Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 28, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/68/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612200600
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612200600.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným
zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti
žalovanej L. Q., M.. X. XX. XXXX, trvale bytom P. B. XXX, G. C. L., zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42
176778,zastúpenéhoJUDr.AndrejomCifrom,advokátomsosídlomvLučenci,J.Kráľa5/A,ozaplatenie
7057,02 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanej s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 493,55 eura, ktoré je žalobca povinný
zaplatiť advokátovi žalovanej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 23. 1. 2012, sa žalobca domáhal voči
žalovanej 1) L. Q. a žalovanému 2) Š. Q. zaplatenia 7057,02 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške

9 % ročne zo sumy 3927,17 eura od 4. 2. 2011 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe
uviedol, že žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej
dňa 4. 2. 2011 s postupcom F. Ú. Q., a. s.. F., a. s. a žalovaní uzatvorili dňa 7. 7. 2006 zmluvu k
úverovému účtu alebo k číslu zákazníka 5022765621, na základe ktorej banka poskytla žalovaným úver.
Nakoľkožalovaníneplnilisplátkyúveruriadneavčas,jehoprávnypredchodcavypovedalzmluvuoúvere
a vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia predstavovala dlžná suma 7057,02
eura a pozostávala z istiny vo výške 3927,17 eura, riadneho úroku vo výške 2464,82 eura, úroku z

omeškania vo výške 596,93 eura a poplatkov vo výške 68,10 eura. Úrok z omeškania si uplatňuje dňom
nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 6. 5. 2013, žalobca uviedol, že výpoveďou zmluvy nedisponuje.
Dňa 17. 7. 2006 uzatvoril pôvodný veriteľ so žalovaným zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na základe
ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 4680,34 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť v 60-tich
mesačných splátkach vo výške 121,15 eura, počnúc dňom 17. 8. 2006, s konečnou splatnosťou úveru

17. 7. 2011. V zmluve si účastníci zmluvy dojednali poplatok za poskytnutie úveru vo výške 24,90 eura,
poplatok za prvú upomienku vo výške 6,64 eura a poplatok za každú ďalšiu upomienku vo výške 33,19
eura, poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 1,33 eura mesačne a poplatok za poistenie úveru vo
výške 3,29 eura mesačne. Žalovaný čerpal peňažné prostriedky vo výške 4680,34 eura, pričom na istinubola započítaná suma vo výške 753,17 eura. Neuhradená istina preto predstavuje 3927,17 eura. Úrok
vo výške 2464,82 eura bol vyčíslovaný v úrokovej sadzbe 18,9 % ročne. Bol vypočítaný z neuhradenej
istiny ku dňu omeškania vo výške 3927,17 eura za obdobie od 18. 10. 2007 do 14. 2. 2011. Úrok z

omeškania vo výške 596,93 eura bol vypočítaný z nezaplatenej istiny vo výške 3927,17 eura vo výške 5
% ročne za obdobie od 1. 2. 2008 do 14. 2. 2011. Pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy podaním zo dňa 27.
12. 2007, pričom ku splatnosti pohľadávky došlo ku dňu 31. 1. 2008. Poplatky boli účtované v celkovej
výške 186,91 eura, žalovaný uhradil spolu 118,93 eura, preto zostala neuhradená suma 68,10 eura.
Poplatky pozostávajú z poplatkov za vedenie úverového účtu vo výške 24,94 eura (1,33 eura x 16 a 1,83

eura x 2), poplatkov za poistenie úveru vo výške 75,67 eura (23 x 3,29 eura), poplatku za upomienku vo
výške 86,30 eura (3 x 6,64 eura a 2 x 33,19 eura). Žalovaný uhradil na poplatok za vedenie úverového
účtu 23,11 eura, na poplatok za poistenie úveru 49,35 eura a na poplatok za upomienky 46,47 eura.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 25. 4. 2014, žalobca uviedol, že ku dňu zosplatnenia úveru
predstavovala výška úroku 218,55 eura, vyčíslená v úrokovej sadzbe 18,9 % ročne z istiny vo výške

3927,17 eura za obdobie od 18. 10. 2007.

