alereálneneprevzalaaužvôbecnievovýške37.000,-eur.Vtentodeňsapotomžalobkyňasp.S.rozišla
a p.S. jej sľúbila, že jej vybaví úver, za pomoci ktorého by dokázala spomínanú pôžičku vrátiť a svoj
byt kúpiť naspäť. Zmluvu o sprostredkovaní predaja bytu, ktorú žalobkyňa pripojila do súdneho spisu a
ktorú žalobkyňa uzavrela so spoločnosťou C.O.R. s.r.o., podľa svojho vyjadrenia žalobkyňa podpísala
neskôr ako je datovaná (datovaná je 1.8.2011). Podľa vyjadrenia žalobkyne bolo to až v období, keď p.S.
vypovedala pred políciou, že žalobkyni vrátila údajne sumu 22.700,- eur. Následne začiatkom roku 2012

sažalobkyňastretlasp.S.vKolibepriBanskejBystrici,kdejejp.S.dalanapodpisnájomnúzmluvu,ktorá
jej mala a jej matke zabezpečiť bývanie v predmetnom byte. O niekoľko dní prišiel za žalobkyňou vedľajší
účastník p.Y. a pán T. a žiadali od nej, aby začala platiť nájomné podľa tejto zmluvy a to nie len poplatky
určené spoločenstvom vlastníkov bytov, ale aj nájomné p.Y., pretože inak bude z bytu vysťahovaná.
Vtedy žalobkyňa podala trestné oznámenie a začala vec riešiť prostredníctvom polície. Pán Y. s pánom

T. povedali žalobkyni, že sumu, ktorú dlhuje žalobkyňa žalovanej zaplatí im alebo vráti tým spôsobom, že
bude platiť nájomné, pretože vedľajší účastník s p.T. mali vyplatiť sumu 15.000,- eur žalovanej. Tí jej ale
povedali,ževyplatilizabytplnúhodnotup.Marcinkovi.Súdprvéhostupňamalpreukázané,žežalobkyňa
v podstatných veciach vypovedala pred prvostupňovým súdom zhodne ako pri svojom výsluchu pred
vyšetrovateľom v apríli 2012, kde uviedla, že pred uzavretím kúpnej zmluvy k bytu jej pani S. navrhla, že

pozná firmu, ktorá sa zaoberá poskytovaním finančných pôžičiek a je ochotná požičať peniaze na ruku,
avšak nejde o klasickú pôžičku ani úver, pretože investor požaduje pri poskytnutí pôžičky podpísanie
kúpno-predajnej zmluvy na byt a že to bude ručenie tejto pôžičky. Potom, ak sa požičaná suma splatí,
byt bude odpredaný naspäť. Pán Marcinek jej dal obálku, v ktorej mala hotovosť 15.000,- eur a 300,- eur
jej vyplatila p.S. na ruku. Z tejto sumy zaplatila dlhy v OSBD Martin. Hneď potom, ako jej sumu 15.000,-

eur poskytol p.Marcinek na parkovisku pred Správou katastra Martin, p.S. si od nej vyžiadala sumu
6.000,- eur za sprostredkovanie pôžičky a sumu 9.000,- eur si žalobkyňa hneď v ten istý deň vložila na
svoj účet v banke. Pred vyšetrovateľom uviedla, že k podpisu zmluvy o sprostredkovaní predaja bytu
došlo niekedy medzi prvým stretnutím s Ing. S. a dňom 31.8.2011. Pripustila, že k podpisu zmluvy mohlo
dôjsť 1.8.2011. Na rozdiel od výpovede na pojednávaní pred súdom, pred vyšetrovateľom tvrdila, že

zmluvu o budúcej zmluve musela podpísať neskôr, nie 31.8.2011, pretože ju nemohol mať p.Marcinek
(konateľ žalovaného) takto pripravenú, keďže jej skutočne bola poskytnutá suma 15.300,- eur, z toho
300,- eur na výplatu dlhu v OSBD Martin, s čím sa hneď dňa 31.8.2011 nerátalo, a teda zmluva o budúcej
kúpnej zmluve takto pripravená nemohla byť. Nepamätala si ale, kedy ju podpísala. Pána Marcineka
po 31.8.2011 už nevidela. Pred vyšetrovateľom ale rovnako ako na pojednávaní uviedla, že nikdy vo

februári 2012, napriek tomu, že podpísala výdajkový pokladničný doklad zo dňa 26.2.2012 na sumu
22.700,- eur, túto sumu od p.S. alebo konateľa žalovaného Marcineka neprevzala. Teda, že túto sumu
22.700,-eur, ktorú mala zaplatiť ako zálohu na budúcu kúpnu cenu pri uzavretí zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve,jednakžalovanémuneodovzdalaajednakodžalovanéhoap.S.naspäťneprevzala.Natakýchto
tvrdeniach žalobkyňa zotrvala aj pri konfrontácii v prípravnom konaní s Ing. S. a Jozefom Marcinekom.

Súd pre zlý zdravotný stav a neskôr pre smrť pôvodnej žalobkyne v rade 1/ X. N. nemohol uskutočniť
jej výsluch na pojednávaní, preto sa oboznámil so zápisnicou o výsluchu matky žalobkyne, ktorý bol
uskutočnený pred vyšetrovateľom 19.4.2012.

