Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 25, 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16C/18/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811201529
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3811201529.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľa: W. M., nar.

XX.XX.XXXX, bytom W., M. X. XXX/X, zast. JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom Prievidza,
Hviezdoslavova 3, proti odporcovi: Slovenská republika, zast. Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2,
Bratislava, o náhradu škody na zdraví vo výške 7932,18 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 7595,09 eur s úrokom zo meškania vo výške 9% ročne od
1.12.2010 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Odporcajepovinnýnahradiťnavrhovateľovitrovykonaniaspoluvovýške1171,13eur,ztohosumu50,65
eur na účet navrhovateľa a z toho sumu 1120,48 eur z titulu trov právneho zastúpenia na účet JUDr.
Jaroslava Hujíka, advokáta so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova 3, v lehote troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu 4.2.2011 domáhal proti odporcovi zaplatenia
7932,18 eur s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 1.12.2010 do zaplatenia s odôvodnením, že
uznesením MV SR ČVS: SKIS- 291/IS-2-V-2008 z 27.3.2009 bolo zastavené trestné stíhanie vo veci
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a Trestného zákona pre skutok z 7.11.2008,
kedy v čase približne o 15.50 hod. v k.ú. N. - A. došlo pri služobnom zákroku príslušníkov polície OR
PZ Prievidza k náhodnému výstrelu zo služobnej zbrane - pištol VZ XX patriacej príslušníkovi PZ Q.

F., pri ktorom bol navrhovateľ zasiahnutý, čím mu bola spôsobená ťažká ujma na zdraví - trieštivá
zlomenina pravej stehennej kosti. K zastaveniu trestného stíhania došlo z dôvodu, že vyššie uvedený
skutok nie je trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Napriek tomu, že došlo k zastaveniu
trestného stíhania, navrhovateľ zastáva názor, že má nárok na náhradu škody, a to v zmysle § 78
ods. 5, 6 Zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, v zmysle ktorého štát zodpovedá aj za škody
spôsobené policajným zborom alebo policajtmi v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených týmto
zákonom, pričom to neplatí, ak k spôsobeniu škody došlo v dôsledku protiprávneho konania osoby,

alebo oprávneného zákroku policajta. Navrhovateľ uviedol, že dňa 7.11.2008 pri zákroku policajtov
rešpektoval výzvu konajúcich príslušníkov polície, v súlade s pokynom príslušníka polície si ľahol na
zem s rukami za hlavou, ležal na zemi bez pohnutia a bez akéhokoľvek slovného prejavu a v takejto
situácii ho zasiahol do pravej nohy výstrel z pištole príslušníka polície p. F.. Z výsledkov dokazovania
v trestnom konaní vyplynulo, že išlo údajne o náhodný výstrel. Na následky zranenia bol navrhovateľ
hospitalizovaný v nemocnici v Bojniciach v čase od 7.11.2008 do 1.12.2008, pričom doposiaľ sa podrobil
štyrom operačným zákrokom, ktorými sa odstraňovali resp. zmierňovali následky strelného poranenia. Lekárskym posudkom o bolestnom vystavenom lekárom V.. A. primárom ortopedicko-traumatologického
oddelenia NsP Prievidza a V.. X. z 26.11.2009 mu bolo priznané za uvedené zranenie celkovo 310
bodov. Zastáva názor, že nárok na odškodnenie mu vznikol v roku 2009, pre ktorý bola opatrením MZ

SR č. 172/2009 stanovená výška náhrady za bolesť za jeden bod 14,46 eur. Preto si uplatnil náhradu za
bolestné vo výške 4483,- eur, a to v zmysle § 444 Obč. zákonníka. Na následky zranení zostal invalidný,
pričomposudkovýmlekárom Sociálnejpoisťovnemubolapriznanámierapoklesuschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť vo výške 30 %. Zároveň žiadal v zmysle § 445 a nasl. Obč. zákonníka priznať i
náhradu za stratu na zárobku a v zmysle § 87 Zák. č. 461/2003 Z.z. i úrazový príplatok vo výške 1538,30

eur, a to za prvé tri dni PN vo výške 28,79 eur a za ostatné dni PN v počte 346 vo výške 1509,51 eur. Pri
výpočte vychádzal z denného vymeriavacieho základu na určenie sumy úrazových dávok podľa § 84 cit.
zákona. Zároveň v zmysle § 90, 91 Zákona o sociálnom poistení žiadal priznať i jednorazové vyrovnanie
vo výške 1910,88 eur, ktorú sumu vypočítal ako súčin 365 násobku denného vymeriavacieho základu
vo výške 17,451 eur a koeficientu 0,3, vypočítaného ako podiel čísla 30 a čísla 100, pričom číslo 30
zodpovedá miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a spolu teda žiadal priznať náhradu

