Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 9, 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 6C/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713200655
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7713200655.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce samosudkyňou Mgr. Agátou Štefaničovou v právnej veci žalobkyne Y.a účasti

vedľajšieho účastníka Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov, so sídlom Škultétyho 3, 040 01
Košice zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom Škultétyho 3, 040 01 Košice
proti žalovanému Rapid life poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, 040 01 Košice, IČO: 31 690 904,
zastúpeného JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom Nemcovej 22, 040 01 Košice o zrušenie
rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

I. Súd p r i p ú š ť a vstup vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne Ochrana spotrebiteľom a
vlastníkom bytov do konania.

II. Návrh žalovaného na prerušenie konania zo dňa 7.4.2014 z a m i e t a.

III. Z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na ulici Alžbetinej 41 v Košiciach
sp.zn. 2Co/3239/2012 zo dňa 19.1.2012.

IV. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

V. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia 261,79 Eur
na účet jeho právneho zástupcu, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným súdu 15.1.2013 domáhala proti žalovanému zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Uviedla, dňa 19.1.2012 Arbitrážny súd Košice so sídlom Alžbetina 41 v
Košiciach rozsudkom pod sp.zn. 2C/3239/2012 jej uložil, aby zaplatila žalobcovi sumu 61,74 Eur a
trovy rozhodcovského konania 276,00 eur, alebo v lehote 5 dní podala proti rozhodnutiu odpor. Žalovaný
ako žalobca v rozhodcovskom konaní v žalobe uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu zakladá

rozhodcovská dložka uvedená v časti XV. poistných podmienok. Aj rozhodcovský súd v rozhodnutí
udáva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalovaného s tým, že tejto ju
nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku podpísať. Spolu s rozhodnutím jej bolo doručené
upovedomenie o začatí konania a návrh na začatie konania. Namietala, že rozhodcovská doložka,
ktorú podpísala pri uzavretí poistnej zmluvy nebola individuálne dojednaná, ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku,pretojeprávomocrozhodcovskéhosúduvylúčená.Uviedla,žežalovanýnávrhomnazačatie
konania pred rozhodcovským súdom uplatnil údajný nárok, ktorý mu mal vzniknúť titulom osobitnej

pohľadávky, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia. Žalovaný ani
nešpecifikoval, aké náklady mu vznikli. Nemožno po žalovanej spravodlivo požadovať, aby po viac ako 6
rokoch platila údajné náklady žalovaného na uzavretie poistenia. Z oznámenia žalovaného z 17.9.2009
vyplýva, že ten ku dňu zániku poistenia neevidoval voči žalobkyni žiadne pohľadávky. Žalobkyňa sanemala možnosť riadne vyjadriť v konaní pred rozhodcovským súdom. Mala len 5 dňovú lehotu od
doručenia rozsudku. Je nemožné očakávať, aby sama dokázala kvalifikovane brániť svoje právo v
konaní a zabezpečiť si v tejto lehote právnu pomoc. Žalobkyni bolo tak odňaté právo konať pred

súdom a tak riadne si obhájiť svoje práva. Dojednanie rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských
zmluvách spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a sú považované za neprijateľné, a preto neplatné. Podľa článku 3 ods. 1 smernice 93/13/
EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje sa nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe

zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti.
Súdy svojou judikatúrou už ustálili, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné
a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľkosť

rozhodcovského súdu.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že tvrdenia žalobkyne o neprijateľnosti, resp. neplatnosti
rozhodcovskej doložky sú nepravdivé. Doložka bola dojednaná individuálne, nie je preto neprijateľnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluvy, a preto je platná. Doložka bola uzavretá v rámci poistnej

zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 28.11.2007, ktorej súčasťou sú všeobecné poistné
podmienky žalovaného zo dňa 21.5.2007. Všeobecné poistné podmienky žalobkyňa vlastnoručne a
osobitne podpísala. Rozhodcovská doložka bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu
VPP. Žalobkyňa má mylnú predstavu, že rozhodcovská doložka sa nachádza v čl. XV. VPP s
názvom „Rozhodcovské konanie“. Rozhodcovská doložka bola dojednaná osobitne v samotnom závere

oddelením od ostatného textu. Doložka bola žalobkyni pri uzatváraní zmluvy vysvetlená tretím
subjektom - finančným agentom, o čom existuje záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej
zmluve.