Nebohá X. N. potvrdila finančné problémy svojej dcéry, žalobkyne v roku 2011 i skutočnosť, že byt v
roku 2011 vlastnila ona. Jej dcéra sa zaujímala o pôžičku a neskôr sa dohodla tak, že byt akože matka

žalobkyne predá, a keď vrátia peniaze, tak byt kupujúci im predá nespäť, teda, že byt predajú naspäť
ľudia, ktorí im požičajú peniaze. Všetko vybavovala jej dcéra - žalobkyňa. Potom išla podpísať kúpno-
predajnú zmluvu na Mestský úrad v Martine na aute, ktoré prišlo pre nich pred bytový dom. Svedkyňa
potvrdila, že podpísala výdavkový lístok na sumu 37.000,- eur, avšak tento doklad podpisovala v aute,
sumu si nevšimla a nebola pri tom, keď mali byť jej dcére vyplatené nejaké peniaze. Zotrvala na tom,

že za predaj svojho bytu nedostala od nikoho ani cent, len jej dcéra prevzala sumu 15.000,-eur. Túto
skutočnosť sa dozvedela od svojej dcéry - žalobkyne. Nezaoberala sa tým, čo podpisovala, pretoževšetko vybavovala jej dcéra s tým, že byt bude následne odpredaný na základe zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve jej dcére X. Y., s čím ona súhlasila.

Konateľ žalovanej Jozef Marcinek vypovedal prevažne zhodne, ako vypovedal pred vyšetrovateľom,

kde uviedol, že bol oslovený začiatkom augusta 2011 p.S., keďže spoločnosť, v ktorej je konateľom sa
zaoberá i kúpou a predajom nehnuteľností. Ing. S. ho informovala, že v Martine je na predaj trojizbový
byt, za ktorý by chcela majiteľka 37.000,- eur s tým, že na tento byt bude hneď mať aj kupcu. Po dohode s
Ing. S. bol pripravený návrh kúpnej zmluvy, ale aj zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, na predaj tohto bytu a
servis ohľadne týchto zmlúv zabezpečila Ing. S.. On s takýmto postupom súhlasil, mal však podmienku,

že musí byť budúcim kupujúcim vyplatená záloha na kúpnu cenu a výšku tejto ceny dohodla p.S.. H.
31.8.2011 prišiel s p.S. do Martina, vozidlo zastalo pred panelákom, kde sa nachádzal byt, patriaci matke
žalobkyne, kde nastúpila žalobkyňa so svojou matkou a išli na Mestský úrad v Martine overiť podpis
matky žalobkyne na kúpnu zmluvu. On vyplatil p. N. sumu 37.000,- eur a p. N. mu podpísala pokladničný
doklad o prevzatí peňazí. Pokladničný doklad vypísala p.S., on vyplácal peniaze. Následne išli pred
Správu katastra Martin podať návrh na vklad kúpnej zmluvy. Pani S. predložila p.Y. zmluvu o budúcej

zmluve,kdežalovanáobchodnáspoločnosťakobudúcipredávajúcisazaväzujepredmetnýbytodpredať
budúcej kupujúcej - žalobkyni. Žalobkyňa zmluvu pred bankou podpísala a vyplatila mu sumu 22.700,-
eur titulom zálohy na budúcu kúpnu cenu. Podľa vyjadrenia žalovaného pred vyšetrovateľom doklad na
príjem tejto sumy sa nevystavoval, pretože prevzatie sumy bolo uvedené v zmluve. Na pojednávaní pred
súdom však konateľ žalovaného tvrdil, že na prijatie zálohy na budúcu kúpnu cenu od žalobkyne bol

vystavený príjmový pokladničný doklad, ktorého fotokópiu pripojil do súdneho spisu. Rozpor ohľadne
dokladu na príjem zálohy na budúcu kúpnu cenu vo výške 22.700,- eur konateľ žalovaného nevedel
vysvetliť. Nevedel prečo pred vyšetrovateľom tvrdil, že sa výdavkový, resp. príjmový pokladničný doklad
na prijatie zálohy nevypisoval. S. ho ne skôr oslovila, že má nejakého nového kupcu na tento byt a že
sa dohodla na predaji bytu so žalobkyňou a dotazovala konateľa žalovaného, či chce byt predať za tých

istých okolností a podmienok, ako ho mal predať žalobkyni. On s tým súhlasil a uzavrel k predmetnému
bytu kúpnu zmluvu s p.Y. (vedľajším účastníkom) v decembri 2011. Vo svojej výpovedi na pojednávaní
žalovaný tvrdil, že žalobkyňa nikdy nespomínala, že by potrebovala peniaze požičať a že by sa bytom
ručilo za pôžičku. On bol informovaný tak, že žalobkyňa a jej matka chcú byt predať. Zloženú zálohu
22.700,- eur vrátil žalobkyni prostredníctvom p.S. pri stretnutí, ktoré prebehlo 26.2.2012 na Kolibe medzi

Banskou Bystricou a Donovalmi, kde žalobkyni odovzdal túto sumu, pôvodne vyplatenú ako zálohu na
budúcu kúpnu cenu a nechal si podpisovať výdavkový pokladničný doklad, ktorý pripojil do súdneho
spisu. Teda zálohu vrátil a žalobkyni nič nedlhuje (k tejto časti výpovede žalovaného žalobkyňa uviedla,
že aj keď tento výdavkový pokladničný doklad podpísala pri stretnutí, ktoré sa odohralo 26.2.2012, bol
s ňou prítomný jej známy p.F., neskôr vypočutý ako svedok, ale zúčastnila sa ho len p.S. a konateľ

žalovaného pri tomto stretnutí prítomný nebol).

