Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 6, 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 7C/184/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313211373
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Laura Žideková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5313211373.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v právnej veci navrhovateľky: N. P., nar. XX.

X. XXXX, bytom C. XXX/XX, Č. - D. V., proti odporcovi: N. P., B.. XX. X. XXXX, bytom C. XXX/XX, Č. -
D. V., v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu družstevného bytu č. 48, nachádzajúceho sa na X. poschodí
domu, súp. č. XXX, blok XX/D, na ulici C. P. Č. a určuje, že navrhovateľka bude ako člen družstva ďalej
nájomcom tohto bytu.

Odporcovi sa náhradný byt n e p r i z n á v a.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Čadca súdny poplatok za návrh vo výške
99,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom doručeným súdu dňa 29. 10. 2013 sa domáhala navrhovateľka zrušenia práva
spoločného nájmu bytu s tým, že byt bude naďalej užívať ako jediný nájomca navrhovateľka. Podaný
návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom je rozsudkom 9C/8/00-25 ku dňu 22. 8. 2000

rozvedené. Z manželstva sa im narodil syn J. H. L., ktorí boli zverení do jej výchovy. Na základe
nájomnej zmluvy zo dňa 23. 9. 1988 sú spoločnými nájomcami dvojizbového družstevného bytu č. XX
v družstevnom dome XX/D. S odporcom nežijú v tomto byt už 13 rokov, je odsťahovaný u družky p. L.
XXX/B na X. poschodí, s ktorou má dvoch synov vo veku 12 a 11 rokov. Odporca už 13 rokov neprispel
na nájomné, energiu, opravu strechy a služieb. V uvedenom byte býva už 13 rokov sama so synmi a
o všetky platby sa stará sama.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich
sa v spise a to najmä potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca čl. 3, dohoda o užívaní
družstevného bytu zo dňa 23. 9. 1988, rozhodnutie o pridelení bytu čl. 5, uznesenie Okresného súdu
Čadca 7P/184/2013-19 zo dňa 18. 6. 2014, správa OSBD čl. 33, rozpis platieb nájomného za rok 2014
čl. 34, ďalej oboznámil podstatný obsah pripojeného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 9C/8/2000 a
to najmä sobášny list z čl. 5, ako aj rozsudok Okresného súdu v Čadci č. k. 9C/8/2000-25 zo dňa 19. 6.
2000 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľka a odporca uzatvorili manželstvo dňa 8. 8. 1987. Rozsudkom Okresného súdu v Čadci
č. k. 9C/8/00-25 zo dňa 19. 6. 2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 8. 2000 bolo manželstvo
účastníkov, uzavreté dňa 8. 8. 1987 rozvedené.Na základe rozhodnutia Okresného stavebného bytového družstva zo dňa 23. 9. 1988 bol odporcovi
pridelený do osobného užívania dvojizbový družstevný byt č. XX, v družstevnom dome č. XX/D na ulici

C. P. Č., dňom 27. 9. 1988. Dňa 23. 9. 1988 uzatvoril odporca spolu s družstvom ako vlastníkom domu
súp. č. XXX, blok XX/D P. Č. na ul. Okružnej dohodu o užívaní družstevného bytu č. XX na X. poschodí
pri spoločnom členstve s manželkou, pričom k odovzdaniu bytu došlo dňa 27. 9. 1988. Právo spoločného
užívania podľa § 176 a 177 OZ má manželka N..

Na základe žiadosti súdu zaslal prenajímateľ Okresné stavebné bytové družstvo v Čadci stanovisko zo
dňa 20. 1. 2015, podľa ktorého stav konta nájomného k 31. 12. 2014 predstavuje nedoplatok 252,54
€, platby prichádzajú poštovou poukážkou na meno navrhovateľky. OSBD doporučilo, aby bol členom
družstva a naďalej užívateľom družstevného bytu ten, kto uhrádza mesačné platby nájomného.

Navrhovateľka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že odporca odišiel z bytu hneď po rozvode

manželstva v roku 2000. Odporca odišiel bývať k svojej priateľke p. L., s ktorou mal krátko po tom, ako
odišiel zo spoločnej domácnosti dieťa a neskôr mali druhé dieťa. Odporca odišiel na základe vlastného
rozhodnutia bez toho, aby sa na tom dohodli. Pri odchode si odsťahoval všetky svoje veci a odvtedy sa
do predmetného bytu nevrátil. Odporca býva v byte vo vedľajšom paneláku. Z manželstva pochádzajú
dvaja plnoletí synovia, ktorí s ňou v byte bývajú, sú ešte slobodní. Od roku 2000 platí všetky náklady

spojené s bytom ona sama. Odporca jej neprispel žiadnou čiastkou. Byt im bol pridelený po tom ako
uzatvorili manželstvo, bol im pridelený obom ako členom družstva.

