Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/4/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110010130
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8110010130.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Čecha a prísediacich Verony

Bebkovej a Petra Troščáka, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. mája 2014 v Prešove takto

r o z h o d o l :

M. L., W.. X.X.XXXX U. T., M. F. Ľ. Č.. XXX, I.. L.K.W.

j e v i n n ý, ž e

- dňa 18.8.2008 asi o 01.00 hod. v obci Ľ., I.. L. v priestoroch dvora „. počas konania tanečnej zábavy po
predchádzajúcom požití alkoholických nápojov bezdôvodne fyzicky napadol L. F. tým spôsobom, že ho

drevenou palicou udrel do oblasti členku ľavej nohy v dôsledku čoho tento spadol cez lavičku na zem,
čím takto svojim konaním mu spôsobil zranenia podľa vyjadrenia znalca a to: špirálovitú zlomeninu ľavej
ihlice nad členkom a zlomeninu zadného okraja dolného konca ľavej píšťaly, ktoré zranenia si vyžiadali
liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní najmenej 90 dní,

t e d a

- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom
výtržnosti najmä tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona,

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 117 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2
Tr. zákona pri nezistení poľahčujúcich okolností uvedených § 36 Tr. zákona, ani okolností priťažujúcich
podľa § 37 Tr. zákona, s použitím § 39 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 17
(sedemnásť) mesiacov.

Podľa 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 119 ods. 1 Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne
odkladá a určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného L. F., W.. XX.X.XXXX, M. F. H. Č.. XXX, I.. L. s nárokom
na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry T. podal dňa 1.2.2010 na M.E. L., W.. X.X.XXXX U. T.Š. obžalobu pre
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva

podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 18.8.2008 asi o 01.00
hod. v obci Ľ., I.. L. v priestoroch dvora „. počas konania tanečnej zábavy po predchádzajúcom požití
alkoholických nápojov bezdôvodne fyzicky napadol L. F. tým spôsobom, že ho drevenou palicou udrel
do oblasti členku ľavej nohy v dôsledku čoho tento spadol vez lavičku na zem, čím takto svojim konaním
mu spôsobil zranenia podľa vyjadrenia znalca a to: špirálovitú zlomeninu ľavej ihlice na d členkom a
zlomeninu zadného okraja dolného konca ľavej píšťaly, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie spojené s

práceneschopnosťou v trvaní najmenej 90 dní.

Rozsudkom zo dňa 24.05.2011, č.k. XT/X/XXXX-XXX súd uznal obžalovaného M. L. vinným zo zločinu
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Uznesením Krajského súdu v T. zo dňa 23.11.2011, sp. zn. XTo XX/XX

bol cit. rozsudok zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Rozsudkomzodňa20.12.2012,č.k.XT/X/XXXX-XXXsúdopätovneuznalobžalovanéhoM.L.vinnýmzo
zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Uznesením Krajského súdu v T. zo dňa 18.07.2013, sp. zn.

XTo XX/XXXX bol cit. rozsudok zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená na opätovné prejednanie
a rozhodnutie.

Vychádzajúc z dokazovania vykonaného výsluchom obžalovaného M. L., svedeckými výpoveďami
poškodeného L. F., svedkov H. Š., T. V.C., T. S., T. C., L. U., T. Š., Š. F. E. X. F., znalcov Y.. Y. V. E. K.. Y.E.

N.I.U., ako aj oboznámením ostatného spisového materiálu, a po doplnení dokazovania v intenciách cit.
uznesenia krajského súdu mal súd za preukázané nasledovné:

Obžalovaný M. L. spáchanie žalovaného skutku poprel. Vo svojej výpovedi uviedol, že bol spolu s
kamarátmi T. Š. E. T. V. na zábave v Ľ., kde v čase okolo 01.00 hod pri nich sedel poškodený, ktorý

bol opitý, pričom začal vykrikovať, že mu oni ukradli doklady. On sám prišiel k poškodenému a povedal
mu, aby sa spamätal, že oni ho vôbec nepoznajú a nič mu neukradli. Poškodený stále vykrikoval, že mu
zobrali doklady, pričom do obžalovaného drgol a on mu dal facku otvorenou dlaňou po líci. Následne
poškodený drgol do obžalovaného, pričom T. Š. drgol do poškodeného a on, keďže bol opitý, prepadol
dozadu za lavičku. Následne poškodený povedal, že zavolá políciu, podišiel ďalej od obžalovaného, T.

Š. E. T. V.C. a s niekým do telefónu rozprával. Keď dotelefonoval, prišiel poškodený k obžalovanému
a jeho kamarátom a povedal, že zavolal políciu, kde oznámil, že mu obžalovaný spoločne s kamarátmi
ukradli doklady. Potom si sadol na lavičku a vykrikoval na obžalovaného a nadával aj jeho kamarátom.
Obžalovaný preto k nemu podišiel a zboku mu dal otvorenou dlaňou facku 2-3 krát strednej intenzity.
Poškodený vstal a keď videl, že po ceste ide nejaké auto, začal utekať oproti nemu. Obžalovaný ostal

pri lavičke, poškodený si myslel, že ide o policajné auto. Polícia to nebola, tá prišla neskôr asi o päť
minút, kedy obžalovaný spolu s T. Š. ušli preč. Obžalovaný nevedel, čo sa vtedy stalo, až neskôr im
T. V. oznámil, že polícia zobrala poškodeného preč. S poškodeným bol ešte jeden mladík, ktorého
obžalovaný nepoznala a s ktorým komunikoval iba Š.. Neskôr mu V.Í. povedal, že sú z H. a druhý sa volal
Š.. Obžalovaný mal podľa jeho slov vypité asi tri poldeci tvrdého alkoholu a poškodený s kamarátom boli