Vedľajší účastník Mgr. R. Y. vypovedal na pojednávaní obdobne, ako vypovedal pred vyšetrovateľom
dňa 2.5.2012, kde uviedol, že o tom, že môže sporný byt kúpiť, sa dozvedel od Ing. S., ktorá ho o
možnosti kúpiť tento byt informovala. Kúpnu zmluvu na predmetný byt pripravila ona, on s kúpou súhlasil
na základe informácií, ktoré mu poskytla na základe prezretia znaleckého posudku k predmetnému bytu.

So žalobkyňou sa stretol až okolo 28.2.2012 po podpise kúpnej zmluvy k predmetnému bytu, keď začala
uvádzať niektoré skutočnosti, ktoré mu dovtedy neboli známe a ktoré ho zaskočili. Spomínala niečo o
pôžičke, o tom, že si požičala nejakú sumu peňazí. Pri tomto stretnutí žalobkyni predložil návrh nájomnej
zmluvy, ktorý ale nepodpísala. Mal záujem kúpený byt prenajímať, keď Ing. S. ho informovala, že osoby,
ktoré momentálne v byte bývajú majú o nájom záujem.

Ing. H. S. vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdila, že so kontaktovala so žalobkyňou, ktorá mala
finančný problém a potrebovala obstarať finančné prostriedky a bola informovaná, že matka žalobkyne
vlastní byt, ktorý by bolo možné predať a riešiť finančnú situáciu žalobkyne. Dohodla si so žalobkyňou
stretnutie, pri ktorom sa dohodli, že matka žalobkyne byt predá, pretože iné riešenie nevidela. Žalobkyňa
totiž potrebovala obstarať finančné prostriedky, čo sa jej cez rôzne osoby nepodarilo. V čase prvého

stretnutiažalobkyňavôbecnespomínala,žebychcelabytkúpiťspäťažalobkyňaužvôbecnespomínala,
že by mala záujem o nejaký úver alebo pôžičku od bankového alebo nebankového subjektu. Svedkyňa
tvrdila,žezmluvuosprostredkovaní,ktorábolažalobkyňoupripojenádosúdnehospisu,uzavrelavmene
obchodnej spoločnosti C.O.R. s.r.o. niekedy začiatkom augusta 2011 so žalobkyňou. K takémuto úkonubola vtedy splnomocnená konateľom danej obchodnej spoločnosti. V súčasnosti je zamestnancom tejto
obchodnej spoločnosti. Na základe tejto zmluvy riešila potom so žalobkyňou vyhotovenie znaleckého
posudku a fotodokumentáciu k predmetnému bytu, slúžiacu k predaju bytu. Svedkyňa uviedla, že

žalobkyňa mala záujem len o predaj bytu, ale niekoľko dní pred podpisom kúpnej zmluvy k bytu,
začala spomínať záujem o následne odkúpenie bytu. Tvrdila dokonca, že ani pri podpise kúpnej
zmluvy a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dňa 31.8.2011 žalobkyňa ešte nežiadala svedkyňu S. o
pomoc pri obstaraní finančných prostriedkov na spätnú kúpu bytu. Svedkyňa S. tvrdila, že si nepamätá,
kto vyhotovoval návrh tak kúpnej zmluvy, ako aj zmluvy o budúcej zmluve. Vo svojej výpovedi pred

vyšetrovateľom uviedla, že obe zmluvy pripravoval právnik, neuviedla však na objednávku koho boli
takto vyhotovené. Zhodne pred vyšetrovateľom tvrdila, že bola svedkom vyplatenia kúpnej ceny p.N. vo
výške 37.000,- eur. Ďalej tvrdila, že po návšteve banky žalobkyňou dal p. Y. pani žalobkyni podpísať v
aute zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a pri podpise tejto zmluvy žalobkyňa vyplatila p.Y. sumu 22.700,-
eur, čoho ona bola priamo svedkom. Pred vyšetrovateľom S. obdobne ako konateľ žalovaného Marcinek
tvrdili, že nevedia povedať, či bol vystavený nejaký doklad o prijatí zálohy na budúcu kúpnu cenu

žalovanou obchodnou spoločnosťou od žalobkyne, teda na sumu 22.700,- eur a že sa domnieva, že to
bolo uvedené len v zmluve.

Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním zo zmluvy o sprostredkovaní, ktorú mala žalobkyňa
podpísať 1.8.2011 a u ktorej žalobkyňa spochybnila túto skutočnosť, že k jej podpisu došlo pred
uzavretím spornej kúpnej zmluvy, zistil, že touto zmluvou sa sprostredkovateľ obchodná spoločnosť

C.O.R. s.r.o., so sídlom vo Zvolene, zastúpená Ing. H. S. zaviazala pre žalobkyňu ako záujemkyňu
vyvinúť aktivity smerujúce k predaju spornej nehnuteľnosti za sprostredkovateľskú províziu 500,- eur.
Pod podpisom sprostredkovateľa a žalobkyne sa nachádza potvrdenie o tom, že dňa 31.8.2011 Ing. S.
prevzala 500,- eur v hotovosti. Vzhľadom na tvrdenie žalobkyne, že k podpisu tejto zmluvy došlo ďaleko
neskôr, než je zmluva datovaná a vzhľadom na záznam o prevzatí hotovosti od žalobkyne a vzhľadom

na skutočnosť, že predmetnú kópiu zmluvy do spisu pripojila žalobkyňa, sa súdu javí logickejšia výpoveď
žalobkyne, ktorá tvrdila, že táto zmluva nevznikla 1.8.2011, ale podstatne neskôr a to vzhľadom na tú
skutočnosť, že ak na nej Ing. S. vyznačila potvrdenie o prevzatí sumy 500,- eur 31.8.201, je zrejmé,
že toto vyhotovenie zmluvy, ktoré neskôr dostala žalobkyňa, k tomuto dňu musela mať pri sebe a je
ťažko predstaviteľné, ak by mala zmluva vzniknúť skôr a mala byť skôr odovzdaná žalobkyni, že by

žalobkyňa toto vyhotovenie zmluvy priniesla na stretnutie 31.8.2011, aby na ňom Ing. S. daný záznam z
tohto dňa o prevzatí hotovosti 500,- eur mohla vyznačiť. Podľa presvedčenia súdu žalobkyňa neklamala,
ak tvrdila, že táto zmluva bola podpísaná neskôr a že to mohlo byť v období podpisu spornej kúpnej
zmluvy k bytu. Z kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Martin 20.9.2011 pod
V 3276/11 súd zistil, že túto zmluvu uzavrela ako predávajúca matka žalobkyne X. N. a kupujúci -

žalovaná obchodná spoločnosť, keď predmetom tejto zmluvy bol prevod bytu č.X na treťom poschodí
bytového domu č.súpisné XXXX, stojaceho na na parc.č. C-KN 180/17, vo vchode č.7, nachádzajúcom
sa na ulici J. XXXX/X v Y. a prevod spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu vo veľkosti 6043/329181 a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcele C-KN
č.180/17 o výmere 570 m2 - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej je bytový dom číslo súpisné

XXXX postavený, a to vo veľkosti 6043/329181-ín. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 37.000,- eur a
podľa článku V. predmetnej kúpnej zmluvy mala byť vyplatená kupujúcim k rukám predávajúceho v deň
podpisu zmluvy, čo predávajúci potvrdzuje svojim podpisom. Na zmluve sa nachádza podpis prevodcu,
to znamená predávajúcej X. N., overený dňa 31.8.2011 Mestom Martin. Zo zmluvy o uzavretí budúcej
zmluvy súd zistil, že túto uzavrela žalovaná obchodná spoločnosť ako budúci predávajúci zastúpená

konateľom Jozefom Marcinekom a budúca kupujúca - žalobkyňa 31.8.2011 a predmetom budúcej
zmluvy bolo uzavretie budúcej kúpnej zmluvy k spornému bytu č.X a k spoluvlastníckemu podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu na pozemku, ktoré
sú zapísané na LV č.XXXX pre k.ú. A. s tým, že budúci predávajúci a budúca kupujúca sa zaväzujú
uzavrieť kúpnu zmluvu v termíne do 1.12.2011 za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 38.000,- eur. Kúpna

cena mala byť vyplatená tým spôsobom, že pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve kupujúca
uhradila časť kúpnej ceny vo výške 22.700,- eur k rukám budúceho predávajúceho a zostatok kúpnej
ceny vo výške 15.300,- eur bude splatný pri podpise kúpnej zmluvy. V konaní nebol produkovaný
dôkaz preukazujúci, že by sa buď žalobkyňa alebo žalovaný na základe tejto zmluvy o uzavretí budúcej
kúpnej zmluvy domáhali do 1.12.2011 písomnou výzvou, určenou druhej zmluvnej strane uzavretia

kúpnej zmluvy a nebol produkovaný ani dôkaz, že by sa niektorá zo zmluvných strán v lehote jedného
roka, plynúcej od 1.12.2011 domáhala na súde, aby vyhlásenie vôle druhej strany bolo nahradenésúdnym rozhodnutím. Žalobkyňa pripojila do spisu aj návrh zmluvy o podnájme bytu medzi nájomníkom
Mazár *& Paučo s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici a podnájomníkom žalobkyňou, predmetom ktorej
mal byť podnájom sporného bytu. Návrh nájomnej zmluvy nie je podpísaný žiadnym z účastníkov. Z

