Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2013

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 5Cb/21/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5911201641
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Majerčíková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2013:5911201641.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou, v právnej veci navrhovateľa:

VÁHOSTAV-SK,a.s.,Hlinská40,01108Žilina,IČO:31356648,zast.Mgr.JánPáchnik,advokát,01001
Žilina, J. M. Hurbana 1, proti odporcovi: Mondi SCP, a.s., Tatranská cesta 3, 034 17 Ružomberok, IČO:
31 637 051, zastúpený advokátom JUDr. Miroslav Lehotský, Milana Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský
Mikuláš, v konaní o zaplatenie 254.763,90 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 23.03.2011 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na

zaplatenie sumy 254.763,90 eur s príslušenstvom titulom vrátenie čerpanej bankovej záruky, pričom
v odôvodnení svojho návrhu uviedol, že dňa 11.04.2003 uzavrel s odporcom Zmluvu o dielo č. IMC
421835-839,pričompodľabodu3.5.zmluvyodielo,pokonečnomprevzatíVáhostavpredložízábezpeku
na záručnú dobu vo výške 10 % z ceny diela vo forme bankovej záruky, platnú na dobu pôvodných
piatich rokov, ale s redukciou na 5 % z ceny diela po 30-tich mesiacoch a pred vypršaním platnosti
tejto záruky poskytnúť ďalšiu zábezpeku vo výške 5 % z ceny prác garantovaných 10-ročnou zárukou.
V súlade s uvedeným ustanovením vystavila dňa 26.10.2004 na príkaz navrhovateľa DEXIA banka

Slovensko,a.s.Žilinavočiodporcovibankovúzárukuč.ZIL099261004ZV,platnúododňajejvystavenia,
ktorou mal byť zabezpečený záväzok navrhovateľa, že zhotovené dielo si po dohodnutú dobu zachová
dohodnuté vlastnosti. Na základe uvedenej bankovej záruky odporca dňa 02.10.2009 čerpal peňažné
prostriedky vo výške celkom 254.763,90 eur. Záväzok vyplývajúci z právneho vzťahu založeného
zmluvou o dielo, ktorý banková záruka zabezpečovala, v čase čerpania peňažných prostriedkov z
bankovej záruky neexistoval, resp. nebol nárokovateľný, v dôsledku čoho bolo čerpanie bankovej záruky
zo strany odporcu neoprávnené, odporca teda dosiahol na základe bankovej záruky plnenie, na ktoré

voči navrhovateľovi nemal nárok.

Tunajší súd rozsudkom č. k. 5Cb/21/2011 - 155 zo dňa 06.12.2011 návrh navrhovateľa zamietol.

Na základe odvolania navrhovateľa proti vyššie uvedenému rozsudku Krajský súd v Žiline uznesením
č. k. 14Cob/121/2012 - 230 zo dňa 26.04.2013 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie vytýkajúc prvostupňovému súdu, že z obsahu zápisnice o pojednávaní konanej

dňa 15.11.2011 (č.l. 120 spisu) nevyplývalo, ktoré listinné dôkazy boli okresným súdom vykonané
ani spôsob, akým boli tieto dôkazy vykonávané. Taktiež nevyplýva, či účastníci mali pripomienky
k vykonaným dôkazom, resp. návrhy na doplnenie dokazovania a akým spôsobom sa okresný
súd s nimi vysporiadal. Navrhovateľ navrhol vykonanie dôkazu, pričom sa prvostupňový súd týmtonavrhnutým dôkazom nezaoberal a nevysporiadal s tým, prečo nevyhovel návrhu na vykonanie ďalšieho
dokazovania.

V ďalšom súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise,
a to prečítaním listín, resp. oznámením ich obsahu, pričom k jednotlivým vykonaným dôkazom sa mali
možnosť vyjadriť účastníci konania v zastúpení právnymi zástupcami (č.l. 241 spisu).

Právny zástupca navrhovateľa zotrval na písomne podanom návrhu ako aj na doterajších prednesoch

a podaniach s tým, že v prípade že to bude súd považovať za potrebné, navrhuje vykonať znalecké
dokazovaniezaúčelomposúdenia,čivady,ktorévyšlinajavosúodstrániteľnéaleboniesúodstrániteľné.
Má za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k obrane v rámci tohto konania,
čo sa týka opodstatnenosti a výšky čerpaných prostriedkov z bankovej záruky. Pokiaľ ide o ich
výhrady voči znaleckým posudkom Doc. Ing. Sokolíka, tieto spočívajú v tom, že znalecké posudky
nemuseli potvrdzovať rozpor nimi vykonaného diela s parametrami projektovej dokumentácie, keďže

aj v konaní bolo opakovane uvedené, že technické normy pripúšťajú odchýlky, ktoré je potrebné pri
posudzovaní zohľadňovať a tak isto poukázal na výhrady, ktoré vyplývajú z rozporov medzi podkladmi
znaleckých posudkov vypracovaných Ing. Sokolíkom a podkladmi, ktoré boli získané v skoršom období
aj zo strany samotného odporcu, napr. posudok Žilinskej univerzity, kontrolné záznamy, záznamy o
skúškach s podkladmi, ktoré získal Doc. Ing. Sokolík pri vypracovaní znaleckých posudkov, pričom bola

spochybnená identickosť posudzovaného diela. V priebehu celého konania navrhovateľ, resp. právny
zástupca tvrdil, že si odporca neuplatnil u navrhovateľa vady diela, tým odpadol dôvod na čerpanie
peňažných prostriedkov z bankovej záruky. Vady neboli uplatnené riadne a včas. Ktoré konkrétne vady
by prípadným znaleckým dokazovaním mali byť posudzované, či sú odstrániteľné alebo neodstrániteľné,
právny zástupca navrhovateľa nešpecifikoval.

Právny zástupca odporcu zotrval na písomných prednesoch a ústnych vyjadreniach, pričom bankovou
zárukou boli zabezpečené záväzky navrhovateľa z predmetnej zmluvy o dielo týkajúce sa potrebnej
kvality diela, banková záruka kryje zodpovednostné nároky alebo zodpovednosť navrhovateľa za vady
diela, teda za zabezpečenie kvality diela počas záručnej doby. To sa stalo aj v danom prípade, dielo

malo vady, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, najmä z predložených znaleckých posudkov,
ako aj vzájomnej korešpondencie, jednotlivých listín, stavebných denníkov. Odporca poukazoval na
skutočnosť, že navrhovateľ vykonal dielo v rozpore so zmluvou a projektovou dokumentáciou, uplatnil
si nároky z vád tohto diela opravou, tieto nároky navrhovateľ neuznal, práve naopak, odmietol vykonať
opravudiela,pretosivsúladesozmluvouodieloboloprávnenývykonaťopravuodporcasámnanáklady

navrhovateľa. Ďalej poukázal na bod 1 a 2 zmluvy o dielo, podľa ktorého zhotoviteľ vyhlásil, že sa
oboznámil s projektovou dokumentáciou, táto bola riadne skontrolovaná, zaviazal sa podľa nej vykonať
dielo. Taktiež v bode 1.3. zmluvy o dielo, zhotoviteľ prehlásil, že sa oboznámil so všetkými miestnymi,
technickými podmienkami, kde sa má dielo vykonať. V zmysle bodu 2.1. zmluvy o dielo, v prípade,
že navrhovateľ nevykoná nápravu v rámci dohodnutého termínu, je objednávateľ oprávnený vykonať

nápravu prostredníctvom tretej osoby na náklady zhotoviteľa. Dokumentácia pre realizáciu stavby,
ktorá spresňuje technické riešenie je záväzným podkladom pre realizáciu prác zhotoviteľa ako aj pre
dopracovanie jeho výrobnej dokumentácie - detailov, konštrukcie a zariadení a podľa prílohy B/ zmluvy
o dielo je zhotoviteľ povinný zabezpečiť kvalitu diela v zmysle platných STN noriem, štandardov, atď. Z
predložených znaleckých posudkov vyplýva, že dielo nebolo vykonané podľa projektovej dokumentácie.

