Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 15, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/71/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114207335
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114207335.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:

E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. G. č. XXX, L., občan SR, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou
Mendel, Mestická, Slovíková, s.r.o., Hollého ul. 31/371, Žilina, proti odporkyni: Y. X., rod. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, občan SR, o neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že darovacia zmluva č. V 63/13 zo dňa 4.3.2013-53/13 uzatvorená dňa 9.1.2013 medzi
E. X., nar. XX.X.XXXX, ako darcom a odporkyňou Y. X., nar. XX.XX.XXXX, ako obdarovanou, ktorou
bol vykonaný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre
kat. úz. F. a nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. F. je voči navrhovateľovi

právne n e ú č i n n á .

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 267,28 eur (súdny
poplatok 99,50 eur, trovy právneho zastúpenia 167,78 eur) a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu
navrhovateľa č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 3.3.2014 domáhal určenia neúčinnosti darovacej zmluvy
pod č. V XX/XX zo dňa 4.3.2013 uzavretej medzi jeho otcom ako darcom (dlžník navrhovateľa) a
odporkyňou ako obdarovanou, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. X na prízemí
vo vchode X na pozemku parc. č. XXX/X súp. č. XXX a spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXX na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. F. a nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.

XXXXprekat.úz.F..Svojnávrhodôvodniltým,žejehootecdlhodoboneplnísvojuvyživovaciupovinnosť
voči nemu a už v r. 2011 jeho matka vymáhala podlžnosť cestou exekútora a po zaplatení dlžnej čiastky
bolo exekučné konanie zastavené. Vyživovaciu povinnosť si jeho otec naďalej neplní, dlh na výživnom
narástol na sumu 1.610 eur a voči dlžníkovi má teda vymáhateľnú pohľadávku na výživnom. Uznesením
Okresného súdu v Žiline 3T 212/2013 bol jeho otec uznaný vinným z prečinu zanedbávania povinnej
výživy a bol mu uložený trest vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na
dobu jedného roka. Odporkyni musel byť známy úmysel dlžníka pri preberaní daru, lebo zastupovala

na niekoľkých pojednávaniach vo veci výživného jeho otca a v rozhodnutí je konštatované, že otec
navrhovateľa previedol na svoju matku byt, ktorý dovtedy vlastnil a prenajímal, pričom prevod mal
slúžiť na zabezpečenie pohľadávok jeho matky voči nemu, čím sa bez vážneho dôvodu pripravil o čas
disponibilných príjmov. Ďalším dôkazom je fakt, že odporkyňa v byte nebýva, býva v rodinnom dome a
prevod darovacou zmluvou dňa 4.3.2013 má za následok, že výživné, ktoré jeho otec neplatí, nemôže
byť z jeho majetku uspokojené, nemá ďalší majetok a teda úmyslom dlžníka bolo ukrátiť na výživnom
navrhovateľa.Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.6.2013 (čl. 26) k podanému návrhu žiadala návrh
zamietnuť. Namietala aktívnu legitimáciu navrhovateľa na podanej žalobe a uviedla, že jej syn (dlžník
navrhovateľa) nemohol splácať úvery na byt, lebo musel platiť vysoké výživné na navrhovateľa a keď

nechcel, aby mu banka predala byt dohodol sa s ňou, že bude zaňho z dôchodku splácať úvery a on
prevedie byt na ňu. Tieto úvery ona naďalej platí z dôchodku. V čase, kedy bola uzatváraná darovacia
zmluva neviazli na výživnom žiadne dlhy, exekúcia vedená pod EX 2730/2011 bola zaplatená ešte v júli
2012 a od augusta 2012 bolo výživné mesačne uhrádzané. Finančné prostriedky, ktoré synovi poskytla,
neboli len na dlhy za byt, ale i na dlhy na výživnom, ktoré platila ona a dlh syna voči nej prestavuje sumu