Odporca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že dohodu o užívaní družstevného bytu uzatvorili až
po tom, ako boli manželia. Krátko po rozvode manželstva odišiel z predmetného bytu, nakoľko nevidel

zmysel v tom, aby zostal v byte naďalej bývať. Našiel si priateľku, ku ktorej odišiel bývať a býva tam až
doteraz.Majúspoludvedetivoveku12a13rokov.Bývajúvdružstevnombyte,jehopriateľkaplatínájom.
K priateľke odišiel bývať na základe vlastného rozhodnutia bez toho, aby sa o tom s navrhovateľkou
dohodol, že odíde z bytu. Pracuje v Č. G., kde sa zdržiava veľa času a vždy sa vracia do bytu k priateľke
a deťom. Po tom, ako odišiel z bytu neplatil platby za byt. Nevedel sa vyjadriť k tomu, ktorý z účastníkov

by sa mal stať ďalším nájomcom bytu. S návrhom nesúhlasil z toho dôvodu, žeby zostal bezdomovec.

Podľa § 703 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
(1) Ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný
nájom bytu manželmi.

(2) Ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme
družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v
družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

Podľa § 705 Občianskeho zákonníka,

(1) Ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že
sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako
nájomca.
(2) Ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov
pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane

tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných
prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú,
na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej
nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
(3)Prirozhodovaníoďalšomnájmebytuvezmesúdzreteľnajmänazáujmymaloletýchdetíastanovisko

prenajímateľa.

Podľa § 712 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705
ods. 1 a druhej vety môže súd, ak sú

na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné
ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode
manželstvavočidruhémumanželovialebovočiblízkejosobe,ktorásnímbývaspoločnevbyte,dopúšťal
alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak
je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok
alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca
nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci konania sa v zmysle § 703 OZ stali
spoločnými nájomcami predmetného bytu, nakoľko za trvania manželstva došlo k vzniku práva na
uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu. V súlade so spoločným nájmom bytu manželmi vzniklo
aj spoločné členstvo manželov v družstve. Účastníci konania boli právoplatným rozhodnutím dňa 23. 8.

2000 rozvedení a krátko na to sa odporca zo spoločnej domácnosti na základe vlastného rozhodnutia
odsťahoval k svojej priateľke, kde býva až doposiaľ. Odvtedy užíva byt výlučne navrhovateľka spolu s
ich synmi a výlučne navrhovateľka uhrádza nájomné a platby za služby spojené s užívaním bytu. Keďže
sa účastníci konania nedohodli o nájme bytu, súd na návrh navrhovateľky rozhodol tak, že zrušil právo
spoločného nájmu bytu. Keďže išlo o spoločný nájom družstevného bytu, zároveň súd rozhodol o tom,

kto bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, pričom pritom zohľadnil aj stanovisko prenajímateľa.
Nakoľko v predmetnom byte od rozvodu manželstva t. j. od roku 2000 býva navrhovateľka a odporca
sa z bytu vysťahoval, čo je cca 15 rokov a táto sa o byt stará a zároveň uhrádza všetky náklady s tým
spojené, preto súd určil, že navrhovateľka ako členka družstva bude ďalej nájomcom bytu.

Súd nepriznal odporcovi náhradný byt a to v súlade s § 3 OZ, nakoľko odporca predmetný byt neužíva
už dlhú dobu, cca 15 rokov. Býva v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a ich maloletými deťmi a
teda má zabezpečené bývanie, preto by nebolo účelné a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby súd
rozhodol o bytovej náhrade pre odporcu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. a
navrhovateľke, ktorá mala v konaní plný úspech nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože
navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila.

Podaním návrhu vznikla navrhovateľke poplatková povinnosť vo výške 99,50 € v zmysle § 5 ods. 1

písm. a) položky 1 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov. Navrhovateľke bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu uznesením č.
k. 7C/184/2013-19 zo dňa 18. 6. 2014. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka je oslobodená od súdnych
poplatkoch a súd jej návrhu vyhovel, zaviazal súd odporcu v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo

výške 99,50 €, nakoľko odporca od poplatku oslobodený nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.