Neboli dodržané konštrukčné vrstvy aké boli zistené sondami rôznej hrúbky, nebola dodržaná penetrácia
medzi jednotlivými konštrukčnými vrstvami. Namietaný podklad zo Žilinskej univerzity je dôkazom o
tom, že dielo nebolo vykonané v súlade s projektovou dokumentáciou, nakoľko v tomto podklade
sa uvádzajú nezrovnalosti medzi skutočným stavom a projektovou dokumentáciou, poukazujúc i na
zápisy zo stavebného denníka (listy č. 148471, 148472, 134517 a 134523), keď stavebný dozor priamo

upozorňoval zhotoviteľa na dodržanie konštrukčných vrstiev a najmä penetráciu medzi jednotlivými
konštrukčnými vrstvami. Keďže zhotoviteľ nevykonal dielo podľa príslušnej projektovej dokumentácie,
ktorá bola pre neho záväzná a podľa príslušných STN, vznikli odporcovi nároky zo zodpovednosti
za vady diela, ktoré si voči navrhovateľovi uplatnil predloženými listami, navrhovateľ tento nárok
neuspokojil, z toho dôvodu odporca bol oprávnený čerpať bankovú záruku, ktorá je zabezpečovacím

prostriedkom práve na splnenie záväzkov zo zmluvy o dielo za účelom zabezpečenia kvality diela počas
záručnej doby. Z toho dôvodu banková záruka bola čerpaná oprávnene, poukazujúc aj na predložené
rozpočty a prehľad o vynaložených ďalších súvisiacich nákladov, ktoré neboli zo strany navrhovateľa
žiadnym spôsobom spochybňované ani rozporované. S poukazom na § 314 Obchodného zákonníka, akje bankovou zárukou zabezpečená nepeňažná pohľadávka, predpokladá sa, že do výšky sumy určenej
v záručnej listine je zabezpečený peňažný nárok, ktorý by mal veriteľ voči dlžníkovi v prípade, ak by
dlžník porušil záväzok, ktorého plnenie je zabezpečené bankovou zárukou. Odporca si uplatnil svoj

nárok u navrhovateľa titulom vád diela, požiadal o vykonanie opravy, navrhovateľ tento nárok odporcu
neuspokojil. Ide o nepeňažný nárok súvisiaci s povinnosťou vykonať opravu diela, preto odporcovi ostalo
právonaodstráneniedielaopravouaplatívyvrátiteľnáprávnadomnienka,žeaždovýškysumyuvedenej
v bankovej záruke je zabezpečený tento peňažný nárok odporcu, ktorý má pre prípad, že by navrhovateľ
opravu diela nevykonal. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku a túto navrhovateľ žiadnym spôsobom

nevyvrátil. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie znaleckého dokazovania za účelom posúdenia, či sú vady
odstrániteľné alebo neodstrániteľné, nejde o posúdenie technickej otázky, ale ide o posúdenie otázky
právnej. Posúdenie, či je vada odstrániteľná alebo neodstrániteľná je právna otázka, nie odborná.

Odporca potvrdil, že medzi účastníkmi konania existoval zmluvný vzťah založený zmluvou o dielo,
predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa zhotoviť pre odporcu dielo „PULP MILL CIVIL WORKS“ (čl.

35), ktoré sa okrem iného týkalo aj spevnených plôch č. 2 a 3 Drevoskladu v areáli Mondi SCP,
a.s. Okrem toho bola bankou DEXIA banka Slovensko a.s. Žilina vystavená v prospech odporcu
banková záruka zo dňa 26.10.2004 za účelom zabezpečenia kvality diela počas záručnej doby. Touto
bankovou zárukou bolo zabezpečené splnenie záväzku navrhovateľa vyplývajúce z vyššie uvedenej
zmluvy o dielo. V zmysle čl. 3, bod 3.1. zmluvy o dielo poskytol navrhovateľ ako zhotoviteľ diela

záruku za akosť diela po dobu 10-tich rokov na tam uvedené konštrukcie a časti diela. Touto
zárukou za akosť sa navrhovateľ zaviazal, že dielo bude počas celej záručnej doby spôsobilé na
použitie na dohodnutý, inak obvyklý účel, alebo že si zachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti.
Odporca si uplatnil u navrhovateľa v záručnej dobe nároky z vád vykonaného diela, ako to vyplýva
i z predloženej korešpondencie z obdobia od 29.06.2007 do 30.09.2009. Odporca viacerými úkonmi

vykonanými písomnou aj ústnou formou oznámil navrhovateľovi výskyt vád nachádzajúcich sa na
spevnených plochách č. 2 a 3 Drevoskladu spolu s ich podrobnou špecifikáciou, v ktorých odporca žiadal
odstránenie vád ich opravou v primeranej lehote. Záverom vzájomnej komunikácie bolo stanovisko
navrhovateľa zo dňa 12.12.2008, v ktorom odporcovi oznámil, že reklamované vady neuznáva a
odmieta sa akýmkoľvek spôsobom podieľať na ich odstránení. Listom zo dňa 18.06.2009 odporca

opätovne žiadal navrhovateľa o odstránenie vád diela jeho opravou, a to z dôvodov opísaných v
uvedenomliste,zároveňpoukázalnaobjektívnuzodpovednosťnavrhovateľazavadydielavyskytnutésa
v záručnej dobe. Navrhovateľ listom zo dňa 06.07.2009 oznámil odporcovi, že nárok odporcu neuznáva
a vady opravou neodstráni. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ vady diela v poskytnutej dodatočnej
lehote neodstránil, práve naopak, odporcovi oznámil, že vady diela neodstráni, vznikol odporcovi

nárok na zľavu z ceny diela. Už v liste zo dňa 18.06.2009 bolo navrhovateľovi zo strany odporcu
oznámené, že na uspokojenie tohto nároku si bude odporca čerpať peňažné prostriedky z poskytnutej
bankovejzáruky.Následnetoholistomzodňa18.09.2009adresovanýmbankeDEXIAbankaSlovensko,
a.s. čerpal odporca bankovú záruku, pričom čerpaná suma predstavuje reálny ekvivalent peňažných
prostriedkov potrebných na odstránenie vád diela a súvisiacich nákladov. Na preukázanie skutočností,

že predmetné dielo má vady, za ktoré zodpovedá navrhovateľ, boli vypracované znalcom Doc. Ing.
Andrejom Sokolíkom CSc. viaceré znalecké posudky, a to Znalecký posudok č. 4/2007, 15/2009 a
17/2010. Z týchto znaleckých posudkov jednoznačne vyplýva, že nebol dodržaný pôvodný projekt pri
realizácii diela, a to projektová dokumentácia vypracovaná spoločnosťou KOVOPROJEKTA Brno a.s.
dňa 10.06.2003, neboli dodržané jednotlivé konštrukčné vrstvy pôvodného projektu a ani ich zhutnenie.

Príčinou vád je nedostatočná únosnosť podlažia a konštrukčných vrstiev spevnených plôch, ako aj
použitie nevhodných materiálov, nerealizovanie stavby podľa projektovej dokumentácie a nedodržanie
technologickej disciplíny. Navrhovateľ nepochybne zodpovedá za vady vykonaného diela, ktoré nebolo
vykonané riadne a v súlade s projektovou dokumentáciou, preto došlo k oprávnenému čerpaniu
bankovej záruky odporcom. Pokiaľ navrhovateľ neuznal nárok z vád diela z dôvodu nevhodnosti

projektovej dokumentácie dodanej odporcom, poukázal na ustanovenie § 561 Obchodného zákonníka,
keď zhotoviteľ ako odborne spôsobilá stavebná firma mal upozorniť na vady projektu, pričom zo zmluvy
bol jasný účel a spôsob použitia diela, bol dodaný projekt, pokiaľ mal zhotoviteľ za to, že projekt je
nevhodný na ten účel a spôsob použitia, mal na túto nevhodnosť upozorniť objednávateľa, t. j. odporcu,
pokiaľ neupozornil, objektívne zodpovedá za vady diela.

Zhotoviteľ teda zodpovedá za vady diela, pokiaľ neupozornil objednávateľa na prípadné vady projektu,
keďže navrhovateľ je odborne spôsobilá firma, mala a mohla na prípadné vady projektu upozorniť,
navyše navrhovateľ ako zhotoviteľ diela i v samotnej zmluve o dielo prehlásil, že je oboznámenýs rozsahom predmetnej dokumentácie v súlade s dokumentáciou súvisiacou s ponukou a všetkou
dokumentáciou, ktorá bola následne podrobne skontrolovaná a zamestnanci spoločnosti sú dostatočne
oboznámení so stavom existujúcich zariadení a ďalej v bode 1.3. zmluvy, navrhovateľ prehlásil, že bol

oboznámený so všetkými miestnymi technickými a technologickými podmienkami v SCP a potvrdzuje,
že rozsah práce uvedených v prílohe A/ je postačujúci a primeraný pre prevádzku definovanú v prílohe
B/ a za definované požiadavky, t. z. že navrhovateľ sa oboznámil s celou projektovou dokumentáciou,
s jej obsahom, účelom a zaviazal sa k vykonaniu diela tak, aby bolo vykonané riadne a bez vád v
súlade s projektovou dokumentáciou. Odporca si uplatnil u navrhovateľa nároky z vád diela, keďže

navrhovateľ nárok odporcu neuspokojil, neopravil spevnené plochy, práve naopak, odmietol vykonať
opravu diela, dielo opravil odporca sám, pričom odporcovi vzniklo právo čerpať bankovú záruku, a
to do výšky, ktorá predstavuje hodnotu prác a materiálov vynaložených na opravu diela. Je pravdou,
že odporca na opravu diela použil čiastočne iné technické riešenie vychádzajúc však z pôvodného
projektu a tam zadefinovaným požiadavkám a účelu diela, vrátane požiadavkám na zaťaženie na
prevádzke. Banková záruka bola čerpaná vo výške 254.763,90 eur, t. j. vo výške rozpočtových nákladov,

ktoré v čase vzniku nároku mal odporca zistené z rozpočtu na opravu predmetnej plochy. Ide o
rozpočet, kde sa predpokladali náklady, ktoré bude potrebné vynaložiť na opravu spevnených plôch
obidvoch drevoskladov, iným technickým riešením, ktoré však vychádzalo z pôvodného projektu a
tam zadefinovaným požiadavkám a účelu diela. Oprava bola vykonaná za sumu 195.575,00 eur
spoločnosťou Brunstav Štětí, ktorá bola vyfakturovaná faktúrami č. 420732, 420512 a 420544, pričom

v súvislosti s opravami a znaleckými posudkami vznikli aj ďalšie náklady, a to vo výške 61.744,63
eur. Pokiaľ aj odporca opravil spevnené plochy čiastočne iným technickým riešením, táto skutočnosť
je na prospech navrhovateľa, pretože ak by sa pôvodným technickým riešením mali stále dookola
opravovať vady, náklady by boli podstatne vyššie. Odporca si opakovane listom z 18.06.2009 uplatnil u
navrhovateľa nároky z vád diela, kde žiadal odstránenie vád diela s poukazom aj na závery znaleckého

posudku s tým, že pokiaľ dielo nebude opravené, bude odporca čerpať bankovú záruku vo výške
potrebných nákladov na opravu diela.

