Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2013

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/225/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313212620
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8313212620.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcov 1. X.. W. A., nar.

XX.X.XXXX, N.W. XXXX/XX, I., 2. Q. A., nar. XX.X.XXXX, T. XX, J., 3. K. V.Á., nar. X.XX.XXXX, S.. W.
XXX/XX, U. H., 4. J. I., nar. XX.X.XXXX, D. XXX/XX, D. R. P., 5. O. Q., nar. X.XX.XXXX, H. XXX/XXX,
U. H., 6. S. A., nar. XX.X.XXXX, H. XX/XXX, U. H., zastúpených JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom,
Štefánikova 17, Humenné proti žalovaným 1. S. K., nar. X.XX.XXXX, H. XXX/XXX, U. H., 2. K. A., H.
XX, U. H., zastúpená S. P., V. XXX/XX, D. R. P. , 3. X.. D. D., C. XXX, D. R. P., 4. X.. S. D., H. XXX/XXX,
U. H., 5. S. D., H. XX/XXX, U. H., 6. S. K., H. XXX, U. H., 7. J. K., S.. W. XXX/XX, U. H., zastúpeného
D. Z., I. X/X, I., 8. S. K., S.. W. XXX/XX, U. H., zastúpeného D. Z., I. X/X, I., 9. T.Á. K., S.. W. XXX/XX,

U. H., zastúpeného D. Z., I. X/X, I., 10. D. Z., I. X/X, I., 11. K. K., H. XXX/XX, U. H., 12. N. K., R. Z.
XXX/XX, U. H., 13. T. K., N. XXXX/XX, I., 14. Q. K., N. XXXX/XX, I., 15. W. K., N. XXXX/XX, I. o určenie
nehnuteľností patriacich do dedičstva

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že parcela E. XXXX/XX trvalé trávne porasty o výmere 11800 m2, zapísaná na LV
XXXX kat. územia U. H. patrí v 1/2-ine do dedičstva po nebohom O. A., zomrelom dňa XX.X.XXXX a v
1/2-ine do dedičstva po N. A., rod. J., zomrelej dňa XX.X.XXXX.

Súd u r č u j e , že do dedičstva po nebohej N. A., rod. J., zomrelej XX.X.XXXX, patrí spoluvlastnícky
podiel k parcele EKN XXXX/XX orná pôda o výmere 8653 m2, zapísanej na LV XXXX kat. územie U.

H., a to pod D. vo výške 2/14-tin.

Súd určuje, žedodedičstvaponebohejN.A.,rod.J.,zomrelejdňaXX.X.XXXX,patríspoluvlastnícky
podiel k parcele EKN XXXX/XX orná pôda o výmere 12655 m2, EKN XXXX/XX trvalé trávne porasty o
výmere 2754 m2 a EKN XXXX/XX orná pôda o výmere 7975 m2, ktoré sú zapísané na LV XXXX kat.
územie U. H., a to pod D. vo výške 52/336-tin.

Súd u r č u j e , že do dedičstva po nebohej N. A., rod. J., zomrelej dňa XX.X.XXXX, patrí spoluvlastnícky
podiel k parcele EKN XXXX/XX ostatné plochy o výmere 544 m2, EKN XXXX/XX ostatné plochy o
výmere 1603 m2, ktoré sú zapísané na LV XXXX kat. územia U. H., a to pod D. vo výške 3/84-tiny.

Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. až 6. rade trovy konania vo výške 92,09

eur každému zo žalobcov v 1. až 6. rade na účet zástupcu žalobcov v 1. až 6. rade v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcom v 1. až 6. rade náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v 2. až 15. rade n e p r
i z n á v a . o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 2.9.2013 sa domáhali určenia, že podiely na nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX v kat. území U. H. vedené na meno S. K., žalovaného

v 1. rade, patria do dedičstva po neb. O. A., zomrelom dňa XX.X.XXXX a neb. N. A., rod. J., zomrelej
dňa XX.X.XXXX.

Žalobu odôvodnili tým, že sú právnymi nástupcami spoločne so žalovanými po neb. O. A. a neb. N.
A., pričom žalovaný v 1. rade v roku 2003 si dal na seba previesť tieto podiely Notárskou zápisnicou o
vydržaní vlastníckeho práva k týmto podielom. Žalobcovia tvrdili, že vyjadrenie žalovaného v 1. rade v
zápisnici resp. v osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva nie sú pravdivé, pretože O. A. a N. A. nikdy

nedarovali označené pozemky resp. podiely z týchto pozemkov žalovanému v 1. rade.

Žalovaní sa písomne k žalobe nevyjadrili.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu žalobcov v 1., 2., 5. a 6. rade vyplýva, že žalobcovia sú právnymi nástupcami po neb. S. A.,
ktorý bol synom neb. O. A., zomrelého dňa XX.X.XXXX a neb. N. A., rod. J., zomrelej dňa XX.X.XXXX,

pričom ich otec S. A. mal súrodencov O. A., J. D., rod. A. a K. K., rod. A..

