Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 15, 2014

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 7Cb/16/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214200590
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Komadová

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2014:6214200590.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľa ČSOB

Leasing, a. s., Panónska cesta 11, Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpeného Malata, Pružinský,
Hegedüš & Partners, s. r. o., Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti odporcovi VINICA a.
s., Cesta slobody 771, Vinica, IČO: 36 024 767, zastúpeného KUBINEC & PARTNERS advokátska
kancelária, s. r. o. so sídlom Nám. SNP 17, Banská Bystrica, o zaplatenie 43.749,15 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie práva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom navrhovateľ žiadal súd, aby uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu žalovanú sumu

a nahradiť mu trovy konania a to na tom skutkovom základe, že dňa 28. 08. 2007 uzatvoril s
odporcomleasingovúzmluvuč.LZF/07/60807,ktorejpredmetomjefinančnýleasingtechnológienového
stroja, sejačky HORSCH Concord CO9. Dodávateľom predmetu leasingu bola spoločnosť Ematech-
technológie s. r. o., Nitra, čo preukazuje kúpna zmluva zo dňa 28. 08. 2007 č. 0760807/KZ, na
základe ktorej sa spoločnosť ČSOB Leasing a. s. stala výhradným vlastníkom predmetu financovania.
Kúpna cena predmetu financovania predstavovala 4.053.000,-- Sk (134.534,95 Eur bez DPH), pričom
odporca zaplatil prvú zvýšenú splátku vo výške 1.053.780,-- Sk (34.979,09 Eur bez DPH). Navrhovateľ

v návrhu ďalej uviedol, že súčasťou leasingovej zmluvy bola dohoda o platbách nájomného k zmluve
č. LZV/07/60807, na základe ktorej sa odporca zaviazal platiť navrhovateľovi pravidelné mesačné
splátky spolu 48 a to od 05. 09. 2007 do 05. 08. 2011 vo výške 89.824,40 Sk (2.981,62 Eur).
Neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy boli aj všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu
ČSOB Leasing, a. s. pre stroje a zariadenia 01/07 č. LZF/07/60807. Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol,
že odporca nedodržal platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazal v predpise splátok a hrubo porušil
teda dohodnuté zmluvné podmienky, porušil platobnú disciplínu, nezaplatil predpísané splátky a to

č. 31 až 34 splatné od 05. 03. 2010 do 10. 05. 2010 v dôsledku čoho spoločnosť ČSOB Leasing,
a. s. vypovedala leasingovú zmluvu ku dňu 10. 05. 2010. Tento postup navrhovateľa bol v súlade s
bodom 4.4.1 písmena a) všeobecných zmluvných podmienok. Odporca prevzal výpoveď leasingovej
zmluvy dňa 18. 05. 2010. Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že v dôsledku výpovede leasingovej
zmluvy vznikol navrhovateľovi v súlade s ustanovením bodu 4.4.4 Všeobecných zmluvných podmienok
nárok na zaplatenie nezaplatených splátok splatných do vypovedania leasingovej zmluvy a to vo výške
9.521,96 Eur podľa písmena a), ďalej finančné náklady podľa písmena f) vo výške 268,47 Eur a zostatok

istiny ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy vo výške 33.789,77 Eur podľa písmena
d), ako aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 168,95 Eur podľa bodu 5.1 písmena a) Všeobecných
zmluvných podmienok. Celkom neuhradené záväzky odporcu voči navrhovateľovi vyplývajúcich z
leasingovej zmluvy predstavovali 43.749,15 Eur. Navrhovateľ sa domáhal vydania platobného rozkazuna zaplatenie uvedenej sumy. Okresný súd vo Veľkom Krtíši platobným rozkazom zo dňa 12. 03. 2014
č. k. 9Rob 11/2014-31 uložil odporcovi, aby navrhovateľovi zaplatil žalovanú sumu s príslušenstvom,
pričom proti predmetnému platobnému rozkazu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor,

kedy v predmetnom odpore uviedol, že dňa 10. 05. 2010 ukončil navrhovateľ leasingovú zmluvu z
dôvodu omeškania odporcu s úhradou splátok dohodnutých v dohode o platbách nájomného k zmluve
a vyzval odporcu na vrátenie predmetu financovania, pričom ďalej uviedol, že uznesením Okresného
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. 02. 2010, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 22.
02. 2010 bola povolená reštrukturalizácia odporcu, teda dlžníka Vinica a. s. a za reštrukturalizačného