kópie spisu Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Martin V 3276/11 súd mal preukázané, že na
Správu katastra Martin bol podaný návrh na vklad v zrýchlenom konaní predmetnej kúpnej zmluvy
zo dňa 31.8.2011, toho istého dňa, teda 31.8.2011. V súčasnosti, ako vyplýva z výpisu z katastra
nehnuteľnosti, je žalovaný vyznačený ako vlastník sporného bytu a podielu priestoru na spoločných
častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníkom k pozemku, na ktorých stojí bytový dom. Z

kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel žalovaný s vedľajším účastníkom dňa 7.12.2011, o ktorej sa vedie vkladové
konanie na Správe katastra Martin pod V 667/2012 súd zistil, že predmetom tejto kúpnej zmluvy bol
odpredaj sporného bytu č.7, ktorého vlastníkom má byť žalovaný a to za kúpnu cenu 38.000,- eur, z
ktorej časť vo výške 21.400,- eur bola zložená v hotovosti do rúk predávajúceho pri podpise zmluvy a
druhá časť vo výške 16.600,- eur mala byť vyplatená kupujúcim z úveru, poskytnutého OTP bankou
Slovensko a.s., Bratislava.

Súd prvého stupňa pokladničný doklad označený ako P 255/7 z 31.8.2011, ktorý predložil žalovaný
a podľa ktorého (podľa vyjadrenia svedkyne S. nemala vypisovať ona) prijala žalovaná obchodná
spoločnosťdňa31.8.2011odžalobkynesumu22.700,-eur,vyhodnotiltak,žebolvyhotovenýdodatočne,
nakoľko žalobkyňa o tomto príjmovom pokladničnom doklade vedomosť nemala, popierala odovzdanie
sumy 22.700,- eur konateľovi žalovaného Jozefovi Marcinekovi a navyše Jozef Marcinek a Ing. S. vo

svojich výpovediach pred vyšetrovateľom pôvodne tvrdili, že doklad na prijatie zálohy na budúcu kúpnu
cenu poskytnutej údajne žalobkyňou podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy vystavovaný nebol, nakoľko
dokladom o prevzatí peňazí bola samotná zmluva o budúcej zmluve. Ďalšie dva doklady vypisovala
podľa vlastnej výpovede Ing. S. a to prvý výdavkový pokladničný doklad zo dňa 31.8.2011 mal svedčiť o
vyplatení kúpnej ceny X. N. vo výške 37.000,- eur toho istého dňa. Na tomto výdavkovom pokladničnom

doklade sa nachádza podpis X. N., ktorý ona samotná potvrdila vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom
s tým, že si presne nevšimla, čo podpisuje. Ďalší výdavkový pokladničný doklad, ktorý podpísala
žalobkyňa podľa vlastnej výpovede, keď sa naposledy stretla s Ing. S. pri Kolibe pod Donovalmi a keď
jej podľa tvrdenia žalovanej strany mala byť vrátená záloha na budúcu kúpnu cenu vo výške 22.700,-
eur, žalobkyňa popierala faktické prevzatie takejto sumy a uviedla, že chaoticky podpisovala to, čo jej

bolo dané na podpis. Navyše Jozef Marcinek pri tomto stretnutí pri Kolibe prítomný podľa výpovede
žalobkyne nebol a takúto sumu žalobkyňa nikdy neprevzala.

Súd prvého stupňa vychádzajúc z vykonaného dokazovania, keď vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach, dospel k presvedčeniu, že tvrdenia žalobkyne o všetkých podstatných
skutočnostiach pre posúdenie jej nároku sú napriek vyššie uvedeným nezrovnalostiam pravdivé.

Predovšetkým sa súd oboznamoval s podstatným obsahom vyšetrovacieho spisu, kde boli sústredené
nielen výpovede žalobkyne, ale aj nebohej matky, ale aj osôb, ktoré boli následne vypočuté v súdnom
konaní, avšak tieto výpovede boli zhromažďované v krátkom časovom odstupe od priebehu udalosti
približne od marca 2012 do apríla 2012. Preto súd predovšetkým výpovede samotnej žalobkyne
považoval za hodnovernejšie, práve tak odzneli pred vyšetrovateľom policajného zboru vzhľadom na

skutočnosť, že žalobkyňa vypovedala v čase, keď priebeh udalosti vzhľadom na časový odstup mala
v pamäti lepšie zaznamenaný. Žalobkyňa od prvej chvíle tak v samotných výpovediach, ako aj pri
konfrontáciáchsJozefomMarcinkomaleboIng.S.tvrdila,žejejvôľaanajmävôľajejmatkynesmerovala
k odpredaju bytu, ale k obstaraniu finančnej pôžičky od žalovanej obchodnej spoločnosti práve takýmto
netradičným spôsobom, akým bol odpredaj a následná kúpa odpredaného bytu. Žalobkyňa jednoznačne

pred políciou tvrdila, že jej matke nikdy nebola vyplatená plná kúpna cena za byt vo výške 37.000,-
eur a že jej matka žiadnu finančnú hotovosť titulom kúpnej ceny nikdy neprevzala a žalobkyni samotnej
bola poskytnutá suma 15.300,- eur, z toho 300,- eur na zaplatenie dlhu voči bytovému družstvu.
Navyše žalobkyňa vždy tvrdila, že žalovanému neposkytla zálohu na budúcu kúpnu cenu vo výške
22.700,- eur a takáto záloha jej neskôr vo februári 2012 nikdy nebola vrátená, pretože v deň, keď