škody v celkovej výške 7932,18 eur. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania, a to pozostávajúcich z
trov právneho zastúpenia, a to za 6 úkonov právnej pomoci á 237,34 eur /prevzatie veci, návrh, písomné
podanie protistrane- žiadosť o náhradu škody z 12.11.2010, plus 3 x účasť na pojednávaniach v dňoch
7.6.2012, 18.2.2013 a 25.2.2013/ plus 2 x režijný paušál á 7,21 eur, 1x režijný paušál á 7,41 eur, 1x
režijný paušál á 7,63 eur a 2 x režijný paušál á 7,81 eur, t.j. spolu 1469,12 eur, ako i trovy konania

z titulu náhrady ušlej mzdy za účasť navrhovateľa na pojednávaniach konaných v dňoch 7.6.2012 vo
výške 24,98 eur a 18.2.2013 vo výške 640,- Kč, čo predstavuje v prepočte 25,20 eur, teda spolu 50,368
eur , plus 5,- eur za vydanie potvrdenia od lekára o dĺžke jeho PN, t.j. trovy konania navrhovateľa 55,36
eur a celkové trovy konania spolu vo výške 1524,46 eur.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 16C 18/2011-23 z 16.2.2011, proti ktorému odporca podal v

zákonnej lehote odpor v podaní z 9.3.2011. V podanom odpore uviedol, že zastáva názor, že SR
zastúpená Ministerstvom vnútra SR nie je v tejto veci pasívne legitimovaná. Zodpovednosť štátu
prichádza do úvahy len v určitých špecifických, zákonom predpokladaných prípadoch, napríklad podľa
zákona č. 514/2003 Z.z, nie však vo veciach uplatnených podľa Obč. zákonníka, kedy štát nie je v
hmotno-právnom vzťahu voči navrhovateľovi. V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody na

zdraví uviedol, že k ujme na zdraví navrhovateľa došlo 7.11.2008 počas služobného zákroku, pričom
dvojročná premlčacia lehota potom uplynula 8.11.2010 a z toho dôvodu vzniesol námietku premlčania
uplatneného nároku. V súvislosti s uplatneným nárokom v zmysle § 78 ods. 5 Zák. č. 171/1993 Z.z
uviedol, že štát nezodpovedá za škody spôsobené policajným zborom, ak k spôsobeniu škody došlo v
dôsledku protiprávneho konania osoby alebo oprávneného zákroku policajta. Uviedol, že navrhovateľ

sa spolu s ďalšími dvoma osobami nachádzal v čase policajného zákroku pri marihuanovom políčku,
na výzvy polície, aby upustil od svojho konania, nereagoval a unikal preč. Použitie donucovacích
prostriedkov príslušníka polície bolo zhodnotené ako oprávnené a opodstatnené, samotný zákrok
policajta bol zhodnotený ako správny a zákonný a zranenie osoby, proti ktorej sa zakročovalo, nebolo
zavinené postupom policajta. K zraneniu navrhovateľa teda došlo pri oprávnenom zákroku policajta,

čím sa vylučuje opodstatnenosť navrhovateľom podaného žalobného návrhu. Nakoľko navrhovateľ nie
je v pracovno-právnom ani inom obdobnom vzťahu s odporcom, t.j. Slovenskou republikou, považuje
nároky uplatnené navrhovateľom v zmysle zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení za absolútne
neopodstatnené. Preto s poukazom na uvedené navrhol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť.
Odporca žiadal priznať náhradu trov konania vo výške 157,92 eur z titulu cestovného za účasť na

pojednávaní z 19.2.2013.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16C
18/2011, pripojeným spisom MV SR ČVS:SKIS-291-IS-2-V-2008 a zistil nasledovný skutkový stav:

ZvyššieuvedenéhospisuMVSRsúdzistil,žeuznesenímMVSRz27.3.2009bolotrestnéstíhanie,ktoré
bolo začaté vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a Trestného zákona, ktorého

sa mal dopustiť príslušník odboru kriminálnej polície UJKP OR PZ Prievidza na tom skutkovom základe,
že dňa 7.11.2008 v čase okolo 15.55 hod. v katastri obce N. na pozemku poľovníckeho združenia V.
H. s názvom A., okres W., došlo pri služobnom zákroku príslušníkov odboru kriminálnej polície UJKP
OR PZ Prievidza k náhodnému výstrelu zo služobnej zbrane - pištoľ vz. 82 č. zbrane 141955 patriacej príslušníkovi PZ Q. F., pri ktorom bol zasiahnutý W. M., nar. XX.XX.XXXX, čím mu bola spôsobená ťažká
ujma na zdraví, a to trieštivá zlomenina pravej stehennej kosti s dobou liečenia 12 mesiacov, v zmysle §
215 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, zastavené, pretože uvedený skutok nie je trestným činom a nie

je dôvod na postúpenie veci. Uvedené rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť 14.5.2009. Z odôvodnenia
citovaného rozhodnutia vyplýva, že zranenie osoby, proti ktorej zákrok smeroval, bol vyhodnotený
ako nehoda, nezavinená postupom zakročujúcich policajtov. Vyšetrovateľ vyhodnotením spisového
materiálu a zhodnotením všetkých zabezpečených dôkazov jednotlivo i v ich súhrne dospel k záveru,
že konanie Q. F., príslušníka OR PZ Prievidza, nebude môcť byť posudzované ako prečin ublíženia na