správcu bol ustanovený JUDr. Peter Tonhauzer. Navrhovateľ si v rámci reštrukturalizačného konania
prihlásil pohľadávku vo výške 10.737,84 Eur z titulu nezaplatenia splátok leasingu, ktoré boli splatné
pred začatím reštrukturalizačného konania, ďalej uviedol, že reštrukturalizačný plán odporcu bol
schválený dňa 15. 07. 2010 a v zmysle osobitných ustanovení týkajúcich sa prevodu vlastníckeho
práva k predmetom leasingov definovanej v záväznej časti plánu v zmysle § 136 ods. 1 Zákona
o konkurze prechádza vlastnícke právo k predmetu leasingu po zaplatení pohľadávok prihlásených

navrhovateľom v reštrukturalizácii vo výške 10.737,84 Eur najneskôr do 30. 06. 2012, navrhovateľ pri
tom v zmysle zápisnice zo schvaľovacej schôdze hlasoval za prijatie reštrukturalizačného plánu v tomto
znení. Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. 07. 2010, ktoré bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku zo dňa 03. 08. 2010 bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka, teda
odporcu prijatý schvaľovacou schôdzou 15. 07. 2010 a súd ukončil reštrukturalizáciu odporcu. Odporca

zároveň poukázal na ustanovenie § 120 ods. 1 ZKR, ako aj ustanovenia § 120 ods. 2 citovaného
zákona, pričom podľa jeho názoru výkladom predmetných ustanovení argumentum a contrario je možné
dospieť k záveru, že veritelia si musia prihlásiť všetky svoje pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím
reštrukturalizačného konania. V písomne podanom odpore odporca ďalej uviedol, že pohľadávka, ktorú
si uplatňuje navrhovateľ v návrhu na začatie konania podľa ich právneho názoru vznikla pred začatím

reštrukturalizačného konania, podľa názoru odporcu pohľadávka leasingovej spoločnosti na zaplatenie
leasingovej ceny predmetu leasingu vrátane príslušenstva vyplývajúca z leasingovej zmluvy vzniká
už samotným uzatvorením leasingovej zmluvy, teda pohľadávka vzniká leasingovej spoločnosti už
uzatvorením leasingovej zmluvy, pričom v termíne splatnosti jednotlivých leasingových splátok sa táto
už existujúca pohľadávka stala splatnou, t. j. nárokovateľnou súdnou cestou. Poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Českej republiky 31Cdo 4356/2008 publikovanom v zbierke rozhodnutí a stanovísk
najvyššieho súdu ČR pod č. R24/2011, ktorý v právnej vete konštatoval, že „ak je právnym dôvodom
pre plnenie v splátkach zmluva vzniká veriteľovi právo na plnenie jednotlivých splátok dňom vzniku
(účinnosti) zmluvy, ktorá toto právo na dielčie plnenie zakladá“. Odporca ďalej uviedol, že podľa jeho
názoru pohľadávka navrhovateľa vznikla už samotným uzatvorením leasingovej zmluvy dňa 28. 08.

2007 teda pred začatím reštrukturalizačného konania a navrhovateľ si ju mal v plnom rozsahu bez
ohľadu na jej splatnosť prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní vedenom proti odporcovi. Neuplatnením
tejto pohľadávky prihláškou v reštrukturalizačnom konaní sa v dôsledku potvrdenia reštrukturalizačného
plánu Okresným súdom v Banskej Bystrici dňa 28. 07. 2010 stala pohľadávka voči odporcovi zo zákona
nevymáhateľnou a to v súlade s ustanovením § 155 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Odporca ďalej poukázal na ustanovenie § 114 ods. 1 písm. d) Zákona 7/2005 Z. z., podľa ktorého
skutočnosť, že druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom, alebo od
nej odstúpiť pre omeškanie dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred
začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy, alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu
je neúčinné, preto potom s prihliadnutím na uvedené nebolo možné zo strany navrhovateľa napriek

skutočnosti, že odporca nezaplatil v stanovenom čase splátky ukončiť predčasne leasingovú zmluvu.