značne pod vplyvom alkoholu. Poškodeného udrel asi tri krát otvorenou dlaňou po hlave a Š. ho potom,
čo drgol do obžalovaného sotil cez lavičku, narazil do stola, ktorý bol za lavičkou a spolu s týmto spadol
na zem. Obžalovaný poškodeného do oblasti nôh neudrel a ani si nevšimol, aby ho udrel niekto iný.
Zranenie poškodeného nespôsobil, nakoľko po členku ho nijako neudrel. Obžalovaný nespochybňuje,
že poškodený zranenie utrpel, ale určite nie v tom čase a na tom mieste. Obžalovaný ďalej uviedol, že na

ranč prišli pešo, neboli autom a pred policajtmi utekali z toho dôvodu, lebo báli, že budú problémy kvôli
tým fackám, pričom on nikoho žiadnou palicou neudieral. Na poškodeného, ktorý je od neho podstatne
nižší, nemal dôvod útočiť a udierať ho palicou do oblasti členka, ak by ho chcel aj udrieť, tak by ho
udrel do oblasti hrudníka. V minulosti bol 3 - 4 krát postihnutý v priestupkovom konaní, v súčasnosti
( 28.12.2010) prebieha ešte jedno konanie.Poškodený Š. F. vypovedal, že dňa 18.08.2008 v čase okolo polnoci prišiel so svojím kamarátom H.
Š. do obce Ľ., kde sa v tej dobe konala zábava na C.W.Č.. Vtedy mal vypité asi 10 pol deci citrónovej
vodky. Na zábave sa bavil s kamarátmi asi do 01.00 hod, pričom tiež požíval alkohol. V čase okolo

01.00 hod. vyšiel pod prístrešok fajčiť, kde sa rozprával s asi päťčlennou skupinou chlapcov, z ktorých
poznal iba jedného, ktorý sa volal T. a bol pravdepodobne z Q.. Následne počas rozhovoru spozoroval,
ako ho títo chlapci obkolesili, natisli sa naňho a po krátkej chvíli od neho odstúpili, kedy zistil, že z
vrecká nohavíc a to konkrétne z predných vreciek mu niekto ukradol peňaženku, v ktorej mal osobné
doklady a hotovosť vo výške 200,- Sk. Z druhého predného vrecka mu niekto ukradol mobilný telefón

zn. Nokia 2610. Bezprostredne po tom obchádzal chlapcov, ktorí ho obkolesili, aby mu veci vrátili. Tí sa
vyhovárali jeden na druhého. Peňaženku a mobilný telefón mu mohli ukradnúť iba títo chlapci, prípadne
jeden z nich. Následne po tomto zistení viackrát volal na linku 158, kde oznámil krádež svojich vecí.
Volal z mobilného telefónu svojho kamaráta H. Š.T.V., ktorý sa v tej dobe zdržiaval pod prístreškom.
Medzi tým ako volal druhýkrát na linku 158, kde sa opakovane dožadoval policajnej hliadky, došla
k nemu partia asi štyroch chlapcov, ktorých nepoznal. Jeden z nich, vysoký asi okolo 180 cm, štíhlej

postavy,malčiernevlasyaoblečenébieletričkosaknemuprihovoril,pričomišlooobžalovaného.Obsah
rozhovoru si nepamätal, následne ho obžalovaný palicou, ktorú držal v ruke silno udrel po ľavom členku,
následkom čoho pocítil silnú bolesť a spadol na zem. Dvaja z tejto skupiny dohovárali obžalovanému,
aby ho nechal. Štvrtý chlapec napadol H.I.Y. Š. a udrel ho do tváre. Následne všetci ušli, lebo k nim
prichádzalo policajné auto. Policajtom poškodený popísal čo sa stalo, pričom títo ho predviedli s putami

na rukách na oddelenie v L.. Policajtom, ktorí prišli na miesto a policajtovi na oddelení vravel, že má
niečo s nohou, a že ju má asi zlomenú. Noha ho bolela a preto kríval. Ráno pri ošetrení v N. mu zistili
dvojitú špirálovitú zlomeninu členka. Čo sa týka predmetu, ktorým ho obžalovaný udrel po členku, tak
podľa toho, čo si pamätá, bol to tvar palice, mohlo ísť o bejzbalovú palicu, ale istý si nebol. Priamo na
mieste činu nebolo žiadne osvetlenie, bola tam tma, avšak z diskotéky tam občas zablyskli stroboskopy.

Obžalovaný bol najvyšší z partie, ktorá tam okolo neho stála, mal na sebe bielu mikinu, preto si ho
zapamätal, hoci ho predtým nepoznal. O dva dni mu M. J. z T.I. W. U. po kamarátovi odkázal, že má jeho
peňaženku aj s dokladmi. Čo sa týka spôsobenej škody, poškodený uviedol, že krádežou mu vznikla
škoda z ukradnutého mobilného telefónu 2.000,- Sk, ukradnutej hotovosti 200,-Sk a náklady spojené
s vybavením dokladov a zablokovaním telefónnej karty vo výške 800,- Sk. Následkom zranenia mu

vznikla škoda v súvislosti s odhlásením zájazdu 11.430,- Sk a následkom ušlej mzdy cca vo výške
40.000,- Sk. Práceneschopný bol 90 dní, mal naloženú sadru na nohe, pričom počas tejto doby musel
chodiť s dvoma nemeckými barlami, nakoľko mal zakázané od lekára dostupovať na ľavú nohu, asi po
2 mesiacoch absolvoval dvoj alebo trojtýždňovú rehabilitáciu. V súčasnosti už okrem bolesti pri zmene
počasia nepociťuje iné obmedzenia a zvykol si na to.

Na hlavnom pojednávaní dňa 28.12.2010 sa poškodený k skutku vyjadril tak, že on stál, oproti nemu
stál obžalovaný, ktorý sa zohol a palicou ho udrel po členku, za ním stála jeho partia, spolu boli štyria
alebo piati. Úder smeroval zhora dole, ale v ktorej ruke držal palicu, na to si už nespomenul. Spadol len
raz po tomto údere. Osobne nevidel nikoho, kto by mu zobral peňaženku a doklady, okolo neho však
stáli práve chlapci z partie obžalovaného a medzi nimi aj obžalovaný.

Na otázku súdu, aby sa poškodený vyjadril, že po údere spadol na zem, pričom pri rekonštrukcii v
prípravnom konaní (fotografia č. 7) predviedol, že spadol cez lavičku, poškodený na upresnenie uviedol,
že spadol na zem, len zabudol zdôrazniť, že to bolo cez lavičku, nakoľko to nepovažoval za podstatné,
keďže si na túto lavičku potom aj sadol.
V konaní po zrušení veci krajským súdom poškodený vypovedal, že z policajného oddelenia išiel rovno

za svojím strýkom Š. F.. Od policajnej stanice strýko býva vo vzdialenosti cca jeden a pol kilometra. Túto
vzdialenosť prešiel skackajúc na jednej nohe a s oddychovaním, preto mu to trvalo asi jednu hodinu.
Poprosil strýka o požičanie telefónu, pretože on sám nemal peniaze ani telefón. Teta zatelefonovala
jeho mame, ktorá prišla k nim asi o desať minút, dala mu telefón aj peniaze a on už potom zavolal
kamaráta, ktorý pre neho prišiel do L. asi o 10-15 minút nato. Kamarát ho na jeho požiadanie najskôr

odviezol domov, lebo bol ospalý a chcel sa osprchovať. Potom ho odviezol na pohotovosť do N.K.T.. Na
pohotovosť sa tak dostal po odchode z polície za cca dve a pol až tri hodiny.

Uvedené skutočnosti dosvedčili vo svojich výpovediach svedkovia Š. F. E. X. F.. Obaja svedkovia
nezávisle na sebe potvrdili, že ich synovec, poškodený L.E.W. F., prišiel v žalovaný deň pred ich blok

práve v čase, keď obaja išli do práce, čo bolo o 06.00 hod. ráno. Poškodený im povedal, že ide z polície,
pretože bol na diskotéke v Ľ. napadnutý a udretý tyčou po nohe. Povedal im tiež, že mu zobrali mobil aj
peniaze a požiadal ich o možnosť zavolať svojej mame, čo mu svedkyňa umožnila zo svojho mobilného
telefónu. Zároveň obaja potvrdili, že poškodený napádal na jednu nohu.Svedok H. Š. na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní zhodne uviedol, že bol spolu s poškodeným
na diskotéke v Ľ., pričom okolo druhej hodine ráno za ním prišiel poškodený, aby mi požičal telefón, že

chce zavolať políciu, pretože mu ukradli doklady aj peňaženku. Medzitým ako poškodený telefonoval na
políciu, prišli k baru, kde medzi nimi a partiou asi štyroch chlapcov došlo k šarvátke, po ktorej túto partiu
barmanka vyhodila von. Potom ako barmanka odchádzala preč, odišli von aj on spolu s poškodeným,
kde bola táto partia a strhla sa medzi nimi bitka, pri ktorej jeden z chlapcov udrel poškodeného palicou
po nohe, nespomína si, či to bola ľavá alebo pravá noha. Palica vyzerala ako hrubší konár. Chlapec,

ktorý bil poškodeného bol obžalovaný. Po údere palicou sa poškodenému podlomili nohy, ostal čupieť
a začal sa sťažovať na to, že ho bolí noha, že nemôže chodiť Keď poškodený povedal, že volal políciu,
tak obžalovaný povedal, že on má otca policajta a že môže kľudne volať.
Na otázku súdu, aby objasnil, prečo v prípravnom konaní vypovedal vo svojej výpovedi dňa 9.6.2009,
že po údere drevenou palicou poškodenému sa podlomili nohy, ostal čupieť a sťažoval sa na bolesť
nohy a na hlavnom pojednávaní vypovedal, že po údere sa prepadol cez lavičku, svedok uviedol,

že to, čo vypovedal v prípravnom konaní, už bolo dávno, vychádzal vtedy z toho, čo si pamätal, ale
pri rekonštrukcii, ktorá bola, jeden zo svedkov, ktorý nebol na pojednávaní prítomný, vypovedal, že
poškodenýprepadolcezlavičkuapretovychádzalzjehovýpovedi,žetobolotakto.Ďalejsvedokuviedol,
že poškodenému po príchode policajnej hliadky pomáhal k autu tým, že ho podopieral.