mala podpisovať výdavkový doklad z 26.2.2012, sa stretnutia s ňou zúčastnila len Ing. S., ktorá jej
žiadnu sumu neodovzdala, avšak dávala jej na podpis predmetný výdavkový doklad, ktorý žalobkyňa
v chaose a rozrušení neuvažujúc, čo robí vzhľadom na obavy zo straty bytu podpísala. Súd prvého
stupňa tak dospel k presvedčeniu, že žalobkyňa o týchto skutočnostiach vypovedala pravdu aj z toho
dôvodu, že žalobkyňa zapojila do riešenia svojho problému políciu, pretože sa cítila podvedená, čo

súd viedlo k presvedčeniu, že by tak nebola robila, ak by skutočne finančné transakcie prebehli týmspôsobom, ako opisovala žalovaná strana a totiž, že by žalobkyňa bola skutočne zaplatila zálohu na
budúcu kúpnu cenu a po neuzavretí budúcej kúpnej zmluvy by jej táto záloha bola vrátená. Práve
skutočnosť, že sa tak nestalo a že žalobkyňa si uvedomila, že jej matka prišla o byt za celkovo vyplatenú

sumu žalobkyni 15.300,- eur, z ktorej ešte 6000,- eur si mala ponechať Ing. S., ju viedlo podaniu
trestného oznámenia. Na základe uvedeného súd dospel k presvedčeniu, že pôvodnej majiteľke bytu
X. N. ani jej dcére niky nebola vyplatená žalovanou stranou dohodnutá kúpna cena za vyše 37.000,-
eur, naopak žalobkyni bola vyplatená len suma, ktorú mala záujem si požičať, teda 15.000,- eur,
zvýšená o sumu 3 00,- eur, ktorú sumu približne tvoril dlh vo či OSBD Martin, ktoré vykonávalo správu

predmetného bytového domu. Rovnako podľa presvedčenia súdu žalobkyňa nikdy neposkytla zálohu
na budúcu kúpnu cenu podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a táto suma jej nikdy nebola vrátená,
čo preukazuje predovšetkým nezmenená výpoveď žalobkyne ohľadom tejto skutočnosti od výpovede
pred políciou, až po výpoveď pred súdom. Preto keďže žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy podľa § 80 písm. c) O.s.p., pretože je jedinou právnou
nástupkyňoupoX.N.ajejedinoujejzákonnoudedičkou.Akojejjedinádedičkabolaoprávnenánamietať

platnosť takéhoto právneho úkonu, súd v tejto časti návrhu vyhovel a určil, že sporná nehnuteľnosť
patrí do dedičstva po nebohej X. N., matke žalobkyne. Keďže naliehavý právny záujem u žalobkyne
na určení toho, čo sa určovacou žalobou domáhala, bol preukázaný, pretože bez takéhoto určenia
by jej právne postavenie bolo neisté, keď určenie neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy s konečnou
platnosťou vyriešilo neistotu žalobkyne vo vzťahu k žalovanej obchodnej spoločnosti, ale aj vo vzťahu

k vedľajšiemu účastníkovi, s ktorým žalovaná obchodná spoločnosť uzavrela novú kúpnu zmluvu,
ktorej vklad však v katastri nehnuteľnosti zatiaľ povolený nebol v dôsledku nariadeného predbežného
opatrenia. Prvostupňový súd jednoznačne konštatoval, že nebohá predávajúca matka žalobkyne X. N.
ku dňu svojej smrti bola vlastníčkou sporného bytu a spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a
zariadeniam bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, a preto tieto nehnuteľnosti patria

do dedičstva. Súd prvého stupňa potom riešil aj otázku neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy podľa ust.
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný. Náležitosťou právneho úkonu je teda vážnosť vôle a právny úkon je
urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k urobeniu právneho úkonu. Podľa ustálenej judikatúry nie je
právny úkon urobený vážne vtedy, ak je podľa okolností zrejmé, že konajúci nechcel svojim prejavom

vôlespôsobiťprávneúčinky,ktoréstakýmtoprejavomvôlespájajúnormyobčianskehopráva.Existenciu
vážnej vôle k právnemu úkonu možno usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol urobený,
najmä ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že subjekt, prejavujúci
vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. S prejavom vôle,
ktorý smeruje k vážnemu uzavretiu kúpnej zmluvy, zákon spája prevod vlastníctva k predávanej veci na

kupujúci subjekt. O nevážnosť vôle konajúceho ide aj v prípade predstierania vôle, teda pri simulácií.
Nedostatok vážnej vôle je obvykle zrejmý aj druhej strane, voči ktorej sa prejav robí, a preto druhá
strana prijíma urobený prejav tak, že sa neurobil na vykonanie právneho úkonu a na vyvolanie právnych
následkov. Vôľa, ktorá je nie je vážna a teda nesleduje právne následky, spojené s konaním konajúcej
osoby, nemôže byť vôbec základom právneho úkonu a preto ide o absolútne neplatný právny úkon.