Navrhovateľ sa na pojednávaní pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že vychádza
z predpokladu, že i napriek tomu, že voči odporcovi bola začatá reštrukturalizácia a začaté
reštrukturalizačné konanie a povolená reštrukturalizácia, uvedené konania nemajú vplyv na platenie

ďalších prednostných pohľadávok, ďalej uviedol, že pokiaľ by bol pripustený výklad ustanovení Zákona
o konkurze a reštrukturalizácii tak ako uvádza odporca mohlo by dôjsť bez akéhokoľvek vedomia, resp.
aj proti vôli dotknutého veriteľa k zbaveniu jeho vlastníckeho práva ku konkrétnej veci a prevedenie
tohto vlastníckeho práva na dlžníka iba na základe súhlasného prejavu ostatných veriteľov, ktorí nemajú
ani len dispozičné právo k prevádzanej veci. Takýto výklad však hrubo zasahuje do ústavnej zásady

Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet. Veritelia ako účastníci reštrukturalizačného
konania, ktorí nie sú vlastníci veci a ktorí nemajú k nej dispozičné právo nemôžu rozhodovať o
prevode vlastníckeho práva k veci, ktorá je vo vlastníctve tretej osoby. Navrhovateľ ďalej uviedol, že si
uvedomuje,žepredmetomsúdnehosporuniejeurčenievlastníckehopráva,avšakposúdenienásledkovprihlasovania pohľadávok do reštrukturalizačného konania má priamy vplyv na vlastnícke právo k
predmetu financovania, ktoré môže byť nesprávnou interpretáciou právnych noriem porušené. Ďalej
uviedol, že vzhľadom na uvedené podal navrhovateľ aj ústavnú sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej

republiky, v ktorej napáda už právoplatné rozhodnutia Okresného súdu v Banskej Bystrici a Krajského
súdu v Banskej Bystrici a to 6Cb 47/2010-256 a 43Cob 77/2012 pre porušenie práva na spravodlivý
súdny proces a práva vlastniť majetok. Ústavná sťažnosť bola pod č. 1US 426/2013 prijatá na ďalšie
konanie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s leasingovou zmluvou č. LZF/07/60807 a nasl., dohodou o
platbách nájomného k zmluve na č. l. 10, kúpnou zmluvou č. 0760807/KZ na č. l. 11 a nasl., ukončením
leasingovej zmluvy č. LZF/07/60807 na č. l. 13, fotokópiou doručenky zo dňa 18. 05. 2010, finančným
vyúčtovaním predčasného ukončenia zmluvy LZF/07/60807 na č. l. 15, faktúrou č. 0760807801, faktúrou
č. 0760807551, výpisom z Obchodného registra navrhovateľa, výpisom z Obchodného registra odporcu,
odporom odporcu, pripojené rozsudky Okresného súdu Veľký Krtíš 6Cb 47/2010 a 7Cb 16/2012-108

a Krajského súdu 43Cob 77/2012, 43Cob 253/2012, rozsudok NS ČR na č. l. 60 a nasl., vyjadreniami
navrhovateľa k odporu odporcu, ďalšie vyjadrenia navrhovateľa na č. l. 101, vyjadrenie odporcu na č. l.
107 a listinný dôkaz predložený odporcom dňa 24. 09. 2014.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci uzavreli dňa 28. 08. 2007 leasingovú

zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom nový stroj/technológia- sejačka HORSCH Concord CO9 a
doba finančného prenájmu bola dohodnutá na 48 mesiacov od dátumu prevzatia predmetu leasingu
leasingovým nájomnom a počet splátok bol dohodnutý na 48 splátok mesačne. Súd mal zároveň
preukázané, že na základne kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a Ematech- Technológie s.
r. o., Piaristická 2, Nitra dňa 28. 08. 2007 č. 0760807/KZ za kúpnu cenu 4.053.000,-- Sk (134.534,95 Eur

bez DPH) nadobudol predmetnú hnuteľnú vec do vlastníctva navrhovateľ, zároveň mal súd preukázané,
že odporca zaplatil prvú zvýšenú splátku vo výške 34.979,09 Eur bez DPH (1.053.780,-- Sk) a ďalej
súčasťou leasingovej zmluvy bola aj dohoda o platbách nájomného k zmluve LZS/07/60807, na základe
ktorej sa odporca zaviazal platiť navrhovateľovi pravidelné mesačné splátky od 05. 09. 2007 vo výške
89.824,40 Sk, t. j. 2.981,62 Eur. Zároveň mal súd preukázané, že poslednou 48. splátkou bola splátka vo