Vedľajší účastník na strane žalovanej vo vyjadrení zo dňa 15. 4. 2014 uviedol, že zmluva, uzavretá
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými dňa 7. 7. 2006, nespĺňala náležitosti zákona
o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahovala obligatórnu náležitosť, a to ročnú percentuálnu

mieru nákladov. Z uvedeného dôvodu sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Poukázal tiež na to, že veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Právny predchodca žalobcu od zmluvy odstúpil
podaním zo dňa 27. 12. 2007, pričom splatnosť pohľadávky bola stanovená ku dňu 31. 1. 2008.
Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. Nakoľko žaloba bola podaná dňa 23. 1. 2012,

vzniesol námietku premlčania, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov
konania.

Uznesením zo dňa 6. 2. 2014, č. k. 10C/68/2012-64, bolo konanie voči žalovanému 2) zastavené,
nakoľko pred začatím konania zomrel.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie
v neprítomnosti žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, ktorým bolo predvolanie na súdne
pojednávanie riadne a včas doručené, pričom svoju neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnili
včas a dôležitými dôvodmi a boli zastúpení svojimi zástupcami. Súd preto vo veci konal a rozhodol v ich

neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvajú.
Úrok si uplatňujú vo výške 18,9 % ročne. Úrok z omeškania bol vyčíslený v sadzbe 5 % ročne, od 1.
2. 2008 do 14. 2. 2011, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru do postúpenia pohľadávky. K

splatnosti úveru došlo mimoriadne, formou výpovede, dňa 31. 1. 2008, tak ako to vyplýva z prílohy k
zmluve o postúpení pohľadávok. Poukázal na to, že zmluvný vzťah bol skončený výpoveďou ku dňu 31.
1. 2008, pričom premlčanie sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Právna zástupkyňa žalovanej a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej na súdnom pojednávaní

vzniesla námietku premlčania aj za žalovanú. Poukázala na to, že hoci v zmluve sa uvádza, že je
uzavretá podľa Obchodného zákonníka, uvádza sa aj, že je uzavretá podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch. Preto je potrebné na premlčanie aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Poukázala na
to, že v zmluve absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, preto sa považuje za bezúročnú
a bez poplatkov. Žalobca sám tvrdil, že k predčasnej splatnosti úveru došlo 31. 1. 2008 a keďže žaloba

bola podaná 23. 1. 2012 žalovaný nárok je premlčaný. Keďže žalobca nedisponuje listinným dôkazom
preukazujúcim odstúpenie od zmluvy, je sporné, či došlo k odstúpeniu alebo k výpovedi. Preto majú za
to, že od zmluvy odstúpil. Navrhol žalobu zamietnuť.

Žalovaná pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že úver vo výške 141.000 Sk jej poskytnutý bol.

Poplatok za vedenie úverového účtu asi bol dojednaný. Výpoveď zo strany F. Ú. Q. jej doručená bola,
mohlo to byť v decembri 2007. Pripustila, že zaplatila spolu 15 splátok. Žalovaná suma je dosť vysoká,
narástli tam aj úroky. Dohodu o splátkach a uznaní dlhu podpísala. Ten pán sa ponáhľal, nebolo jej jasné,
o čo sa jedná. Vedela, že uznáva dlh, ktorý ešte má, bolo jej zrejmé, že sa jedná o uznanie dlhu. Toľkovšak dlžiť už nemôže, keďže dlh splácala, mala by splácať menej. Poberá invalidný dôchodok vo výške
96 eur mesačne a vdovský dôchodok vo výške 220 eur mesačne. Nájomné platí 122 eur, elektriku 91 eur
mesačne. Býva so synom, ktorý pracuje, má príjem 300-400 eur mesačne, z ktorého sú mu vykonávané

exekučné zrážky, takže dostáva 120-200 eur mesačne. Majetok nevlastní.