Svedok L.. S. T., projektový manažér spoločnosti Váhostav uviedol, že pri realizácii diela sa postupne
dostávali k definitívnej realizačnej dokumentácii, postupne boli dodávané výkresy v priebehu celej

realizácie diela, bolo veľmi veľa nových výkresov a nových zmien, ktoré sa realizovali v priebehu
výstavby. Pri odovzdávaní diela neboli vytýkané zo strany odporcu žiadne vady, v priebehu výstavby
sa rešpektovali nové situácie, nové projekty, podľa ktorých sa stavba postavila, podpisom odporcu boli
prevzaté všetky časti diela. Asi po piatich rokoch od odovzdania diela sa objavili informácie, kde odporca
žiadal o konzultácie, išlo o spevnené plochy, ktoré sa rozpadali, hlavne okolo podávača na Drevosklade.

Technologický postup pri realizácii spevnených plôch 2 a 3 bol zachovaný, bol viackrát kontrolovaný,
pričom nič nebolo vytýkané v priebehu výstavby. Na stavbe bola kontrola, jednak zo strany navrhovateľa
ako zhotoviteľa ako aj zo strany odporcu. Pokiaľ aj nejaké nedostatky boli vytýkané, tieto sa hneď opravili
a dali do požadovaného stavu. Po dokončení prvých 30 metrov spevnenej plochy pri Drevosklade,
túto prevzal odporca do prevádzky, hneď začal vykonávať činnosť, na tejto ploche sa manipulovalo

s nakladačmi, z podávača vypadávali ťažké kusy stromov, a to na plochu okolo podávača, ktorá sa
poškodila a porucha sa šírila ďalej. Pri výbere materiálu na spevnené plochy, navrhovateľ rešpektoval
pokyny projektanta odporcu. Podľa jeho názoru, odporcom vytýkané vady diela sú odstrániteľné, tieto
odstránil odporca bez súčinnosti navrhovateľa, celé dielo zrenovoval tak, že asfaltové plochy vymenil
za betónové. Na stavbe bol trvalý stavebný dozor, ktorý bol prítomný i vždy pri skúškach, rovnako po

ukončení diela a pri jeho preberaní odporcom neboli vytýkané v súvislosti s uvedenými spevnenými
plochami žiadne vady.

Svedok L.. A. Z., vedúci stavebného oddelenia u odporcu uviedol, že v čase realizácie diela vykonával
funkciu projektového manažéra. Jednalo sa o Impulse projekt, ktorý pozostával z viacerých častí,

pričom na časti Drevoprojekt sa svedok nezúčastňoval, ale zúčastňoval sa na ostatných častiach
projektu. Zo strany odporcu boli požiadavky na navrhovateľa na opravu spevnených plôch, avšak
zo strany navrhovateľa nebol záujem vykonať nápravu diela, z toho dôvodu sa vedenie spoločnosti
rozhodlovypracovaťznaleckýposudok,pričomDoc.L..Z.vypracovalznaleckýposudoknareklamované
spevnené plochy, podľa prvého znaleckého posudku je zrejmé, že pri realizácii diela nebola dodržaná

projektová dokumentácia. Príčinou vzniku porúch na spevnených plochách bolo nesprávne použitie
materiálov, neboli použité kvalitatívne správne materiály, napr. štrkodrva, o čom svedčia aj sondy,
ktoré sa robili v rámci prvého znaleckého posudku, ako aj asfaltové vrstvy, kameňospevňujúcim
cementom, chýbali postreky medzi jednotlivými vrstvami. Podľa projektovej dokumentácie bol použitýasfalt na spevnených plochách, avšak nie v tých konštrukčných vrstvách, ktoré požadovala projektová
dokumentácia. Na žiadosť odporcu bola vykonaná nová projektová dokumentácia, ktorá vychádzala z
toho istého zaťaženia aké bolo uvedené v pôvodnej projektovej dokumentácii. Pri realizácii diela bola

použitá iná frakcia - zrnitosť kameniva, namiesto 1:632 bola použitá 0:32, čo vyplýva aj zo znaleckého
posudku. Boli robené odbery z plôch, ktoré boli poškodené. Medzi jednotlivými asfaltovými vrstvami, aj
medzi kameňospevňujúcim cementom a asfaltovým betónom sa dávajú postreky, ktoré slúžia na to, aby
sa jednotlivé vrstvy spojili. Keď postreky nie sú zrealizované dobre, alebo chýbajú, nepôsobí konštrukcia
ako celok, ale po určitých vrstvách, čo má nepriaznivý vplyv na únosnosť diela. Pri realizácii prvého

znaleckého posudku boli vykonané dve alebo tri sondy, za účelom zistenia, že projektová dokumentácia
nebola dodržaná. Keď sa vykonávali sondy, bol prítomný okrem W.. L.. Z. aj svedok a za Váhostav
pán T.. Svedok bol prítomný aj pri vykonávaní ďalších znaleckých posudkov, keď sa robili demolačné
práce, pričom všetko bolo zdokumentované. Poruchy na spevnených plochách sa začali objavovať
najskôr miestne, postupne sa rozširovali do väčších plôch. Zo strany odporcu boli vykonané úpravy z
dôvodu, že navrhovateľ nereagoval na výzvu odporcu na vyknanie opráv, úpravy sú zdokumentované

i v znaleckom posudku, pričom znalecké posudky druhý a tretí v poradí dokázali, že sa nejedná len o
dve miesta poškodené, ale o všetky plochy, ktoré boli opravované. Opravy sa robili medzi rokom 2007
a 2010. Opravovala sa asfaltová vrstva, nevyberalo sa všetko, upravovali sa len nerovnosti. Už 5 cm
nerovnosť robila problém kvôli mechanizmom, sú to ťažké stroje s nákladom a zachytávali podvozkami,
čo znemožňovalo prácu. Z toho dôvodu sa vykonala oprava asfaltovej plochy a nahradila sa betónovou.

Keby plochy opravovali asfaltom, náklady by boli podstatne vyššie, nakoľko by to museli trikrát do roka
opravovať.

Svedok W.. L.. V. Z. Y.. vypovedal, že pre odporcu vypracoval tri znalecké posudky, Znalecký posudok
č. 4/2007 bol prvý - základný znalecký posudok na stanovenie príčin porúch na spevnených plochách,

pričom chyby boli už počas výstavby na troch stranách, t. j. na strane investora, stavebného dozoru ako
aj realizátora, t. j. navrhovateľa. V prílohe 7 znaleckého posudku z roku 2007 je vyznačených 9 porúch,
išlo o poklesy hornej plochy, v niektorých prípadoch aj k rozpadu asfaltovej plochy. Boli to poruchy,
ktoré boli viditeľné, zároveň však boli vykonané aj dve sondy na priestore z východnej strany, ale aj na
západnej strane od mosta. Na str. 15 znaleckého posudku je uvedená sonda č. 3, v stave v akom boli

vrstvy zistené a ako boli podľa projektu navrhnuté. Zistili sa pomerne veľké rozdiely medzi tým čo malo
byť podľa projektu, napr. kamenná spevnená cementová plocha mala byť 220, podľa projektu bola 120,
v sonde č. 1 bola 200 v skutočnosti a mala byť 220. Skúšky na stavbe boli robené nezávislou skupinou
pána S. a týchto sa zúčastnili aj zástupcovia Váhostavu. V prvom posudku 4/2007 sa zistilo, že sú
poruchy na spevnenej ploche, zároveň bolo zistené, že nebol dodržaný projekt v dvoch sondách, ktoré

boli vykonané a našli sa poruchy aj na povrchu plochy. Čo sa týka zaťaženia, toto bolo deklarované v
projekte,ktorúmalprojektantajzhotoviteľkdispozícii,takžemalivedomosťoakézaťaženiesajedná.Ide
o 50 ton na jednu nápravu, čo je mimoriadne zaťaženie. V ďalšom posudku č. 15/2009 sa robili jadrové
vrty na ploche, pričom sa vedelo, že plocha sa bude demolovať, ide o prílohu 10 posudku č. 15/2009.
Svedok bol odporcom požiadaný, aby počas demolácie plochy skúmal, akým spôsobom bola plocha

vytvorená, a aby dozeral aj na vytvorenie novej plochy. Všetky sondy boli zdokumentované. Posledný
znalecký posudok č. 17/2010 sa týkal západnej plochy, robili sa sondy aj zaťažovacie skúšky. V prvom
znaleckom posudku pri dvoch sondách je porovnanie na str. 14 a 15 znaleckého posudku, pričom sú
tu rozdiely, napr. postrek mal byť všade, avšak bol nesúvislý, asfaltový betón bol 70, bol nameraný 50,
hrubé zemné kamenivo malo byť použité 130, bolo použité 110, kamenivo malo byť spevnené cementom