Prípadom nevážnej vôle je simulovaný právny úkon, keď ide o predstieraný prejav, ktorý má pôsobiť
ako vážny úkon, ale v skutočnosti vážny nie je, lebo nevyjadruje vôľu spôsobiť právne následky. Táto
neplatnosť sa môže uplatniť len vo vzťahu k obom účastníkom právneho úkonu, ak obaja vedeli o tom,
že ide o simuláciu, a teda ani jeden z nich nemôže sa dovolať dôvery v urobený prejav. Podľa súdu
prvého stupňa tak sa stalo aj v prejednávanej veci, keď dospel k presvedčeniu, že vážnu vôľu nemala v

prípade napadnutej kúpnej zmluvy tak predávajúca X. N., ako ani žalovaná obchodná spoločnosť. Súd
k takému záveru viedli skutočnosti, ktoré boli vyslovené X. N. a jej dcérou žalobkyňou uvedené, že byt
predávali len „akože", ale aj fakt, že žalovaná obchodná spoločnosť necítiac sa viazaná kúpnou zmluvou
X. N. nikdy nevyplatila dohodnutú kúpnu cenu, ale naopak, jej dcére - žalobkyni, ktorá celý obchod
dojednala za pomoci Ing. S., vyplatila sumu 15.300,- eur, teda sumu, ktorú žalobkyňa v skutočnosti

len potrebovala požičať. Takýmto spôsobom si žalovaná obchodná spoločnosť zabezpečovala splnenie
povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky žalobkyňou, keď na zabezpečenie tejto povinnosti
nadobudla vlastnícke právo k predmetnému bytu zdanlivo nenapadnuteľnou kúpnou zmluvou. O tom, že
takéto praktiky žalovaná obchodná spoločnosť používa vo vzťahu ku svojim klientom, svedčí vyjadrenie
Ing. S., ktoré bolo poskytnuté žalobkyni pri jej prvom stretnutí, o čom vypovedala aj svedkyňa F. vo

výpovedi pred vyšetrovateľom. O tom, že zmluvné strany nemali vážnu vôľu byt predať (predávajúca
X. N.) a byt nadobudnúť do vlastníctva kúpou (žalovaná obchodná spoločnosť) svedčí aj tá skutočnosť,
že v ten istý deň bola uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorá v prípade, že by bola naplnená,
umožňovala žalobkyni po troch mesiacoch pri zložení sumy 15.300,- eur, teda práve sumy, ktorá jejbola jediná (podľa presvedčenia súdu) poskytnutá, opätovne nadobudnúť vlastníctvo k bytu. Ani touto
zmluvou sa však žalovaný necítil byť viazaný, a preto súd prvého stupňa vyslovil právny záver a právny
názor, že zo strany žalovanej spoločnosti šlo o nekalú obchodnú praktiku, keď bez toho, aby žalobkyňu,

teda svoju druhú zmluvnú stranu zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vyzval na uzavretie kúpnej zmluvy
k predmetnému bytu, prípadne sa domáhal nahradenia vôle žalobkyne k uzavretiu takejto kúpnej zmluvy
do uplynutia šiestich dní od 1.12.2011, uzavrel ďalšiu kúpnu zmluvu s vedľajším účastníkom. Preto podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza ale bo sa prieči dobrým mravom.

V tejto súvislosti súd konštatuje, vychádzajúc z presvedčenia, že cieľom žalobkyne i žalovaného
bolo poskytnúť finančné prostriedky žalobkyni pri obstaraní dostatočného zabezpečenia návratnosti
poskytnutých finančných prostriedkov uzavretím simulovanej kúpnej zmluvy, čo svedčí o tom, že
kúpnazmluvauzavretámedziprávnoupredchodkyňoužalobkyneažalovanouobchodnouspoločnosťou
obchádzala zákonné ustanovenia dané Občianskym zákonníkom na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva a to predovšetkým v posledných rokoch sprísneným ustanovením o záložnom práve

(§ 151a Občianskeho zákonníka), ako aj zákonné ustanovenia a zabezpečovacom prevode práva (§
553 a nasledujúce Občianskeho zákonníka). Týmto právnym úkonom, teda kúpnou zmluvou uzavretou
k spornému bytu, ktorej jediným účelom podľa presvedčenia súdu bolo zabezpečiť niekoľkonásobnú
návratnosť požičaných finančných prostriedkov, bol obchádzaný zákon a tým bol súčasne aj v rozpore
s dobrými mravmi. K obchádzaniu zákona dochádza v prípade, keď právny úkon nie je v priamom

rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä účelom a cieľom zmysel zákona obchádza. Na
základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k presvedčeniu, že napadnutá kúpna zmluva je neplatná
pre nedostatok vážnosti vôle jej účastníkov, a pretože svojím účelom zákon obchádza a prieči sa
dobrým mravom. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy nemohlo dôjsť k platnému prevodu
vlastníckeho práva na žalovanú obchodnú spoločnosť a samozrejme následne ani na vedľajšieho

účastníka, a preto právna predchodkyňa žalobkyne nebohá X. N. ku dňu svojej smrti bola vlastníčkou
sporných nehnuteľností uvedených v napadnutej kúpnej zmluve.