Okrem výsluchu žalovanej súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to zmluvou o
poskytnutí flexipôžičky, žiadosťou o flexipôžičku, Všeobecnými obchodnými podmienkami F., a. s.
na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám-občanom, zmluvou o postúpení pohľadávok

vrátane prílohy k zmluve, poštovým podacím hárkom, prehľadom histórie transakcie na úverovom účte,
úmrtným listom Š. Q., dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, oznámením o
splnení obchodných podmienok pre čerpanie flexipôžičky, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, sp. zn. 6D/1542/2009, zistiac nasledovný skutkový stav:

Žalovaná a jej manžel Š. Q. ako spoludlžníci a F. Ú. Q., a. s. ako veriteľ uzatvorili dňa 17. 7. 2006 zmluvu

o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej bol dlžníkom poskytnutý úver vo výške 141.000 Sk, s lehotou
splatnosti 60 mesiacov, výškou úrokovej sadzby 19,9 % ročne a výškou mesačnej splátky 3649,86
Sk. Účastníci zmluvy si zároveň dojednali poplatok za poskytnutie úveru 750 Sk, poplatok za prvú
upomienku 200 Sk, poplatok za vedenie úverového účtu 40 Sk mesačne, poplatok za poistenie úveru
99 Sk mesačne, poplatok za ďalšiu upomienku 1000 Sk. Pôžička bola poskytnutá dlžníkom na základe

žiadosti o flexipôžičku zo dňa 17. 7. 2006. Dlžníkom bolo bankou oznámené splnenie obchodných
podmienok pre čerpanie flexipôžičky dňa 17. 7. 2006.

Dňa 14. 2. 2011 uzatvorila F. Ú. Q., a. s. ako postupca a žalobca ako postupník zmluvu o postúpení
pohľadávok, predmetnom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovanej a Š. Q. v celkovej výške

7057,02 eura, pozostávajúcej z istiny vo výške 3927,17 eura, úroku vo výške 2464,82 eura, úroku z
omeškania vo výške 596,93 eura a poplatkov vo výške 68,10 eura. Podľa údaju v prílohe k zmluve o
postúpení pohľadávok, nastala splatnosť pohľadávky k 31. 1. 2008.

Š. Q. zomrel dňa 1. 11. 2009. Pohľadávka žalobcu v rámci dedičského konania nebola vyporiadavaná.

Dedičmi po nebohom boli L. Q., L. D. J. Š. Q., ktorí dedičstvo nadobudli každý v 1/3-ine a podľa pomeru
k hodnote nadobúdanému majetku nadobudli aj pasíva.

Dňa 23. 10. 2011 podpísala žalovaná so žalobcom dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku, v ktorej uznala čo do dôvodu a výšky záväzok voči žalobcovi, vzniknutý na základe zmluvy

uzatvorenej s pôvodným veriteľom F., a. s. na základe zmluvy zo dňa 17. 7. 2006, kde dlžná suma
pozostáva z istiny vo výške 3927,17 eura a príslušenstva podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie
vo výške 150 eur. V článku 3) Dohody, označenom ako „Forma splatenia záväzku“, bod 3.1. je uvedené,
že osoby uvedené v zmluve vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.

januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12.
2007 (ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, nakoľko
žalovaná a vedľajší účastník na strane žalovanej vzniesli námietku premlčania, ktorú súd považoval za
dôvodnú. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že F. Ú. Q., a. s. ako veriteľ a žalovaná
a Š. Q. ako spoludlžníci uzatvorili dňa 17. 7. 2006 zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na základe
ktorej bol dlžníkom poskytnutý úver vo výške 141.000 Sk, ktorý sa zaviazali splatiť 60-timi mesačnými