220 a bolo 200. Vrstva piesku tam nemala čo robiť, štrkodrva mala byť 16/32 (priemery zŕn), bola len od
nula po 32. Toto bolo potvrdené skúškou zrnitosti. Kamenivo spevnené cementom bolo v projekte 220
mm, pričom pri sonde č. 3 sa našlo len 120 mm. Obdobne bol skúmaný asfalt, pričom žilinská univerzita
robila rozbor vzoriek, tieto už teda svedok neskúmal. Pri podloží sa robili skúšky statické a dynamické,
pričom výsledky sú na prílohe č. 16, 17 a 18 znaleckého posudku. Zo znaleckého posudku č. 15/2009

na str. 7 vyplýva, že sa robili jadrové vrty č. 1 a 2, je vidieť i rozdiely, spojovací podklad bol nesúvislý, v
niektorých sondách bol dokonca hrubší 230 mm, malo byť len 200, niekde bolo pridané a niekde ubrané.
Urobili sa vzorky cementovej stabilizácie, máloktorá vzorka dosiahla 220 mm.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise ako aj s obsahom

pripojených Znaleckých posudkov vypracovaných znalcom W.. L.. V. Z. Y.. č. 4/2007, 15/2009 a 17/2010,
pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
PrávnypredchodcanavrhovateľaStredoslovenskécelulózkyapapierne,a.s.Ružomberokanavrhovateľ
uzavreli dňa 11.04.2003 Zmluvu o dielo č. IMC 421835-839, vo veci výstavby diela „PULP MILL CIVILWORKS“, pričom objednávka zahŕňa dodávku a servis, montáž a dozor nad PULP MILL CIVIL WORKS
v súlade s technickými špecifikáciami podľa prílohy A/, pričom podľa bodu 1.2. zmluvy Váhostav
pozná rozsah predmetnej dokumentácie v súlade s tendrovou dokumentáciou a tými dokumentmi,

ktoré si podrobne preveril 03.04.2003 a je dostatočne oboznámený s podmienkami jestvujúcich
sietí. Váhostav je oboznámený s tým, že projektová dokumentácia bude odovzdávaná postupne s
dohodnutým harmonogramom a priloženým harmonogramom stavebných prác a míľnikov SP pre
montáž technológie.

Podľa bodu 1.3. zmluvy, Váhostav je oboznámený s miestnymi, technickými a technologickými
podmienkami v SCP a potvrdzuje, že rozsah prác definovaných v prílohe A/ je dostatočný a vhodný pre
realizáciu definovanú v prílohe B/ a dohodnuté záväzky.

V zmysle bodu 1.4. zmluvy, v súlade s rozsahom uvedeným v prílohe A/ a podmienkami v nej uvedenými,
Váhostav sa zaväzuje dodať, zrealizovať, namontovať, dozorovať a odovzdať dielo SCP do prevádzky.

V zmysle čl. 2. bod 2.1. zmluvy, stavba a stavebné práce sa považujú za pripravené na prevádzku,
ak zrealizované výkony sú dokončené v celom dohodnutom rozsahu podľa prílohy A/ a v dohodnutej
kvalite s doložením dokladov k stavbe. Pripravenosť na prevádzku musí byť vzájomne podpísaná v
protokole. Odovzdanie každej časti diela bude formalizované podpísaním odovzdávacieho protokolu.

Protokol bude obsahovať zoznam všetkých vád, ktoré bude treba opraviť a odsúhlasený termínovník
na ich opravu.

V prípade, že Váhostav nebude schopný vykonať opravu v dohodnutom čase, SCP bude oprávnený
vykonať opravu treťou stranou na náklady Váhostavu.

V zmysle čl. 3 bod 3.1. zmluvy, Váhostav garantuje za svoje dodávky a služby garanciu na materiál,
realizáciu, funkčnosť a vhodnosť za dosiahnutie požadovaných parametrov pri nonstop prevádzke odo
dňa odovzdania diela nasledovne:
- ložiská, strechy, podlahy - 10 rokov

- ostatné konštrukcie, včetne vonkajších náterov, okrem elektrických zariadení a obalových častí - 5
rokov.

Podľa bodu 3.2. zmluvy, vady budú opravené Váhostavom. Všetky náklady na materiáli a práce a všetky
priame náklady týkajúce sa opráv bude znášať Váhostav.

Podľa bodu 3.3. zmluvy, záruka na opravy je obmedzená na 30 mesiacov odo dňa ukončenia pôvodnej
záručnej doby plus čas spotrebovaný na vykonanie opravy.

Podľa čl. 3 bod 3.5. zmluvy, po konečnom prevzatí Váhostav predloží zábezpeku na záručnú dobu vo

výške 10 % z ceny diela vo forme bankovej záruky, platnú na dobu pôvodných 5 rokov, ale s redukciou na
5%zcenydielapo30-tichmesiacochapredvypršanímplatnostitejtozárukyposkytneďalšiuzábezpeku
vo výške 5 % z ceny prác garantovaných 10-ročnou zárukou.

Ďalej sa súd oboznámil s bankovou zárukou DEXIA banky Slovensko, a.s. č. ZIL 099261004 ZV,

vystavenou dňa 26.10.2004 v súlade s bodom 3.5. Zmluvy o dielo, za účelom zabezpečenia kvality diela
počas záručnej doby, keď z príkazu zhotoviteľa, t. j. navrhovateľa DEXIA banka Slovensko, a.s. vystavila
bankovú záruku do výšky 19.795.038,-Sk (čl. 16 - 17 spisu).

Dňa 04.10.2004 bola prejednaná reklamácia vád a nedorobkov na predmetnej stavbe, pričom v zmysle

Zmluvy o dielo zúčastnené strany vzájomne potvrdili vady a nedorobky na stavbe v celkovej výške
3.500.000,-Sk s tým, že zistené vady a nedorobky nebude zhotoviteľ odstraňovať na svoje náklady, ale
že vo výške zistených vád vystaví dobropis objednávateľovi, t. j. 3.500.000,-Sk plus DPH (čl. 42 spisu),
pričomneoddeliteľnousúčasťoutohtozáznamujepresnášpecifikáciavádanedorobkovajvofinančnom
vyjadrení (čl. 97 - 101 spisu). Ako vyplýva z uvedenej prílohy (čl. 100 spisu), v objekte Drevoskladu sa v

rámci vytýkaných vád konštatuje nerovnosť komunikácie, spevnená plocha č. 2 nie je rovná, a spevnená
plocha č. 3 nie rovná, sklon pre odvodnenie k žľabu ACO drain nie je správny, nerovné plochy okolo
trate a nerovné plochy na okraji ciest (čl. 101 spisu).Listom zo dňa 19.06.2007 odporca reklamoval poškodené plochy na Drevosklade, pričom navrhovateľ
listom zo dňa 29.06.2007 (čl. 38 spisu), poukázal na skutočnosť, že už pri odovzdaní Drevoskladu
do prevádzky upozornil odporcu, že vykladacie mechanizmy pracujú tak, že poškodzujú navrhnuté

plochy padajúcimi kusmi driev. Taktiež zistili a zdokumentovali poškodzovanie samotnými vykladacími
mechanizmami, keď lyžinami zachytávajú pri naberaní o plochy asfaltu a spôsobujú výmole, čo bolo
zistené pri účasti zástupcov navrhovateľa spolu so zodpovednými pracovníkmi odporcu. Následne došlo
k dohode o dobropise vo výške 3.500.000,-Sk, z čoho 1.785.000,-Sk boli dobropisované plechy na
Drevosklade. Z toho dôvodu navrhovateľ neuznal reklamáciu odporcu.

Listom zo dňa 12.03.2008 (čl. 39 spisu) odporca uviedol, že listom zo dňa 19.06.2007 reklamoval však
iné vady, na ktoré sa vyššie spomínaný dobropis nevzťahuje a v prílohe č. 2 priložil zoznam vád, na
ktoré sa spomínaný dobropis vzťahuje, príloha č. 3 predstavuje zoznam nových vád spolu s ich bližšou
špecifikáciou, na ktoré nové vady sa vzťahujú ustanovenia o záruke uvedené v bode 3 Zmluvy o dielo.

Z listu navrhovateľa zo dňa 01.04.2008 adresovaného odporcovi vyplýva, že práce v zmysle Zmluvy
o dielo boli realizované v roku 2003 podľa platnej projektovej dokumentácie, atesty a certifikáty boli
predložené v rámci preberacieho protokolu. Kontroly (zabezpečené odporcom) potvrdili vyhovujúcu
kvalitu prác a boli podpísané protokoly z výstavby (ACCEPTACION PROTOKOL). Výstavba plôch
Drevoskladu prebiehala pod časovým tlakom, navrhovateľ veľakrát upozorňoval listami i zápismi v

stavebných denníkoch na porušovanie z hľadiska nevyzretia plôch a tiež z hľadiska nasadenia veľmi
ťažkých mechanizmov Collmar. Pri manipulácii ramenami zachytávali a roztrhávali plochy z asfaltového
krytu už počas prítomnosti zástupcov navrhovateľa na stavbe, tak isto z ramien vykladačov vypadli ťažké
niekoľkotonové kusy dreva a vyhĺbili diery na asfaltovej ploche, ktorá určite nie je ideálna na používanú
technológiu prác.

