Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/108/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010899373
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7010899373.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci žalobcu: Q.. K. K. - K., nar.

XX. X. XXXX, bytom J., Y. Č.. XXXX/XX, IČO: 34 571 256, proti žalovanému: Železnice Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Klemensova č. 8, IČO: 31 364 501, o náhradu ušlého zisku a náhradu
nemajetkovej ujmy

r o z h o d o l :

Žalobu o náhradu ušlého zisku za obdobie od 1. 8. 1998 do 30. 6. 2000 z a m i e t a .

Vo zvyšku nárok žalobcu o náhradu ušlého zisku v y l u č u j e na samostatné konanie.

Žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 500 000,- Sk (16 596,96 Eur) z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou na tunajší súd dňa 11. 11. 2002 domáhal od žalovaného
zaplatenia ušlého zisku za obdobie od 1. 8. 1998 do 1. 8. 2002 vo výške 1 589 744,- Sk, za
obdobiepo1.8.2002sumy33119,70Skaúrokovzomeškaniaod1.8.2002dozaplateniavovýške0,05
% za každý deň omeškania z celého ušlého zisku, ušlého zisku za obdobie od 1. 2. 2001 do 1. 8. 2002 vo
výške 2 439 822,- Sk, za obdobie po 1. 8. 2002 sumy 135 546,- Sk a úrokov z omeškania od 1. 2. 2001 do

zaplatenia vo výške 0,05 % za každý deň omeškania z celého ušlého zisku, nemajetkovej ujmy vo výške
500 000,- Sk a náhrady trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že nájomnou zmluvou č. 512-037/96
žalovaný prenajal žalobcovi a jeho spolunájomcovi Q.. K. N. nebytové priestory v budove železničnej
zastávky Humenné - mesto, ktoré sú uvedené v čl. II bod 1, 2 a 4 nájomnej zmluvy. Žalovaný napriek
nesúhlasu žalobcu a bez jeho vedomia dal do priameho nájmu nebytové priestory iným podnikateľským
subjektom. Uvedeným porušením žalovaný spôsobil škodu vo výške ušlého zisku z titulu zabránenia v
podnikaní v uvedených priestoroch, ktoré konanie žalovaného je v rozpore s ust. čl. III nájomnej zmluvy.

Ušlý zisk na 1 m2 podlahovej plochy za jeden kalendárny rok predstavuje 3 850,- Sk, za obdobie od 1.
8. 1998 do 1. 8. 2002 potom predstavuje 1 589 744,- Sk a úroky z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej
sumy za každý deň omeškania od 1. 8. 1998 do zaplatenia.
Dňa 27. 10. 2000 bola na Okresný súd Humenné doručená žaloba žalovaného, ktorou sa domáhali
určenia, že žalobca a spolunájomník Q.. K. N. sú povinní vypratať nebytové priestory v objekte
železničnej zastávky Humenné - mesto. V priebehu konania Q.. K. N. sa písomne vyjadril vo veci tak,
že návrh žalovaného uznáva a že sa z predmetných nebytových priestorov vypratá v lehote určenej

žalovaným. Žalovaný preto návrh proti Q.. K. N. vzal v celom rozsahu späť. Následne Q.. K. N. vypratal
ním užívané nebytové priestory. Prevzatím nebytových priestorov, ich časti žalovaným od Q.. N. došlo k
poškodeniu žalobcových práv ako nájomcu. Aj napriek tomu, že všetky záväzky vyplývajúce z nájomnej
zmluvy prenajímateľovi boli spoločné a nerozdielne. Celková plocha nebytových priestorov, ktoré mal Q..N. odovzdať žalobcovi bola 648 m2. Žalovaný nebytové priestory o výmere 422,48 m2 dal do priameho
nájmu ďalším podnikateľským subjektom, ktoré v nich dodnes prevádzkujú obchody. Výšku ušlého zisku
pripadajúceho na 1 m2 za rok stanovil žalobca ako fiktívny zisk vo výške 3 850,- Sk/m2 za rok, 422,48

m2 x 3 850,- Sk = 1 626 548,- Sk, čo predstavuje ušlý zisk od 1. 2. 2001 do 1. 2. 2002. K termínu 1. 8.
2002 je celkový ušlý zisk 1,5-násobkom ročného zisku, teda 1 626 548,- Sk x 1,5 = 2 439 822,- Sk
a úroky z omeškania zo vzniknutého ušlého zisku.
Konaním žalovaného, ktorý písomne zaslal nepodložené a nepravdivé skresľujúce údaje o žalobcovi
vznikla žalobcovi aj nemajetková ujma, ktorej výšku vyčíslil na 500 000,- Sk, ktorá vznikla konaním

žalovaného, ktorý zaslal Štátnemu dráhovému úradu nesúhlasné stanovisko k žalobcom navrhovanej
zmene účelu užívania časti stavby železničná zastávka Humenné - mesto, keď uviedol, že žalobca ako
nájomca si neplní povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej nájomnej zmluvy, má finančné pozdĺžnosti voči
žalovanému. Uvedeným konaním došlo k poškodeniu dobrého mena žalobcu.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 2. 12. 2005 žiadal, aby súd žalobu zamietol

z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie, lebo v nájomnej zmluve boli obaja nájomcovia zaviazaní
spoločne a nerozdielne v zmysle čl. IV bod 7 nájomnej zmluvy tzv. solidárne, preto rozsudok súdu by
sa rovnako ako na žalobcu vzťahoval aj na Q.. N., ktorý nie je účastníkom konania. V žalobe žalobca
uviedol, že žalovaný prenajal nebytové priestory, ktoré menovite citoval. Tieto tvrdenia nie sú pravdivé,
lebo podľa podnájomnej zmluvy č. 1/1999 spoločný nájomca Q.. N. prenajal miestnosti, ktoré žalobca

označil vo svojej žalobe ako sklad o výmere 23,20 m2 a šatňa o výmere 13,58 m2. Zároveň žalobca
listom zo dňa 24. 9. 1997 žiadal zameniť nebytové priestory za iné priestory. Žalobca, teda nebytové
priestory užíval a žalovaný mu v tom nebránil. S poukazom na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a §
442ods.1Občianskehozákonníkajenárokžalobcuztituluušléhoziskupremlčaný.Žalobnýnávrhtrpíaj
nedostatkom pasívnej legitimácie. Návrh teda trpí neodstrániteľnými prekážkami konania, nedostatkom

aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. Žalobca neuhradil faktúru za nájomné, ktorá bola splatná 19.
12. 1999 a list, v ktorom bolo uvedené, že nájomca si neplní svoje povinnosti a neplatí nájomné, bol
pravdivý. Nevie určiť, či mu vôbec škoda vznikla alebo len mohla vzniknúť, napriek tomu dokázal vyčísliť
škodu na čiastku 500 000,- Sk. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako zjavne neodôvodnenú zamietol v
celom rozsahu.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 7. 8. 2013 žalovaný vzniesol námietku premlčania s tým, že
nárok žalovaného je premlčaný ako v objektívnej premlčacej lehote plynúcej od 1. 7. 1997, nárok je
premlčaný od 30. 6. 2000, tak aj v subjektívnej, taktiež plynúcej od 1. 7. 1997, nárok je premlčaný od 30.
6. 1999. Žalovaný predložili listiny, ktoré preukazujú, že v tom čase bol žalobca skutočne dlžníkom a teda

žalovaný mu vyhlásením, že evidujú pohľadávku voči žalobcovi, v žiadnom prípade nemohol poškodiť
jeho dobré meno. Nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy je nedôvodný.

Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 30. 9. 2009 č.k. 34C/108/2002-338 žalobu žalobcu zamietol,
účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 25. 4. 2013 č.k. 4Co/223/2010-503 zrušil rozsudok a vec
vrátil súdu na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa predčasne rozhodol,
ak žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Spolu s ním bol účastníkom
nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, Q.. N.. Q..

N.R. predmetné priestory na výzvu žalovaného vypratal a jediným nájomcom predmetných nebytových
priestorov sa stal žalobca. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, preto bude potrebné,
aby sa súd prvého stupňa s touto námietkou prednostne zaoberal. Posudzovanie uplatnenej námietky
premlčania vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam žalobcu o vzniku ušlého zisku je v konaní prioritné.