zdraví z nedbanlivosti, pretože aj keď k zraneniu W. došlo, bolo to na základe plnenia úloh určených
príslušníkov PZ na základe jeho zamestnania a uložená mu podľa zákona, pričom v jeho postupe nebolo
zistené žiadne pochybenie, teda jeho zákrok bol zákonný a oprávnený. Vyšetrovateľ ďalej uviedol, že
uvedené zranenie je možné hodnotiť ako okolnosť „vis maior“, ktorej Q. F. nemohol zabrániť, vzhľadom
na situáciu a okolnosti, ktoré tomu predchádzali. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva,
že príslušník polície Q. F. pri konfrontácii s T. H. / kamarátom navrhovateľa/ uviedol, že:“ Tu do očí Vám

tvrdím,žeuvedenéhodňabolivočiVašejosobe,akoajVašimkamarátomznašejstrany,akopríslušníkov
PZ, použité výzvy na to, aby ste zastavili a zostali stáť, inak bude použitá služobná zbraň. Keď sme
vošli do priestoru marihuanového poľa, Vás sme vtedy zbadali ako unikáte smerom do krovia a preto
sme opätovne použili výzvy, aby ste zostali stáť s hrozbou, že bude použitá služobná zbraň. Keďže ste
naďalej unikali, tak som použil varovný výstrel, ktorý bol druhý v poradí, po kolegovi W.. Na tento výstrel

ste zostali stáť v tomto kroví a my sme Vám dali pokyn, aby ste z tohto krovia začali vystupovať. Ako
prvý z krovia vystúpil Váš kamarát, teraz už viem, že sa volá M., ktorému sme s kolegom dali pokyn, aby
si ľahol na zem, mimo krovia, čo aj urobil a ľahol si v podstate napravo za mňa, tak, že ležal na zemi
po mojej pravej strane, nohami smerom k miestu, odkiaľ vyšiel a hlavou smerom do marihuanového
poľa. Potom sme dali pokyn Vám, aby ste z krovia vystúpil. Keď ste prichádzal smerom k nám, tak

ste prekračoval toto krovie, pričom neviem, či jednou nohou alebo dvoma ste sa zachytil o toto krovie
a prepadol ste smerom k nám tak, že ste mne osobne prepadol na ruky, pričom ja som s obidvoma
rukami držal služobnú zbraň. Následkom toho ako ste do mňa drhol, som stratil stabilitu, odsotilo ma
tak, že ma otočilo smerom doprava, kde na zemi ležal M., pričom zo zbrane, ktorú som predtým držal
obidvoma rukami a zbraň som mal sklopenú smerom do zeme asi 45 stupňov, vyšiel náhodný výstrel.

Ja som sa potom začal dívať, či sa niekomu niečo nestalo, ale nikto mi nič nepovedal a ani ja som nič
nezbadal, aby sa niekomu niečo stalo. Akurát som zaregistroval to, že keď sa Vám zachytili nohy do
konárov krovia, tak ste viackrát zopakoval a to s krikom, že „au, moje nohy, au moje nohy“. Na túto
odpoveď J. F. následne reagoval R. H. a doslovne uviedol, že : „ Tu do očí Vám hovorím, že ja práve
sa už presne nepamätám na ten varovný výstrel. V tom strese vlastne, ale je pravdou to, že keď sme

vychádzali z kríkov, M. išiel ako prvý na zem a ja za ním. Ale mne sa práve zdalo, že ten Váš kolega
ma práve on potiahol z tých kríkov, lebo mne sa zdá, že práve na základe toho som padol na zem,
že on ma potiahol, ale nespomínam si na to, aby som ja sám od seba spadol na zem. Týmto svojím
tvrdením som si istý asi na takých 80 percent. Chcem zdôrazniť, že toto čo sa stalo, tak pre mňa to bola
veľmi stresujúca situácia. Teraz si už naozaj ani neviem spomenúť, koľko bolo výstrelov. Taktiež si už

naozaj neviem ani spomenúť, či som naozaj padol na zem tak, aby som buchol do Vás, ale určite si
spomínam, že som padol na zem ku M., ktorý bol po mojej pravej strane. K samotnému náhodnému
výstrelu J. W. / príslušník polície/ uviedol: „Keď vychádzal s rukami nad hlavou, tak prekračoval konáre
v kroví, v tom momente spadol smerom k F. na jeho ruky, čo som videl, a v tom som započul výstrel.
Ja som potom nasadil putá tej osobe, ktorá spadla na F.“ Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia ďalej

vyplýva, že pri služobnom zákroku boli použité donucovacie prostriedky v zmysle Zákona č. 171/1993
Z.z. o Policajnom zbore a to konkrétne v zmysel § 60, písm. e/ - použitie hrozby zbraňou a varovného
výstrelu do vzduchu, § 51 ods. 1 , písm. c/ - použitie hmatov, chvatov, úderov, kopov sebaobrany a
§ 52 ods. 1, písm. c/ - použitie služobných pút.Použitie donucovacích prostriedkov bolo vyhodnotené
ako správne a opodstatnené s odôvodnením, že pri hodnotení bola do úvahy braná situácia na mieste

činu, posúdenie situácie a okolností policajtmi pred a počas služobného zákroku, ich reakcie na priebeh
zákroku za účelom zaistenia vlastnej bezpečnosti, ako aj zachovanie bezpečnostných pravidiel pri
používaní služobnej zbrane. Vzhľadom na uvedené bol zákrok proti podozrivým hodnotený ako správne
vykonaný a použitie donucovacích prostriedkov ako zákonné a oprávnené. Zranenie osoby, proti ktorej
zákrok smeroval, bol vyhodnotený ako nehoda nezavinená postupom zakročujúcich policajtov. Uvedené

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.5.2009.