Odporca listom zo dňa 23.09.2008 adresovaným navrhovateľovi (čl. 45 - 46 spisu) oznámil
navrhovateľovi, že práce neboli realizované v súlade s projektovou dokumentáciou, čo vyplýva i zo
Znaleckého posudku č. 4/2007, keď zhotoviteľ pre navrhovateľa podľa analýzy sond nerealizoval
konštrukčné vrstvy ako aj vrstvy z asfaltov v takej konštrukčnej hrúbke ako predpisovala projektová

dokumentácia. Príčinami vzniku porúch na spevnených plochách č. 2 a 3 je skutočnosť, že konštrukčné
vrstvy neboli realizované podľa projektovej dokumentácie a tieto vrstvy neboli dostatočne zhutňované
po vrstvách. Podpisom protokolov o pripravenosti na prevádzku nezaniká zodpovednosť zhotoviteľa za
vady, ktoré vzniknú alebo sa objavia po odovzdaní diela v rámci plynutia záručnej doby.

Navrhovateľ opätovne reagoval listom zo dňa 06.10.2008 (čl. 47 spisu), podľa ktorého navrhovateľ
postavil dielo podľa projektovej dokumentácie za neustálej kontroly odporcom, takto bolo dielo prevzaté
a prevádzkované, pričom odporca nerešpektoval pripomienky Váhostavu počas výstavby a nerealizoval
ani minimálnu údržbu pri prevádzke (poškodenie plôch pri manipulácii strojmi a dopravou). Odporcom
vytýkané vady navrhovateľ neuznal, pretože je zrejmé, že k poruchám nedošlo v dôsledku porušenia

povinností navrhovateľa, z toho dôvodu nie je možné uplatňovať si právo na zaplatenie akejkoľvek
čiastky z bankovej záruky.

Listom zo dňa 23.10.2008 (čl. 48 spisu), navrhovateľ opätovne neuznal reklamované vady a odmietol
opravovať reklamované vady na vlastné náklady.

Odporca opätovne listom zo dňa 12.11.2008 vyzval navrhovateľa na odstránenie reklamovaných porúch
(čl. 49 spisu), s čím navrhovateľ nesúhlasil (čl. 51 spisu), odporca listom zo dňa 18.06.2009 (čl. 50 spisu),
požiadal navrhovateľa o vykonanie opravy vytýkaných vád špecifikovaných v prílohe č. 1, so začiatkom
najneskôr do 31.07.2009, v opačnom prípade bude mať odporca za to, že navrhovateľ odmieta sa

podieľať na odstránení reklamovaných vád.

Navrhovateľom opakovane listami zo dňa 06.07.2009 (čl. 53 spisu) a 30.09.2009 (čl. 52 spisu)
konštatoval, že práce boli realizované navrhovateľom v zmysle dodanej realizačnej projektovej
dokumentácie v požadovanej kvalite, ktorá bola potvrdená stavebným dozorom a odmietol reklamáciu,

keď poškodenia spevnených plôch č. 2 a 3 Drevoskladu boli spôsobené vonkajšími udalosťami, mimo
zodpovednosť navrhovateľa.Odporca výzvou na zaplatenie na základe bankovej záruky zo dňa 18.09.2009 (čl. 54 - 55 spisu), vyzval
DEXIA banka Slovensko, a.s. na zaplatenie sumy vo výške 254.763,90 eur, ktorá suma predstavuje
reálny ekvivalent peňažných prostriedkov potrebných na odstránenie vád diela, ktorá čiastka bola

poukázaná na účet odporcu dňa 02.10.2009, a to vo výške 254.763,90 eur (čl. 18 spisu).

Podľa záverov Znaleckého posudku č. 4/2007 vypracovaného znalcom W.., ktorý súd vyhodnotil
ako listinný dôkaz v zmysle § 129 ods. 1 OSP, z ktorého vyplýva, že po prevzatí stavby listom
zo dňa 17.12.2004 investor reklamoval poruchy na celej realizovanej stavbe u dodávateľa stavby -

navrhovateľa, zároveň požiadal o priznanie dobropisu vo výške 3.500.000,-Sk na odstránenie zoznamu
reklamovaných porúch na predmetnej stavbe, pokiaľ sa týkal spevnených plôch č. 2 a 3 Drevoskladu,
investor reklamoval nerovnosti na rôznych miestach plôch súvisiacich s pokládkou živičných vrstiev
a sklon pre odvodnenie k žľabu ACO drain. Na základe výsledkov ohliadky spojené s miestnym
šetrením porúch na stavbe SO 17.16, komunikácia spevnené plochy, spevnené plochy č. 2 a 3
Drevoskladu, ktorá sa uskutočnila dňa 15.11., 26.11. a 30.11.2007, experimentálne v stanovenom

rozsahu porúch, analýze sond, výsledkov statických a dynamických zaťažkávacích skúšok, protokolov
o skúškach zemín a použitých materiálov, správ a stavebného denníka, znalec ustálil, že pri vzniku
porúch ide o súbeh viacerých príčin, keď každá zo strán zúčastnených procesu prípravy a realizácie
tejto stavby nepostupovala adekvátne, z toho dôvodu rozdelil znalec príčiny vzniku a ďalšie degenerácie
porúch podľa podielu jednotlivých účastníkov na celom procese realizácie. Pokiaľ ide o samotného

investora (odporcu), v prípravnom procese neboli celkom dostatočne definované technické podmienky
pre prípravu projektu a jeho realizáciu, najmä v súvislosti s extrémnym zaťažením na plochách, pri
výstavbe sa prejavilo nerešpektovanie technických a technologických podmienok - tlak investora na
skrátenie termínov realizácie a stavbu plôch počas prevádzky, investor poskytol projektantovi technicky
a zmluvou nepodložené vstupné údaje týkajúce sa konštrukcie spevnených plôch.

Projektantom zhotovená projektová dokumentácie pre realizáciu spevnených plôch č. 2 a 3 a návrh
konštrukcie a vrstiev asfaltu nebol navrhnutý na investorom deklarované zaťaženie, projektant nejasne
definujeparametrepreúnosnosťvpláne,technickásprávauvádzala45MPa,aleprojektantjednoznačne
nestanovil, o akú veličinu sa jedná.

Dodávateľ, t. j. navrhovateľ stavbu spevnených plôch nerealizoval podľa schválenej projektovej
dokumentácie ani v zmysle platných technických noriem, nedodržal počas realizácie stavby projektovú
dokumentáciu a podľa analýzy sond nerealizoval konštrukčné vrstvy zo zeminy, vrstvy KSC (najmä
v sonde č. 3) ako aj vrstvy z asfaltov v takej konštrukčnej hrúbke ako predpisovala projektová

dokumentácia. Príčinami vzniku porúch na spevnených plochách č. 2 a 3 v zdokumentovanom
rozsahu je aj skutočnosť, že konštrukčné vrstvy neboli realizované podľa projektu a tieto neboli
dostatočne zhutňované po vrstvách. V sondách bolo zistené, že prvá konštrukčná vrstva zo ŠD
deklarovaná v SD ako ŠD (štrkodrva) 16/32 má v skutočnosti zrnitosť 0/32 s vysokým podielom
piesčitých častíc a pod KSC sa nachádzala súvislá vrstva piesku o hrúbke 50 mm. Únosnosť

a miera zhutnenia vrstiev nevyhovuje požiadavkám na nestmelenú podkladovú vrstvu pre plochy
s vysokým dopravným zaťažením. Z výsledkov rozboru asfaltov z deviatich vzoriek realizovaných
na žilinskej univerzite vyplýva, že kvalita zabudovaných asfaltových zmesí, miera ich zhutnenia,
medzerovitosť, obsah asfaltu a hrúbka vrstiev nevyhovuje na všetkých vzorkách podmienkam STN
736121. Konštrukčné vrstvy z asfaltu mali v sondách premenlivú hrúbku, spojovací postrek medzi

jednotlivými vrstvami z asfaltu nebol realizovaný kontinuálne a na niektorých miestach úplne absentoval.
Záverom znalec konštatoval, že súčasný stav predmetného objektu, komunikácia a spevnené plochy,
spevnené plochy 2 a 3 Drevoskladu nezodpovedá dobe jeho exploatácie, nevyhovuje požiadavkám
projektovej dokumentácie, slovenských technických noriem ako aj prevádzkovým podmienkam na
týchto plochách. Hlavnou príčinou zdokumentovaných a existujúcich porúch na plochách č. 2 a 3

predmetnej stavby je nedostatočná únosnosť podložia a konštrukčných vrstiev spevnených plôch ako aj
použitie nevhodných materiálov, nerealizovanie stavby podľa projektovej dokumentácie a nedodržanie
technologickej disciplíny.

Navrhovateľ dňa 26.05.2009 vypracoval projekt „oprava spevnenej plochy na Drevosklade“ (čl. 63 - 66

spisu), ktorý popisuje súčasný stav, keď spevnená plocha slúži na vykládku dreva z nákladných áut
a vagónov, na dočasné uskladnenie dreva a na nakladanie dreva do odkôrňovacieho bubna, súčasný
povrch spevnené plochy, súčasný povrch spevnené plochy je asfaltový a z časti betónový. Povrch
plochy je na niektorých miestach čiastočne mechanický, narušený do hrúbky cca 50 mm od drapákovnakladačov. Odporca uvedeným projektom žiadal zabezpečiť opravu jestvujúcej plochy tak, aby spĺňala
všetky požiadavky vyhlášok, STN noriem a EN noriem pre špecifikované zaťaženie uvedené v prílohe
č. 5 a 6 platných v čase vypracovania a zabezpečiť bezpečnú prevádzkyschopnosť spevnenej plochy.