Vedľajší účastník žiadal rozhodcovský rozsudok zrušiť pre neplatnosť rozhodcovskej doložky, pretože

táto nebola individuálne dohodnutá. Nebola preto daná právomoc rozhodcovského súdu na konanie.

Žalovaný ďalej namietal skutočnosť, že súd akceptoval návrh podaný osobu, ktorá nebola aktívne
legitimovaná ako splnomocnený právny zástupca. Žaloba bola podaná Občianskym združením, za ktoré
koná dr. R. a toto v zastúpení JUDr Darinou Solárovou, advokátkou, žaloba však bola podpísaná JUDr.

Pajtášovou, koncipientkou advokátky. Žalovanému tiež nie je jasné, akým spôsobom došlo k zmene
procesného postavenia združenia z pozície zástupcu navrhovateľky do pozície vedľajšieho účastníka.
Podľa názoru žalovaného lehota 30-dní márne uplynula a nie je možné ju prinavrátiť, pretože žalobu
podpísala iná osoba než žalobca.

Žalovaný podaním zo dňa 7.4.2014 žiadal aj o prerušenie konania do právoplatného ukončenia konania
Ústavného súdu RVP 5052/2012 vzhľadom na to, že v tomto konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať
pre toto súdne konanie.
Predmetom rozhodovania veci RVP 5052/2012 je uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cbo/1/2012 zo dňa
21.3.2012, v ktorom Najvyšší súd SR rozhodol o procesnej forme o odmietnutí dovolania. Napriek tomu

vyslovil v odôvodnení uznesenia o odmietnutí dovolania aj závery meritórnej povahy nemajúce žiaden
vzťah ku dôvodom odmietnutia dovolania, keď uviedol, že v preskúmavanej veci súdy v exekučnom
konaní správne konštatovali neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky. Podľa už
publikovaných názorov Ústavného súdu, ak Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania sa meritórne
vecou nezaoberal a dovolanie odmietol, potom nemohol ani meritórne formulovať závery nižších súdov.

Pokiaľ tak konal, porušil práva účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, a právo
účastníka na spravodlivý proces podľa článku 6 dohovoru. Z nálezov Ústavného súdu vyplýva, že
ak sa súd odmietne na podklade dovolania meritom veci zaoberať z procesných dôvodov, nie je so
spravodlivým procesom súladný taký postup súdu, v ktorom sa v skutočnosti v odôvodnení odmietnutia
meritom veci zaoberá a vyslovuje meritórne právne závery.

Súd návrh žalovaného na prerušenie konania do ukončenia konania Ústavného súdu vedeného pod
RVP 5052/2012 zamietol, pretože tento návrh považoval za nedôvodný.Podľa § 109 ods. 2 pím. c) O.s.p., súd môže konanie prerušiť ak prebieha konania, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Súd nevidí súvis rozhodovania Ústavného súdu s týmto konaním. Z citovaných rozhodnutí Ústavného
súdu aj z citovaných vyjadrení žalovaného vyplýva, že ide o konanie, ktoré bude posudzovať otázku
práva dovolacieho súdu vyjadrovať sa o merite prejednávanej veci, ak dovolanie smeruje proti
rozhodnutiamzprocesnýchdôvodu.VtomtokonanípodľanázorusúduvýsledokrozhodnutiaÚstavného
súdu nemá žiadny vplyv na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pretože toto je samostatným

konaním posudzovaným v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní, a preto súdu nie je celkom jasné,
aký vplyv by prípadné rozhodnutie Ústavného súdu o porušení práva žalovaného na spravodlivý
proces malo vplyv na riadnu prieskumnú činnosť pri zrušení rozhodcovského rozsudku v intenciách
zákona v rozhodcovskom konaní. Súd návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku posudzoval prísne
v intenciách Zákona o rozhodcovskom konaní a vecnou správnosťou záverov rozhodcovského súdu sa
nezaoberal.

Žalovaný tiež namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania. Poukázal, že združenie vstúpilo do
konania bez písomného súhlasu, resp. splnomocnenia osoby na strany, ktorej do konania vstúpilo.
Poukázal, že predmetom činnosti združenia je ochrana práv spotrebiteľa, a preto na takto vymedzený
predmet činnosti spotrebiteľského združenia je odôvodnený predpoklad, že spotrebiteľské združenie

disponuje takými znalosťami, ktoré umožňujú hájiť záujmy spotrebiteľov na zodpovedajúcej úrovni,
avšak ak sa spotrebiteľské združenie nechalo zastúpiť advokátom, možno mať pochybnosť o tom, či je
z hľadiska odborného spôsobu plniť tento účel v konaní.