Keďže obaja boli účastníkmi zmluvy, sú vo veci aktívne vecne legitimovaní Q.. K. A. Q.. N..

Súd doplnil dokazovanie vypočutím žalobcu, žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

Nájomnou zmluvou č. 512-037/96 uzatvorenou dňa 21. 12. 1996 medzi žalovaným - Železnice SR,
Bratislava, odštepný závod, Železničná č. 1, Košice ako prenajímateľom a žalobcom - Q.. K. N., W. Č..
XXXX/XX, J. a Q.. K. K. - K., Č. A. Č.. XXXX/XX, J. ako nájomcami prenajímateľ prenajal nájomcom do
prenájmu 798,57 m2 podlahovej plochy. Zmluvné strany dohodli, že za užívanie prenajatého nebytovéhopriestoru uhradí nájomca prenajímateľovi dohodnutú cenu 200,- Sk za m2 za rok, t.j. za 798,57 m2
nájomca zaplatí sumu 159 714,- Sk za rok, celkovo za prenájom nebytových priestorov zaplatí nájomca
sumu 159 714,- Sk za rok. Nájomná zmluva bola uzatvorená podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a

prenájme nebytových priestorov na dobu 20 rokov za dodržania dohodnutých zmluvných podmienok.
Obaja nájomcovia ručia za všetky záväzky vyplývajúce z nájomnej zmluvy voči prenajímateľovi spoločne
a nerozdielne. (č.l. 6 - 9).

Z výpovede svedka Q.. K. N. súd zistil, že žalobca mal záujem o prenájom nadzemného podlažia, preto

dňa 21. 12. 1996 bola uzatvorená nájomná zmluva č. 512-037/96 o nájme nebytových priestorov, ktorú
podpísal aj žalobca. Svedok podnikal v prvom nadzemnom podlaží. Neskôr začali vznikať problémy
a spočívali v tom, že žalobca prestal uhrádzať záväzky žalovanému, preto žalovaný doručil žalobcovi
a svedkovi výpoveď z nájmu. Keď nebytové priestory svedok vypratal, po výpovedi dostal ponuku od
žalovaného na svoje pôvodné priestory, presťahoval sa a zostal v týchto priestoroch. O prevádzkovanie
nebytovýchpriestorov,vktorýchzostalžalobca,sasvedokdobudúcnanezaujímal.Pokiaľbybolžalobca

mal snahu so žalovaným riešiť nezaplatené médiá, nemusel tieto priestory vypratať. Zmluvu považoval
za uzatvorenú riadne dňa 21. 12. 1996 a nájomná zmluva bola so žalovaným aj platne uzatvorená.

Svedok N.. Š. B., zamestnanec Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, Štefánikova č. 60, Košice vo
výpovedi uviedol, že mal vedomosť o tom, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená nájomná

zmluva o prenájme nebytových priestorov v roku 1996, a to aj z toho dôvodu, lebo nebytové priestory
mali v nájme aj iní podnikatelia, ktorí tam zriaďovali prevádzky na podnikateľské účely. Jednalo sa o
obchodnévzťahymedzižalobcomažalovaným,úraddotohonevstupovalanisanevyjadrovalkotázkam
finančným ani k otázkam odovzdávania nebytových priestorov žalovanému. Účastníkom správneho
konania bolo odovzdané oznámenie o začatí správneho konania vo veci zmeny užívania stavby.

Železnice ako vlastník nesúhlasili s navrhovanou zmenou účelu užívania nebytových priestorov. Na
základe tohto vyjadrenia žalovaného preto konanie úrad prerušil a vyzval žalobcu, aby predložil súhlas
vlastníka stavby. Dôvody, pre ktoré nesúhlasil žalovaný, úrad neskúmal. Pre úrad je to nepodstatné,
brala sa do úvahy skutočnosť, že žalovaný nesúhlasil. Platobné podmienky subjektu sa rovnako
neskúmali. Stanovisko žalovaného žiadnym spôsobom nenarušilo úctu úradu voči firme žalobcu ani

jeho osobe. Žalobca v tom čase mal platnú nájomnú zmluvu, bol oprávnený požiadať o zmenu účelu
užívania a bolo na vlastníkovi stavby, či vysloví súhlas alebo nie. S informáciou, že bol neplatič, úrad
nepracoval. Mal rovnakú úctu voči žalovanému aj voči žalobcovi, žiadnym spôsobom to nespochybňoval
ani doposiaľ nespochybňuje. Ani skutočnosťou, že v liste je napísaný výrok, že žalobca je neplatič, sa
úrad nezaoberal, pretože neboli pripojené žiadne dôkazy.