Znalecký posudok č. 15/2009 vypracovaný znalcom W.. L.. V. Z. Y.. dňa XX.XX.XXXX, ktorý
zdokumentoval technické parametre materiálov odkrytých počas rekonštrukcie východnej časti
spevnených plôch Drevoskladu v areáli Mondi BP SCP a.s. Ružomberok konštatuje, že výsledky
monitorovania a dokumentovania technických parametrov materiálov a konštrukčných vrstiev v dňoch

29.10. - 03.11. 2009 v plnom rozsahu potvrdili závery zistené a uvedené v Znaleckom posudku
č. 4/2007, keď hlavnou príčinou zdokumentovaných a existujúcich porúch na východnej ploche
Drevoskladu je nedostatočná únosnosť podložia a konštrukčných vrstiev spevnených plôch ako aj
použitie nevhodných materiálov, nerealizovanie stavby podľa projektovej dokumentácie a nedodržanie
technologickej disciplíny.

Znalecký posudok č. 17/2010 vypracovaný znalcom Doc. L.. V. Z. Y.. dňa XX.XX.XXXX zdokumentoval
technické parametre materiálov a konštrukčných vrstiev odkrytých počas rekonštrukcie západnej časti
spevnených plôch Drevoskladu v areáli Mondi SCP a.s., pričom totožne ako v Znaleckom posudku č.
15/2009 sa konštatuje, že asfaltové vrstva boli vybudované s premennou hrúbkou, nie v zmysle projektu,
hodnoty na meraných miestach zistené jadrovými vývrtmi ako aj v sondách a na odobratých vzorkách

nedosiahli projektom predpísanú hodnotu 250 mm. Konštrukčné vrstvy neboli kontinuálne spojené
spojovacími postrekmi navzájom, ani na ich spodnej ploche a ich celková hrúbka variovala. Štruktúra
asfaltových vrstiev na väčšine vzoriek nezodpovedala predpísaným parametrom, čo konštatovala aj
záverečná správa „rozbor asfaltových zmesí“ spracovaná Žilinskou univerzitou v Žiline, ktorá je prílohou
Znaleckého posudku č. 4/2007. Hrúbka konštrukčnej vrstvy z KSC dosiahla, resp. presiahla projektom

predpísanú hodnotu len na troch analyzovaných vzorkách. Ostatné nedosiahli projektovanú hodnotu
220 mm. Z analýzy jadrových vývrtov, sond a priebežného hodnotenia vyťaženého materiálu bolo
zistené, že konštrukčná vrstva z kameniva dolomitického pôvodu predpísaná v projektovej dokumentácii
ako štrkodrva 16/32 má v skutočnosti zrnitosť 0/32 s vysokým podielom piesčitých častíc. Výsledky
monitorovania a posúdenia technických parametrov materiálov a konštrukčných vrstiev odkrývaných

podľa rekonštrukcie západnej časti spevnených plôch Drevoskladu v areáli Mondi SCP, a.s. v dňoch
10.06. - 28.06.2010 v plnom rozsahu potvrdili závery zistené a uvedené v Znaleckom posudku č. 4/2007.
Hlavnou príčinou porúch na západnej časti plochy Drevoskladu je nedostatočná únosnosť podložia a
konštrukčných vrstiev spevnených plôch ako aj použitie nevhodných materiálov, nerealizovanie stavby
podľa projektovej dokumentácie a nedodržanie technologickej disciplíny.

Podľa zápisov v stavebnom denníku, dňa 02.09.2003 technický dozor investora požaduje od
dodávateľskej firmy (navrhovateľa) dodržať konštrukčné vrstvy vozovky pod asfalt podľa projektovej
dokumentácie (list č. 148477 stavebného denníka), podľa zápisu zo dňa 11.09.2003 žiada technický
dozor investora dodávateľa stavebných prác o prizvanie na premeranie úpravy spevnenej plochy pred

stabilizáciou (list č. 148488 stavebného denníka), dňa 19.09.2003 (list č. 148493 stavebného denníka)
bola vykonaná skúška miery zhutnenia pod stabilizáciou, dňa 19.09. 2003 (list č. 148494 stavebného
denníka) bola zameraná úprava konštrukčnej vrstvy pod stabilizáciou zástupcom TDI a bola povolená
pokládka stabilizácie na nasledujúci deň, dňa 19.09.2003 bola prebratá plocha na spevnenej ploche č.
3, to je uloženie stabilizačnej vrstvy (list č. 148495 stavebného denníka), dňa 30.09.2003 (list č. 134505

stavebného denníka) bola daná do užívania zrealizovaná živicová plocha (spevnené plochy), a to plocha
č. 2, pričom zástupca TDI bol požiadaný, aby upozornil užívateľa spevnených plôch SCP na deštrukciu,
ktorá sa vykonala pri manipulácii s drevom, t. j. naberaním dreva zo spevnenej plochy, kde dochádza
k hlbokým ryhám spôsobeným nakladačom, pričom táto požiadavka bola urgovaná už 20.09.2003 - list
č. 148495 stavebného denníka, podľa zápisu zo dňa 10.10.2003 (list č. 134511 stavebného denníka),

TDI premeral výšku násypu štrkodrvy na ploche 2.

Odporca predložil rozpis - zoznam vynaložených nákladov z dôvodu nekvality prác navrhovateľom spolu
pri oprave východnej plochy a západnej plochy firmou BRUNSTAV Štětí v celkovej výške 195.575,00
eur, ďalej zoznam vynaložených nákladov z dôvodu nekvality prác firmou Váhostav, podľa popisu

jednotlivých činností (príloha 2) v celkovej výške 61.744,63 eur, krycí list rozpočtu.

Odporca predložil listy stavebného denníka, a to č. 148471, kde sa konštatuje, že tuhosti Edef 2 v
obidvoch prípadoch vyhoveli, ale stupne zhutnenia neprimiešaných materiálov nevyhovujú, a to ajnapriek tomu, že miesta skúšok boli prehutnené valcom. List stavebného denníka č. 148472, z ktorého
vyplýva, že pri ďalších prácach je potrebné miešaniu materiálu venovať väčšiu pozornosť, alebo lepšie
zaistiť zmiešané prívodné kamene z iného lomu, list stavebného denníka č. 134517, kde dňa 21.10.2003

technický dozor investora žiada dodávateľa o čistenie asfaltovej plochy popri koľaji a popri obrubníkoch
na plochách č. 2 a 3 a zároveň žiada dôkladné prepojenie jednotlivých vrstiev s použitím penetrácie, TDI
žiada prizvať pred asfaltovaním na prevzatie úseku, list stavebného denníka č. 134523, kde technický
dozor investora dňa 04.11.2003 žiada dodávateľa stavebných prác o prísnu kontrolu pokládky živičných
vrstiev firmou RILLINE, keď kontrolou TDI zistil, že a ploche č 3 sú živice kladené na neočistený povrch

a bez penetrácie, TDI upozornil firmu RILLINE na nedostatok a požaduje prizvať ku kontrole očistenia
plôch.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a
na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu
diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom.

Podľa § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka:
1) Zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu
vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela,
ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci
alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v

nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo
písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných
pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho
dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela
alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť.

2) Zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela
alebozavadydokončenéhodielaspôsobenénevhodnýmivecamialebopokynmi,akobjednávateľnaich
použití pri vykonávaní diela písomne trval. Pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú
o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu.
3)Zhotoviteľ,ktorýnesplnilpovinnosťuvedenúvodseku1,zodpovedázavadydielaspôsobenépoužitím

nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo pokynov daných mu objednávateľom.

Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku
určenému v zmluve.

Podľa § 561 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ nezodpovedá za vady diela, ak tieto vady spôsobilo
použitievecíodovzdanýchmunaspracovanieobjednávateľomvprípade,žezhotoviteľaniprivynaložení
odbornej starostlivosti nevhodnosť týchto vecí nemohol zistiť alebo na ne objednávateľa upozornil
a objednávateľ na ich použití trval. Zhotoviteľ takisto nezodpovedá za vady spôsobené dodržaním
nevhodnýchpokynovdanýchmuobjednávateľom,akzhotoviteľnanevhodnosťtýchtopokynovupozornil

a objednávateľ na ich dodržaní trval alebo ak zhotoviteľ túto nevhodnosť nemohol zistiť.

Podľa § 562 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka:
1) Objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo
najskôr po odovzdaní predmetu diela.

2) Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela
a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke
uskutočnenej podľa odseku 1,
c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,

najneskôrvšakdodvochrokovapristavbáchdopiatichrokovododovzdaniapredmetudiela.Privadách,
na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

Podľa § 563 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka:1) Záručná doba týkajúca sa diela začína plynúť odovzdaním diela.
2) Pre záruku za akosť diela inak platia primerane ustanovenia § 429 až 431.

Podľa § 313 Obchodného zákonníka, banková záruka vzniká písomným vyhlásením banky v záručnej
listine, že uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia
osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine.