Žalobcovia poukazovali na to, že žalovaný v 1. rade si v roku 2003 dal osvedčiť podiely, ktoré boli vo
vlastníctve O. A. a N. A., rod. J. s tým, že títo počas života tieto podiely nikomu nedarovali. Domáhali sa
teda určenia, že tieto podiely patria do dedičstva po neb. O. A. a neb. N. A., rod. J.J..

Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 24.10.2013 potvrdil skutočnosť, že v roku 2003 si dal osvedčiť

podiely po svojich prastarých rodičoch O. A. a N. A.. Nemal výhrady voči tomu, aby bolo žalobe vyhovené
tak ako to žalobcovia navrhovali.

Zástupca žalovanej v 2. rade uviedol, že žalovaná v 2. rade je manželkou O. A., ktorý je synom O. A.
a N. A.Č. a so žalobou súhlasil.

Zástupkyňa žalovaného v 3. rade, žalovaný v 4. rade, žalovaný v 5. rade, žalovaný v 6. rade, žalovaná v

10. rade, ktorá zároveň zastupovala v konaní žalovaných v 7., 8., 9. rade, žalovaná v 11. rade a žalovaný
v 12. rade so žalobou súhlasili.

Z obsahu výpisu z LV č. XXXX kat. územie U. H. vyplýva, že na predmetnom výpise sú zapísané parcely
č. EKN XXXX/XX, EKN XXXX/X, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného v 1. rade na základe notárskej
zápisnice N XXX/XX, Nz XXXXXX/XX zo dňa 29.12.2003.

Z obsahu výpisu z LV č. XXXX kat. územie U. H. vyplýva, že na predmetnom výpise je zapísaná parcela
č. EKN XXXX/XX, pričom podiel pod BXX je vo vlastníctve žalovaného v 1. rade na základe notárskej
zápisnice N XXX/XX, Nz XXXXXX/XX zo dňa 29.12.2003.

Z obsahu výpisu z LV č. XXXX kat. územie U. H. vyplýva, že na predmetnom výpise sú zapísané parcely
č. EKN XXXX/XX, EKN XXXX/XX, EKN XXXX/XX, pričom podiel pod BXX je vo vlastníctve žalovaného

v 1. rade na základe notárskej zápisnice N XXX/XX, Nz XXXXXX/XX zo dňa 29.12.2003.Z obsahu výpisu z LV č. XXXX kat. územie U. H. vyplýva, že na predmetnom výpise sú zapísané parcely
č. EKN XXXX/XX, EKN XXXX/XX, pričom podiel pod BXX je vo vlastníctve žalovaného v 1. rade na
základe notárskej zápisnice N XXX/XX, Nz XXXXXX/XX zo dňa 29.12.2003.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe bolo potrebné vyhovieť.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) pri
splnení zákonných predpokladov. Musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená
a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Subjektom vydržania môže byť

fyzická ako aj právnická osoba. Výsledkom splnenia zákonom požadovaných predpokladov vydržania je
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržiteľom, a to okamihom uplynutia vydržacej doby (vydržacia doba,
jej začiatok a trvanie je ustanovené v § 111 a nasl. Občianskeho zákonníka). Tento právny následok
nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu. Treba
rozlišovať niekoľko období platnosti právnej úpravy inštitútu vydržania.

Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti
nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe, a tak bolo
napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný ale aj hmotnoprávny
charakter, bol ako vlastník uvedený niekto iný. K takýmto prípadom dochádzalo napríklad vtedy, keď
prevod vlastníctva nehnuteľnosti na základe zmluvy uzavretej za platnosti obyčajového práva nebol na

nadobúdateľa v pozemkovej knihe zapísaný. Potom vlastnícke právo na nadobúdateľa len na základe
zmluvy nemohlo prejsť. To však dôvodne mohlo v užívateľovi vyvolať presvedčenie o nadobudnutí
vlastníckehoprávaknehnuteľnosti,čopotomsvedčiloojehooprávnenejdržbeakoojednejzpodmienok
nadobudnutia vlastníckeho práva. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti však nemohol vydržať ten, kto
nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby, a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Pri

skutočnej držbe sa vždy predpokladalo, že je po práve a opak sa musel dokazovať.

PodľaObčianskehozákonníkač.141/1950Zb.(§115,116vspojenís§145)vlastníckeprávokhnuteľnej
i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu zákonom
ustanovenút.j.3rokyhnuteľnúa10rokovnehnuteľnúvec.Zaoprávnenéhodržiteľasapovažovalten,kto
so zreteľom na všetky okolností bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu. Ak

sa teda pôvodne oprávnený držiteľ zmenil na neoprávneného, nemohol vec vydržať a v pochybnostiach
sa aj tu predpokladalo, že držba je oprávnená. Podľa obyčajového práva platného do 31.12.1950 sa
vyžadovala dobromyseľnosť pri nastúpení do držby a podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.
bola dobromyseľnosť potrebná po celú vydržaciu dobu.