Súd vstup vedľajšieho účastníka do konania pripustil, pretože na rozdiel od žalovaného zastáva

názor, že žaloby o zrušenie rozhodcovských rozsudkov sú spormi spotrebiteľskými, pretože možnosť
domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku súd považuje za jeden z prostriedkov ochrany práv
spotrebiteľa. Preto účasť vedľajšieho účastníka v tomto konaní je prípustná. Toto právo mu vyplýva
priamo z ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., pretože táto zákonná úprava priamo odkazuje aj na
orgány, ktoré vykonávajú ochranu práv spotrebiteľa. V prípade vstupu do konania takéhoto vedľajšieho

účastníka nie je potrebné preukazovať ani právny záujem na výsledku konania, ako to predpokladá u
vedľajšieho účastníka ustanovenie § 93 ods. 1 O.s.p. a nie je podmienené ani súhlasom účastníka,
na ktorého strane vystupuje. Podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, na ochranu práv spotrebiteľa je
možné zriadiť združenie(§ 3 ods. 4 zákona). Podľa ustanovenia § 25 tohto zákona, združenie môže
byť účastníkom súdneho konania, ak je ochrana práv spotrebiteľa hlavnou náplňou jeho činnosti a

ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. umožňuje takémuto subjektu vystupovať v občianskom súdnom konaní
aj v postavení vedľajšieho účastníka. Podľa stanov združenia, jeho cieľom je kolektívna ochrana
spotrebiteľov, podávanie žalobných návrhov na ochranu spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v
občianskom súdnom konaní ako aj vstup do konaní ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 zák. č.
99/1963 Zb. Nie je preto žiadny zákonný dôvod na to, aby vstup takéhoto účastníka do konania nebol

pripustený.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 28.11.2007 poistnú zmluvu, v rámci ktorej mali v časti XV. dohodnuté,
že všetky spory vzniknuté z poistného vzťahu budú riešiť v rámci rozhodcovského konania. Tieto
dojednania boli potvrdené aj v osobitných zmluvných dojednaniach k poistnej zmluve, ako oddelenou
samostatnou časťou a to tak, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň
svojimpodpisomsamostatnesvojuvôľuvprípadevznikuakéhokoľveksporumedzizmluvnými stranami,

že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti týchto všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápali zmluvné
strany ako rozhodcovskú doložku.
Z rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice bolo zistené, že rozhodcovským rozsudkom č.
2C/3239/2012 žalobkyňa bola zaviazaná zaplatiť žalovanému do 5.dní od doručenia rozsudku peňažnú

sumu 61,74 EUR a trovy rozhodcovského konania 276,00 EUR na účet žalobcu, alebo v tej istej lehote
podať odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva,
že rozhodcovský súd predtým, ako sa začal zaoberať meritom veci preskúmal svoju právomoc a
príslušnosť na konanie vo veci samej, a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná, pretože zčasti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie všetkých
sporov Arbitrážny súd Košice a rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalobkyne. V
poučení k rozhodcovskému rozsudku je uvedené, že je možné proti nemu podať opravný prostriedok,

ktorý v predmetnom skrátenom konaní je odpor, ktorý musí podať v lehote 5.dní od doručenia tohto
rozhodcovského rozsudku. V poučení je ďalej uvedené, že podmienkou prihliadania na odpor je
zaplatenie súdneho poplatku za podanie odporu, ktoré je 72,00 EUR. Poplatok je splatný s podaním
odporu, a je možné ho hradiť len peňažnou sumou poukázanou sumou na účet arbitrážneho súdu
Košice. Poučenie obsahuje aj ustanovenie § 41 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z.z., ktorou je žaloba o

zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a) až j) a to k lehote 30 dní
od doručenia rozhodcovského rozsudku.
Zkópiearbitrážnehospisu2C/3239/2012bolozistené,ževjanuári2012podalžalovanýnávrhnazačatie
konania proM. a žiadal, aby súd rozhodol o jej povinnosti zaplatiť mu pohľadávku 61,74 EUR a trovy
konania 276,00 EUR. Arbitrážny súd dňa 4.1.2012 písomne potvrdil prijatie návrhu o spore pod sp.zn.
2C/3239/2012 a 9.1.2012 vydal upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom. Súčasťou

spisu je aj rokovaní poriadok súdu vrátane povinnosti týkajúcich sa poplatkových úkonov účastníka
konania. Dňa 19.1.2012 vydal súd rozsudok, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 18.12.2012.