Podľa § 319 prvá veta Obchodného zákonníka, banka plní svoj záväzok z bankovej záruky, len

keď ju na to písomne vyzval veriteľ. Ak je plnenie banky z bankovej záruky podmienené v záručnej
listine predložením určitých dokumentov, musia sa tieto dokumenty predložiť pri tejto výzve alebo bez
zbytočného odkladu po nej.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je založený vyššie
uvedenou Zmluvou o dielo zo dňa 11.04.2003, na základe ktorej sa zaviazal navrhovateľ zhotoviť pre

odporcu dielo „PULP MILL CIVIL WORKS“ v súlade s technickými špecifikáciami, pričom sa zhotoviteľ
oboznámil s projektovou dokumentáciou, s miestnymi technickými a technologickými podmienkami v
SCP s tým, že rozsah prác definovali v prílohe A/, je dostatočný a vhodný pre realizáciu definovanú
v prílohe B/ a dohodnuté záväzky, v súlade s požadovaným rozsahom a uvedenými podmienkami
sa navrhovateľ ako zhotoviteľ zaviazal dodať, zrealizovať, namontovať, dozorovať a odovzdať dielo

odporcovi do prevádzky. Zároveň v zmysle bodu 3.1. zmluvy, navrhovateľ poskytol záruku na svoje
dodávky a služby, materiál, realizáciu, funkčnom a vhodnosť za dosiahnutie požadovaných parametrov v
stanovenej lehote s tým, že vady budú opravené zhotoviteľom na jeho náklady. Medzi účastníkmi nebolo
sporné, že pri prebratí diela bola následne dňa 04.10.2004 prejednaná reklamácia vytýkaných vád a
nedorobkov, pričom zúčastnené strany sa dohodli, že za zistené vady a nedorobky nebude zhotoviteľ

odstraňovaťnasvojenáklady,alevovýškezistenýchvádvystavíobjednávateľovi,t.j.odporcovidobropis
vo výške 3.500.000,-Sk plus DPH, pričom neoddeliteľnou súčasťou reklamačného záznamu je i presná
špecifikácia vád a nedorobkov, aj vo finančnom vyjadrení, ide o nerovnosť plochy - spevnená plocha
č. 2 a spevnená plocha č. 3 s tým, že nie je správny sklo pre odvodnenie k žľabu ACO drain, nerovné
plochy okolo trate a na okraji ciest. Následne v priebehu užívania spevnených plôch odporca reklamoval

poškodené plochy na Drevosklade listom zo dňa 19.06.2007 a požiadal navrhovateľa o odstránenie
vytýkaných vád. Taktiež je nesporné, že navrhovateľ vytýkané vady neuznal s tým, že sa jedná o vady,
ktoré už boli zohľadnené v dohode o potvrdení vád a nedorobkov vo výške 3.500.000,-Sk, pričom k
poruchám na spevnených plochách dochádzalo v dôsledku nasadenia ťažkých mechanizmov, ktoré
pri manipulácii ramenami zachytávali a roztrhávali plochy z asfaltového krytu, z ramien vykladačov

vypadávali ťažké niekoľkotonové kusy dreva a vyhĺbili diery na asfaltovej ploche, ktorá podľa názoru
navrhovateľa nie je ideálna na používanú technológiu prác. Z tvrdení navrhovateľa vyplynulo, že
predložená projektová dokumentácia - základné riešenie bolo vadné, extrémne zaťaženie spôsobilo
popraskanie plôch na inkriminovanej ploche označenej v projekte ako S1. Samotný navrhovateľ
však nepreukázal, že by upozorňoval odporcu na nevhodnosť projektovej dokumentácie, pričom účel,

spôsob užívania diela vyplýval zo zmluvy, a tento podľa ustanovení Zmluvy o dielo mal byť známy
i navrhovateľovi. Pokiaľ teda navrhovateľ mal vedomosť, že predložená projektová dokumentácia
nie je vhodná vzhľadom na rozsah, účel a spôsob užívania diela, v zmysle § 551 Obchodného
zákonníka bolo povinnosťou zhotoviteľa upozorniť na nevhodné pokyny, a iba v prípade splnenia
tejto notifikačnej povinnosti navrhovateľ nezodpovedá za prípadné vady diela spôsobené nevhodnými

pokynmi. Zhotoviteľ, ktorý nesplnil uvedenú povinnosť zodpovedá za vady diela spôsobené použitím
nevhodných pokynov daných mu objednávateľom. Ak zhotoviteľ splnil túto povinnosť a upozornil
objednávateľananevhodnosťpokynovaleboichnevhodnosťzhotoviteľnemoholprivynaloženíodbornej
starostlivosti zistiť, nezodpovedá za prípadné vady spôsobené udržaním nevhodných pokynov daných
mu objednávateľom. V prípade nesplnenia si uvedenej povinnosti s poukazom na § 561 Obchodného

zákonníka, navrhovateľ zodpovedá za vady diela spôsobené použitím nevhodných pokynov daných mu
objednávateľom.

Bez ohľadu na správnosť predloženej projektovej dokumentácie, ako vyplynulo z listinných
dokladov predložených odporcom - Znalecké posudky č. 4/2007, 15/2009 a 17/2010, zhotoviteľ

stavbu spevnených plôch nerealizoval podľa schválenej projektovej dokumentácie, ani v zmysle
platných technických noriem, keď realizovanými sondami bolo zistené, že konštrukčné vrstvy neboli
vykonané podľa projektu, neboli dostatočne zhutňované po vrstvách, príčinou vád je i nedostatočná
únosnosť podlažia a konštrukčných vrstiev spevnených plôch ako aj použitie nevhodných materiálov,nerealizovaniestavbypodľaprojektovejdokumentácieanedodržanietechnologickejdisciplíny.Uvedené
bolo potvrdené i svedeckými výpoveďami Doc. L.. V. Z. Y.. a L.. A. Z.. Vady vytýkané odporcom a
špecifikované v predložených znaleckých posudkoch si odporca uplatnil u navrhovateľa v záručnej

lehote, pričom odporca požadoval opravu diela, v opačnom prípade si dielo opraví na vlastné náklady a
bude čerpať bankovú záruku. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ neuznal vytýkané vady diela a odporca
vykonal opravu diela, pričom predložil podrobný rozpis a špecifikáciu nákladov spojených s opravou
predmetného diela. Pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa, že opravou predmetného diela vzniklo
úplne iné dielo, a tým záväzok navrhovateľa zanikol z dôvodu nemožnosti plnenia, súd poukazuje

na výpovede svedkov, ktorí jednoznačne potvrdili, že odstrániť vady diela, resp. opraviť je možné
len tak, že sa vadné časti diela odstránia a asfaltové plochy sa nahradia betónovými a zachová sa
potrebný technologický postup. Svedok W.. L.. V. Z. Y.. podrobne vypovedal o jednotlivých sondách,
vrtoch a meraniach, pričom na základe výsledkov statických a dynamických zaťažkávacích skúšok
realizovaných v sondách konštatoval, že únosnosť a miera zhutnenia vrstiev nevyhovuje požiadavkám
na nestmelenú podkladovú vrstvu, pre plochy s vysokým dopravným zaťažením. Konštrukčné vrstvy z

asfaltu mali v sondách premenlivú hrúbku, spojovací postrek medzi jednotlivými vrstvami z asfaltu nebol
realizovanýkontinuálneananiektorýchmiestachúplneabsentoval,rozborasfaltovýchzmesírealizovala
stavebná fakulta Žilinskej univerzity v Žiline (tento je súčasťou Znaleckého posudku č. 4/2007), pričom
kvalita zabudovaných asfaltových zmesí, miera ich zhutnenia, medzerovitosť, obsah asfaltu a hrúbka
vrstiev nevyhovuje na všetkých vzorkách podmienkam STN 736121, i keď podľa rozboru záverečnej

správy týkajúcej sa rozboru asfaltových zmesí Žilinskej univerzity v Žiline, zabudované zmesi vyhovujú
normovým požiadavkám z hľadiska požadovaných fyzikálno-mechanických vlastností.

Svedok W.. L.. V. Z. Y.. teda jednoznačne preukázal a zdokumentoval hlavnú príčinu porúch na
spevnených plochách č. 2 a 3, pričom je daná zodpovednosť navrhovateľa ako zhotoviteľa. Ide o vady,

ktoré sa prejavili v záručnej lehote, a to používaním diela na stanovený účel, tieto vady teda nemohol
odporca vytýkať pri preberaní diela.

Navrhovateľ argumentoval neexistenciou, resp. nevymáhateľnosťou nárokov odporcu z prípadných vád
diela v čase čerpania bankovej záruky, ktoré tvrdenia potvrdil i svedok L.. S. T., projektový manažér

spoločnosti Váhostav, ktorý uviedol, že pri ukončení diela a jeho preberaní zo strany odporcu neboli
vytýkané v súvislosti so spevnenými plochami žiadne vady. Pokiaľ aj nejaké nedostatky boli vytýkané,
tieto sa ihneď opravili a uviedli do požadovaného stavu.
Z korešpondencie medzi účastníkmi konania však vyplýva, že dňa 04.10.2004 bola prejednaná
reklamácia vád a nedorobkov na predmetnej stavbe, čo zúčastnené strany vzájomne potvrdili a

výsledkom bola dohoda, podľa ktorej zistené vady a nedorobky nebude zhotoviteľ odstraňovať na svoje
náklady, ale vystaví objednávateľovi dobropis vo výške 3.500.000,-Sk + DPH. Neoddeliteľnou súčasťou
tohto reklamačného záznamu je i presná špecifikácia vád a nedorobkov aj vo finančnom vyjadrení, na
ktoré sa vzťahuje predmetný dobropis.