ZoznámeniaHBPPrievidza,a.s. z7.9.2009malsúdpreukázané,ženavrhovateľ bolichzamestnancom
od 1.9.2008 do 31.8.2009. Denný vymeriavací základ navrhovateľa za rozhodné obdobie od 1.9.2008 do 31.10.2008 predstavuje 525,7377 Sk / t.j. vymeriavacie základy 9-10/2008 čo predstavuje 32.070
Sk deleno 61 kalendárnych dní /. Uvedený zamestnávateľ uviedol, že pracovná neschopnosť z
dôvodu nepracovného úrazu od 7.11.2008 trvá, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

zamestnanca za obdobie od 7.11.2008 do 16.11.2008 za 10 kalendárnych dní činila 2419,-Sk s tým,
že predpokladaný priemerný denný zárobok činí 21,893 eur. Z oznámenia HBP Prievidza, a.s. z
26.6.2009 mal súd preukázané, že pre výpočet predpokladaného priemerného zárobku pri dlhodobej PN
navrhovateľa uviedli zárobok referenčných pracovníkov prevádzky zvarovňa v rovnakom platovom a v
profesnom zaradení, a to pána IX. a A. V., z ktorých zárobkov bol vypočítaný predpokladaný priemerný

denný zárobok navrhovateľa 21,893 eur.

Z potvrdenia od Sociálnej poisťovne z č.l. 12 spisu súd zistil, že navrhovateľ poberal nemocenské dávky
v mesiacoch december 2008 až september 2009 v priemere 276,49 eur mesačne.

Z lekárskeho posudku o bolestnom z 26.11.2009, vysta vystavenom V.. M. X., primárom ortopedicko-
traumatologického oddelenia N. W. a V.. C. A., lekárom traumatologického oddelenia NsP Prievidza, mal
súd preukázané, že hodnotenie bolestného poškodenia zdravia navrhovateľa z 7.11.2008 predstavuje

spolu 310 bodov, a to podľa položky z prílohy č. 1 - 162 hlboká strelná rana, chirurgicky ošetrená v
počte bodov 25, podľa položky 188d subtrochantorická zlomenina liečená operačne v počte bodov 260
a podľa položky 232a paréza n.fibularis v počte bodov 35, čo spolu predstavuje 310 bodov.

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej dňa 13.7.2010 posudkovým lekárom MUDr. F. A. Sociálnej
poisťovne, pobočka Prievidza, mal súd preukázané, že výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť u navrhovateľa bola zhodnotená v rozsahu 30%. Uvedené mal súd preukázané i z
odborného posudku o invalidite, z ktorého mal súd preukázané, že v dôsledku strelného poranenia v
oblasti stehna pravej dolnej končatiny z 7.11.2008 navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zák
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdr. stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že miera

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u neho 30%.

Zo žiadosti navrhovateľa z 12.11.2010 adresovanej odporcovi mal súd preukázané, že uvedenou
žiadosťou si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví v súvislosti s jeho
postrelením dňa 7.11.2008 pri služobnom zákroku príslušníkov polície OR PZ v Prievidzi, v celkovej
výške 7932,18 eur. Na uvedenú žiadosť MV SR odpovedalo listom z 15.12.2010, v ktorom uviedlo,

že uplatnený nárok na náhradu škody neuznáva, pretože použitie donucovacích prostriedkov bolo
zhodnotené ako oprávnené a opodstatnené a samotný zákrok policajta bol zhodnotený ako správny a
zákonný a zranenie osoby, proti ktorej sa zakročovalo, nebolo zavinené postupom policajta.

Z výsluchu navrhovateľa v tomto konaní súd zistil, že po tom, čo mu pri zákroku policajtov bolo
spôsobené zranenie, bol PN súvisle približne dva roky. Poslednú operáciu tohto zranenia absolvoval

vo februári 2012. K tomu, ako mu bolo spôsobené zranenie pri zákroku policajtov odkázal na svoju
výpoveď v rámci začatého trestného stíhania v konaní ČVS: SKIS -291-IS-2-V-2008, ktorá jeho výpoveď
je uvedená i v uznesení z 27.3.2009 v tom konaní. Na otázku, či predtým ako pocítil navrhovateľ bolesť
v dôsledku zásahu strelnou zbraňou dňa 7.11.2008, či sa nestalo, že by neuposlúchol nejaký príkaz
príslušníka polície, navrhovateľ uviedol, že nie, v čase keď došlo k jeho postreleniu ležal na zemi tvárou