Žalobkyňa pred súdom vypovedala, že rozhodnutie rozhodcovského súdu prevzala 18.12.2013.
Obsahom zásielky bol rozsudok, rokovací poriadok a upovedomenie o začatí konania. Ako neodborník

sa v doručenej pošte nevyznala, preto hľadala pomoc cez internet. Vyhľadala občianske združenie,
vedľajšieho účastníka a požiadala ich o pomoc. Vysvetlili jej možnosti ochrany proti rozsudku, pričom
jednou z nich bolo podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom. V tomto smere jej
pomoc poskytnutá bola a dňa 15.1.2013 na súde podala žalobu. Namietal platnosť rozhodcovskej
doložky, pretože nebola dohodnutá individuálne. Namietala aj rovnosť účastníkov rozhodcovského

konania, pretože ako laik v stanovenej lehote 5 dní na podanie opravného prostriedku nebola schopná.
Išloorozsiahlepodania,napr.rokovacíporiadok,pretotonemôžepovažovaťzarovnakúmožnosťoboch
účastníkov sa kvalifikovane brániť a vyjadrovať k predmetu konania. Naviac ak žalobca bol zastúpený
advokátom.

Vedľajší účastník na pojednávaní uviedol, že žaloba bola podaná podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm.
c) a g) Zákona v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná aspoň
z toho dôvodu, že napriek tomu, že žalobkyňa podpísala osobitné zmluvné dojednania, podpísala aj
všeobecné poistné podmienky. To , že všeobecné poistné podmienky sú súčasťou poistnej zmluvy
vyplýva aj zo samotnej poistnej zmluvy, kde priamo podpisom navrhovateľky ako poistníka je uvedené,

že súčasťou poistnej zmluvy sú aj všeobecné poistné podmienky. Jedná sa o štandardnú formulárovú
zmluvu, ktorú nemala možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Podľa jeho názoru bola porušená zásada
rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a to z toho dôvodu, že v jednej obálke v jeden deň bol
žalobkyni doručený návrh na začatia rozhodcovského konania, upovedomenie o začatí rozhodcovského
konania aj samotný rozhodcovský rozsudok. Arbitrážny súd rozhodoval výlučne na základe listinných

dôkazov predložených žalovaným. To, že sa jedná o skrátené konanie a žalovaný ho porovnáva s
konaním podľa § 172 O.s.p., žalovaný porovnáva neporovnateľné. Podľa ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku má odporca 15 dní na podanie odporu. Pričom v tomto prípade bola lehota 5 dní ,
a je ťažko možno očakávať od laika, aby si našiel tak v krátkej lehote kvalifikovanú pomoc. Čo sa
týka námietky zmeny procesného postavenia, žalobkyňa na dnešnom konaní doručila žalobu opatrenú

vlastnoručným podpisom, jedná sa o odstrániteľnú vadu konania.

Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý

podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa§ 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40

písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinnému, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Súd návrh žalobkyne preskúmal v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní a

dospel k záveru, že návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku je dôvodný. V prvom rade súd
zisťoval, či žalobný návrh bol podaný v 30-dňovej lehote tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 41 ods.
1 zákona. Z vyjadrenia žalobkyne i z rozhodcovského spisu vyplýva, že žalobkyňa prevzala rozsudok
18.12.2012. Žaloba bola na súd doručená 15.1.2013, preto bola podaná v zákonom stanovenej 30-
dňovej lehote. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, že lehota 30 dní márne uplynula, pretože návrh

podala neoprávnená osoba, s týmto názorom sa súd nestotožňuje. Žalobkyňa je v návrhu doručenom
súdu 15.1.2013 označená ako účastníčka konania v postavení navrhovateľky. Aj z jej vyjadrenia pred
súdom vyplýva, že odbornú pomoc vyhľadala práve z dôvodu, že chcela podať návrh na zrušenie
rozhodcovského rozsudku a že ide o jej vôľu, a nie o svojvôľu tretích osôb. Ak došlo k vade pri
podávaní návrhu spočívajúcu v podpise žalobného návrhu, ide o odstrániteľný nedostatok podmienky