výške89.824,40Eursdátumomsplatnosti05.08.2011.Zvyjadreniaúčastníkovmalsúdpreukázané,že
odporca nezaplatil splátku č. 31 až č. 34 splatnú od 05. 03. 2010 do 10. 05. 2010, pričom v dôsledku tohto
navrhovateľ vypovedal leasingovú zmluvu a to ku dňu 10. 05. 2010, výpoveď leasingovej zmluvy prevzal
odporca dňa 18. 05. 2010. Z vykonaného dokazovania bolo zároveň preukázané, že uznesením zo dňa
17.02.2010podč.k.2R1/2010-15OkresnýsúdvBanskejBystricirozhodolopovoleníreštrukturalizácie

odporcu, ustanovil správcu JUDr. Petra Tonhauzera a predmetné rozhodnutie sa stalo právoplatným
dňom 23. 02. 2010, zároveň mal súd preukázané, že dňa 28. 07. 2010 uznesením č. k. 2R 1/2010-176
Okresný súd v Banskej Bystrici potvrdil reštrukturalizačný plán a ukončil reštrukturalizáciu odporcu,
pričom predmetné rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 03. 08. 2010.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie
majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto
nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnili prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi
v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

Podľa ustanovenia § 120 ods.2 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávky, ktoré
vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, odmena správu a nepeňažné pohľadávky sa v
reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len prednostné pohľadávky). Na prednostné pohľadávky
nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu,

ibaže s tým ich veritelia súhlasia.

Podľa ustanovenia § 155 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ustanovenia plánu
sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým
účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému.

Podľa ustanovenia § 155 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, zverejnením
uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa
tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi ako aj riadne a včasneprihlásenézabezpečovacieprávasťahujúcesanamajetokdlžníka;toplatírovnakoajprepodmienené
pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Pokiaľ sa týka leasingovej zmluvy
ako takej, nie je táto ako zmluvný typ upravená v Obchodnom a ani v Občianskom zákonníku, pričom
však účastníci môžu túto uzatvoriť podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako typ
nepomenovanej zmluvy. Aj keď vykazuje niektoré znaky bežnej nájomnej zmluvy podľa § 663 a nasl.

Občianskeho zákonníka má špecifickú povahu, pretože predmet leasingovej zmluvy získa do užívania
nájomca naraz a to pri podpise zmluvy, zatiaľ čo pri nájomných zmluvách získava nájomca predmet
nájmu do užívania postupne. Okrem toho, v leasingový splátkach nejde len o platenie nájomného za
používanie veci, ale nájomca nimi platí nadobúdaciu cenu predmetu leasingu a aj ďalšie položky, ako
sú napríklad poistenie, úroky, poplatky, náklady a súčasne si predpláca aj cenu prenajatej veci pre
prípad, že si uplatní právo na jej kúpu po skončení nájomného vzťahu. Podľa názoru súdu, ak bol dlžník

v omeškaní so zaplatením svojho záväzku z leasingovej zmluvy, ktorú mal s právnym predchodcom
odporcu uzavretú v písomnej forme, vrátane všeobecných podmienok a splátkového kalendára už
pred začatím reštrukturalizačného konania mal tento možnosť pre podstatné porušenie povinnosti
zo strany dlžníka, ktorý meškal s úhradou splátky tak, ako to vyplýva aj z článku 4.4. písmena a)
leasingových podmienok túto ukončiť a uplatniť si všetky práva, pohľadávky škody a ostatné nároky s

tým spojené v reštrukturalizačnom konaní prihláškou, pretože omeškanie dlžníka bolo dlhšie ako 25 dní.
Ak navrhovateľ od leasingovej zmluvy z tohto dôvodu neodstúpil ešte pred začatím reštrukturalizačného
konania a leasingovú zmluvu neukončil, je v reštrukturalizačnom konaní obmedzený nie len tým, že
Zákon o konkurze stanovuje pre neho nemožnosť ukončenia zmluvy výpoveďou, alebo odstúpením,
ale aj tým, že ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p. výslovne zaväzuje dlžníka k povinnosti platiť v

reštrukturalizácii len tie pohľadávky, ktoré vzniknú po začatí reštrukturalizačného konania, nie však
tie, ktoré vznikli pred jeho začatím. Zároveň, pokiaľ sa týka pohľadávky navrhovateľa na zaplatenie
ceny predmetu leasingu, podľa názoru súdu táto pohľadávka nie je prednostnou pohľadávkou, pretože
nevznikla po začatí reštrukturalizácie, ale vznikla už samotným uzatvorením leasingovej zmluvy. Dohoda
o splátkach je podľa názoru súdu len predĺžením lehoty na zaplatenie a nemá na subjektívne právo