Pokiaľ šlo o ďalší zo žalobných petitov, ktoré žalobkyňa v žalobe uviedla a kde žiadala určiť, že zmluva
o budúcej kúpnej zmluve uzavretá medzi ňou a žalovanou obchodnou spoločnosťou dňa 31.8.2011 je
neplatná, tu súd dospel k inému záveru, pokiaľ ide o naliehavý právny záujem žalobkyne na takomto

určení. V tomto prípade šlo o zmluvu o budúcej zmluve, ktorá bola uzavretá rovnakého dňa ako
napadnutá kúpna zmluva a ktorej režim a práva a povinnosti jej účastníkov sa spravujú nie len obsahom
tejto zmluvy, ale aj ustanovením § 50a Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje tento typ zmlúv.

Keďže v konaní nebol produkovaný dôkaz, že by niektorí z účastníkov tejto napadnutej zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve sa domáhal v lehote uvedenej v § 50a ods.2 Občianskeho zákonníka nahradenia

vyhlásenia vôle protistrany súdnym rozhodnutím, v tejto časti súd žalobu pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu zamietol. O trovách konania prvostupňový súd vyhlásil, že o nich rozhodne podľa §
151 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná obchodná spoločnosť. V odvolaní uviedla, že
podáva odvolanie voči výroku I. a III. rozsudku. Uviedla, že výrok I. a III. napadnutého rozsudku

považuje za nesprávny a nezákonný a že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolateľ tvrdí, že
právny názor súdu prvého stupňa o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 31.8.2011 nemá
akúkoľvekoporuvovýsledkochvykonanéhodokazovaniaapodľajehonázoruprvostupňovýsúdpristúpil
k vyhodnocovaniu jednotlivých účastníckych výpovedí, svedeckých výpovedí a obsahu jednotlivých

listinných dokladov značne selektívne a tendenčne v neprospech žalovanej obchodnej spoločnosti.
Poukázal na to, že prvostupňový súd ponechal bez povšimnutia fakt, že medzi výpoveďou žalobkyne
v konaní pred súdom prvého stupňa a jej výpoveďou v rámci trestného konania existovali viaceré
rozpory. V odôvodnení svojho odvolania podrobne špecifikuje dôvody svojho odvolania, ktorými sa
prvostupňový súd podľa neho nezaoberal a polemizuje s právnymi závermi prvostupňového súdu.

Preto s poukazom na podrobne špecifikované dôvody odvolania navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa čo do výroku I., ktorým určil neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 31.8.2011a súčasne určil, že nehnuteľnosti - byt č. X na 3. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vrátane
príslušného spoluvlastníckeho podielu 6043/329181 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu a príslušného spoluvlastníckeho podielu na pozemku, na ktorom je predmetný bytový

dom postavený a ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX pre okres Martin, obec Martin, k.ú. A.,
patria do dedičstva po poručiteľke X. N., ktorá zomrela XX.X.XXXX zmenil tak, že návrh navrhovateľky
v tejto časti ako nedôvodný zamietne. Súčasne žalovaná obchodná spoločnosť navrhuje, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj čo do výroku o náhrade trov konania tak, že
žalobkyňu zaviaže k povinnosti zaplatiť žalovanej obchodnej spoločnosti náhradu trov prvostupňového

konania v celkovej výške 6.590,95 eur a náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. §
156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutých
častiach podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. V odvolaním nenapadnutej časti

zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ vo svojom odvolaní, konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal
rozsiahle a veľmi dôsledné dokazovanie, ktoré vyhodnotil postupom podľa ust. § 132 O.s.p. a dospel
k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Nemohol preto

prisvedčiť odvolateľovým argumentom, na ktorých založil svoje odvolanie, keď vyslovene vo svojom
odvolaní uvádza skutočnosti, s ktorými sa prvostupňový súd zaoberal a riadne vysporiadal a presne
uviedol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ktoré hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, keď starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci. Odvolací súd preto považoval odvolanie žalovaného vyslovene za účelové,

ktoré v žiadnom smere nepresvedčilo odvolací súd, že by prvostupňový súd pochybil, práve naopak,
odvolací súd nemôže vytknúť prvostupňovému súdu ani jednu z odvolateľov vytýkaných okolností.
Všetko, čo odvolateľ uvádza v odvolaní, bolo riadne prvostupňovým súdom zisťované, preukazované
a vyhodnotené a v tom smere, pokiaľ odvolateľ vytýkal určité nezrovnalosti vo výpovedí žalobkyne.
Prvostupňový súd vyčerpávajúcim spôsobom uviedol, ktoré skutočnosti ho presvedčili o opodstatnenosti

podanej žaloby a odvolací súd sa v tomto smere s prvostupňovým súdom úplne stotožnil. Preto
považuje za nadbytočné obdobnými alebo totožnými výrazmi uvádzať odpovede na jednotlivé vytýkané
argumenty, s ktorými sa prvostupňový súd v plnom rozsahu vysporiadal. S poukazom na uvedené
odvolací súd napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutých častiach potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p., podľa

ktorého,akodvolacísúdrozhodujeoodvolaníprotirozhodnutiuvovecisamej,ktorýmnebolorozhodnuté
o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne
súd prvého stupňa.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.