Podľa obyčajového práva ako aj podľa § 116 ods. 2 Zákona č. 141/1950 Zb. platila zásada, že kto

nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951 sa v zmysle § 566 Občianskeho zákonníka č.
141/1950 Zb. skončila najneskoršie uplynutím 10 ročnej lehoty počítanej od 1.1.1951, ak pri tom
neuplynula skôr.

V prejednávanej veci je nespornou skutočnosťou, že neb. O. A., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX a jeho

manželka N. A., rod. J., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX mali 4 deti, a to S. A., O. A., J. D.Ú., rod. A.
a K. K., rod. A..

Ďalej bolo preukázané, že S. A. zomrel a jeho právnymi nástupcami sú žalobcovia v 1. - 6. rade.

Taktiež bolo preukázané, že zomrel aj O. A. a jeho právnou nástupkyňou je žalovaná v 2. rade.V konaní bolo zistené, že zomrela aj J. D., rod. A. a jej právnymi nástupcami sú žalovaní v 3., 4. a 5. rade.

Taktiež zomrela aj K. K., rod. A.Á. a jej právnymi nástupcami je žalovaný v 6. rade S. K., ktorý mal
súrodenca S. K., ktorý už zomrel a po ňom sú 4 nástupcovia, a to žalovaní v 7., 8., 9. a 10. rade. Žalovaný

v 1. rade je synom žalovaného v 6. rade.

Taktiež zomrel aj syn K. K., rod. A.V., Q. K. a po ňom sú právni nástupcovia žalovaní v 11., 12., 13.,
14. a 15. rade.

V konaní bolo preukázané, čo potvrdil nakoniec aj samotný žalovaný v 1. rade, že tento si dal v
roku 2003 neoprávnene osvedčiť vlastnícke právo vydržaním k nehnuteľnostiam, resp. k podielom
k nehnuteľnostiam, ktoré boli vo vlastníctve jeho prastarých rodičov O. A. a N. A., rod. J. a tento

nemohol žiadnym spôsobom nadobudnúť vlastnícke právo k týmto podielom, a preto súd za súhlasného
stanoviska všetkých účastníkov konania žalobe vyhovel a určil, že tieto podiely patria do dedičstva po
neb. O. A. a neb. N. A.Č., rod. J..

O trovách konania žalobcov vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
a priznal žalobcom v 1. až 6. rade náhradu trov konania s tým, že súd zaviazal žalovaného v 1. rade

zaplatiť žalobcom v 1. až 6. rade trovy konania, a to z dôvodu, že žalovaný v 1. rade si dal osvedčiť
vlastnícke právo vydržaním k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom tohto konania.

Súd priznal žalobcom náhradu trov konania pozostávajúcich z pomernej časti t.j. 1/6-tiny zo zaplateného
súdneho poplatku zo sumy 99,50 eur, čo predstavuje 16,58 eur a ďalej súd priznal žalobcom v 1. až 6.
rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia súd vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004
Z.z. a určil hodnotu 1 úkonu vo výške 1/13-tiny výpočtového základu, čo predstavuje sumu 60,07 eur.

Podľa § 13 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. základnú sadzbu tarifnej odmeny súd v danej veci znížil
o 20 %, pretože právny zástupca žalobcov zastupoval viacerých žalobcov. V danom konaní tak sumu
60,07 eur súd krátil o 20 % a tak hodnota jedného úkonu bola stanovená na sumu 48,06 eur.

Súd priznal všetkým žalobcom trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci po 48,06 eur t.j.
prevzatie veci, podanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 24.10.2013 a 3 krát paušál po 7,81 eur, čo
spolu predstavuje sumu 167,61 eur. K tejto sume súd pripočítal aj 1/6-tinu zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 16,58 eur a tak vyšla suma 184,19 eur.

Súd vzhľadom na skutočnosť, že toto konanie nebolo skutkovo náročné a nebolo potrebné vykonávať

rozsiahle dokazovanie podľa § 150 ods. 1 O.s.p. krátil túto odmenu o 50 %, a tak priznal každému zo
žalobcov sumu 92,09 eur ako trovy konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.

Súd nepriznal žalobcovi v 1. rade aj úkon uplatnený zástupcom žalobcu vo vyúčtovaní t.j. ďalšiu poradu
s klientom, pretože súd tento úkon nepovažoval za účelný vzhľadom na podanú žalobu, v ktorej žalobca
uviedol všetky podstatné skutočnosti.

O trovách konania žalobcov vo vzťahu k žalovaným v 2. až 15. rade súd rozhodol podľa § 150 ods. 1
O.s.p., pričom ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý súd nezaviazal týchto žalovaných zaplatiť
žalobcom trovy konania súd považoval tú skutočnosť, že títo žalovaní nespôsobili to, že žalobcovia
museli podať žalobu, teda nezavinili stav, ktorý spôsobil iba žalovaný v 1. rade, ktorý si dal osvedčiť
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom tohto konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa osobitného zákona.