Svedok Q.. K. C., vedúci oddelenia Špeciálneho stavebného úradu Úradu pre reguláciu železničnej
dopravy, vo výpovedi uviedol, že stavebný úrad posudzoval žiadosť nájomcu o zmenu účelu prenajatých
priestorov podľa nájomnej zmluvy. Obchodné vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sa neskúmali.
Pre úrad je podstatné, že účastník preukáže platnú nájomnú zmluvu a úrad štandardným postupom

rozhoduje. Žalovaný podal k zmene účelu užívania nebytových priestorov zamietavé stanovisko. Zákon
nevyžaduje odôvodnenie stanoviska nesúhlasu, lebo každý účastník sa môže vo svojom stanovisku
vyjadriť tak, ako to považuje za potrebné. Žalobcovi bola následne doručená výzva na doplnenie
dokladov a k týmto dokladom má prístup len účastník konania a zamestnanci úradu. Vyjadrenie, že
žalobca je neplatič, nenarušilo vzťah medzi žalobcom a úradom, vzťahy boli korektné, sú korektné aj v

súčasnej dobe, vo vzájomnej úcte a vo vážnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda

vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Pri premlčaní práva na náhradu škody je stanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a
objektívna. Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle
a ich plynutie a skončenie je vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci

objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je 2-ročná a pre
začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek: a) kedy sa poškodený
dozvie o škode, vyžaduje sa preukázaná vedomosť (nestačí možnosť takejto vedomosti) poškodeného
o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť (vyčísliť) v
žalobnom návrhu na súde, b) kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá;
za škodu bude obvykle zodpovedať priamo škodca, ktorý ju spôsobil. Objektívna premlčacia doba je 3-

ročná, pri škode spôsobenej z nedbanlivosti a zásade tiež v prípade objektívnej zodpovednosti za škodu.
Objektívna premlčacia doba začne plynúť od okamihu škodnej udalosti. Túto objektívnu premlčaciu dobu
nemožno prekročiť, hoci by boli ešte podmienky pre plynutie subjektívnej premlčacej doby.

Úprava nájmu a podnájmu nebytových priestorov je v Občianskom zákonníku vymedzená v § 720, ktorý

len ustanovuje, že táto právna úpravy je vymedzená v osobitnom zákone, a to v zákone č. 116/1990
Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších právnych predpisov. Nájom, resp.
nájomnoprávny vzťah vzniká na základe uzatvorenej zmluvy o nájme, v ktorej zmluvnými stranami sú
prenajímateľanájomca.Zmluvaonájme,ktorámápredpísanúpísomnúformu,musíobsahovaťpredmet
a účel nájmu, nájomné a dobu nájmu. Ak zmluva o nájme a podnájme nebytových priestorov nemá

niektorú z uvedených náležitostí, je neplatná (absolútne).

Predmetomnájmusúnebytovépriestory,ktorésúv§1písm.a/zákonač.116/1990Zb.charakterizované
ako miestnosti alebo súbory miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na iný
účel než na bývanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy č. 512-037/96 dňa 21. 12.
1996 medzi jej stranami (prenajímateľom - žalovaným a nájomcami - žalobcom Q.. K. K. A. Q.. K.
N.) predmetom nájmu bol objekt zastávky Humenné - mesto, inventárne č. 1835, katastrálne územie
Humenné,parc.č.4963.Nájomcovisaodovzdalodoprenájmu798,57m2podlahovejplochyuvedeného

objektu s prenesením starostlivosti o objekt na nájomcu. Ďalej sa nájomcovi dalo do bezplatného
prenájmu WC pre cestujúcu verejnosť s tým, že sa bude o sociálne zariadenie starať. Ďalej sa nájomcovi
dali do bezplatného prenájmu pozemková plocha parcela č. 4963/1 o výmere 3770 m2 okrem plochy
prenajatej inému subjektu, ďalej parcela č. 4957/1 o výmere 14144 m2 okrem časti parcely prenajatej
inému subjektu. Ďalej sú v článku 2 nájomnej zmluvy (v spise na č.l. 6) špecifikované prenajímané