Svedok T. V. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň, resp. noc prišiel na ranč
spolu s obžalovaným a T. Š., pričom vypil max. 2 pivá, viac nepil. Stáli všetci traja vonku pri vchode
do baru, kedy prišiel poškodený a začal ich obviňovať, že mu zobrali doklady a nejaké veci a medzi
ním a obžalovaným sa strhla hádka, pri tejto hádke mu obžalovaný dal asi 2 facky. Asi o pol hodinu až
hodinu na to, opäť začala hádka medzi poškodeným a jeho kamarátom a obžalovaným, avšak to už bolo

vonku mimo bar, kde T. Š. buď poškodeného alebo jeho kamaráta drgol a tento prepadol cez lavičku, po
tomto páde hneď vstal zo zeme a poškodený volal policajtov. Potom, čo zavolal na políciu, odtiaľ všetci
traja odišli. Poškodený a jeho kamarát boli opití, aj obžalovaný mal vypité. Potom, čo poškodený volal
policajtov už žiadne facky napadli, ani počas toho.

Svedkyňa T. C. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že si spomína, že bola na ranči,
keď tam bol aj poškodený, bola tam s kamarátkom, nevedela sa vyjadriť k času, kedy odchádzali, bola
tma, resp. šero. Pamätala si, že keď si sadali do auta, prechádzal okolo nejaký vysoký chlapec, ktorý
držal v ruke palicu a pýtal sa, či je tu nejaký H., alebo nejaká H., oni na to nereagovali a odišli sme preč.
Do tváre si ho nevšímala, nezaujímala sa, nakoľko práve nastupovala do auta, uviedla len to, že mal

na sebe oblečené niečo biele, buď bielu mikinu, alebo biele tričko, prípadne bielu košeľu, niečo svetlé,
čo na ňom svietilo v tej tme.

Zo záverov znaleckého posudku znalca Y.. Y. V., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
súdne lekárstvo, vypracovaného dňa 30.04.2009 vyplýva, že poškodený utrpel špirálovitú zlomeninu

ľavej ihlice na členkom a zlomeninu zadného okraja dolného konca píšťaly. Doba liečenie spojená
s práceneschopnosťou môže byť v danom prípade 90 - 100 dní. Z lekárskeho hľadiska ide v danom
prípade o ťažké poranenia, ktoré si vyžadujú špecifickú chirurgickú liečbu spojenú s naložením sadrovej
dlahy, chôdzu za pomoci barlí, telesné šetrenie, užívanie liekov na tlmenie bolesti s následnou
rehabilitáciou, pričom k úplnému vyhojenie dochádza za 90 - 100 dní. Poranenia poškodeného

mohli byť podľa znalca spôsobené tak, ako to poškodený uviedol vo svojej výpovedi. K mechanizmu
vzniku zranenia znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že na základe charakteru poranení je
možné predpokladať, že poškodený sa po fyzickom útoku mohol pohybovať obmedzene a to jednak
poskakovaním na zdravej končatine s čiastočným podopieraním sa o druhú osobu, prípadne ľahkých
došľapovaním na poranenú končatinu za predpokladu, ak bol v stave opilosti. Poškodený uviedol,

že mal skonzumovať asi 10 poldeci tvrdého alkoholu, kde uvedená koncentrácia by mohla spôsobiť
stav opitosti, ktorý by znížil výrazným spôsobom pociťovanie bolesti v mieste poranení. Z uvedeného
dôvodu sa mohol poškodený pohybovať spôsobom, akým uviedol vo výpovedi. S poukázaním na
lekársku správu z ošetrenia dňa 18.8.2008, kde sa uvádza v objektívnom lekárskom popise prítomný
výrazný edém v oblasti ľavého členka s výraznou palpačnou - na dotyk a funkčnou bolestivosťou

s obmedzenými pohybmi, z čoho je možné usúdiť, že poškodený mohol obmedzeným spôsobom
použiť ľavú dolnú končatinu pri chôdzi. Pri hodnotení mechanizmu vzniku poranenia vychádzal znalec
zo skutočnosti, že špirálovitá zlomenina nemôže vzniknúť priamym úderom, avšak pri zohľadnení
smeru pôsobenia zraňujúceho predmetu, je možné pripustiť, že počas dopadu na členok, prípadneoblasť v okolí členku ľavej dolnej končatiny poškodeného mohlo dôjsť k rotácii, ktorá spôsobila v
konečnom dôsledku pohyb ľavej ihlice a píšťaly takým neprirodzeným spôsobom, ktorý mal za následok
vznik popisovanej špirálovitej zlomeniny ľavej ihlice nad členkom. Z hľadiska hodnotenia výsledku sily,

ktorá pôsobila na uvedenú oblasť, je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že poškodený v čase vzniku
poranenia stál na vlastných nohách s ich zaťažením, pričom po údere, ktorý bol vedený strednou
až veľkou silou a prudkosťou, došlo k porušeniu rovnováhy poškodeného a následne počas pádu
sa k zraňujúcej sile, ktorá pôsobila na oblasť ľavej dolnej končatiny, pripočítala aj sila, ktorá bola
vyvinutá počas pádu poškodeného na zem. Samotným úderom mohla byť určite spôsobená špirálovitá

zlomenina ľavej ihlice nad členkom, pričom na vzniku zlomeniny zadného okraja dolného konca ľavej
píšťaly sa čiastočne mohla podieľať aj sila spôsobená pádom poškodeného na zem. Vzhľadom ku
skutočnosti, že poškodený sa nachádzal v strednom až ťažkom stupni opilosti, je možné pripustiť, že
k zhoršeniu poranenia vo vznikom zlomeniny zadného okraja dolného konca ľavej píšťaly mohlo dôjsť
aj počas nasledujúcich okolností, tento spôsob je však málo pravdepodobný, ale nemožno ho úplne
vylúčiť. Vzhľadom ku skutočnosti, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu, mohol uvedené bolesti

spôsobené vzniknutou zlomeninou pomerne dobre znášať, z tohto dôvodu vyhľadal ošetrenie až neskôr.
Na uvedenej skutočnosti sa okrem lepšieho znášania bolesti podieľala aj tá skutočnosť, že myslenie
poškodeného bolo významne ovplyvnené skonzumovanými alkoholickými nápojmi a podľa jeho názoru
nedokázal reálne zhodnotiť vzniknutú situáciu týkajúcu sa poranenia ľavej dolnej končatiny.

V konaní po zrušení veci krajským súdom sa znalec vyjadril k tomu, či pri údere veľkou silou predmetom,
ktorý charakterizoval vo svojom znaleckom posudku, teda tupým o širšej kontaktnej ploche by na
tele poškodeného ostali vonkajšie znaky po takomto útoku. Uviedol, že v danom prípade bol zistený
výrazný opuch v oblasti ľavého členka bez popisovanej krvnej podliatiny, ktorá by mohla jednoznačne
identifikovať predmet dopadajúci na oblasť ľavého členka. Pripustil, že ak by došlo ku kontaktu s

predmetom o širšej kontaktnej ploche, ako tomu mohlo byť v danom prípade, nemuselo by dôjsť k
vzniku jednoznačnej krvnej podliatiny v mieste úderu, ale mohlo by dôjsť k rozptýleniu krvného výronu
s jeho svetlým sfarbením, ktorý by nebol viditeľný krátky čas po vzniku poranenia. Počas ďalšej liečby
by mal byť tento výron viditeľný v závislosti od vstrebávania sa krvácania a to postupne by prechádzal
cez tmavočervenú, svetlofialovú až ku zeleno žltým odtieňom. Na vysvetlenie dodal, že v danom

prípade bol zistený výrazný opuch, pod ktorým sa mohla nachádzať predmetná krvná podliatina. Vo
všeobecnosti platí, že podobné krvné podliatiny sa zvyknú zvýrazňovať na druhý až tretí deň po vzniku
krvácania, pričom poškodený bral následne lieky ako Anopyrín, ktorý môže spôsobiť zväčšenie krvného
výronu z dôvodu jeho použitia ako prevencia proti vzniku trombózy. Ďalej uviedol, že v danom prípade
nemusela byť pri prvotnom ošetrení viditeľná krvná podliatina, pričom v súdno-lekárskej praxi sa pri

pitve nebohého, ak je podozrenie na poranenia tupým predmetom, vykonáva narezanie kože a podkožia
s ich odpreparovaním, pričom až po tomto zákroku je možné jednoznačne určiť, či došlo k vzniku
pomliaždenia mäkkých tkanív ako podkožie a svalovina. V týchto prípadoch aj pri niekoľko hodinovom
prežívaní poškodený sa napriek rozsiahly zraňujúcim predmetom, ako napr. noha pri kopnutí, úder
päsťou, palicou, kontakt s časťou karosérie motorového vozidla, nemusí zobraziť na odkrytých častiach

tela krvná podliatina, ale až po obnažení kožného krytu býva zistené pomliaždenie a prekrvácanie
hlbších mäkkých tkanív, ktoré zvonku nie sú zistiteľné.

Znalec sa tiež vyjadril k svojej odbornej kvalifikácii vo vzťahu k oprávneniu hodnotiť mechanizmus
vzniku poranenia v predmetnom prípade. Uviedol, že hodnotenie mechanizmu vzniku poranení patrí

do kompetencie odboru súdneho lekárstva, z uvedeného dôvodu sa mohol vyjadriť k mechanizmu
vzniku tohto poranenia, pričom uvedený mechanizmus, vzhľadom na jeho špecifický charakter,
opakovane konzultoval s lekármi so špecializáciou v odbore traumatológia, pričom ich závery nevylúčili
mechanizmus vzniku poranenia, ako bol uvedený v znaleckom posudku.

Znalec tiež pripustil možnosť vzniku podobného poranenia aj pri pošmyknutí sa na nerovnom teréne,
pričom v danom prípade pri predpokladanom páde by v dôsledku uvedených zlomenín došlo k vzniku
výrazného opuchu s bolestivosťou. Tieto príznaky patria k všeobecným charakteristikám zlomenín.
K možnosti zvýraznenia, resp. prehĺbenia vzniknutého poranenia chôdzou poškodeného z policajnej
stanice k príbuzným znalec uviedol, že v danom prípade bola zistená špirálovitá zlomenina ihlice, ktorá

nie je váhonosnou kosťou a pri jej zlomenine je možné vykonávať pohyby a chôdzu a takisto bola
zistená zlomenina zadného okraja píšťaly, ktorá je váhonosnou kosťou, pričom počas chôdze sa mohol
poškodený opierať o prednú časť píšťaly, ktorá nebola zlomená. Pri zhodnotení charakteru uvedených
poranení je možné predpokladať, že keďže išlo o zlomeniny bez posunu úlomkov, neboli zistené viacúlomkové zlomeniny, pri ďalšej šetrnej chôdzi poškodeného by s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo
k zhoršeniu existujúcich zlomenín, avšak mohlo dôjsť k zvýrazneniu opuchu v mieste predmetných
zlomenín.