splátkami vo výške 3649,86 Sk. Keďže zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľmi,
jednalo sa o zmluvu spotrebiteľskú. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy sa jednalo o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú zo zmluvy
o postúpení pohľadávok, uzatvorenej medzi F. Ú. Q., a. s. a žalobcom dňa 14. 2. 2011, predmetom
ktorej bol aj postúpenie žalovanej pohľadávky. Nakoľko žalovaná a vedľajší účastník na jej strane

vzniesli námietku premlčania, súd skúmal, kedy sa stala pohľadávka splatnou a či žalovaný nárok bol
uplatnený na súde v priebehu plynutia premlčacej doby. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka sa dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda je trojročná. Medzi
účastníkmi konania nebol sporný dátum splatnosti žalovanej pohľadávky, ktorý vyplynul aj z prílohy k

zmluve o postúpení pohľadávok. Podľa tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná a vedľajší účastník na strane
žalovanej nespochybnili, pohľadávka žalobcu sa stala splatnou dňa 31. 1. 2008. Sporný bol právny
dôvod, na základe ktorého došlo k splatnosti pohľadávky. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že jeho právny
predchodca zmluvu vypovedal. Rovnako na súdnom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že
k splatnosti úveru došlo na základe výpovede, k 31. 1. 2008. V doplnení žaloby však žalobca tvrdil, že

pôvodný veriteľ od zmluvy odstúpil podaním zo dňa 27. 12. 2007. Vzhľadom na dĺžku premlčacej doby,
dátum splatnosti dlhu, ktorý nebol medzi účastníkmi sporný a dátum uplatnenia nároku na súde, súd
nepovažoval za hospodárne vykonávať ďalšie dokazovanie na preukázanie právneho dôvodu splatnosti
dlhu keď, navyše, žalobca súdu oznámil, že výpoveďou zmluvy nedisponuje. Keďže k premlčaniu dlhu
došlo uplynutím trojročnej premlčacej doby, t. j. 31. 1. 2011 a žaloba bola na súde podaná dňa 23. 1.

2012, je žalovaný nárok premlčaný. Žalovaná síce dňa 23. 10. 2011 podpísala dohodu o splátkach a
uznaní záväzku, avšak v tom čase už bol jej dlh premlčaný. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon
zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. Na nastúpenie právnych účinkov
uznania dlhu je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodu a výšky.
Uznaný môže byť aj dlh premlčaný, takéto uznanie však zakladá právnu domnienku existencie dlhu v

čase uznania len vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, o jeho premlčaní vedel. Z vykonaného dokazovania
súd nemal preukázané, že žalovaná v čase uznania dlhu o jeho premlčaní vedela. Naopak, pri výsluchu
na pojednávaní uviedla, že jej nebolo jasné, o čo sa jedná, vedela len, o aký dlh za jedná. Z uvedeného
vyjadrenia žalovanej nie je možné vyvodiť jej vedomosť o premlčaní dlhu v čase podpisu dohody.Navyše, súd považoval dojednanie, uvedené v článku 3.1 dohody za absolútne neplatné, z dôvodu jeho
rozpornosti s dobrými mravmi. Vyhlásenie o vedomosti dlžníka o premlčaní dlhu je v dohode obsiahnuté
včlánku3),označenomako„Formasplateniazáväzku“.Vyhlásenieovedomostiopremlčanídlhujevšak

jednoznačne úplne iný inštitút ako forma splatenia záväzku, nemá s formou splatenia záväzku žiadnu
súvislosť, zvlášť, keď uznanie záväzku bolo upravené v samostatnom článku 2. Navyše, vyhlásenie je
zaradené na konci ustanovenia o výške splátok a dátume splácania dlhu (ktoré dokonca nie sú ani
vyplnené), kde pozornosti spotrebiteľa môže uniknúť. Takéto umiestnenie vyhlásenia o vedomosti o
premlčanídlhu,ktorémázávažnéprávnenásledkyvmajetkovejsférespotrebiteľa,jerozpornésdobrými

mravmi a následkom toho neplatné.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