priestory o rozlohe 798,57 m2. Prenajímateľ sa zaviazal, že ich dá nájomcovi do prenájmu ihneď
akonáhle budú uvoľnené, t.j. po ich presťahovaní do vhodných priestorov, najneskôr do 30. 6. 1997.
Q.. K. N., ktorý spolu so žalobcom ako nájomca zmluvu uzavrel, uviedol, že zmluva bola dňa 21. 12.
1996 riadne uzavretá. Svedok podnikal v prvom nadzemnom podlaží a žalobca v druhom nadzemnom
podlaží. Užíval len priestor, ktorý bol priamo napojený na fitnes z toho dôvodu, že na vlastné náklady

miestnosť zrekonštruoval. Tie, ktoré po 30. 6. 1997 opustili železnice, nevyužíval. Nájomcovia mali
prenajaté nebytové priestory, ktoré sú špecifikované v článku 2 zmluvy - príchod-odchod hala, PNS,
šatňa PNS, predajná plocha, chodba, šatňa, kancelária, brusiareň skla, chodba, predsieň, WC, šatňa,
foyer, predsieň, WC, malá zasadačka, veľká zasadačka, výťah, strojovňa výťahu, občerstvenie, sklad,
šatňa personálu, sklad, predsieň, WC. Priestory, ktoré boli obsadené železničnými zložkami a mali

byť predmetom prenájmu najneskôr do 30. 6. 1997, boli bufet, sklad, manipulácia, predsieň, sprcha,
predsieň, WC, sklad, šatňa upratovačky, dielňa, vymeníková stanica, strojovňa, upratovačka. Takto
vymedzený nájomnoprávny vzťah bol jeho účastníkmi rešpektovaný a nájomná zmluva bola platne
uzavretá.

Nebytové priestory mali byť v zmysle nájomnej zmluvy odovzdané žalobcovi do nájmu do 30. 6. 1997,
žalobcovi teda začala plynúť subjektívna premlčacia doba na náhradu ušlého zisku od 1. 7. 1997, nárok
je premlčaný od 30. 6. 1999.Rovnako objektívna premlčacia doba začala plynúť od 1. 7. 1997 a nárok na náhradu ušlého zisku je
premlčaný od 30. 6. 2000.
Návrh žalobcu na náhradu ušlého zisku bol na súde podaný dňa 22. 7. 2002, po uplynutí subjektívnej a

objektívnej premlčacej doby. Na vznesenú námietku premlčania bol súd povinný prihliadnuť.

Žalobca v návrhu na začatie konania požaduje ušlý zisk za obdobie od 1. 8. 1998 do 1. 8. 2002 vo
výške 1 589 744,- Sk, za obdobie od 1. 8. 2002 v sume 33 119,70 Sk a úroky z omeškania vo výške 0,05
% za každý deň omeškania z celého ušlého zisku, ušlý zisk za obdobie od 1. 2. 2001 do 1. 8. 2002 vo

výške 2 439 222,- Sk, za obdobie od 1. 8. 2002 sumu 135 546,- Sk a úroky z omeškania od 1. 2. 2001
do zaplatenia vo výške 0,05 % za každý deň omeškania z celého ušlého zisku. (č.l. 5)
Žalobca požaduje zaplatenie ušlého zisku vo výške 3 850,- Sk/m2/rok (č.l. 2), za prenájom priestorov -
sklad 23,20 m2, šatňa upratovačky 13,58 m2, dielňa 19,70 m2, strojovňa 46,57 m2, teda priestorov o
celkovej rozlohe 103,20 m2, spolu vo výške 397 436,- Sk ročne (3 850,- Sk/m2 za rok x 103,23 m2).
Ušlý zisk za obdobie od 1. 8. 1998 do 1. 8. 2002 vyčíslil sumou 1 589 744,- Sk (397 436,- Sk x 4). (č.l. 2).

Nárok žalobcu na zaplatenie ušlého zisku za obdobie od 1. 8. 1998 do 30. 6. 2000 vo výške 761 752,-
Sk, t.j. 25 285,53 Eur (397 436,- Sk : 12 = 33 120,- Sk za mesiac x 23 mesiacov) je premlčaný, preto
súd žalobu čiastočne zamietol.

V prevyšujúcej časti o náhradu ušlého zisku súd vylúčil žalobu na samostatné konanie (§ 112 ods. 2

O.s.p.), lebo vo veci je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.

Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa ustálenej súdnej praxe peňažné zadosťučinenie (materiálna satisfakcia) podľa § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy len v prípadoch, keď došlo k nemajetkovej ujme
závažne postihujúcej dôstojnosť fyzickej osoby a jej vážnosť v spoločnosti a kde takto vzniknutá ujma
na integrite osobnosti nie je primerane napraviteľná žiadnymi inými občianskoprávnymi prostriedkami.
Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch musí byť preukázané, že sú tu okolnosti

odôvodňujúce záver, že v konkrétnom prípade nestačí zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, musí ísť o takú nemajetkovú ujmu vzniknutú na osobnosti osoby, ktorú táto pociťuje a
prežíva vzhľadom na intenzitu a trvanie nepriaznivého následku spočívajúceho v znížení dôstojnosti
a vážnosti v spoločnosti, v rodine, v mieste bydliska, na pracovisku, v politickom, či inom živote, v
ktorejkoľvek inej sfére svojho životného uplatnenia. Pociťovanie tejto nemajetkovej ujmy treba hodnotiť

objektívne s prihliadnutím na konkrétnu situáciu, v ktorej došlo k neoprávnenému zásahu ako aj s
prihliadnutím na dotknutú osobu a jej postavenie. Nie sú rozhodujúce subjektívne pocity samotnej
osoby a nestačí len možnosť zníženia dôstojnosti v značnej miere, ale musí byť zistené, že k takémuto
zníženiu došlo. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť spočíva na žalobcovi. Pre určenie výšky
primeraného zadosťučinenia v peniazoch podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú stanovené

kritériá a) závažnosť ujmy, b/ okolnosti, za ktorých k zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo.

Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch vyčíslený žalobcom vo výške 500 000,- Sk (16 596,95 Eur) je nedôvodný.
Žalobca nepreukázal, že došlo k poškodeniu jeho dobrého mena ani dobrého mena firmy vo vzťahu k

okoliu ani vo vzťahu k úradu (Štátnemu dráhovému úradu, pracovisko Košice).
Zamestnanci Úradu pre reguláciu železničnej dopravy a Špeciálneho stavebného úradu Úradu pre
reguláciu železničnej dopravy uviedli, že úrad ani neskúmal, či subjekt, ktorý bol označený za neplatiča,
skutočne neplatičom bol. Úrad z toho nevyvodzoval žiadne závery a nebola to ani relevantná skutočnosť
pre posudzovanie zmeny účelu prenajatých priestorov podľa nájomnej zmluvy. Pre zamestnancov úradu

bolo podstatné to, že prenajímateľ vyslovil nesúhlas so zmenou účelu prenajatých priestorov, lebo bolo
na vlastníkovi stavby, či súhlasí alebo nesúhlasí so zmenou. Úrad mal naďalej voči žalobcovi a jeho
firme úctu a žiadnym spôsobom to nespochybňoval.Svedok Q.. N., ktorý podnikal spoločne so žalobcom, vo výpovedi uviedol, že žalobca prestal uhrádzať
niektoré záväzky voči žalovanému, boli to médiá, preto im obom bola žalovaným doručená výpoveď z
nájmu nebytových priestorov. Následne nebytové priestory opustil a po výpovedi z nájmu dostal ponuku

od žalovaného na svoje pôvodné priestory, ktoré zveľadil. Ak by žalobca bol prejavil snahu so žalovaným
riešiť nezaplatené médiá, žalovaný bol ochotný situáciu riešiť a nemuseli z týchto priestorov odísť. Iné
dôkazy žalobca súdu neponúkol, hoci bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.

Z uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobu o zaplatenie

nemajetkovej ujmy vo výške 500 000,- Sk (16 596,95 Eur) zamietol.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím v konaní, v ktorom súd vylúčil nárok na
samostatné konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.