Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 4Er/157/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107219731
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Emília Brešťanská
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3107219731.3

Uznesenie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom
Pribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,vzast.JUDr.MartinMáčaj,advokátsosídlomPribinova
25, 811 09 Bratislava, proti povinnému F. M., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, bytom M. XX, XXX
XX A. P. A. Q., o vymoženie 688,24 Eur (20.734,- Sk) s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

I. Exekúcia sa vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúcia sa z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD. so sídlom Exekútorského
úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, poverením č. 5309*036293 zo dňa 25.09.2007
vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 688,24 Eur (20.734,- Sk) spolu s 0,25
% úrokom z omeškania denne zo sumy 430,19 Eur (12.960,- Sk) od 15.12.2005 do zaplatenia a trovy

predchádzajúceho konania vo výške 211,64 Eur (6.376,- Sk) a trovy exekúcie. Exekučným titulom je
v predmetnej veci Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 1414/07 zo dňa 12.03.2007,
vydaným Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so
sídlom v Bratislave.

Žalobca, POHOTOVOSŤ s.r.o., sa návrhom podaným dňa 19.02.2007 dožadoval, aby Stály
rozhodcovský súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu vo výške 688,24 Eur (20.734,- Sk) s
príslušenstvom z titulu Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 31.05.2006 a Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Zmluvu o úvere č. XXXXXXX a Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru obdržal Okresný súd Nové Mesto nad Váhom dňa 26.03.2014 v
elektronickej forme na základe výzvy súdu.

V priebehu exekučného konania je exekučný súd povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady,
za ktorých možno exekúciu vykonávať. Ak exekučný súd zistí prekážku brániacu vykonaniu exekúcie,
je povinný z úradnej moci a v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania rozhodnúť o zastavení

exekúcie, resp. o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej následnom zastavení. Jedným z nevyhnutných
predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je i spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ súd zistí nedostatok
exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je povinný sám z úradnej moci
nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Pritom zastaveniu exekúcie, resp. vyhláseniu exekúcie za
neprípustnú a jej následnému zastaveniu po zistení takejto prekážky nebráni ani už vydané poverenie
na vykonanie exekúcie. Vydané poverenie nepredstavuje procesnú prekážku brániacu zastaveniu

exekúcie.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia účinného v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Základnou črtou štandardných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a
nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Zmluva
o úvere, na základe ktorej bol oprávneným úver poskytnutý povinnému túto charakteristiku spĺňa.
Súčasťou zmluvy o úvere boli zmluvné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol,
nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.

V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej dňa
31.05.2006 medzi oprávneným a povinným, pričom sa na ňu vzťahuje režim ustanovení Obchodného
zákonníka. Ustanovenia Obchodného zákonníka však v danom nemožno aplikovať, pretože v zmysle
ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. I keď
zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, zmluvy uzatvorené podľa iných
zákonov za spotrebiteľské priamo neoznačuje, treba mať na zreteli, že uvedená právna úprava nemá
taxatívny charakter.

Vyššie uvedená zmluva o úvere je v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ak sa jedná o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že ide o
prípady v zmysle § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda o prípady
kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní tuzemský rozhodcovský rozsudok
je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.

Podľa§45ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanísúdpríslušnýnavýkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol
nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) aleboc) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia

alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní proti rozhodnutiu súdu podľa
odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje exekučnému
súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení,

a to sčasti aj bez návrhu. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
má nielen vo vzťahu k exekučným titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale aj
vo vzťahu k ustanoveniam Exekučného poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej
možno rozhodcovskému rozsudku za splnenia pre to zákonom ustanovených podmienok odoprieť
vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Z ustanovenia

§ 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť
vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v
súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou
uvedenou v ustanovení § 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje

dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce
svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku
vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu s § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym
predpokladom vykonania exekúcie. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania

prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené
v§45zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní. Jedinýmobmedzenímexekučnéhosúduje,že
vzhľadom na neúčasť povinného v tejto fáze konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti
exekúcie, na ktoré môže prihliadať len na návrh (§ 45 ods.1 písm. a, v spojení s ods. 2 zákona č.
244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní).Tentopostupjenapokonajvsúladesozásadouhospodárnosti

exekučného konania (§ 6 v spojení s § 251 ods. 4 OSP). Exekučný súd je povinný dbať o to, aby trovy
exekúcie tak na strane súdneho exekútora, ako aj na strane účastníkov boli čo najmenšie.