V súlade so zákonným ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd v konaní v plnom

rozsahu úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia
podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov vo výške 493,55 eura, a to tarifnú odmenu za 2 úkony právnej
služby - prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 237,34 eura a účasť na súdnom pojednávaní dňa 28.
4. 2014 vo výške 118,67 eura, keďže išlo o spoločný úkon pri zastúpení dvoch osôb, a to aj vedľajšieho

účastníka na strane žalovanej (§ 13a ods. 1 písm. a/, d/ citovanej vyhlášky v spojení s § 10 ods. 1 a
§ 13 ods. 2 citovanej vyhlášky), režijný paušál k 2 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2014, a
to k prevzatiu a príprave zastúpenia vo výške 8,04 eura a k účasti na súdnom pojednávaní dňa 28. 4.
2014 vo výške 1-ice, t. j. 4,02 eura, keďže išlo o spoločný úkon pri zastúpení dvoch osôb, (§ 16 ods. 3
citovanej vyhlášky), náhradu cestovných výdavkov za účasť na súdnom pojednávaní dňa 28. 4. 2014

vo výške 1-ice celkových výdavkov vo výške 86,43 eura, t. j. 43,22 eura (keďže išlo o spoločný úkon pri
zastúpení dvoch osôb) na trase Lučenec- Liptovský Mikuláš a späť, spolu 320 km, pri použití osobného
motorového vozidla substitučného právneho zástupcu žalovanej značky Opel Vectra, evidenčné číslo
LC096BK (§ 15 písm. a), § 16 ods. 4 uvedenej vyhlášky v spojení s § 7 zákona číslo 283/2002 Z.
z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov), a to základnú náhradu 0,183 eura x 320

km, t. j. 58,56 eura a náhradu za spotrebované pohonné látky 320 km x 6,5 l/100 km (spotreba) x
1,34 eura/l (cena paliva), t. j. 27,87 eura a DPH 20 % z priznanej tarifnej odmeny, režijného paušálu
a náhrady cestovných výdavkov, t. j. zo sumy 411,29 eura, čo činí 82,26 eura. Nakoľko žalovaná
bola zastúpená advokátom, súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania advokátovi
žalovanej.Súdnepriznalžalovanejnáhraduzastratučasu,nakoľkocestanasúdnepojednávanienebola

vykonaná advokátom, ale advokátskym koncipientom, ktorý je zamestnancom advokáta žalovaného.
Advokátsky koncipient teda pri ceste na súdne pojednávanie plní svoje pracovné povinnosti v rámci
pracovnej cesty, na ktorú bol ako zamestnanec vyslaný. Advokátovi prislúcha náhrada za stratu času v
zmysle § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky preto, že počas cesty nemôže vykonávať iné povinnosti. Počas
cesty advokátskeho koncipienta na súdne pojednávanie však advokátovi ako jeho zamestnávateľovi

strata času nevzniká.

Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Vedľajší účastník
na strane žalovanej je občianskym združením, predmetom činnosti ktorého, podľa predložených
stanov združenia, je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane

spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských
sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník preto, vzhľadom na základný cieľ činnosti, za
účelom ktorého bol zriadený, musí byť spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi relevantnú právnu pomoc v
súdnych konaniach. Skutočnosť, že vedľajší účastník bol zriadený s cieľom ochrany práv spotrebiteľa
predpokladá, že má zabezpečený dostatočný odborne spôsobilý personál na výkon činnosti, za účelom

ktorej vznikol, a preto sú trovy konania, ktoré mu vznikli tým, že sa v súdnom konaní dal zastupovať
advokátom,neúčelnevynaložené.Vobčianskomsúdnomkonanísúdmôžepriznaťúčastníkovilenprávo
na náhradu účelne vynaložených trov konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd trovy konania,pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, uplatnené vedľajším účastníkom na strane žalovanej,
nepovažoval za vynaložené účelne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.