k zemi, pričom on predtým uposlúchol všetky príkazy polície. Uviedol, že v žiadnom prípade svojím
konaním nedal príčinu k streľbe, pričom pripustil, že zo strany policajta došlo k náhodnému výstrelu, a
to vtedy, keď policajt vyťahoval jednou rukou kamaráta Fleischera z kríkov a pritom nechtiac vystrelil
zo zbrane, ktorú držal v druhej ruke a postrelil jeho. Podľa neho však nebolo nutné, aby H. vyťahoval z
kríkov,pretožetentoposlúchalaišielsámzapolicajtomakomuboloprikázané.Navrhovateľuviedol,žev

súvislosti s týmto zákrokom polície dňa 7.11.2008 bolo voči nemu začaté i trestné stíhanie, za pestovanie
marihuany bol následne odsúdený i rozsudkom Okresného súdu Prievidza, pričom mu bol uložený trest
odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 rokov a 8 mesiacov, ktorá
skúšobná doba mu uplynula v apríli 2012. Pracovný pomer u HBP, a.s. Prievidza mu skončil uplynutím
doby koncom augusta 2010.

Z výsluchu svedka Romana Fleischera v tomto konaní súd zistil, že uvedený svedok nevidel ako došlo
k postreleniu navrhovateľa pri zákroku príslušníkov polície dňa 7.11.2008. Uviedol, že si pamätá, že
navrhovateľ ako prvý vyšiel z kríkov, keď vychádzal on z tohto krovia, navrhovateľ už ležal na zemi.
Potvrdil, že si pamätá, že keď on vychádzal z tohto krovia niekto mu pomáhal, uviedol, že si presne nepamätá, či tam boli dvaja alebo traja policajti. Jeden z policajtov ho však potiahol za ruku a hodil ho
na zem. Svedok uviedol, že podľa neho pri vyťahovaní z krovia on nenarazil ani nezachytil žiadneho
policajta, podľa neho z krovia padol rovno na zem. Uviedol, že si vôbec nepamätá, že keď ho vyťahovali

z krovia resp. potom, že došlo k nejakému výstrelu. Svedok opakovane uviedol, že si nepamätá, že by
bol buchol do policajta p. F.. Uviedol, že i on bol podmienečne odsúdený za pestovanie marihuany.

Z potvrdenia od MUDr. Evy Zaťkovej, praktickej lekárky pre dospelých so sídlom v Novákoch, mal
súd preukázané, že navrhovateľ bol práceneschopný v súvislosti s nepracovným úrazom z 7.11.2008
prvýkrát v období od 7.11.2008 do 2.11.2009, následne v období od 10.1.2011 do 24.3.2011, pričom

v čase od 18.11.2010 do 1.12.2010 bol hospitalizovaný a liečený na ortopedickom oddelení, ale PN
nebola vypísaná, nakoľko bol evidovaný na úrade práce.

Podľa § 78 Zák.č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení platnom do 31.7.2011, ods.1) štát
zodpovedá za škodu osobe, ktorá poskytla pomoc Policajnému zboru alebo policajtom na ich žiadosť
alebosichvedomím(ďalejlen"poškodený").Štátsatejtozodpovednostimôžezbaviťibavtedy,aksitúto
škoduspôsobilpoškodenýúmyselne.(2)Akdošlokujmenazdravíaleboksmrtipoškodeného,postupuje

sa podľa predpisov o odškodňovaní pracovných úrazov pracovníkov. Vláda môže nariadením ustanoviť,
v ktorých prípadoch a v akom rozsahu a) patrí poškodenému popri nárokoch podľa pracovnoprávnych
predpisov jednorazové mimoriadne odškodnenie, b) sa zvyšuje jednorazové odškodnenie patriace
podľa pracovnoprávnych predpisov pozostalým po poškodenom a kedy možno takéto odškodnenie
priznať osobám, ktoré boli na poškodeného odkázané výživou.(3) Poškodenému sa uhradí aj škoda na

veciach, ktorá mu vznikla v súvislosti s poskytnutím pomoci podľa odseku 1. Pritom sa uhradí skutočná
škoda, a to uvedením do predošlého stavu; ak to nie je možné alebo účelné, uhrádza sa škoda v
peniazoch. Poškodenému sa môže priznať aj úhrada nákladov spojených s obstaraním novej veci za
poškodenú vec.(4) Štát uhradí aj škodu, ktorú osoba spôsobila v súvislosti s pomocou poskytnutou
Policajnémuzborualebopolicajtom.(5)ŠtátzodpovedáajzaškodyspôsobenéPolicajnýmzboromalebo

policajtmi v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených týmto zákonom; to neplatí, ak k spôsobeniu škody
došlo v dôsledku protiprávneho konania osoby alebo oprávneného zákroku policajta.(6) Náhradu škody
poskytuje v zastúpení štátu ministerstvo.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka v platnom znení, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú
bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 446 cit. zákona, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného
sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov
o sociálnom poistení.

Podľa § 447 cit. zákona, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej

renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Podľa § 447b cit. zákona, poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ktoré sa posúdi, a suma
jednorazového vyrovnania sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Podľa § 100 ods. 1 cit. zákona, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1,2 cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody
premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa§90Zák.č.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisov,poškodenýmánárok
na jednorazové vyrovnanie, ak a) v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles
pracovnej schopnosti najmenej 10% a najviac 40%, b) mu zanikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu
dovŕšenia dôchodkového veku, nemá nárok na starobný dôchodok a má pokles pracovnej schopnosti
najmenej 10%, alebo c) mu nevznikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu priznania predčasného starobného dôchodku alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a má pokles pracovnej schopnosti
najmenej 10%.

