Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213103
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814213103.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pribinova č. 25, IČO : 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova
4, v zast. advokátom a konateľom doc. JUDr. R. Fridrichom, PhD., proti povinnému: D. L., bytom D., Š.
L. XXX/XX, o vymoženie 1.202,97 eur s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Prievidza zo dňa 06. októbra 2014, č.k. 9Er/2747/2014 - 8 , jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. s poukazom
na § 103, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p.. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že v predmetnej veci oprávnený návrhom spísaným do zápisnice dňa 20.05.2014 navrhol
vykonať exekúciu voči povinnému, a to na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 7220/06 zo dňa 15.01.2007,
právoplatného dňa 19.02.2007 a vykonateľného dňa 22.02.2007. Dňa 16.07.2014 doručil súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Z úradnej činnosti mal súd za preukázané, že exekúcia vedená pod spisovou značkou
16Er/1440/2007 (EX 1045/07) v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému Pavlovi
Kopicovi bola zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 04.10.2012, č.k. 16Er/1440/2007

- 16 podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom a
toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.02.2013,
sp.zn. 17CoE/309/2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 06.04.2013. Exekučným titulom v tomto a vo
vyššie uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 7220/06 zo dňa 15.01.2007.
Okresný súd Prievidza v odôvodnení uznesenia č.k. 16Er/1440/2007-16 zo dňa 04.10.2012 okrem

iného uviedol, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, na podklade ktorej oprávnený inicioval voči povinnému rozhodcovské konanie, je
neprijateľnou (nekalou) podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu absolútne neplatná. Z
dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, nemohol byť na podklade takejto doložky vydaný
rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc
eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia §

54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru
súdov vyššieho stupňa, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods.
1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu
so zákonom. Okresný súd konštatoval, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci - res iudicata, ktorá
vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a §
104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná.

Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté,
pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné vyjadrenieústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nie dvakrát o tej istej veci. Keďže v tomto exekučnom konaní
je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok,
v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č.k. 16Er/1440/2007-16 zo dňa 04.10.2012

jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, okresný súd bol toho názoru, že za
týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa
§ 104 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že v tejto

fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie
poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo
vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. V predmetnej veci však okresný súd
o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol napadnutým
uznesením o zastavení exekúcie. Zastával názor, že v danom prípade exekučný súd nesprávne
aplikoval ust. 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom

konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení
exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z.,
aplikovať zásadu res iudicata. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej
by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, pretože exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie,
ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Je teda zrejmé, že exekučné konanie

nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces, v dôsledku čoho akékoľvek
skončenie exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal
na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako
vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že rozhodnutie okresného súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom

konaní. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného
súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu dôvodov
podaného odvolania. Dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne. Rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa
Krutého dňa 20.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, a to na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 15.01.2007, sp.zn. SR 7220/06, právoplatný dňa 19.02.2007 a
vykonateľný dňa 22.02.2007. Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie, keďže

v predmetnom exekučnom konaní je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného ten istý
rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí zo dňa 04.10.2012,
č.k. 16Er/1440/2007 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom. Okresný súd
bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je
potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..

Z obsahu pripojeného rozhodnutia okresného súdu zo dňa 04.10.2012, č.k. 16Er/1440/2007-16
vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo
dňa 15.01.2007, sp. zn. SR 7220/06 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
istiny vo výške 36.240,00Sk (1.202,95 €) s príslušenstvom, a to na podklade návrhu na vykonanie

exekúcie zo dňa 19.06.2007. V uvedenej exekučnej veci okresný súd predmetným uznesením zo dňa
04.10.2012, č.k. 16Er/1440/2007-16 exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
06.04.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.02.2013, sp.zn.
17CoE/309/2010.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho

(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. , podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104
ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za
ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky res

iudicata dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už
bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3. a
o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné

vyvodiť,žepreexekučnékonanieplatiaprocesnépodmienky,ktorésúvpodstatetotožnéspodmienkami
sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania;
ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie
zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p .. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku
rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je

nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný

dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie v predmetnej exekučnej veci, okresný súd už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom
návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými
účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa 04.10.2012, č.k.
16Er/1440/2007-16, ktorým exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom
na § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z.. V uvedenej exekučnej veci dospel okresný súd k záveru,

že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať,
a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný
titul. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.04.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením
tunajšieho krajského súdu zo dňa 21.02.2013, sp.zn. 17CoE/309/2010. Nakoľko uvedeným uznesenímo zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný
v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu
zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie okresného súdu zo
dňa 04.10.2012, č.k. 16Er/1440/2007 - 16 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu zo dňa
21.02.2013, sp.zn. 17CoE/309/2010 - 33, založilo prekážku res iudicata, a teda pokiaľ v totožnej veci
podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a
je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .