Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Humenné

Judgement was issued by JUDr. Jozef Engel

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12Cb/15/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313211211
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8313211211.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobcu K. I., nar. XX.X.XXXX, I. XXX, zastúpeného JUDr.
Slávkou Stankovou, advokátkou, Trieda SNP 36, Košice proti žalovanému MP - TRANS, spol. s r.o.,
Laborecká 1895/55, Humenné, IČO: 36497223, zastúpeného JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom,
Námestie slobody 12, Humenné, o zaplatenie 1232,13 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1232,13 eur, úroky z omeškania vo výške 8,50 %
ročne zo sumy 1232,13 eur od 18.5.2013 do zaplatenia, sumu 40,00 eur titulom paušálnej náhrady a
trovy konania vo výške 73,50 eur a sumu 402,95 eur na trovách právneho zastúpenia na účet zástupcu
žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 5.8.2013 sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1232,13
eur s príslušenstvom z dôvodu nezaplatenia faktúry č. 2013/03, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému
poskytnuté služby na základe Zmluvy o poskytovaní služieb vodiča zo dňa 1.3.2011.

Dňa 10.9.2013 súd vydal platobný rozkaz pod č.k. 11Rob/144/2013-13, v ktorom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi uplatňovanú sumu a trovy konania. V zákonom stanovenej lehote žalovaný podal proti
platobnému rozkazu odpor, v ktorom nepoprel skutočnosť, že žalobca poskytoval pre žalovaného služby
vodiča nákladného motorového vozidla s návesom na základe Zmluvy o poskytovaní služieb vodiča zo
dňa 1.3.2011 s tým, že dňa 20.3.2013 žalobca spoločne s vodičom A. poskytoval službu žalovanému
na nákladnom motorovom vozidle s návesom EČ: G.-XXXBI, predmetom ktorej bola preprava tovaru z
Gross Gerau v Nemecku do Rungis vo Francúzsku. Dňa 21.3.2013 vo večerných hodinách žalobca volal
s pánom A. zamestnancovi žalovaného A. Z. a počas týchto telefonátov bolo evidentne zjavné, že obaja
šoféri sú pod značným vplyvom alkoholu. Následne konateľka žalovaného volala obidvoch vodičov,
a taktiež počula, že žalobca aj s druhým vodičom požívali alkoholické nápoje. Predmetnú prepravu
ukončili obaja šoféri vo Zvolene, kde opätovne volali konateľku žalovaného a opätovne boli pod vplyvom
alkoholu s tým, že žalobcovi bol daný pokyn, aby v pondelok prišiel do firmy žalovaného, pretože mal
objednávku prepravy tovaru syrov do Belgicka za dojednanú sumu 1430,00 eur. Žalobca nerešpektoval
pokyn žalovaného a v pondelok sa nedostavil do žalovanej firmy a neposkytol žalovanému službu podľa
zmluvy. Z dôvodu, že žalobca nenastúpil na vykonanie prepravnej služby musel žalovaný objednanú
prepravu tovaru zrušiť. Žalobca tým vážne narušil dôveru a dobré meno žalovaného medzi špeditérmi a
spôsobil aj problémy spoločnosti JUBEMA, s.r.o., ktorá si objednala prepravu. Žalovaný v odpore ďalej
poukazoval na porušenie povinnosti žalovaného v čl. III ods. 8 a 9 Zmluvy a tvrdil, že tým, že žalobca
nevykonal prepravu spôsobil žalovanému škodu vo výške 600,00 eur, čo predstavuje zisk z predmetnej
nevykonanej prepravy, a taktiež žalobca vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 1232,13 eur.
Na základe uvedeného súd nariadil vo veci pojednávanie.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu žalobcu vyplýva, že žalobca uzavrel Zmluvu o poskytovaní služieb vodiča pre žalovaného
a na základe tejto zmluvy vykonal prepravu pre žalovaného aj v mesiaci marec 2013 s tým, že prvé
tri prepravy boli urobené bez problémov. Štvrtá preprava v mesiaci marci bola vykonaná spoločne s
pánom A. s tým, že tovar naložil pán A. v Michalovciach dňa 20.3.2013 a následne tento vyzdvihol v
I. žalobcu a obaja pokračovali do Nemecka, kde tovar vyložili. Tam mali aj prvú tzv. spánkovú pauzu
a následne pokračovali do Paríža, kde vyložili ďalší tovar a vracali sa na iné miesto vo Francúzsku za
účelom naloženia tovaru t.j. jogurtov, ktorý mali previezť do Zvolena. Nakoniec tento tovar aj do Zvolena
doviezli s tým, že žalobca uviedol, že vo štvrtok večer mu pán A. povedal, že mu volá A. Z. s tým,
že pán A. mal oznámiť žalobcovi, že mu povie, že končí. Pán A. vtedy vyšiel z auta von a žalobca
nevedel komu pán A. mal volať s tým, že ráno mu pán A. povedal, že sa rozprával S. A. Z. a že A. Z.
mal vypité. Neskôr im volala pani Z.Á. a mala sa pýtať žalobcu, či pán A. je opitý s tým, že žalobca
tvrdil, že nič nepili. Asi o 3/4-tiny hodiny nato volal pán Z. pánovi A. a poprosil pána A., aby odkázal
žalobcovi, že žalobca má ísť zo Zvolena domov, čo aj pán A. urobil, pričom žiaden dôvod neuviedol.
Žalobca preto následne v pondelok cestoval autobusom domov. Žalobca poprel skutočnosť, že by počas
cesty mali požívať alkoholické nápoje, a taktiež popieral skutočnosť, aby mu bol dávaný pokyn zo strany
žalovaného na vykonanie služobnej cesty v pondelok. Žalobca naopak tvrdil, že jednoducho oznámil
telefonicky konateľke žalovaného, že končí zmluvný vzťah so žalovaným.

Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 30.4.2014 upresnil svoje vyjadrenie v odpore proti platobnému
rozkazu a tvrdil, že uplatňuje námietku započítania do výšky uplatňovaného nároku s tým, že predmetom
započítania je pohľadávka žalovaného týkajúca sa vyúčtovanej zmluvnej pokuty vo výške 1232,13 eur.

Zástupca žalovaného v súlade s odporom proti platobnému rozkazu poukazoval na to, že žalovaný
vyúčtoval žalobcovi zmluvnú pokutu z vyfakturovanej služby tak ako to bolo dohodnuté v Zmluve, a to
čl. 7 a zároveň poukázal aj na skutočnosť, že faktúra, ktorá bola predmetom sporu, nebola žalobcom
vystavená v súlade s dohodu v zmluve.

V súvislosti so vznesenou námietkou započítania zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 30.4.2014
poukazovala na iný výklad čl. 7 Zmluvy, pričom si žalovaný vyúčtoval zmluvnú pokutu z celej
vyfakturovanej služby za mesiac marec 2013, čo je podľa žalobcu neprimeraná sankcia, pretože žalobca
vykonal v mesiaci marec štyri prepravy, ktoré aj vyúčtoval s tým, že v predchádzajúcich prepravách,
okrem poslednej, žalovaný nenamietal žiadne porušenie povinnosti zo strany žalobcu.

V súvislosti s tým zástupkyňa žalobcu navrhovala vypočuť v ďalšom konaní svedkov, a to pána A. a
pána B..

Z obsahu Zmluvy o poskytovaní služieb vodiča zo dňa 1.3.2011 vyplýva, že predmetnou zmluvou
sa žalobca ako poskytovateľ služby zaviazal poskytovať služby pre žalovaného t.j. služby vodiča
nákladného motorového vozidla s návesom a žalovaný sa zaviazal zaplatiť mu za to dohodnutú cenu.

Podľa čl. VII Zmluvy pri zavinenom porušení povinnosti poskytovateľa sa poskytovateľ zaväzuje zaplatiť
príjemcovi pokutu vo výške 100 % poskytnutej služby (vyfakturovanej služby). Právo príjemcu na
náhradu škody tým nie je dotknuté.

Z obsahu faktúry č. 2013/03 zo dňa 10.5.2013 vyplýva, že predmetnou faktúrou žalobca vyúčtoval
žalovanému poskytnuté služby za mesiac marec 2013 vo výške 1232,13 eur.

Z obsahu faktúry č. 2013/0889 zo dňa 21.5.2013 vyplýva, že predmetnou faktúrou žalovaný vyúčtoval
žalobcovi sumu 600,00 eur ako náhradu škody za ušlý zisk.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe bolo potrebné vyhovieť.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.1.2009 ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je
spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa
§ 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

Podľa § 97 ods. 1 O.s.p. odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným
návrhom.

Podľa § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju
pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ.
Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorú túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

V predmetnej veci žalobca uplatňoval nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 1232,13 eur, a to z
dôvodu nezaplatenia faktúry č. 2013/03, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté služby na
základe Zmluvy o poskytovaní služieb vodiča zo dňa 1.3.2011.