konania podľa ustanovenia § 104 ods. 2 o.s.p. Žalobkyňa túto vadu odstránila predložením vlastnoručne
podpísanej žaloby. Účinky návrhu na začatie konania nastávajú doručením návrhu na súd, aj keď návrh
má vady. Ich následné odstráňovanie nemá vplyv na plynutie hmotnoprávnych lehôt určených napríklad
na podanie návrhu, ako tomu bolo aj v prípade návrhu žalobkyne a nemôžu byť dôvodom na zamietnutie
návrhu. To isté sa týka aj procesného postavenia vedľajšieho účastníka. Tento vstúpil do konania z

vlastného podnetu dňa 13.3.2013 vyjadrením k veci, aj keď podanie neoznačil ako vstup do konania,
ale označil sa za vedľajšieho účastníka. Podania adresované súdu sa posudzujú podľa jeho obsahu,
nie podľa ich formálnych či neformálnych náležitostí. Nedostatok formy sa vedľajšiemu účastníkovi
vyčítať dá, najmä ak je zastúpený advokátom, znovu to však nemôže privodiť ten následok, že sa s ním
ako vedľajším účastníkom nebude konať. Aj sama žalobkyňa na pojednávaní potvrdila, že si želá, aby

združenie ako vedľajší účastník v konaní vystupovalo, preto súd nemal dôvod s vedľajším účastníkom
nekonať. Podanie vedľajšieho účastníka zo dňa 13.3.2013, ktorým sa k žalobe vyjadroval, žalovanému
doručené bolo, preto o jeho účasti v konaní informovaný bol.Ďalej súd pristúpil k posudzovaniu žalobného návrhu z hľadiska dôvodov, pre ktoré Zákon o
rozhodcovskom konaní umožňuje podať na súde žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Zo
žalobného návrhu, ale najmä z vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že si uplatnila dôvody uvádzané v

ustanoveniach § 40 ods. 1 písm. c) a g), to znamená namietala platnosť rozhodcovskej doložky a
porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Uplatnila si teda dôvody, pre ktoré
zákon umožňuje podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa namietala aj vecnú
správnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu. V rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku
súd vecnú správnosť rozhodnutia posudzovať nemôže, preto sa ani v rozsudku nevyporiadaval s

dôvodmi žaloby týkajúcimi sa samotného hmotnoprávneho základu záväzkového vzťahu účastníkov
konania.

Súd sa zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorú účastníci medzi sebou uzavreli a
tvrdeným nerovnovážnym postavením žalobkyne v rozhodcovskom konaní.

V konaní nebolo sporné, že poistná zmluva, ktorú medzi sebou účastníci konania uzavreli, bola zmluvou
spotrebiteľskou. Na predmetný záväzkový vzťah sa preto vzťahujú všetky vtedy platné právne predpisy
na ochranu práv spotrebiteľa. V konaní nebolo sporné ani to, že rozhodcovský súd rozhodol na základe
rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV. všeobecných podmienok v náväznosti na samostatnú
časť všeobecných podmienok nazvanú ako osobitné zmluvné dojednania, ktoré žalobkyňa osobitne

podpísala.

Žalobkyňa tvrdila, že takto dohodnutá rozhodcovská doložka nie je platná, pretože nebola individuálne
dojednaná, preto nebola daná ani právomoc rozhodcovského súdu o veci rozhodnúť.

Neprijateľné zmluvné podmienky sú zo zákona absolútne neplatné, preto súd sám z úradnej povinnosti
skúma absolútnu neplatnosť právnych úkonov. Žalobkyňa namietala platnosť rozhodcovskej doložky z
dôvodu, že nebola individuálne dojednaná. Vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka bola oddelená od
ostatných častí všeobecných podmienok, nemožno hovoriť o formulárovej zmluve, ktorej obsah nemala
možnosť ovplyvniť. Bez podpisu tejto časti by aj podľa názoru súdu nebol ovplyvnený obsah poistnej

zmluvy. Aj keď osobitné dojednanie k poistnej zmluve je oddelené od ostatného textu všeobecných
podmienok, rozhodcovská doložka obsahuje časť, ktorú súd považoval za neprijateľnú podmienku a
preto rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú. V osobitných dojednaniach v bode 2. sa uvádza, že
zmluvné strany sa dohodli, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti, sa
podrobiarozhodcovskémukonaniu.Takoutopodmienkoubolažalobkyniodopretáreálnamožnosťbrániť

svoje práva pred všeobecným súdom, čím došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami,
pretože žalobkyňa sa vopred vzdala práva na účinnú právnu ochranu. Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
DoObčianskehozákonníkabolatátopodmienkazakotvenáažnovelouod1.1.2008,tedapreduzavretím

poistnej zmluvy. Avšak ustanovenie § 53 ods. 3 pred týmto dátumom ale aj po ňom uvádza neprijateľné
zmluvné podmienky iba príkladmo, nie taxatívne. Preto je možné aj iné dôvody nevymenované v tomto
ustanovení považovať za neprijateľné zmluvné podmienky, ak spôsobujú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vylúčenie rozhodovania všeobecných súdov
o nárokoch vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu súd za nerovnovážne považoval.