Podľa § 91cit. zákona, suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365-násobku denného

vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu
poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

Podľa § 85 cit. zákona, zamestnanec okrem sudcu, prokurátora a zamestnanca uvedeného v §
4 ods. 2, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne
práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak

má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu 51) alebo
nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia. Podľa § 86 cit. zákona, úrazový príplatok
sa poskytuje za dni.

Podľa § 87 cit. zákona, v znení platnom do 31.12.2010, suma úrazového príplatku je a) 55%
denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti
vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej

pracovnej neschopnosti, b) 25% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa
dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Podľa § 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, (1) pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského

uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).(2) Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná
suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.(3) Na valorizáciu výšky náhrady za bolesť a

výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa nevzťahuje osobitný predpis. 2)(4) Ministerstvo
zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky 3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho
roka. (5) V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, 4) môže súd náhradu za

sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

Podľa oznámenia MZ SR č.186/2008 Z.z. bolo vydané opatrenie podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004
Z.z.onáhradezabolesťaonáhradezasťaženiespoločenskéhouplatnenia,oustanovenívýškynáhrady
za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2008 v zmysle ktorého, výška
náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod v roku 2008

predstavuje 402,92 Sk. Uvedené opatrenie nadobudlo účinnosť dňa 31. mája 2008.

Po zhodnotení vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu v zmysle citovaných zákonných
ustanovení dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je v prevažnej časti opodstatnený. Podľa
názoru súdu zodpovednosť štátu, t.j. Slovenskej republiky v zastúpení Ministerstvom vnútra SR vyplýva
v danom prípade z ustanovenia § 78 ods. 5,6 Zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení

platnomdo31.7.2011,vzmyslektoréhoštátzodpovedáajzaškodyspôsobenépolicajnýmzboromalebo
policajtmi, v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených týmto zákonom. V danom prípade sa jedná o
objektívnu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú príslušníkmi PZ, pričom ako liberačné dôvody sú
uvedené, že uvedená zodpovednosť neplatí, ak k spôsobeniu škody došlo v dôsledku protiprávneho
konania osoby alebo oprávneného zákroku policajta. Podľa názoru súdu z výsledkov vykonaného

vyšetrovaniavrámcizačatéhotrestnéhostíhaniavočipríslušníkovipolícieJánoviDudovivrámcikonania
vedeného na MV SR ČVS:SKIS 291 IS-2-V-2008 vyplynulo, že k spôsobeniu škody poškodenému
Petrovi Štefákovi Jánom Dudom nedošlo v dôsledku protiprávneho konania tejto osoby, t.j. navrhovateľa,
ale v dôsledku nehody nezavinenej postupom zakročujúcich policajtov a takisto nezavinenej zo strany
poškodeného navrhovateľa . Uvedené je zrejmé zo svedeckej výpovede príslušníkov polície Q. ako

i z výpovede samotného navrhovateľa a svedka R. H., ktorí vo svojej výpovedi uviedli, že v čase,
keď došlo k výstrelu zo zbrane príslušníka polície Q. F., navrhovateľ na základe pokynov príslušníkov
polície ležal bezbranne na zemi, čiže plnil pokyny príslušníkov polície, preto nemohlo dôjsť k spôsobeniu uvedenej škody v dôsledku protiprávneho konania navrhovateľa. Podľa názoru súdu z výsledkov
vyšetrovania taktiež nesporne vyplýva, že k spôsobeniu škody na zdraví navrhovateľa výstrelom zo
služobnej zbrane príslušníka polície Jána Dudu nedošlo ani v dôsledku oprávneného zákroku policajta,

pretože použitie uvedenej zbrane nebolo zo strany príslušníka polície Q. cielené, v úmysle zakročiť
voči poškodenému navrhovateľovi v súvislosti s jeho prípadnou protiprávnou činnosťou, ale použitie
tejto služobnej zbrane bolo náhodné, nezavinené zo strany príslušníka polície a nezavinené i zo strany
poškodenéhonavrhovateľa,apretovžiadnomprípadezostranypríslušníkapolíciepoužitímtejtozbrane
vo vzťahu k navrhovateľovi ako poškodenému nešlo o oprávnený zákrok policajta, preto súd zastáva

názor, že v danom prípade Slovenská republika, t.j. štát, zodpovedá za škodu spôsobenú príslušníkom
PZ vo vzťahu k navrhovateľovi. V danom prípade sa jedná o osobitnú zodpovednosť štátu v zmysle
citovaného § 78 ods. 5 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore a nejde o zodpovednosť štátu vo
vzťahu k navrhovateľovi v zmysle ustanovení Obč. zákonníka.

