Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by JUDr. Eva Kiššová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/127/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211617
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2012:3812211617.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdPrievidzasudkyňouJUDr.EvouKiššovouvprávnejvecinavrhovateľa:EOSKSISlovensko,
s.r.o. Bratislava, Údernícka č. 5, IČO 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o Bratislava, Údernícka č. 5,
IČO 36613843, proti odporcovi: 1/ P. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., ul. A. č. XXX/X, 2/ Q. Š.L.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., A. ul. č. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO 42476778, so sídlom Prešov, Važecká č. 16,
zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, ul. J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 1207,20
eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Návrh z a m i e t a .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov
Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov, Važecká č. 16 k rukám právneho
zástupcu JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom Lučenec, ul. J. Kráľa č. 5/A vo výške 138,08 eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ návrhom podaným 3.7.2012 uplatnil voči odporcom nárok na zaplatenie istiny 1207,20
eur s úrokom z omeškania 64,93 eur a s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 829,99
eur od 24.1. 2012 do zaplatenia ako i nárok na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3. 2011 medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a
navrhovateľom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Postupca a odporcovia
uzavreli dňa 11.5. 2004 zmluvu, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky v znení dodatkov.
Na základe tejto zmluvy Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla obom odporcom peňažné prostriedky,
podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania a podmienky pri neplnení zmluvných
povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluvy. Ide o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného
zákonníka. Odporcovia neplnili splátky v stanovených termínoch, čím porušili povinnosť podľa zmluvy,
preto postupca odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa
ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 1217,20 eur, ktorá pozostáva z istiny
839,99 eur riadneho úroku 188,79 eur, úroku z omeškania 188,42 eur. Odporkyňa v 1/ rade
uznala uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku, zároveň došlo aj k uznaniu aj nákladov inkasného
konania, ktoré si navrhovateľ neuplatňuje. Navrhovateľ uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania počnúc
25.3. 2011, t.j. dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky.Okresný súd Prievidza vydal dňa 10.7.2012 platobný rozkaz sp. zn. 5Ro 210/2012, proti ktorému
podali obaja odporcovia v zákonnej lehote odpor. Poukázali na ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách a úpravu v zákone č. 258/2011 Z.z. v platnom znení. Namietali platnosť
uznania záväzku, ktoré nezakladá právo na plnenie. Nesúhlasili ani s úrokom z omeškania.
Súdvykonaldokazovanievýsluchomodporcov,listinnýmidôkazmi,atozmluvouosplátkovomkalendári,
Všeobecnými obchodnými podmienkami, Oznámením o postúpení pohľadávok s podacím hárkom,
pokus o zmier, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku 2x , výpismi z úverového
účtu, platobnouhistóriouodporcovč.l.58-62, Zmluvouopostúpenípohľadávok,prílohouč. 1kZmluve
o postúpení pohľadávok z 14.3. 2011, písomnými vyjadreniami účastníkov a vedľajšieho účastníka, na
základe čoho mal zistený tento skutkový stav:
Dňa 11.5. 2004 uzavreli odporcovia s Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava Zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru odporcom na základe
žiadosti dlžníkov z 3.5. 2004. Úver bol poskytnutý vo výške 50.000,- Sk s úrokovou sadzbou 11,30
%, s poplatkom za poskytnutie úveru 2 % z výšky úveru, poplatku za správu úveru 40,- Sk mesačne,
výškou splátky 1140,- Sk mesačne, splatnou k 10.6. 2004 a dátumom poslednej splátky 10.5. 2009.
Ďalšie podmienky zmluvného vzťahu sú upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach v znení
dodatkov, ktoré tvoria súčasť zmluvy.
Oznámením o postúpení pohľadávky z 12.4. 2011 oznamoval pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s.
Bratislava odporkyni v 1/ rade a odporcovi v 2/ rade postúpenie pohľadávky na navrhovateľa. Zo zmluvy
opostúpenípohľadávok aprílohy č.0568/2011/CEmedziSlovenskousporiteľňoua.s.Bratislavazodňa
24.3.2011 a navrhovateľom vyplýva, že Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava postúpila navrhovateľovi
pohľadávku voči odporcom na základe horeuvedenej zmluvy, pričom splatnosť pohľadávky bola 10.5.
2009, pohľadávku tvorila suma 1217,20 eur, a to istina po splatnosti 839,99 eur, úroky 188,79 eur,
úroky z omeškania 188,42 eur, počet dní omeškania 1230.
Pokusom o zmier zo dňa 12.6.2012 vyzýval navrhovateľ oboch odporcov k zaplateniu celkovej dlžnej
sumy 1451,79 eur do 19.6. 2012.
Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 18.10. 2011 vyplýva, že túto dohodu
podpísal zástupca navrhovateľa a odporca v 2/ rade ako osoba pristupujúca k dlhu, pričom dohoda
obsahuje označenie zmluvných strán a odporca v 2/ rade bol označený ako osoba pristupujúca k
záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. V bode 2. pod názvom Uznanie záväzku osoba
dlžníka a osoba pristupujúca k záväzku vyhlasujú, že uznávajú čo do právneho dôvodu a výšky dlh voči
pôvodnému veriteľovi Slovenská sporiteľňa a.s. v sume 839,99 eur a náklady na inkasné konanie
150,- eur. Forma splatenia úveru nebola bližšie v dohode upravená. Predmetnú dohodu podpísal len
odporca v 2/ rade.
Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 2.11. 2011 vyplýva, že túto dohodu
podpísala odporkyňa v 1/ rade ako dlžník s tým, že uznáva dlh čo do dôvodu a výšky voči veriteľovi
Slovenská sporiteľňa a.s. v sume 839,99 eur a nákladov inkasného konania 150,- eur.
Odporkyňa v 1/ rade namietala výšku žalovanej pohľadávky. Úver s odporcom v 2/ rade splácali čo
vyplýva z priložených výpisov z úveru, pričom ku dňu 19.1. 2008 mali zostatok úveru 20.612,80 Sk.
V roku 2008 úver prestali splácať, tento chceli následne splácať po 100,- Sk s čím veriteľ nesúhlasil.
Namietala, že právny predchodca navrhovateľa účtoval zmluvné úroky aj v čase, keď sa úver prestal
splácať, pričom mal odstúpiť od zmluvy. Žiadala, aby navrhovateľ s presnosťou špecifikoval čo tvorí
istina, odkedy a akým spôsobom uplatňuje zmluvný úrok. Následne uviedla, že zo strany Slovenskej
sporiteľne a.s. nikdy nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ani k predčasnému vyhláseniu splatnosti, banka
akceptovala stav, že sa úver nesplácal, pričom obom odporcom odstúpenie od zmluvy doručované
nebolo. Vo svojej výpovedi bližšie popísala akým spôsobom došlo k podpísaniu dohody o záväzku.
Po predchádzajúcom telefonickom kontakte ju navštívil zamestnanec odporcu, ktorý ju ubezpečoval,že podpisuje len dohodu splátkach. Dňa 2.11. 2011 jej predložil uvedenú listinu na podpis, pričom
formulár vypĺňal len on, dopisoval tam sumu 839,99 eur a náklady na vymáhanie. Ubezpečoval ju,
že ak to podpíše tak počká so splácaním dlhu. Po podpise jej neodovzdal ani kópiu toho, čo podpísala.
Vôbecnebolainformovaná,žepodpisujeuznaniezáväzku,vôbecnemalamožnosťsitútolistinuprečítať,
pretože ju držal v ruke. Vôbec nevedela či podpisuje uznanie a či môže ísť o premlčaný dlh alebo nie.
Odporca v 2/ rade sa stotožnil s prednesom odporkyni v 1/ rade. Uviedol, že i za ním prišiel 18.10.
2011 zamestnanec navrhovateľa s tým, že mu dal podpísať formulár s tým, že ide o dlh zo Slovenskej
sporiteľne a že sa týka splátkového kalendára, neodovzdal mu ani kópiu tohto dokladu. Vôbec nevedel,
že podpisuje uznanie záväzku, či ide o premlčaný dlh alebo nie, nevedel ani o akú sumu sa jedná.
Dňa 10.10. 2012 oznámil vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov
vstup do konania na strane oboch odporcov. Súd oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka doručil
obom odporcom a právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 12.10. 2012, pričom vo veci bol určený
termín pojednávania na deň 15.10. 2012. Dňa 12.10. 2012 doručil právny zástupca navrhovateľa
súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadal rozhodnúť v zmysle návrhu. Súd preto prejednal
a rozhodol vec v jeho neprítomnosti. Vedľajší účastník vo svojom písomnom podaní z 12.10. 2012
poukázal na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a uviedol, že predložená dohoda o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka
a dlžník nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Táto dohoda obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku.
Tieto dojednania sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú neplatné. Prehlásenie dlžníka o
vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach, pričom by malo byť súčasťou
uznania záväzku. Navrhovateľovi ako dodávateľovi išlo o to, aby pod zámienkou ponuky splátok
dosiahol predĺženie premlčacej lehoty o čom svedčí skutočnosť, že v Dohode o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku nie je zapísaná ani výška splátok, ktorá mala byť takto dohodnutá. Takáto
dohoda je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 odst. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o obchrane
spotrebiteľavplanomznení,pretožeprijejuzatváranínebolisplnenéprincípydobromyseľnosti,čestnosti
a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa.