Takýto postup je napokon aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C - 40/08 - Asturcom
Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého Smernica Rady 93/13/EHS z dňa
5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom

zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné
informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa
vnútroštátnych

procesných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe
vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou
doložkou viazaný.

Podľa bodu 17 všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli,

že všetky medzi nimi vzniknuté spory budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO:
35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č.
3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a tojedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným
všeobecnýmsúdomSR,akžalujúcastranapodážalobupodľaObčianskehosúdnehoporiadku.Zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na rozhodnutie akéhokoľvek

sporu z tejto zmluvy o úvere na všeobecnom súde a podľa OSP, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky.

Možnosť obrátiť sa so žalobou na súd je daná iba žalujúcej strane a žalujúcou stranou bude vždy
iba oprávnený (POHOTOVOSŤ, s.r.o.). Je nelogické viazať rozväzovaciu podmienku v rozhodcovskej
doložke na skutočnosť, že povinný podá žalobu na súd, nakoľko on sám je v postavení dlžníka a tým

odpadá právny dôvod na podanie žaloby.

Súd zistil, že vo všeobecných obchodných podmienkach je obsiahnutá neprijateľná podmienka -
rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takto formulovaná rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.
Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach § 53 Občianskeho zákonníka ako

inštitút, predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto ak je takéto
ustanovenie o rozhodcovskej doložke obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude toto ustanovenie vždy
v rozpore s dobrými mravmi, a teda exekučný súd bude podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní aj bez návrhu povinný zastaviť exekúciu, a to pre rozpor vymáhaného plnenia
s dobrými mravmi.

Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom
konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného sporu než
v rozhodcovskom konaní, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde
(bod 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.). Rozhodcovská

doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane
spotrebiteľa.Zhľadiskaochranyspotrebiteľatakniejerozdielmedzivýhradnourozhodcovskoudoložkou
a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti (porovnaj CSACH, K. Štandardné
zmluvy. Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. s. 214). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal
a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len

zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným zmluvným podmienkam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovské konanie je pritom
paušálnym spôsobom zakotvené v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej
zmluvy. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o
objektívnosti rozhodovacieho procesu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa

po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi
štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Už len tieto skutočnosti možno
považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný
dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodcovská doložka
je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch

neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči
dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek
plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi,
je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia

a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann v
Land Nordrhein- Westfalen). K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských
zmlúv predstavuje takéto interpretačné pravidlo smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených
prípadoch C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v

Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98),
Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98). V predmetnom rozsudku Súdny dvor
o. i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršiehoalebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle
presného znenia a účelu tejto smernice.

V konkrétnej exekučnej veci aj vzhľadom na neúplnú transpozíciu vyššie uvedenej smernice zákonom č.

150/2004 Z. z. (účinný od 1.4.2004), ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník treba mať na zreteli o.i.
bod 1 písm. q) prílohy vyššie uvedenej smernice, podľa ktorého možno za nekalú považovať podmienku,
ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva
podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil
spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup

k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi

zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskémuorgánu,ktorýsisámzvolil,avylúčiťtaksúd,ktorýbybolinakpríslušný.Nazákladetejto
rozhodcovskejdoložkyspotrebiteľexante,t.j.eštepredvznikomakéhokoľveksporu,strácaprávobrániť
sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Popri geografickej vzdialenosti

od miesta pobytu spotrebiteľa (v tejto súvislosti bol vydaný rozsudok Súdneho dvora vo veci C-240/98
alebo C -244/98 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, body 21-24) sa zdá, že veriteľom zvolený
rozhodcovský orgán ignoruje uplatniteľné právne predpisy, a to najmä pravidlá na ochranu spotrebiteľa.
To naznačuje, že neexistujú žiadne mechanizmy, ktoré by zabezpečovali skutočné dodržiavanie práva
zo strany zvoleného rozhodcovského orgánu. V tejto súvislosti sa v časti V. odporúčania 98/257/ES

uvádza, že dôsledkom rozhodnutia prijatého orgánom nesmie byť, že spotrebiteľ je pozbavený ochrany,
ktorú mu poskytujú kogentné ustanovenia právnych predpisov štátu, na území ktorého tento orgán sídli.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Na základe vyššie uvedeného súd exekúciu zastavil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

O trovách exekúcie súd rozhodne po tom ako si ich súdny exekútor v zmysle Vyhlášky MS SR č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov vyčísli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom ( § 374 ods. 4 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.