leasingovej spoločnosti žiadať od leasingového nájmu zaplatenie celej vstupnej ceny žiadny vplyv.
Jedná sa len o dohodu o predĺženej lehote splatnosti viazanej na termín každej jednej splátky, v ktorej je
nájomca povinný ju zaplatiť a v prípade, ak by tak neurobil, stáva sa táto nárokovateľná súdnou cestou,
preto aj podľa názoru súdu si mal navrhovateľ pohľadávku uplatniť prihláškou do reštrukturalizačného
konania v celom rozsahu a nie len v časti, v ktorej boli leasingové splátky s úhradou ktorých už odporca

ku dňu začatia reštrukturalizačného konania nesporne meškal splatné, ale aj tie, ktoré mali byť splatné
až po začatí reštrukturalizačného konania a to bez ohľadu na ich budúcu splatnosť. Ak tak neurobil,
jeho právo vymáhať tieto pohľadávky zaniklo. Zároveň pokiaľ sa týka právneho úkonu navrhovateľa,
ktorým bolo výpoveď leasingovej zmluvy, súd poukazuje na ustanovenie § 114 ods. 1 písm. d) Zákona
o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré ustanovenie zakazuje veriteľom dlžníka, aby vypovedali zmluvu, či

od nej odstúpili pre omeškanie dlžníka s jeho plnením, preto predčasné ukončenie leasingovej zmluvy
zo strany navrhovateľa nie je právnym úkon účinným napriek tomu, že ide o odstúpenie od zmluvy zo
stranynavrhovateľaprepodstatnéporušenieleasingovejzmluvydlžníkom,ktorýsadostaldoomeškania
s plnením na ktoré vznikol navrhovateľovi nárok, avšak ešte pred začatím reštrukturalizačného konania.
Ak navrhovateľ neukončil leasingovú zmluvu výpoveďou, alebo odstúpením od zmluvy vtedy, keď mu

dlžník ako nájomca nezaplatil včas leasingové splátky pre zhoršenie jeho majetkovej situácie, aj keď
nemusel byť ešte v úpadku a ani mu nemusel úpadok hroziť, nie je daný dôvod chrániť prenajímateľa,
ktorý toto svoje právo pred začatím reštrukturalizácie nevyužil najmä ak by to mohlo poškodiť majetkovú
podstatu dlžníka. Reštrukturalizačné konanie bolo skončené a to schválením reštrukturalizačného
plánu súdom, pričom ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení v Obchodnom vestníku

stali účinné vo vzťahu ku všetkým účastníkom plánu tak ako to vyplýva z § 155 ods. 1 Zákona o
konkurze a reštrukturalizácii. V danom prípade v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 155 ods.
2, 3, Zákona o konkurze a reštrukturalizácii bola leasingová zmluva ako aj práva a povinnosti z nej
vyplývajúce v plnom rozsahu nahradené právnymi vzťahmi, ktoré vyplývajú z reštrukturalizačného
plánu. Je nesporné, že reštrukturalizačný plán prijatý schvaľovacou schôdzou zo dňa 15. 07. 2010 bol

potvrdený rozhodnutím Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. 07. 2010 č. k. 2R 1/2010-176.
Je nutné ešte raz uviesť, že pokiaľ by si bol navrhovateľ odporcom neuhradené splátky č. 31 až č.
34 uplatnil v celom rozsahu vrátane príslušenstva prihláškou do reštrukturalizačného konania mohla
byť jeho pohľadávka v reštrukturalizačnom pláne riešená. Keďže, ako už bolo uvedené navrhovateľ sisvoju pohľadávku uplatnenú v tomto konaní prihláškou do reštrukturalizácie neprihlásil, preto potom v
súlade s ustanovením § 155 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii zaniklo jeho právo vymáhať
túto pohľadávku voči odporcovi. Zároveň je potrebné ešte uviesť, že predmetom konania je zaplatenie

peňažnej sumy a teda otázka vlastníckeho práva v tomto konaní súdom posudzovaná nebola.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 7 O. s. p., na základe ktorého
súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi
náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom, alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia

rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. Keďže bol odporca v konaní
úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.