Okolnosti, za ktorých navrhovateľ so spotrebiteľmi uzatvára formulárové dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby navrhovateľa s vysvetlením,
že ide iba o dohodu o splátkach dlhu, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať
ju najmä podľa §8 odst. 4 citovaného zákona. Pre prípad neprijatia tejto argumentácie navrhol súdu
postupovať v zmysle § 109 odst. 1 písm. c/ O.s.p.. V zmysle uvedeného je potom potrebné považovať
uznanie dlhu za neplatné dojednanie a nemožno naň prihliadať. V konaní nebolo ďalej preukázané, že
by právny predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy. Vzhľadom k tomu, že návrh bol podaný až dňa
3.7. 2012, vzniesol námietku premlčania a žiadal návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke ),
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy o pôžičke ), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasnéposkytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvouospotrebiteľskomúvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom .
V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený
zmluvou označenou ako "Zmluva o splátkovom úvere ", i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd sa vzhľadom na právnu úpravu
zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Na tomto mieste považuje súd
za potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva
a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu
zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky
nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti
Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka,
je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka, aplikovať všeobecné
ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i znenia § 54 odst. 1 Občianskeho zákonníka,
veta druhá, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré
by inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako celku. V tejto súvislosti ešte súd
dodáva, že v zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu
uzavretiu zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú
sa primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj táto v čase uzavretia zmluvy platná a učinná
norma viedla za použitia výkladového pravidla "argumentum a contrario" súd podporne k záveru, že
na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka vzťahujú sa príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec v zmysle § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od
ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných
ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní. ).
Podľa § 100 odst. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone stanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietka dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V predmetnej veci vzniesli odporcovia prostredníctvom vedľajšieho účastníka námietku premlčania
uplatneného nároku, preto sa súd zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo
nie. Podľa Zmluvy o splátkovom kalendári bola dojednaná konečná splatnosť úveru dňom 10.5.
2009 pri riadnom splácaní úveru v mesačných splátkach. V konaní bolo preukázané, že odporcovia dlh
splácali pravidelne až do roku 2007, pretože z výpisu z úverového účtu vyplýva, že už v roku 2007 boli
omeškané splátky vo výške 2438,- Sk, v ktorom roku začala Slovenská sporiteľňa a.s. účtovať už aj
úrok z omeškania. Následne v roku 2008 predstavovali omeškané splátky 17.066,- Sk, pričom konečný
zostatok úveru ku koncu roku 2008 predstavoval 836,61 eur. Následne odporcovia v roku 2009ani v nasledujúcom období úver nesplácali žiadnymi splátkami. I keď navrhovateľ v návrhu na začatie
konania tvrdil, že postupca od zmluvy odstúpil, uvedené odstúpenie od zmluvy k návrhu pripojené
nebolo, toto nepredložil právny zástupca navrhovateľa ani na výzvu súdu a vzhľadom k tomu, že obaja
odporcoviapotvrdili,žeodstúpenieodzmluvyzostranybankyanivyhláseniepredčasnejsplatnostiúveru
im doručené nebolo, vychádza súd zo záveru, že Slovenská sporiteľňa a.s. od zmluvy neodstúpila ani
nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle čl. 7.6.1 písm. a/ VOP. Napriek tomu, že odporcovia
prestali dlh splácať pravidelne už v roku 2007 a v nasledujúcich rokoch dlh nesplácali vôbec, sporiteľňa
tolerovala tento stav a nepristúpila k výpovedi zmluvy, resp. odstúpeniu od zmluvy tak ako je upravené
vo VOP. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ pri riadnom splácaní úveru mali odporcovia splácať
mesačné splátky, dochádzalo k premlčaniu jednotlivých mesačných splátok samostatne u každej
splátky. Tak ako súd konštatoval na predmetný vzťah a právo navrhovateľa súd aplikuje premlčaciu
dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa
Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá
pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu i keď premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy
nie je predmetom zmluvných dojednaní, použitie ustanovení o premlčaní podľa všeobecných ustanovení
Občianskehozákonníka takakosúdpodrobneuviedolvyššie, vzhľadomnato,žespotrebiteľskázmluva
je inštitútom občianskeho práva a požíva ochranu podľa zásad občianskeho práva je nevyhnutné.
Keďže splatnosť všetkých omeškaných splátok oboch odporcov nastala najneskôr 10.5.2009 /niektoré
už v roku 2007 a v roku 2008/, navrhovateľovi uplynula trojročná premlčacia doba najneskôr 10.5.
2012. Návrh vo veci samej podal dňa 3.7. 2012, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto
súd jeho návrh zamietol ako premlčaný. Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj
jej príslušenstva, a to zmluvných úrokov, ktoré boli splatné spolu so splátkou istiny, ako i úrokov z
omeškania. Pre úplnosť súd udáva, že použitie premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka v
spotrebiteľských zmluvách uzavretých nie podľa Občianskeho zákonníka pripustil aj NS SR napr. v
uznesení sp. zn. 5M Cdo 20/2009 zo dňa 25.1. 2011. .
Pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
podpísanú oboma odporcami, podľa názoru súdu týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s
následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Z výsluchu oboch odporcov mal súd
preukázané, že zamestnanec navrhovateľa oslovil oboch odporcov s podpisom tejto formulárovej listiny
stým,žesilenpredlžujúvymoženietohtonároku,resp.želistinasatýkasplátok.Anivjednejpredloženej
dohode o splátkovom kalendári nie sú stanovené splátky, odporca v 2/ rade je na dohode z 18.10.
2011 označený nie ako dlžníka ale ako osoba pristupujúca k záväzku, pričom odporca v 2/ rade bol
riadnym dlžníkom. V časti uznania záväzku je uvedená suma 839,99 eur a suma nákladov na
konanie, pričom v časti 3. mali dlžníci zároveň prehlásiť, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a
jeho následkoch, i keď v predmetnej veci v čase tohto podania dlh premlčaný nebol. Vychádzajúc zo
skutkových okolností, za akých navrhovateľ dával podpisovať obom odporcom uvedenú istinu, keď títo
preukázateľne nemali žiadnu vedomosť o tom, že podpisujú aj uznanie záväzku, resp. či tento je alebo
nie je premlčaný, nedostali žiadne vyhotovenie tejto listiny a navrhovateľ mal vopred pripravené znenie
vyhlásenia odporcov o uznaní záväzku, hodnotí súd takéto konanie ako konanie v rozpore s dobrými
mravmi v zmysle § 4 odst. 8 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ
využitím mylných informácii dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby i keď obaja
odporcovia nemali vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Nečestnosť a nedobromyseľnosť
konania navrhovateľa pri uzatváraní dohody o splátkach je podporené i tým, že v dohode nie sú žiadne
splátky, ich výška, zročnosť uvedené. Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre
seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti odporcov ako spotrebiteľov. Takéto konanie súd
považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 odst. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie
súd považuje za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 odst. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný
úkon teda neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika pritom podstatne zasahuje
do práv spotrebiteľa, pričom navrhovateľ postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti.
Uvedené vyplýva i z toho, že formuláciu uznania dlhu i v prípade ak je dlh premlčaný je predtlačená
na všetkých dohodách bez rozlíšenia, či v čase keď sa dlh „uznáva“ je premlčaný alebo nie. Uznanie
záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatná, preto je dôvodne uplatnená námietka zákonnej
trojročnej premlčacej doby.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 odst. 1 O.s.p.. V konaní boli úspešní odporcovia,
ktorým v konaní trovy nevznikli a tieto si v konaní ani neuplatnili. Pokiaľ náhradu trov konania opakovane
uplatnil navrhovateľ, súd mu náhradu trov nepriznal, pretože bol v konaní neúspešný.
Súd priznal náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vedľajšieho účastníka, pretože stojí na
strane odporcov, ktorí boli v konaní úspešní. Vedľajší účastník vo svojom písomnom podaní vzniesol
námietku premlčania, túto podrobne a precízne odôvodnil. Následne súd zamietol návrh s poukazom
na námietku premlčania /§ 93 ods. 4 O.s.p./.
Aktívnym konaním vedľajšieho účastníka boli odporcovia proti navrhovateľovi v konaní úspešní, preto
jeho účasť konaní ako vedľajšieho účastníka bola účelná a opodstatnená. Z tohto dôvodu je navrhovateľ
povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkov, ktorý má právo dať sa právne zastúpiť advokátom, trovy
konania, ktoré mu vznikli trovami právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci á 61,41 eur -
prevzatie veci a zastúpenia, vyjadrenie z 12.10. 2012 /§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.v platnom
znení/ a dvakrát RP á 7,63 eur /§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky/. Trovy spolu činia 138,08 eur.
Pokiaľ vedľajší účastník uviedol, že ak súd nebude akceptovať argumentáciu ohľadom účinkov dohody
a uznania záväzku, navrhuje postupovať v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a požiadať Súdny
dvor Európskej Únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, súd konštatuje, že v rámci vysvetlenia
obsiahnutého vyššie nepovažuje uznanie záväzku za platný právny úkon, otázku konania odporcu
vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, preto nepovažuje za potrebné prerušiť konanie a požiadať
súd o rozhodnutie o prejudicálnej otázke. Vzhľadom na formuláciu návrhu na prerušenie konania, súd
preto o tomto návrhu vedľajšieho účastníka nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.