Keďže žalovaný počas konania na pojednávaní dňa 30.4.2014 vzniesol námietku započítania voči
pohľadávke žalobcu uplatňovanej v tomto konaní je zrejmé, že žalovaný týmto spôsobom teda nepoprel
dôvodnosť žaloby zo strany žalobcu, a preto súd nevykonával v podstate žiadne dôkazy a vychádzal
z dôkazov predložených žalobcom.

Vzhľadom na vznesenú námietku započítania upresnenú zástupcom žalovaného na pojednávaní dňa
30.4.2014, kedy zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný chce započítať svoju pohľadávku vo výške
1232,13 eur, ktorú predstavuje zmluvná pokuta vyúčtovaná žalovaným žalobcovi podľa čl. VII Zmluvy,
súd sa v danom prípade zaoberal teda uplatnenou námietkou započítania.

Predmetom započítania bola pohľadávka žalovaného vo výške 1232,13 eur s tým, že podľa žalovaného
išlo o zmluvnú pokutu vyúčtovanú podľa čl. VII Zmluvy t.j. 100 % poskytnutej služby.

V danom konaní je nesporné, že žalobca vyúčtoval žalovanému za mesiac marec vykonané služby
t.j. prepravy v celkovej výške 1232,13 eur s tým, že v mesiaci marci 2013 žalobca vykonal pre
žalovaného celkom štyri prepravy a žalovaný nenamietal porušenie povinnosti zo strany žalobcu v
prvých troch prepravách a spornou ostala štvrtá preprava, kedy podľa žalovaného mal žalobca porušiť
svoje povinnosti.

Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je nepochybne určenie povinnosti, ktorá má byť
zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Nato, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda
opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je dostatočné
určenie a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená.

Z obsahu Zmluvy o poskytovaní služieb vodiča zo dňa 1.3.2011, a to čl. VII vyplýva, že pri zavinenom
porušení povinností poskytovateľa sa poskytovateľ zaväzuje zaplatiť príjemcovi pokutu vo výške 100 %
poskytovanej služby (vyfakturovanej služby).

Žalovaný v súlade s týmto článkom vyúčtoval žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 1232,13 eur a
túto zmluvnú pokutu žiadal kompenzovať. Podľa názoru súdu dohoda účastníkov konania v zmluve
o zmluvnej pokute nie je platná, pretože chýba určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou
zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a taktiež podľa
názoru súdu toto dojednanie nie je dostatočne určité a zrozumiteľné, čo zakladá dôvody neplatnosti
dohody medzi účastníkmi konania o zmluvnej pokute podľa § 37 Občianskeho zákonníka.

Z týchto dôvodov súd teda dospel k záveru, že pohľadávka žalovaného nie je spôsobilá na započítanie,
a preto súd žalobe vyhovel bez vykonávania ďalších dôkazov a zamietol návrh na ďalšie dokazovanie,
pretože ďalšie dokazovanie v tejto veci výsluchmi svedkov by bolo nehospodárne vzhľadom na
neplatnosť dohody účastníkov konania o zmluvnej pokute.

Z týchto dôvodov súd teda žalobe vyhovel, priznal žalobcovi uplatňovanú sumu a zároveň súd priznal
žalobcovi aj uplatňovaný úrok z omeškania odo dňa lehoty splatnosti faktúry, a to z dôvodu, že žalovaný

sa dostal do omeškania so zaplatením faktúry. Výška úroku z omeškania bola priznaná tak ako to žalobca
uplatňoval.

Súd priznal žalobcovi aj sumu 40,00 eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky žalobcu na súde.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal trovy žalobcovi, ktorý bol v konaní
úspešný. Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 73,50
eur a trov právneho zastúpenia vo výške 402,95 eur vypočítaných podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a
to nasledovne:

- 4 úkony po 61,41 eur (prevzatie veci, podanie návrhu, vyjadrenie k odporu a zastupovanie na
pojednávaní dňa 30.4.2014),

- 2 krát paušál po 7,81 eur za úkony vykonané v roku 2013,

- 2 krát paušál po 8,04 eur za úkony vykonané v roku 2014,

- náhrada za stratu času za deň 30.4.2014 t.j. za 6 polhodín po 13,40 eur spolu 80,40 eur,

- hotové výdavky cestovné vlastným autom z Košíc do Humenného a späť dňa 30.4.2014 t.j. pohonné
hmoty 17,03 eur a náhrada cestovného 28,18 eur.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.