Odporca však listom zo dňa 19.06.2007 reklamoval iné vady, na ktoré sa dobropis nevzťahuje spolu s
bližšou špecifikáciou s tým, že na tieto vady nové vady sa vzťahuje ustanovenie o záruke uvedené v
bode 3 zmluvy o dielo.

S poukazom na čl. III. bod 3.1. zmluvy o dielo, navrhovateľ poskytol odporcovi záruku na materiál,

realizáciu, funkčnosť a vhodnosť na dosiahnutie požadovaných parametrov pri nonstop prevádzke
odo dňa odovzdania diela, a to na nosné konštrukcie, strechy a podlahy v trvaní 10 rokov. Práve na
zabezpečenie kvality diela počas celej záručnej doby bola vystavená banková záruka, ktorou banka
prevzala neodvolateľnú záruku, že na prvú písomnú výzvu zaslanú banke zaplatí požadovanú sumu,
maximálne do výšky 19.795.038,-Sk, t. j. 657.074,89 eur, ktorá písomná výzva na zaplatenie musí

obsahovať požadované náležitosti, a to právne záväzné prehlásenie objednávateľa, že zhotoviteľ si
nesplnil záväzky vyplývajúce zo zmluvy o dielo. Z rozsiahlej korešpondencie vyplýva, že odporca
si uplatnil u navrhovateľa zodpovednosť za vady diela, tieto vady boli preukazované i Znaleckými
posudkami č. 4/2007, 15/2009 a 17/2010 vypracovanými znalcom Doc. L.. V. Z., s ktorými sa oboznámil
i navrhovateľ a z ktorých záverov vyplýva, že stav diela (t.j. predmetné spevnené plochy) nezodpovedá

dobe jeho exploatácie, nevyhovuje požiadavkám projektovej dokumentácie, slovenských technických
noriem, ako aj prevádzkovým podmienkam na týchto plochách. Hlavnou príčinou zadokumentovaných
a existujúcich porúch na predmetnej stavbe je nedostatočnú únosnosť podložia a konštrukčných vrstiev
spevnených plôch, ako aj použitie nevhodných materiálov, nezrealizovanie stavby podľa projektovejdokumentácieanedodržanietechnologickejdisciplíny.Izozáverečnejsprávy„rozborasfaltovýchzmesí“
spracovanej Žilinskou univerzitou v Žiline, ktorá bola prílohou Znaleckého posudku č. 4/2007 vyplýva,
že hrúbka konštrukčnej vrstvy dosiahla, resp. presiahla projektom predpísanú hodnotu len na troch

analyzovaných vzorkách, pričom ostatné vzorky projektovanú hodnotu nedosiahli. Navrhovateľ listom
zo dňa 12.12.2008 oznámil odporcovi, že reklamované vady neuznáva a odmieta sa podieľať na ich
odstránení.Vtakomprípadeodporcovivznikloprávovzmyslebodu2.1.zmluvyodielo,vykonaťnápravu
prostredníctvom tretej strany na náklady zhotoviteľa a zároveň mu vzniklo aj právo čerpať bankovú
záruku, a to do výšky, ktorá predstavuje hodnotu prác a materiálov, ako aj ďalších súvisiacich nákladov

vynaložených na opravu diela.

Navrhovateľ odmieta zodpovednosť za vytýkané vady diela, argumentujúc pri tom vadnou projektovou
dokumentáciou a tým, že si odporca sám poškodil predmetné dielo svojimi mechanizmami. Súd
poukazuje na bod 1.3. zmluvy o dielo, podľa ktorého navrhovateľ bol oboznámený s miestnymi
technickými a technologickými podmienkami a potvrdil, že rozsah prác definovaných v prílohe A/ je

dostatočný a vhodný pre realizáciu definovanú v prílohe B/ a dohodnuté záväzky. Taktiež prehlásil v bode
1.2. zmluvy o dielo, že pozná rozsah predmetnej dokumentácie v súlade s tendrovou dokumentáciou a
tými dokumentmi, ktorý si podrobne preveril 03.04.2003 a že je dostatočne oboznámený s podmienkami
jestvujúcich sietí.
Svoje tvrdenie, že odporca si sám svojimi mechanizmami poškodil predmetné spevnené plochy,

navrhovateľ nepreukázal, v tejto súvislosti nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, že
odporca užíval dielo v rozpore s jeho určením a účelom a používal nevhodné mechanizmy, čím došlo
v priamej súvislosti k poškodeniu spevnených plôch. Keďže v záručnej lehote sa prejavili vady diela,
poruchy na spevnených plochách č. 2 a 3, príčinu ktorých jednoznačne zdokumentoval a popísal znalec
W.. L.. V. Z., Y.., je daná zodpovednosť navrhovateľa ako zhotoviteľa, vady sa prejavili v záručnej lehote,

zo strany odporcu boli reklamované a tieto sa prejavili plynutím času, používaním diela na stanovený
účel, z toho dôvodu tieto vady nemohol vytýkať odporca pri preberaní diela, ale až následne.

Keďže navrhovateľ neodstránil vytýkané vady a tieto neuznal, odporca čerpal prostredníctvom bankovej
záruky sumu vo výške 254.763,90 eur, t. j. vo výške rozpočtových nákladov bez DPH, ktoré existovali

v čase vzniku nároku, a ktoré mal odporca zistené z rozpočtu na opravu predmetnej plochy. Ďalej
predložil faktúry č. 420732, 420512 a 420544, ktorými spoločnosť Průmstav S. fakturovala skutočné
náklady v konečnom dôsledku vynaložené odporcom na opravu diela v celkovej výške 195.575,00 eur,
ktoré spolu s ďalšími vynaloženými nákladmi v celkovej výške 61.744,63 eur presahujú sumu čerpanú
prostredníctvombankovejzáruky.Zostranyodporcurozpočtovanénákladynaopravuspevnenýchplôch

ako aj ďalšie vzniknuté náklady neboli namietané, spochybňované, ani rozporované, v tejto súvislosti
navrhovateľ neprodukoval žiaden dôkaz.

Súd sa zaoberal i dohodou o uspokojení nárokov z vád diela, ktorá bola uzatvorená v čase preberania
diela medzi účastníkmi konania a na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá zľava z ceny diela,

a to formou dobropisu vo výške 3.500.000,-Sk + DPH, pričom reklamované vady, na odstránenie
ktorých bola čerpaná banková záruka, sa síce nachádzajú na tých istých úsekoch ako vady, ktoré boli
vytýkané pri prevzatí diela, ale ide o vady iného charakteru, ktoré sa stali zjavnými neskôr počas plynutia
záručnej doby a ktoré vyplývajú z predložených znaleckých posudkov, ktoré jednoznačne stanovili
hlavnú príčinu reklamovaných vád, a to „nedostatočná únosnosť podložia a konštrukčných vrstiev

spevnených plôch ako aj použitie nevhodných materiálov, nerealizovanie stavby podľa projektovej
dokumentácie a nedodržanie technologickej disciplíny“.

K uzavretiu dohody o uspokojení nárokov z vád diela došlo v čase preberania diela, a to 04.10.2004,
pričom znalecké posudky, výsledky meraní a jednotlivé sondáže mal odporca k dispozícii až v roku 2007

a následne.

Navrhovateľ síce v písomných podaniach namietal výšku nákladov vynaložených odporcom na opravu
diela, ale len v rovine všeobecných tvrdení, pričom navrhovateľ bol oboznámený s jednotlivými
rozpočtami a faktúrami, avšak svoje námietky voči opodstatnenosti nákladov na opravu diela ničím

nezdôvodnil ani nepreukázal.

Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd mal za
preukázané, že banková záruka slúži na krytie prípadných nárokov objednávateľa titulom vád diela,vady diela boli v konaní preukázané, tieto sa prejavili počas plynutia záručnej lehoty, zo strany odporcu
boli namietané, avšak navrhovateľ vady diela neuznal, z toho dôvodu odporca vykonal opravu diela na
vlastné náklady a čerpal bankovú záruku vo výške 254.763,90 eur, t. j. v sume, ktorá predstavuje reálne

ekvivalent peňažných prostriedkov potrebných na odstránenie vád diela a súvisiacich nákladov, ktoré
boli zo strany odporcu podrobne špecifikované.

Pri uzatváraní zmluvného vzťahu došlo medzi účastníkmi konania k dohode o tom, že banková záruka
bude slúžiť na krytie prípadných nárokov objednávateľa titulom vád diela. Keďže jednoznačne vady

diela vznikli, tieto boli zo strany odporcu namietané, vytýkané, odporca sa domáhal opravy diela, avšak
bezvýsledne, vykonal opravu diela na vlastné náklady s tým, že čerpal bankovú záruku vo výške
254.763,90 eur, t. j. v sume, ktorá predstavuje reálne ekvivalent peňažných prostriedkov potrebných na
odstránenie vád diela a súvisiacich nákladov, ktoré boli zo strany odporcu podrobne špecifikované.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd potom už nevyhovel návrhu navrhovateľa na doplnenie dokazovania,

a to vykonaním znaleckého dokazovania za účelom posúdenia, či vytýkané vady sú odstrániteľné
alebo neodstrániteľné, a to z dôvodov hospodárnosti a ekonomiky konania, keď navyše navrhovateľ ani
nepreukázal, ktoré konkrétne vady by mali byť posudzované ako odstrániteľné alebo neodstrániteľné,
pričom sa jedná nie o otázku odbornú, ale o otázku právnu.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 151 ods. 3 OSP tak, že o týchto bude rozhodnuté až
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).