14.464,07 eur. Syn jej byt daroval aj preto, lebo ona ho ubezpečila, že nikdy nebude žiadať exekúcie
na dlhy a on bude mať zabezpečené bývanie po jej smrti, lebo bude ten byt po nej dediť. Ďalej uviedla,
že synovi bola priznaná invalidita 60 % od 1.3.2013, invalidný dôchodok do konca roka 2013 vo výške
157,10 a od 1.1.2014 vo výške 161,60 eur a z toho vyplatí aj exekúciu na výživnom vedenom pod EX
1919/2013 zo dňa 30.10.2013.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, odporkyne, oboznámením sa s

listinnými dôkazmi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na podanom návrhu a jeho skutkovom
odôvodnení, uviedol, že otec navrhovateľa si dlhodobo neplní svoju vyživovaciu povinnosť, prebieha v
súčasnosti exekučné konanie EX 1919/2013 a momentálne dlh na výživnom je vo výške 2.429,12 eur.
Pri predchádzajúcej exekúcii, ktorá bola vedená pre neplatenie výživného, bolo k predmetnému bytu

zriadené exekučné záložné právo, ale nakoľko v tom čase matka navrhovateľa nemala záujem na tom,
aby vyvolávala ďalšie trovy, došlo k zastaveniu exekúcie a následne otec navrhovateľa previedol byt
na svoju matku - odporkyňu. Pokiaľ odporkyňa vo svojom vyjadrení udáva, že byt bol na ňu prevedený
z dôvodu, že prevzala na seba záväzky svojho syna, sú z pohľadu zákona o rodine irelevantné,
jednoducho, dlžník, teda otec navrhovateľa, má povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť a vyživovacia

povinnosť má prednosť pred ostatnými záväzkami, ktoré má rodič. Navrhovateľ je študentom vysokej
školy, navštevuje 1. ročník denného štúdia a vyživovacia povinnosť otca voči nemu naďalej trvá, avšak
túto vyživovaciu povinnosť si neplní. Už za zanedbanie povinnej výživy bol odsúdený začiatkom r. 2014
a bola mu uložená skúšobná doba v trvaní jedného roka a len správaním sa matky navrhovateľa táto
nepodala na neho ďalšie stíhanie. Domáha sa teda vyslovene neúčinnosti darovacej zmluvy v celom

rozsahu tak k bytu, ako aj k nehnuteľnostiam, ktoré sú špecifikované v darovacej zmluve.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Pridržiavala sa svojho písomného vyjadrenia. Uvádzala, že v čase
prebiehajúcej exekúcie a v čase podpisovania darovacej zmluvy neviazli na výživnom žiadne dlhy.
Vedela, že syn dlhuje na výživnom sumu, ale nebola schopná toto výživné sama splácať, lebo od marca
2013 bol jej syn chorý. Sama sa zadlžovala, aby mohla plniť vyživovaciu povinnosť za syna.

Z darovacej zmluvy uzavretej medzi darcom (dlžník navrhovateľa) a obdarovanou odporkyňou zo dňa
9.1.2013 (čl. 30) súd zistil, že predmetom darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti a to jednoizbový byt č.
X nachádzajúci sa na prízemí bytového domu č. XXX na F. parc. XXX/X v podiele X/X, spoluvlastnícky
podiel XXXX/XXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu č. XXX a spoluvlastnícky podiel na
pozemkoch CKN 637/1, 637/2, 637/12, 637/13 v kat. úz. F. zapísané na LV č. XXXX ako i pozemky

CKN 637/11, 637/14 v podiele 1/1 v kat. území F. zapísané na LV č. XXXX, ktoré darca previedol na
obdarovanú, ktorá dar prijala a prebrala do svojho výlučného vlastníctva. Vklad vlastníckeho práva na
odporkyňu povolený na Okresnom úrade Bytča, katastrálny odbor pod č. V XX/XX zo dňa 4.3.2013.

Z rozhodnutia Okresného súdu Žilina č.k. 37P 345/2011-351 zo dňa 2.7.2012 (čl.51,55 a nasl.) súd
zistil, že súd zmenil rozsudok č.k. 37P 9/2010-204 zo dňa 27.10.2010 v časti určenia výživného tak, že

otec je povinný prispievať na výživu navrhovateľa sumou 155 eur mesačne od 1.4.2012 a rozhodnutie
bolo potvrdené odvolacím súdom č.k.5CoP 121/2012-378 zo dňa 28.12.2012. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.1.2013.V konaní bolo nesporné, že u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 1919/2013 (čl. 5,60) sa vedie exekučné
konanie proti povinnému (dlžník navrhovateľa) na zameškané výživné od 1.3.2013 do 31.8.2013
vymáhané výživné vo výške 775 eur, bežné výživné od 1.9.2013 stanovené vo výške 155 eur na základe

exekučného titulu rozhodnutie 37P 345/2011 zo dňa 2.7.2012. Podľa prehľadu jednotlivých úhrad
povinným súd vzal za nesporné, že v r. 2013 za mesiac február - apríl, jún - august, október - december
výživné neuhradené, za rok 2004 marec-jún výživné neuhradené a zameškané výživné od 1.3.2013
do 31.8.2013 predstavuje sumu 775 eur a od 1.9.2013 do 1.9.2014 v sume 1.654,12 eur tj. celkovo
2.429,12 eur.

V konaní bolo tiež nesporné, že navrhovateľ navštevuje v akademickom roku 214/2015 1. ročník
denného bakalárskeho štúdia v študijnom programe cestná doprava od 1.9.2013 na Žilinskej univerzite
v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov.

Podľa § 42a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý
dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej
strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných
trochrokochmedzidlžníkomaosobamijemublízkymi(§116a117)aleboktorédlžníkurobilvuvedenom
čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa

aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Inštitút odporovateľnosti je len jednou z možností ako sa veriteľ môže brániť dôsledkom nepoctivého
správania sa dlžníka. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o návrhové konanie (§ 79 O.s.p.), výber spôsobu
uplatnenia práva prináleží navrhovateľovi (veriteľovi). Tento môže napr. podať aj žalobu na plnenie voči
dlžníkovi a zároveň aj odporovať jeho právnym úkonom, pokiaľ skracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej

pohľadávky z dôvodu, že uplatnenie jedného nároku zo zákona nevylučuje uplatnenie druhého.

Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, t.j. veriteľovi, ktorý bol
ukrátenýnamožnostivymáhaťsisvojupohľadávku.Právnyúkonajpotom,akobolúspešneodporovaný,
zostáva právnym úkonom platným, keďže dôsledky odporovateľnosti sa uplatňujú len v dvojstrannom
vzťahu. Citovaný text zákona § 42a Občianskeho zákonníka a v ňom uvedené vymáhateľný nie je možné

interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou
vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú,
ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p. podľa ktorého súd hodnotí dôkazy, podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

V danej prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha určenia neúčinnosti darovacej zmluvy medzi jeho
otcom a odporkyňou ako osobami blízkymi (vzťah syn a matka) s odôvodnením, že účelom prevodu
bolo zmenšiť majetok dlžníka do takej miery, aby sa tým znemožnilo uspokojenie jeho pohľadávky z titulu
výživného. V danom prípade odporovať teda možno právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ ukrátený a ktorý

bol urobený v rozhodnej dobe medzi dlžníkom navrhovateľa a jemu blízkou osobou; úmysel dlžníka a
vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa tu predpokladajú (prezumujú). Odporkyňa ako druhá strana
t.j. osoba dlžníkovi blízka, mala možnosť preukázať tvrdené skutočnosti (na nej bolo dôkazné bremeno),
že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (navrhovateľ) nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. V
konaní bolo nesporné, že vo veci výživného (zníženie) zastupovala svojho syna a teda mala vedomosť

o vyživovacej povinnosti svojho syna voči navrhovateľovi a túto skutočnosť ani nespochybňovala. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že dlžník navrhovateľa v čase, keď navrhovateľ mal voči nemu
vymáhateľnú pohľadávku uskutočnil právny úkon, a teda týmto úkonom došlo k ukráteniu navrhovateľa
v uspokojení jeho vymáhateľnej pohľadávky. Darovacia zmluva o prevode vlastníckeho práva knehnuteľnostiam bola uzatváraná v čase (9.1.2013 vklad 4.3.2013), keď dlžník navrhovateľa ako darca
mal vedomosť o tom, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorú si riadne neplnil (pre nepriaznivú
sociálnu a finančnú situáciu) a i napriek tomu za takejto situácie previedol nehnuteľnosti na svoju