Znalec tiež v teoretickej rovine pripustil, že pri predpokladanom predmetnom útoku mohlo dôjsť k
nalomeniu uvedených kostí, pričom následne pri ďalšom pohybe nespevnených počínajúcich zlomenín
v ťažkom stupni opitosti mohlo dôjsť k definitívnemu vzniku zlomenín, ako to bolo zistené pri prvotnom
lekárskom ošetrení.

Z výpovede svedkyne T. Č. z prípravného konania prečítanej na hlavnom pojednávaní dňa vyplýva,
že táto robila brigádnicky barmanku na C. U. Ľ. v auguste 2008, kde vtedy po odpuste bola tanečná
zábava. Spomína si konflikt, ktorý sa stal po polnoci, kde jedného z dvojice mladíkov z H., sotil jeden z
chlapcov zo skupiny, v ktorej boli obžalovaný a ďalší, ktorých mená nevedela. Uviedla, že obžalovaný
prvý sotil do jedného z chlapcov z H., ktorý na to spadol dozadu na chrbát a ako bol na zemi, ešte jeden

z tej skupiny ho udrel päsťou do tváre. Potom medzi nich skočila a spolu s ďalším chlapcom ich roztiahli
a pomohla ošetriť rozťaté obočie. Iné zranenia týchto dvoch H.K.Č. nevidela. Potvrdila tiež, že počas
diskotéky sa jeden z H. zháňal po stratenom mobilnom telefóne.

Z výpovede svedka R. Q. z prípravného konania dňa 27.11.2008, prečítanej na hlavnom pojednávaní

dňa 24.5.2011 vyplýva, že v uvedenom čase pracoval ako referent špecialista na I. L.. Svedok vo svojej
výpovedi uviedol, že poškodený po opakovanom príchode hliadky na C. U. Ľ. uvádzal, že chce podať
oznámenienaneznámuosobu,ktoráhofyzickynapadla.Naoznamovateľovinebolovidieť,žejezranený
a taktiež neuvádzal, že mu bolo spôsobené také zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie.
Menovaný odmietol predložiť doklad totožnosti, správal sa vulgárne, agresívne a drzo, následne bol

predvedený a na I. T. sa podrobil dychovej skúške s výsledkom 1.32 mg/l a tento výsledok odmietol
podpísať. Prepustený bol v čase o 04.10 hod.

Svedok T. C. vo svoje výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že vie, že bola vysielaná hliadka na
diskotéku C. v obci Ľ., kde neskôr bol predvedený na I. T. aj poškodený, ktorý bol v značne podnapitom

stave. Na oddelení bol poškodený asi 15 minút, pričom on ho videl asi 10 minút a nebadal som na ňom
žiadne viditeľné poranenia, rovnako sa mu ani nesťažoval na to, že by bol zranený.

Svedok L. U. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 8.3.2011 ako do zápisnice v prípravnom
konaní uviedol, že poškodený po príchode hliadky na miesto do obce Ľ., kde sa nachádza bar C. dňa

18.08.2008 v čase 02.00 hod. nevedel artikulovať a rozprávať, potácal sa a uvádzal nejasné informácie.
V čase o 03.13 hod. bola hliadka opätovne operačným dôstojníkom vyslaná do uvedenej obce, kde
poškodený znovu oznamoval, že bol niekým pobitý. Po príchode poškodený uviedol, že chce podať
oznámenie na neznámu osobu. Na poškodenom nebolo vidieť, že je zranený a taktiež neuvádzal, že
mu bolo spôsobené také zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie.

Svedok T. Š. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní uviedol, že niekedy v
lete 2008 bol spolu s kamarátmi T. V. a obžalovaným na zábave na C. v obci Ľ., kde sedel aj poškodený,
ktorý hovoril, že mu oni ukradli doklady. Keď to počul obžalovaný, pristúpil k poškodenému a následne
sa pohádali a dali si po facke. Na hlavnom pojednávaní svedok ďalej uviedol, že čo sa týka faciek, ktoré

dostal poškodený od obžalovaného, tieto neboli silné a nevidel, že by po nich bol poškodený spadol na
zem. Obžalovaný žiaden predmet v ruke nemal. On sám vypil asi 4 až 5 vodiek 40% a k tomu asi 2 pivá.
Po celý čas bol s obžalovaným. Pred policajným autom odišli preto, lebo sa báli, vzhľadom na facky,
ktoré obžalovaný dal poškodenému. On sám nevidel, že by obžalovaný udrel palicou poškodeného.
Poškodený bol podľa neho veľmi opitý, chodil normálne na cestu telefonovať.

Zo záverov znaleckého posudku znalca K.. Y. N., znalca v odbore kriminalistika, odvetvie fonoskopia
zo dňa 29.7.2009, predmetom ktorého bolo skúmanie telefónneho hovoru medzi oznamovateľom H. Š.
a operačným dôstojníkom na operačnom stredisku vyplýva, že počet osôb, ktoré sa zvukovo prejavili
v nahrávke okrem oznamovateľa a pracovníka operačného strediska, je možné vzhľadom na nízku

kvalitu nahrávky odhadovať iba orientačne, na dvoch až troch hovoriacich. Na nahrávke sa nachádzajú
zvuky úderov, ide o cca 8 ťapnutí, pričom zreteľných je 5 ťapnutí. Ostatné údery sú prekryté inými
zvukmi. Z charakteru zvuku úderov, znalec tipoval, že ide o slabé údery - „ťapnutia“, skôr simulácie ako
skutočné údery. Na hlavnom pojednávaní dňa 24.5.2010 znalec vypovedal, že „ťapnutia“, ktoré zachytilv predmetnom zázname považoval za simulácie vzhľadom na vyhodnotenie celkovej komunikačnej
situácie, keďže mu tam chýbali nejaké akustické reakcie na údery a naviac v hlase toho, kto udieral
sa neprejavila námaha spojená s vydávaním, alebo podávaním nejakého výkonu. Vzal do úvahy aj

oneskorenie, ktoré vzniká medzi fyzickým rozohnaním sa a úderom, čo, ako vyplýva z nahrávky, bolo
toto oneskorenie minimálne, preto tieto údery vyhodnotil ako slabé údery, ťapnutia, než skutočné údery.
Zdôraznil tú skutočnosť, že ide o len o jeho tipovanie a nie exaktné určenie pôvodu, resp. reálnosti
počuteľných úderov.