Pokiaľ ide o porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, podľa názoru súdu žalobkyňa v
nerovnovážnom postavení bola. Podľa § 17 Zákona o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského
konania majú v rozhodcovskom konaní rovnaké postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského
konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Žalovaný namietal,

že v konaní nebolo preukázané, že by došlo v rámci rozhodcovského konania k porušeniu rovnosti
účastníkov konania. Súd je toho názoru, že k porušeniu rovnosti došlo. Priamo zákon pod rovnosťou
účastníkovkonaniamánamyslirovnakúmožnosťnauplatnenieprávanaichochranu.Skrátenékonanie
formou, akú pri svojej činnosti využíva rozhodcovský súd, je výrazne v neprospech žalobkyne, ako
žalovanej v rozhodcovskom konaní. Z dokazovania vyplynulo a medzi účastníkmi v tomto smere spor

nebol, že žalobkyni bol v jednej obálke doručený rozhodcovský rozsudok, návrh na začatie konania,
upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom a Rokovací poriadok rozhodcovského
súdu, ktorý má 24 strán. Keďže išlo o skrátené konanie, žalobkyňa mala podľa poučenia iba lehotu 5 dní
na podanie opravného prostriedku. Navyše bola poučená, že na opravný prostriedok sa prihliada iba vprípade, ak bude odôvodnený a zaplatený poplatok 72,00 Eur. Žalovaný ako žalobca v rozhodcovskom
konaní mal dostatok času na prípravu žalobného návrhu a vedel, čo svojim návrhom sleduje. Lehota
5 dní pre neodborníka v oblasti práva je nedostačujúca a neposkytuje účastníkovi dostatočný časový

priestor na účinnú obranu v konaní. Nemožno preto hovoriť o rovností šancí účastníkov rozhodcovského
konania. Žalobkyňa pri výpovedi uviedla, že doručeným listinám nerozumela a potrebovala odbornú
pomoc. Lehota 5 dní jej aj podľa názoru súdu nedávala dostatočný časový priestor na to, aby sa v konaní
mohla dostatočne a kvalifikovane brániť podaním odporu podľa podmienok určených rozhodcovským
súdom.

Žalobkyňa bola v konaní úspešná a súd jej pri vyhlásení rozsudku priznal trovy konania. Trovy konania
nevyčíslila v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú,
preto jej ich súd v konečnom dôsledku nepriznal (§ 151 ods. 1,2 O.s.p.).

Súd priznal trovy konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na ochranu záujmov úspešného

účastníka, teda žalobkyne. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia v sume 261,79 eur.

Trovy právneho zastúpenia boli priznané podľa č. 655/2004 Z.z.. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. Podľa § 10 ods. 1 základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby je 61,85 eur. Podľa § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/ vyhlášky patrí odmena za 3 úkony

právnejslužbypo61,85eur( prevzatieaprípravazastúpenia,vyjadreniekžalobe,účasťnapojednávaní
9.4.2014 ). Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky súd priznal režijný paušál za 3 úkony právnej služby po 8,04
eur. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky priznal náhradu za stratu času za 4 polhodiny za čas strávený cestou
Košice - Michalovce a späť na pojednávanie dňa 9.4.2014 t.j. 4 x 13,03 eur.
Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky jeden úkon právnej služby predstavuje 61,87 eur a podľa § 17 ods. 1 vyhlášky

patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške 13,40 eur za každú aj začatú polhodinu. Vzhľadom
k tomu, že si právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka uplatnila jeden úkon právnej služby ako aj
náhradu za stratu času nižšiu ako stanovuje vyhláška, súd jej ju priznal v požadovanej výške.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa napáda,
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo
bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také

dôvody neexistovali,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

§ 42 ods. 3 O.s.p.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:
- ktorému súdu je určené
- kto ho robí
- ktorej veci sa týka
- čo sa podaním sleduje
- musí byť podpísané a datované

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)