Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Sandra Veľká

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40C/154/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114211902
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7114211902.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci navrhovateľky: Bc. E. Z., rod.

D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Košice, J. X, proti odporcovi: Ľ. Z., nar. X.X.XXXX, bytom Košice, J. X, o
rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov E. Z., rod. D., nar. XX.XX.XXXX a Ľ. Z., nar. X.X.XXXX uzavreté dňa
XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Košice Dargovských hrdinov vo zväzku
X, ročník XXXX, na strane XXX pod por. č. XXX r o z v á d z a .

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 12.5.2014 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo
s odporcom s odôvodnením, že vzťahy medzi účastníkmi v dôsledku zapríčinením oboch strán sú hlboko

a trvalo rozvrátené, nie je predpoklad, že by manželstvo v budúcnosti plnilo svoj spoločenský účel.

Odporca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 4.6.2014 s návrhom na rozvod manželstva
súhlasil, na pojednávaní dňa 29.10.2014 uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí.

Súd vykonal dokazovanie sobášnym listom účastníkov, rodným listom T. Z., výpoveďou navrhovateľky,
výpoveďou odporcu, písomným vyjadrením odporcu zo dňa 30.5.2014 a zistil tento skutkový stav:

Zo sobášneho listu účastníkov súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX,
manželstvo účastníkov je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti Košice
Dargovských hrdinov vo zväzku X, ročník XXXX na strane XXX pod por. č. XXX. U oboch účastníkov
ide o prvé manželstvo.

Z rodného listu T. Z. súd zistil, že z manželstva účastníkov pochádza dcéra T. Z., nar. XX.X.XXXX.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že sa vydávala príliš mladá, bola zaľúbená, chcela odísť z domu. Už

spočiatku manželstvo nebolo idylické, myslela si, že odporca sa zmení. Hlavný problém v manželstve bol
v tom, že obaja boli úplne rozdielne povahy. Odporca je introvert, samotár, navrhovateľka je spoločenský
typ, odporca chcel byť len doma. Situácia sa za celé roky manželstva len stupňovala. Z manželstva
pochádza 1 dieťa, dcéra T., nar. XX.X.XXXX. Navrhovateľka trávila všetok čas s dcérou, chodili krodičom, odporca bol buď v práci, spal alebo sa venoval vlastným záľubám, knihám, pozeral video.
Všetci si o nej mysleli, že je slobodná matka. Keď už bola dcéra staršia, chcela podať návrh na rozvod a
to aj z dôvodu, že odporca holdoval alkoholu, dala mu na výber, odporca sa ukľudnil. Neskôr prišla éra

počítačov, odporca začal tráviť celé dlhé hodiny pri počítači, bol na ňom úplne závislý, vyhováral sa, že je
unavený,čoajurčitebol,keďcelýdeňtrávilpripočítači,čítalknihyalebopozeraltelevíziu.Dňa21.7.2014
sa odporca odsťahoval zo spoločnej domácnosti z dôvodu, že navrhovateľku skopal, ona zavolala aj
policajnú hliadku. Odporca si ju nedovolil byť, keďže je policajt a vedel, že by mala po bitke stopy, preto
do nej kopal, vysmieval sa jej, nadával jej a ponižoval ju. Odišiel aj kvôli dcére, keďže sa veľmi hádali z

dôvodu, že navrhovateľka už prestala byť pasívna, keďže predtým mu nikdy nič nepovedala, začala mu
odporovať, na čo bol výbušný. Od kedy sa odporca odsťahoval, stretáva sa s ním sporadicky, naposledy
ho nevidela 12 dní, keď mali výročie svadby, odporca prišiel domov, doniesol jej darček a chcel ju pozvať
na obed, akoby sa nič nedialo. Keď mu povedala, že sa rozvádzajú iba sa jej vysmieval, že sa rozvádza
už 10 rokov. V žiadnom prípade nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, nepovažuje to za
možné, odporcovi absolútne nedôveruje, neverí mu, do dnešného dňa sa jej za nič neospravedlnil.