Z vykonaného dokazovania ďalej nesporne vyplýva, že v súvislosti s uvedenou škodovou udalosťou
došlo u navrhovateľa k poškodeniu zdravia vo vyššie uvedenom rozsahu. Keďže zákon č. 171/1993 Z.z.

o Policajnom zbore nestanovuje jednotlivé druhy nárokov na náhradu škody poškodených v prípade,
ak ku škode došlo v súvislosti s plnením úloh príslušníkov polície, podľa názoru súdu sa na druhy
týchto nárokov vzťahujú všeobecné ustanovenia Obč. zákonníka, a to § 442 a nasl. Obč. zákonníka. V
danom prípade si navrhovateľ uplatnil nárok na bolestné, ktorý nárok bol podľa názoru súdu uplatnený
v súlade s § 444 Obč. zákonníka. Z lekárskeho posudku o bolestnom z 26.11.2009 nesporne vyplýva,

že v súvislosti s poškodením zdravia navrhovateľa z 7.11.2008 mu bolo priznané z titulu bolestného
310 bodov, pričom v zmysle § 5 ods. 2 Zák. č. 437/2004 Z.z. výška náhrady za bolesť sa určuje sumou
2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve za kalendárny rok predchádzajúci roku,
v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1. V danom prípade nárok na náhradu bolestného
vznikol po vystavení lekárskeho posudku o bolestnom, t.j. v roku 2009, pričom výška náhrady za bolesť

sa potom určuje za kalendárny rok predchádzajúci tomuto roku, t.j. za rok 2008, ktorá výška náhrady
za bolesť v zmysle opatrenia MZ SR vydaného v oznámení 186/2008 Z.z. predstavovala 402,92 Sk,
čo pri počte 310 bodov predstavuje 124.905,20 Sk a v prepočte na euro 4146,09 eur. Navrhovateľ si
nesprávne z titulu bolestného potom uplatnil nárok na zaplatenie 4483,- eur, preto súd jeho návrh v
prevyšujúcej časti v súvislosti s týmto nárokom ako neopodstatnený zamietol. Navrhovateľ si ďalej v

konaní uplatnil nárok na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, na ktorý nárok
má nárok v zmysle § 446 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého náhrada za stratu na zárobku počas PN
poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení. Občiansky zákonník v danom ustanovení teda odkazuje na ustanovenia
Zákona o sociálnom poistení, ktorý upravuje nárok na úrazový príplatok v § 85 až 87 citovaného zákona.

V zmysle § 87 cit. zákona suma úrazového príplatku je 55% denného vymeriavacieho základu (určeného
podľa § 84 cit. zákona) od 1.dňa dočasnej PN do 3. dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti, a vo
výške 25% denného vymeriavacieho základu (určeného podľa § 84 cit. zákona), od 4. dňa dočasnej
PN vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Z potvrdenia od lekárky MUDr.
Evy Zaťkovej zo dňa 19.2.2013 mal súd preukázané, že navrhovateľ bol PN v súvislosti s nepracovným

úrazom z 7.11.2008 prvýkrát v období od 7.11.2008 do 2.11.2009 a následne v období od 10.1.2011
do 24.3.2011. V danom prípade si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu za stratu na zárobku počas
PN celkovo za 349 dní, pričom za prvé tri dni uvedenej PN mu potom prislúcha nárok na náhradu
za stratu na zárobku počas PN /úrazový príplatok/ vo výške 55% denného vymeriavacieho základu,
ktorý podľa potvrdenia od vtedajšieho zamestnávateľa navrhovateľa HBP, a.s. z 7.9.2009 predstavoval

525,7377 Sk /v prepočte 17,451 eur/, t.j. 9,597 x 3 dni, čo predstavuje 28,79 eur, za ďalších 346
dní pracovnej neschopnosti 25% denného vymeriavacieho základu 17,451, t.j. 4,362 x 346 dní, čo
predstavuje 1509,43 eur a spolu náhrada za stratu na zárobku počas PN potom predstavuje 1538,22 eur,
v ktorej časti súd považoval návrh navrhovateľa v celom rozsahu za opodstatnený. Navrhovateľ si ďalej
uplatnil v konaní uplatnil v súlade s § 447b Obč. zákonníka nárok na jednorazové vyrovnanie, ktorého

suma sa v zmysle citovaného ustanovenia určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
Jednorazové vyrovnanie je upravené v § 90 a 91 Zákona č. 461/2003 Z.z., pričom v zmysle § 91 sa suma
jednorazového vyrovnania určí ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu
určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.
V danom prípade daný koeficient predstavuje 0,30 (podiel 30%-ného poklesu pracovnej činnosti a čísla