matku, ktorý dovtedy vlastnil, pričom podľa vyjadrení odporkyne prevod mal slúžiť na zabezpečenie jej
pohľadávok voči nemu. V danom prípade je potrebné poznamenať, že darovaciu zmluvu charakterizuje
jej bezplatnosť. Bezplatnosťou treba rozumieť, že za poskytnuté (sľúbené) plnenie obdarovaný nie je
povinný poskytnúť darcovi nejaké iné majetkové plnenie a zo skutkových zistení vyplynulo, že odporkyňa
ako obdarovaná touto formou si mala zabezpečiť návratnosť poskytnutých finančných prostriedkov

svojmu synovi. Súd je toho názoru, že týmto právnym úkonom (darovanie blízkej osobe) vlastne dlžník
navrhovateľa sledoval ochranu majetku pred veriteľmi a možno konštatovať, že uzavretím predmetnej
darovacej zmluvy došlo k zmenšeniu majetku dlžníka. V prospech záveru, že zmluva bola uzatváraná s
úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa svedčí aj to, že medzi odporkyňou a jej synom
boli preberané skutočnosti nielen ohľadom výživného, ale aby neprišiel o byt a mal zabezpečené
bývanie odporkyňa prebrala za neho dlhy, ktoré spláca. Preukázanie úmyslu je jednou z najzložitejších

a najpodstatnejších otázok odporovateľnosti právneho úkonu avšak preukázanie úmyslu dlžníka nie je
podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi a v takomto prípade sa
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá a závisí od osôb blízkych dlžníkovi, aby preukázali
opak, t.j. že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať. V danom
prípade navrhovateľ využil svoje právo odporovať danému právnemu úkonu a odporovateľnú žalobu

uplatnil proti odporkyni teda tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech a
s ktorou bol právny úkon urobený a teda v konaní bola preukázaná tak aktívna vecná legitimácia
navrhovateľa ako i pasívna vecná legitimácia odporkyne. Taktiež odporovateľnosť bola uplatnená v
lehote troch rokov. Zo skutkových zistení tiež vyplynulo, že navrhovateľ v čase rozhodovania súdu má
voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku vo výške 2.429 eur a ako veriteľ dlžníka, ktorý s úspechom

uplatnil odporovateľnosť voči predmetnej darovacej zmluve sa môže výkonom rozhodnutia uspokojiť z
darovanej nehnuteľnosti. Je potrebné uviesť, keďže však odporovateľnosť má len akcesorickú povahu
k pohľadávke, ktorej uspokojenie je ukrátené, zaniká spolu so zánikom tejto pohľadávky.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že podaný návrh je dôvodný a keďže
napadnutý právny úkon (darovacia zmluva V 63/13 zo dňa 4.3.2013), ktorý za splnenia zákonných

podmienok uvedených v ustanovení § 42a Občianskeho zákonníka ukracuje navrhovateľa ako veriteľa
v uspokojení jeho vymáhateľnej pohľadávky súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľovi vznikli trovy titulom zaplateného súdneho poplatku 99,50 eur a titulom trov právneho
zastúpenia, ktoré vyčíslil právny zástupca vo výške 167,78 eur a to za 2 úkony právnej pomoci - príprava
a prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 15.10.2014 - 1 úkon právnej pomoci á 61,87 eur, 2-
krát 8,04 eur režijný paušál + 20% DPH, ktoré boli vyčíslené v súlade s ustanovením § 11 ods. 1, § 13a
ods. 1 písm. a),d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., (ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi) súd zaviazal
odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 267,28 eur (súdny poplatok 99,50 eur, trovy
právneho zastúpenia 167,78 eur) na účet právneho zástupcu navrhovateľa tak, ako vyplýva z výrokovej

časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).