Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114216191
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114216191.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci

navrhovateľa TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769,
zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti
odporcovi Stanislavovi A., N.. XX. XX. XXXX, A. C. XXX/XX, XXX XX M., o zaplatenie 556,80 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 325,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne od 02. 10. 2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 7,20 eura za zaplatený
súdny poplatok a vo výške 15,83 eura za zastúpenie advokátom, zástupcovi navrhovateľa, a to všetko v

pravidelných mesačných splátkach vo výške 45,00 eur, splatných do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca,
počnúc mesiacom marec 2015 s tým, že omeškanie s plnením, čo i len jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Vedľajšie účastníctvo občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, zastúpeného

JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava na strane odporcu
je n e p r í p u s t n é .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 21. 07. 2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
477,60 eura s príslušenstvom a zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 79,20 eura, ktorý odôvodnil tým,
že dňa 20. 02. 2012 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX N. čiastku 400,00 eur za odplatu vo výške 152,00 eur. Zmluvou sa odporca zaviazal
celkovú čiastku 552,00 eur uhradiť v trinástich mesačných splátkach a to v prvých troch mesačných
splátkach vo výške 2,00 eur a ďalej v pravidelných desiatich mesačných splátkach vo výške 54,60 eura.

Prvá splátka bola splatná desiaty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia
bola splatná tridsiaty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej sumy spolu s úrokmi, ak sa
nedohodnú zmluvné strany inak. Odporca ku dňu podania návrhu uhradil navrhovateľovi celkovo 74,40
eura pričom posledná uhradená suma vo výške 50,00 eur bola uhradená dňa 17. 09. 2012. Vzhľadom
na to, že odporca neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ mu oznámil stratu
výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 05.

09. 2012 navrhovateľ upozornil odporcu na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V
oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 05. 12. 2012 navrhovateľ oznámil odporcovi, že celý dlh sa
stal splatným ku dňu 01. 10. 2012. V zmysle bodu 3 obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, sa odporca zaviazal uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy zmluvnú pokutuvo výške 3,3 % z istiny úveru a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia
celkovej dlžnej čiastky. Na základe uvedeného navrhovateľ navrhol, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť
mu sumu 477,60 eura, zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 477,60 eura od 02.

10. 2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 79,20 eura a nahradiť trovy konania.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 03. 02. 2015, na ktorom odporca navrhol vzhľadom na svoje
nepriaznivé majetkové pomery dlh splácať v pravidelných mesačných splátkach. Súd po vykonanom
dokazovaní listinami a z prednesov odporcu zistil nasledovný skutkový stav: Odporca uzatvoril s

navrhovateľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420120592, na základe ktorej navrhovateľ poskytol
odporcovi úver vo výške 400,00 eur, ktorý sa zaviazal vrátiť spolu s odplatou vo výške 152,00 eur. Úver
bol poskytnutý za celkový úrok 20 % z istiny, pri úvere poskytnutom na trinásť mesiacov. Za poskytnutie
úveru si veriteľ účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na trinásť mesiacov.
Podľa Obchodných podmienok RPMN predstavovala pri splatnosti úveru na trinásť mesiacov 67,70
%. Odporca sa v zmluve zaviazala uhradiť veriteľovi úver riadne a včas vrátane odplaty v trinástich

mesačných splátkach a to nasledovne: v prvý troch mesačných splátkach vo výške 2,00 eur a ďalších
desiatich mesačných splátkach vo výške 53,60 eura, pričom prvá splátka bola splatná desiaty deň
po uzavretí tejto zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná tridsiaty deň po
splatnosti predchádzajúcej splátky. Doporučený termín úhrady je 29-teho dňa v mesiaci. Priemerná
RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch bola ku dňu podpisu zmluvy pri

splatnosti úveru na trinásť mesiacov 45,23 %. Keďže odporca úver riadne a včas nesplácal navrhovateľ
pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, o čom upovedomil odporcu listom zo dňa 05. 12. 2012,
ktorým mu oznámil, že ku dňu 01. 10. 2012 bol úver zosplatnený z dôvodu omeškania s jeho splácaním.
Odporca uhradil navrhovateľovi celkom 74,40 eura.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. do 31. 12. 2012 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú
úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové

obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky
a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby
spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách
spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia.Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom

je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.

februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca uzatvoril s navrhovateľom dňa 20. 02.
2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420120592 podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení
s Obchodným a Občianskym zákonníkom (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“). Na základe
uzatvorenej zmluvy bol odporcovi, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom, poskytnutý úver vo výške
400,00 eur navrhovateľom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej

činnosti. Z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok odporcom, navrhovateľ listom zo dňa 05. 12. 2012
oznámil odporcovi odstúpenie od zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka, tzv. zosplatnenie úveru
a požadoval vrátiť celú dlžnú sumu.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti,

ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v bode 2
Obchodných podmienok navrhovateľ uviedol, že „konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o
úvere rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia
zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru“. Takéto určenie termínu konečnej splatnosti nepovažuje
súd za súladné so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ teda samotná zmluva o spotrebiteľskom

úvere, Obchodné podmienky nie sú zmluvou, ale iba súčasťou zmluvy, neobsahuje termín konečnej
splatnosti úveru, nemožno mať zato, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potencionálnu
aktivitu spotrebiteľa, vedúcu k určeniu termínu konečnej splatnosti úveru matematickými operáciami z
iných v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak, je potrebné trvať na tom, že termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť určený konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby

spotrebiteľ mohol pred vstupom úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým
uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi. K uvedenému
záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, keď rozlišuje pojem doba trvania
zmluvy a pojem termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského
úveru, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď výška úroku
bola stanovená za trinásť mesiacov a nie za obdobie jedného roka. Táto má byť podľa navrhovateľa 20
%, čo však nezodpovedá vyčísleniu odmeny navrhovateľom 152,00 eur.Vuzatvorenejzmluveospotrebiteľskomúvereniejeuvedenýúdajoročnejpercentuálnejmierenákladov
(ďalej len RPMN“), ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď

sa v zmluve v bode II. nachádzala priemerná ročná percentuálna miera nákladov a nie RPMN. Ročná
percentuálna miera nákladov bola uvedená v bode 1 Obchodných podmienok a obsahuje dve rôzne
informácie o RPMN podľa splatnosti úveru na sedem mesiacov 66,19 %, alebo na trinásť mesiacov
67,70 %. Takáto formulácia RPMN bola podľa súdu zavádzajúca a nezrozumiteľná, keď sa nachádza
iba v Obchodných podmienkach, ktoré nie sú zmluvou, iba súčasťou zmluvy.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch,
keď v zmluve je uvedené, že „prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy, každá ďalšia
splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky“. Takéto
určenie termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov spotrebiteľského úveru nemožno považovať za

súladné s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto ustanovenia je dodávateľ
povinný uviesť presný počet a termíny jednotlivých splátok a nie svoju povinnosť nahrádzať apelovaním
na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu termínov jednotlivých splátok, keď doporučený
termín úhrady je 24 dňa v mesiaci.

Pokiaľ ide o pojem odmeny vo výške 18 % z istiny, súd k tomu uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere, hoci je upravená v špeciálnom právnom predpise, potrebné je na ňu aplikovať aj všeobecné
ustanovenie o úverovej zmluve v Obchodnom zákonníka vzhľadom na znenie § 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v § 499 upravuje odplatu za dojednanie úveru ako
záväzkovú províziu, ktorou sa rozumie poplatok za rezumovanie peňažných zdrojov. Pri čerpaní úveru

nie je veriteľ oprávnený požadovať odmenu týkajúcu sa čerpania časti úveru. Z uvedeného vyplýva,
že nárok na odmenu po čerpaní finančných prostriedkov odporkyňou nebol zo strany navrhovateľa
daný a jednalo sa len o nekalú obchodnú praktiku na strane navrhovateľa za účelom skrytého zvýšenia
výšky úrokovej sadzby, ktorá mala byť 20 % za 13 mesiacov, prípadne za poplatok, ktorý nemá žiadne
odôvodnené opodstatnenie a nebol ani dostatočne špecifikované, za čo mal byť poskytnutý.

Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti, keď absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti, úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej
miere nákladov a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení
s § 9 ods. 2 písm. f), písm. i), písm. j) a písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý

úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko navrhovateľom poskytnutý úver odporcovi sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, odporcovi poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 400,00 eur
bol povinný navrhovateľovi v uvedenej výške vrátiť.

Nakoľko z poskytnutého úveru vo výške 400,00 eur uhradil odporca podľa tvrdenia navrhovateľa spolu

74,40 eura, súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške
400,00 eur a prijatým plnením vo výške 74,40 eura. Súd preto návrhu v časti vyhovel a zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľovi sumu 325,60 eura.

Z dôvodu omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľovi podľa § 369
Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Výšku úrokovej sadzby ustanovuje § 3 ods. 1 nariadenia, a to v znení účinnom do 31. 01. 2013, nakoľko
zmluvný vzťah vznikol pred týmto dňom a to navýšením ôsmych percentuálnych bodov nad úrokovú
sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Odporcovi bola preto uložená povinnosť zaplatiť z

dlžnej sumy aj úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 02. 10. 2012 (deň nasledujúci po dni
zosplatnenia úveru) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.
Návrh je nedôvodný v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáha od odporcu zaplatenia sumy prevyšujúcej
sumu 325,60 eura a uplatnených úrokov z omeškania z uvedenej sumy, nakoľko poskytnutý úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov a vo výške 79,20 eura, ktorú si uplatnil ako zmluvnú pokutu.

Súd preto v prevyšujúcej časti, t.j. 231,20 eura, návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že v konaní čiastočne úspešnému
navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania voči odporcovi. Úspech navrhovateľa predstavoval58 % (325,60 eura z 556,80 eura), úspech odporcu 42 % (231,20 eura z 556,80 eura), navrhovateľovi tak
vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 16 % (58 % - 42 %). Súd preto zaviazal odporcu nahradiť
v konaní čiastočne úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 7,20 eura za zaplatený

súdny poplatok (16 % z 45,00 eur) a vo výške 15,83 eura za zastúpenie advokátom (16 % z 98,98 eura).

Z trov zastúpenia advokátom predstavuje odmena 10,62 eura ((2 x 33,20 eura) x 16 %) podľa § 10 ods.
1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) za dva

vykonané úkony právnej služby podľa § 13 ods. 1 písm. a) vyhlášky - prevzatie a príprava zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom a podľa písm. c) písomné podanie návrhu na súd, náhrada hotových
výdavkov predstavuje 2,57 eura ((2 x 8,04 eura) x 16 %) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a uplatnená 20 %
DPH predstavuje 2,64 eura (základ dane 13,19 eura) podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.

Podľa § 160 ods. 1 OSP súd vzhľadom na majetkové pomery odporcu určil plnenie v pravidelných
mesačnýchsplátkachvovýške45,00eurmesačne,ktorévzhľadomnavýškupohľadávkysprihliadnutím
na osobu navrhovateľa, v zmluve dojednanú výšku mesačnej splátky a pôvodne dohodnutú dobu
splatnosti považoval za dostatočné s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky má za
následok stratu výhody splátok, a teda povinnosť úhrady celého dlhu naraz.

Dňa22.10.2014bolosúdudoručenépodanieJUDr.PatrikaPodhorského,advokátasosídlomZámocká
36, 811 01 Bratislava, ktorým oznámil v mene občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov súdu vstup vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 OSP na strane odporkyne.
Odporca na písomnú výzvu súdu, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane

nereagoval, na pojednávaní dňa 03. 02. 2015 súdu uviedol, že súhlas neudeľuje.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Nakoľko odporca nesúhlasil so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane, súd vyhlásil

vedľajšie účastníctvo VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie so
sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpené JUDr. Patrikom
Podhorským, advokátom so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava na strane o odporcu podľa § 93
ods. 3 OSP za neprípustné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.