Problémom v manželstve sú aj financie, odporca zarába, navrhovateľka je nezamestnaná, vykrikuje jej,
že on bude mať dobrý dôchodok, že ona si bude užívať vdovský dôchodok, že dostane odstupné a myslí
si, že pre manželstvo stačí dať výplatnú pásku. Dôvodom na podanie návrhu bola skutočnosť, že situácia
je neúnosná, odporca ju ponižoval, vysmieval sa jej, 42 dní ju neoslovil menom, bola úplne v koncoch,
navštívilaajklinickéhopsychológaapsychiatra,situáciuužnezvládala.Bolaajzanadriadenýmodporcu,

aby mu dohovoril s tým, že keď sa nezmení, podá návrh na rozvod. Je pravdou, že odporca ju volal,
aby navštívili odborníka, avšak vždy, keď bol opitý a s poznámkou, aby odborník videl, aká je ona chorá,
nepríčetná. Uviedla, že pred 6 rokmi mala priateľa, s ktorým sa iba rozprávala, trvalo to asi mesiac, bol
ženatý, mal deti. Navrhovateľka vylučuje návštevu psychologického poradenstva, podľa nej manželstvo
už nemá šancu, odporcu už nemá rada, neverí mu, pracovný vzťah mu bol prednejší, trvá na rozvode.

Z výpovede odporcu súd zistil, že odporca je policajt, manželstvo uzavreli po 10 mesačnej známosti.
On je domácky typ, navrhovateľka je spoločenský typ. Uznáva, že navrhovateľku zanedbával, avšak
chodili von aj spolu s dcérou. Venoval sa počítaču, on sa najlepšie cíti doma. Popiera požívanie alkoholu,
vypije si tak, ako každý iný. Pred 6 rokmi zistil, že navrhovateľka si píše s iným mužom, rozhovor
vôbec nebol priateľský, boli tam výrazy „láska moja, božteky, láska môjho života“, v tom období začal

piť, keďže sa ho to dotklo. Už predtým asi 2 roky mala navrhovateľka priateľa, to bol asi priateľ, o
ktorom rozprávala, že to nebol jej milenec. Potom sa ich vzťah ukľudnil, odporca 6 rokov nepil iba
výnimočne a za celý čas neprišiel domov opitý. Dôvodom rozvodu je, že navrhovateľka našla v telefóne
jeho kolegyňu uvedenú ako „K.“ a myslí si, že s ňou niečo má, odporca jej 100 krát vysvetlil, že to tak
nie je, navrhovateľka to nepochopila. Povedala odporcovi, že si zistí, kedy mal dennú službu, keďže

domov nenosí zbraň a pôjde ho udať, že sa jej vyhrážal s pištoľou. Už predtým sa ohlásila u jeho
nadriadeného, preto z opatrnosti odišiel z domu. Ak by ho navrhovateľka udala, mal by z toho ako policajt
veľké problémy. Niekoľkokrát nabádal navrhovateľku, aby išli za odborníkom, povedala mu, aby išiel
on, že on je chorý, že ona je normálna. Je pravdou, že navrhovateľke nadával a kopal ju potom, čo ho
ona napadla, mal modriny, škrabance, nadávala mu, bezdôvodne mu rozbila okuliare. Svoju manželku

miluje, chce zachrániť manželstvo, potrebujú len odbornú pomoc. Mali by navštíviť manželskú poradňu,
aby manželke niekto nestranný vysvetlil, že ona nemôže mať stále pravdu.

Z písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 30.5.2014 súd zistil, že odporca s rozvodom manželstva súhlasí
aj napriek svojmu náboženskému presvedčeniu. Príčinou rozvratu manželstva bola vzájomná agresivita,
jeho lenivosť, počítačové hry, jeho nedostatočný záujem o manželku. Manželka si kvôli tomu našla

mimomanželskú známosť, s čím sa doteraz nezmieril a to pred 6 a 8 rokmi. Žiada, aby tieto jeho výhrady
boli uvedené v odôvodnení rozvodu manželstva.

Podľa ust. § 22 z. č. 36/2005 Z.z. o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 z. č. 36/2005 Z.z. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z

manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťujepríčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí.Súdpriposudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. § 18 z. č. 36/2005 Z.z. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach.
Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 z. č. 36/2005 Z.z. o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 27 ods. 1,2 z. č. 36/2005 Z.z. o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko
druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel,
ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si
ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania
spoločného priezviska.

Predmetom konania je rozvod manželstva.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželia,
manželstvo uzavreli dňa 13.10.1990, u oboch účastníkov ide o prvé manželstvo, z manželstva pochádza

1, toho času plnoletá dcéra, nar. XX.X.XXXX T. Z..

Z vykonaného dokazovania a to z výpovedí účastníkov mal súd za preukázané, že obaja účastníci
potvrdili, že navrhovateľka je spoločensky typ, odporca je introvert, odporca sám potvrdil, že
navrhovateľku zanedbával, že sa najlepšie cítil doma, venoval sa počítaču, čítal knihy, pozeral televíziu.
Obaja účastníci potvrdili, že odporca nadával navrhovateľke, že ju kopal. Navrhovateľka nemá záujem

obnoviť spolužitie s odporcom za žiadnych okolností, uviedla, že ho nemá rada, že stratila v neho
absolútnu dôveru. Odporca bol presvedčený o mimomanželskom vzťahu navrhovateľky pred 6 a 8
rokmi. Je si vedomý problémov v manželstve, napriek týmto skutočnostiam navrhovateľku miluje a
chce zachrániť manželstvo odbornou psychologickou pomocou. Navrhovateľka odmieta takýto pokus
o záchranu manželstva, v žiadnom prípade nemá záujem o obnovenie spolužitia. Účastníci nežijú

v spoločnej domácnosti od 21.7.2014, kedy odporca po vzájomnom incidente z obavy o podanie
navrhovateľky na polícii opustil spoločnú domácnosť.

V ustanovení § 23 zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod
manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy

obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie § 23
predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov
a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je
skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí
byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a
nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia
byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody
týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Pre určitý

nadhľad treba mať na zreteli, že v manželstve je prirodzený vznik nezhôd, je však relatívne, či
budú mať za následok aj vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Trvalým rozvratom preto nebudúrozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však
nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t.j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so
zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie

manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo
vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie
trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu
vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania
harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí. Kumulatívne

ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva nesmie
existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, t.j. napríklad jednoznačná nemožnosť
obnovenia citových väzieb, dlhodobé oddelené spolužitie manželov so samostatnými domácnosťami,
dlhé trvanie mimomanželských známostí s plánmi ďalšieho vzájomného spolužitia a pod.. Možnosť
obnovenia manželského spolužitia teda závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu.

Súd vyhodnotil zistený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru,

že návrh na rozvod manželstva je dôvodný. Súd mal za preukázané, že v manželstve účastníkov
pretrváva rozvrat, ktorý je spôsobený diametrálne odlišnými povahovými vlastnosťami účastníkov,
navrhovateľka je spoločenská, odporca je introvert. Navrhovateľka mala záujem tráviť voľný čas v
spoločnosti, čo odporca odmietal, preto počas celého trvania manželstva trávila voľný čas iba s dcérou
bez odporcu, ktorý sa venoval počítaču, televízii, čítal knihy a bol doma, keďže odmietal chodiť do

spoločnosti.Vdôsledkutakýchtopovahovýchodlišnostíúčastníkovdošlomedziúčastníkmikochladeniu
ich vzájomného vzťahu a k úplnému citovému odcudzeniu navrhovateľky voči odporcovi, čo vyústilo
do vzájomných hádok, pri ktorých odporca vulgárne nadával navrhovateľke a k fyzickým napádaniam
navrhovateľky odporcom. Aj keď odporca tvrdil, že navrhovateľku miluje a chce zachrániť manželstvo,
navrhovateľka nemá žiaden záujem na obnovení manželského spolužitia.

Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že rozvrat, ktorý medzi účastníkmi pretrváva, nie
je len prechodného charakteru ale je dlhodobý a trvalý. Citové ochladenie navrhovateľky voči odporcovi
je trvalé a nemenné aj keď odporca tvrdí, že miluje navrhovateľku a chce zachrániť manželstvo, možnosť
záchrany manželstva vidí v zmene správania navrhovateľky a nie v zmene vlastného postoja, ktorý
spôsobil citové ochladenie navrhovateľky voči odporcovi. Súd má za to, že vzhľadom na trvalý rozvrat

manželstva neexistuje perspektíva obnovenia manželského spolužitia a to bez ohľadu na skutočnosť,
že odporca nesúhlasí s rozvodom manželstva, keďže nikoho nemožno nútiť zotrvať v nefunkčnom
manželstve.

S poukazom na vyššie uvedené súd aj vzhľadom ku skutočnosti, že z manželstva už nepochádza
maloleté dieťa, manželstvo účastníkov rozviedol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p. a vyslovil, že nepriznáva účastníkom náhradu
trov konania, keďže nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania
niektorému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny ačoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. ( § 251 O.s.p. )

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.