100) krát 17,45, t.j. denný vymeriavací základ, čo predstavuje 5,235 eur x 365, čo predstavuje 1910,775,
t.j. po zaokrúhlení 1910,78 eur. Keďže z titulu tohto nároku navrhovateľ žiadal priznať 1910,88 eur, súd v prevyšujúcej časti jeho návrh v tejto časti zamietol. Súdom priznaná náhrada škody navrhovateľovi
potom predstavuje spolu 7595,09 eur (4146,09 eur z titulu bolestného, 1538,22 eur z titulu náhrady za
stratu na zárobku počas PN /úrazového príplatku/ a 1910,78 eur z titulu jednorazového vyrovnania),

v ktorej časti súd z vyššie uvedených dôvodov návrh navrhovateľa považoval za opodstatnený a v
prevyšujúcej časti ho z vyššie uvedených dôvodov ako neopodstatnený zamietol.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ vyzval odporcu na náhradu škody prvýkrát v liste z 12.11.2010, súd
v súlade s § 517 ods. 1,2 Obč. zákonníka priznal navrhovateľovi i nárok na úroky z omeškania, výška
ktorých bola uplatnená v súlade s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, a

to počnúc 1.12.2010 do zaplatenia, zo súdom priznanej istiny a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu je potrebné uviesť, že súd
navrhovateľom uplatnené nároky na náhradu škody v danom prípade nepovažoval za premlčané. V tej
súvislosti súd udáva, že v danom prípade platí dvojročná premlčacia doba podľa § 106 ods. 1,2 Obč.
zákonníka, ktorá plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa názoru súdu v súvislosti s uplatneným nárokom na bolestné sa navrhovateľ mohol dozvedieť

o škode, t.j. o výške bolestného, keď u neho došlo k ukončeniu liečebného procesu a po ustálení
zdr. stavu navrhovateľa, k čomu došlo podľa názoru súdu po ukončení prvej PN v októbri, novembri
2009, a keďže predmetná žaloba bola podaná na súd vo februári 2011, súd konštatuje, že uvedený
nárok nie je premlčaný. Čo sa týka premlčacej doby v súvislosti s uplatneným nárokom na jednorazové
vyrovnanie, keďže výška tohto nároku závisí od miery poklesu pracovnej činnosti poškodeného, potom

premlčacia doba na uplatnenie uvedeného nároku na jednorazové vyrovnanie podľa názoru súdu plynie
od posúdenia miery schopnosti vykonávať túto pracovnú činnosť, čo bolo v danom prípade posúdené
vystavením odborného posudku o invalidite Sociálnou poisťovňou dňa 13.7.2010, a keďže žaloba na
súd bola podaná na 4.2.2011, súd konštatuje, že ani tento nárok nie je premlčaný. Čo sa týka nároku na
náhradu za stratu na zárobku počas PN (úrazový príplatok), keďže jeho výška závisí od celkovej dĺžky

doby PN a od výšky vymeriavacieho základu, v danom prípade súd zastáva názor, že premlčacia doba
začala plynúť navrhovateľovi až po ukončení prvej PN v súvislosti s poškodením zdravia, t.j. 3.11.2009,
a keďže žaloba na súd bola podaná 4.2.2011, súd zastáva názor, že ani tento nárok nie je premlčaný.
Preto súd na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu ako nedôvodnú neprihliadal a uplatnené
nároky navrhovateľa posúdil v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákonov.

O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi priznal náhradu
trov konania v rozsahu čistého úspechu v konaní. Navrhovateľ sa domáhal proti odporcovi celkovej
náhrady škody vo výške 7932,18 eur, súd mu priznal nárok na zaplatenie spolu 7595,09 eur, z čoho
vyplýva, že navrhovateľ mal v konaní 95,75% úspech a 4,25 % neúspech, v dôsledku čoho čistý
úspech navrhovateľa predstavuje 91,50 %. Opodstatnene uplatnené trovy konania navrhovateľom

súd považoval trovy konania z titulu náhrady ušlej mzdy za účasť na pojednávaní v dňoch 6.7.2012 vo
výške 24,98 eur a 18.2.2013 vo výške 25,20 eur a z titulu hotového výdavku za vystavenie lekárskeho
potvrdenia vo výške 5, -eur, čo predstavuje spolu 55,36 eur, a keďže čistý úspech navrhovateľa
predstavoval 91,50 %, súd mu priznal z titulu uvedených nákladov sumu 50,65 eur. Za opodstatnené
súd ďalej považoval trovy právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej pomoci á 237,34 eur (prevzatie

veci, návrh, 3x účasť na pojednávaní v dňoch 7.6.2012, 18.2.2013 a 25.2.2013) plus 1x režijný paušál
á 7,21 eur za úkon z roku 2010 - prevzatie veci, 1x režijný paušál á 7,41 eur za žalobu v roku 2011, 1x
režijný paušál á 7,63 eur za účasť na pojednávaní v roku 2012, plus 2 x režijný paušál po 7,81 eur za
účasť na pojednávaniach v roku 2013, t.j. spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 1224,57 eur, čo pri
rozsahu čistého úspechu 91,50 % potom predstavuje 1120,48 eur. Celkové trovy navrhovateľa potom

predstavujú 1171,13 eur, ktoré mu je povinný nahradiť odporca, keďže bol v konaní v prevažnej časti
neúspešný. Súd za neopodstatnene uplatnené trovy konania považoval trovy právneho zastúpenia za
písomné podanie protistrane, t.j. žiadosť o náhradu škody z 12.11.2010, ktorá odmena za takýto úkon
v zmysle § 14 ods. 1 písm. c/ Zák. č. 655/2004 Z.z. v znení platnom do 31.5.2009 bola s účinnosťou
od 1.6.2009 zrušená.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunaj.
súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, dvojmo.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.