Svedok Y.. R. Z., ošetrujúci lekár poškodeného vypovedal, že poškodený L. F. bol ošetrený dňa
18.08.2008 o 09.25 hod. K tomu, či v oblasti ľavého členka mal poškodený F. aj krvnú podliatinu sa pre
odstup času a množstvo ďalších odvtedy ošetrených pacientov nevedel vyjadriť. K tomu, či v prípade, ak
by na mieste zistenej zlomeniny bola viditeľná krvná podliatina, by túto skutočnosť uviedol do lekárskej
správy svedok uviedol, že niekedy áno, niekedy nie, nakoľko pre neho ako ošetrujúceho lekára to nie
je taká podstatná skutočnosť, ktorú by považoval vždy za potrebnú zaznamenať do lekárskej správy.

Svedok ďalej uviedol, že sa pokúsil zabezpečiť RTG snímky, ktoré v tejto veci boli vyhotovené, avšak
v súkromnej spoločnosti, ktorá ich vyhotovovala ich už nenašli, nakoľko tieto uchovávajú po dobu 3-4
rokov, ako mu to sami uviedli. Len na vysvetlenie doplnil, že v tomto prípade išlo o rutinné vyšetrenie, kde
pacient povedal len toľko, že bol napadnutý neznámymi osobami, preto nepopisoval poranenie úplne
podrobne. Iná situácia by bola, ak pacient chce udalosť oznámiť na polícii, v takom prípade popisuje

každý škrabanec, každý hematóm, podliatinu. V tomto prípade však pacient nič podobné neuvádzal.

Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedeným spôsobom, doplnil ho o dokazovanie nariadené odvolacím
súdom a vyhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k
jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a že ho spáchal
obžalovaný.

Podľanázorusúdujenepochybné,žesaobžalovanýdopustilprotiprávnehokonania,ktorémujekladené

za vinu, teda že inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti
prístupnom výtržnosti tým, že poškodeného udrel do oblasti členku ľavej nohy v dôsledku čoho tento
spadol cez lavičku na zem, čím takto svojím konaním mu spôsobil zranenia, a to: špirálovitú zlomeninu
ľavej ihlice nad členkom a zlomeninu zadného okraja dolného konca ľavej píšťaly, liečenie ktorých
si vyžiadalo práceneschopnosť v trvaní najmenej 90 dní. Súd k uvedenému záveru dospel najmä na

základe výpovede poškodeného Š. F. a svedka H. Š., ktorý bol prítomný pri vyššie uvedenom skutku
spáchanom obžalovaným, a to aj napriek nezrovnalostiam vo výpovediach v príprav-nom konaní, ktoré
boli na hlavnom pojednávaní odstránené. Rovnako svedkyňa T.M.C. C. opísala chlapca s rovnakým
oblečenímakomalvčaseskutkuobžalovaný,aktorýdržalvrukepalicuahľadalH.,resp.H..ZnalecY..Y.
V. potvrdil a odborne odôvodnil z medicínskeho hľadiska mechanizmus vzniku poranenia poškodeného

a podľa súdu dostatočne presvedčivo odôvodnil aj skutočnosť, že poškodený vzhľadom na prítomnosť
alkoholu mohol ešte nejaký čas obmedzene poškodenú nohu pri chôdzi používať. Uvedená skutočnosť
je potvrdzovaná aj výpoveďami svedkov Š. F.C.L. E. X. F.. Odvolacím súdom spochybňovaná odbornosť
znalca nebola doplneným dokazovaním preukázaná. Svedectvá príslušníkov I. T. L. T. C., L. U., R.
Q. zároveň nevylúčili prítomnosť zranenia poškodeného v čase, kedy boli nimi vykonávané služobné

úkony. Svedkyňa T. Č. nevidela skutok, ktorý je predmetom obžaloby, potvrdila však predchádzajúci
konflikt medzi obžalovaným a jeho kamarátmi a poškodeným a H. Š., ktorý sa udial vo vnútri baru
C. U. Ľ.. Zo znaleckého posudku K.. N.Č. mal súd potvrdené, že k fyzickému útoku na poškodeného
v inkriminovanom čase došlo. Súd výpovede kamarátov obžalovaného T. V. E. T. Š. vyhodnotil ako
účelové, vedené zjavnou snahou pomôcť obžalovanému, ako svojmu kamarátovi, keďže sú v zjavnom

nesúlade s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi.

Obžalovaný týmto svojim konaním po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu zločinu ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákon v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a/ Tr. zákona. Svojím konaním porušil záujem na ochrane ľudského zdravia a ochrane pokojného

občianskeho spolužitia pred závažnými útokmi narúšajúcimi verejný pokoj a poriadok.

Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b)
Tr. zákona, pretože z preukázaného správania obžalovaného počas skutku je dostatočne preukázanýzáver, že vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, t.j. záujem
štátu na ochrane zdravia, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Toto uzrozumenie mal
súd u obžalovaného z dôkazného hľadiska preukázané z povahy použitej zbrane, ktorou bola palica.

Ďalej tiež z okolností, ktoré predchádzali násilnému konaniu páchateľa, teda hádky obžalovaného s
poškodeným sprevádzanej opakovanými fackami obžalovaného a zo spôsobu vykonania útoku na
poškodeného v spojení s intenzitou sily potrebnej k spôsobeniu špirálovitej zlomeniny ľavej ihlice nad
členkom a zlomeniny zadného okraja dolného konca ľavej píšťaly, a to jediným úderom, liečenie ktorých
si vyžiadalo u poškodeného práceneschopnosť v trvaní najmenej 90 dní.

Podľa § 34 ods.1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods.4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa správy o rodinných a výchovných pomeroch obžalovaný M. L. pochádza z manželstva rodičov

T. L. E. Ľ. L.. Býva u rodičov v novostavbe rodinného domu. Rodičia zabezpečujú riadnu starostlivosť
o výchovu, výživu a všestranný vývin svojich troch maloletých detí, vrátane všetkých potrieb pre
dospelého obžalovaného. Obžalovaný podľa správy svojich rodičov rešpektuje, pomáha v domácnosti
pri starostlivosti o mladších súrodencov a na stavbe rodinného domu u príbuzných. V čase skutku bol
študentom L. I. Š.V., G.. L. XX, L., pričom z posudku školy vyplýva, že jeho študijné výsledky sú slabé

s mimoriadne vysokým počtom neospravedlnených hodín. Riaditeľ obžalovaného charakterizoval ako
problémového a konfliktného študenta, ktorý robil rozbroje medzi spolužiakmi. Z výpisu z evidencie
OÚ T., odboru všeobecnej vnútornej správy vyplýva, že obžalovaný sa od roku 2006 šesť krát dopustil
priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví a priestupkov proti majetku.
Súdne trestaný pred spáchaním skutku nebol.

Za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1 Tr. zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest
odňatia slobody v trvaní štyri až desať rokov.

Za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona umožňuje zákon uložiť páchateľovi trest

odňatia slobody až v trvaní troch rokov.

Pri zvažovaní pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností súd prihliadol na skutočnosť, že
obžalovaný síce spáchal viac trestných činov, avšak ide o konanie v jednočinnom súbehu, ktoré
nezvyšuje nebezpečnosť konania obžalovaného do tej miery, aby túto skutočnosť súd podľa § 36 písm.

h) Tr. zákona považoval za priťažujúcu. Poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného súd nezistil.
Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu
úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných

činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.
Podľa § 117 ods.1 Tr. zákona trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákona sa u
mladistvýchznižujúnapolovicu;hornáhranicazníženejtrestnejsadzbynesmieprevyšovaťsedemrokov
a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť
výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad
nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona ak súd mladistvému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloží
na skúšobnú dobu alebo mu trest odňatia slobody podmienečne odloží na skúšobnú dobu s probačným
dohľadom, zároveň určí skúšobnú dobu na jeden rok až tri roky.Súd pri rozhodovaní o úhrnnom treste za jednočinný súbeh zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.
1 Tr. zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, dospel k záveru, že na
prevýchovu obžalovaného nie je nevyhnutne potrebné uložiť trest, ktorý by bol spojený s obmedzením

jeho osobnej slobody. Súd je zároveň toho názoru, že vzhľadom na vek obžalovaného, stabilné rodinné
prostredie, z ktorého pochádza a jeho doterajšiu beztrestnosť, by bolo ukladanie trestu hoc i na dolnej
hranici zo zákona zníženej trestnej sadzby v trvaní dvoch rokov neprimerane prísne a pre dosiahnutie
účelu trestu nepotrebné. Preto súd využijúc ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona znížil trest pod dolnú
hranicu trestnej sadzby a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 17 mesiacov s podmienečným

odkladom jeho výkonu na dlhú skúšobnú dobu 24 mesiacov. Takúto dlhú skúšobnú dobu považoval
súd za potrebnú vzhľadom na priestupkovú minulosť obžalovaného, ktorá podľa názoru súdu zakladá
potrebu dlhšej kontroly na správaním sa obžalovaného v budúcnosti. Počas tejto skúšobnej doby je
obžalovaný povinný žiť riadnym spôsobom života, pod hrozbou premeny podmienečne odloženého
trestu na nepodmienečný. Len tak preukáže, že v jeho prípade aj hrozba trestu postačí nato, aby sa do
budúcna vyvaroval akéhokoľvek protiprávneho konania. V opačnom prípade súd, a to i počas plynutia

skúšobnej doby, nariadi výkon takto odloženého trestu.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, prvá veta, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie
povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže

poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Vzhľadom k tomu, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, kto odcudzil poškodenému mobilný
telefón spolu s peňaženkou a dokladmi, nebolo preto možné v tomto konaní rozhodnúť o náhrade
uplatnenej škody, vrátane náhrady škody spočívajúcej v nákladoch na zablokovanie telefónnej a

nákladoch na vybavenie dokladov. Rovnako dokazovanie súdu vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody
spočívajúcej v odhlásení zájazdu a ušlej mzdy by presahovalo potreby trestného stíhania a neúmerne
by mohlo predĺžiť trestné konanie. Súd preto odkázal poškodeného L. F. s nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom Okresného súd Prešov.