Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 14, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/29/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615200733
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6615200733.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci žalobcu Quantum Credit

a. s. so sídlom Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o. so
sídlom Bratislava, Tomášikova 23/C, proti žalovanému I. V., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. K.,
štátny občan SR, t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom N. R., pracovník Okresného súdu
Lučenec, v konaní o zaplatenie sumy 98,-- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 50,20 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 18,45 Eur od 04.02.2012 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
31,75 Eur od 04.03.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti zaplatenia sumy 47,80 Eur a 8,75 % ročného úroku z omeškania zo sumy 47,80 Eur od

04.12.2012 do zaplatenia s a žaloba z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 98,--Eur s príslušenstvom.

Uviedol, že Slovak Telekom, a. s. so sídlom Bratislava, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469 uzatvorila
so žalovaným dňa 26.09.2011 Zmluvu o pripojení a dňa 26.09.2011 Dodatok k Zmluve o pripojení
podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Predmetom Zmluvy o pripojení bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program Relax 60+ (120).
Predmetom Dodatku bolo poskytnutie zľavy na využívané služby v lehote viazanosti 24 mesiacov.
Žalobca,resp.jehoprávnypredchodcaposkytoldanouZmluvouurčenéplnenieriadneavčas.Vzhľadom

k tomu, že žalovaný nezaplatil faktúry, teda neplnil záväzok vyplývajúci z Dodatku, porušil zmluvnú
povinnosť,zčohonáslednevyplývamupovinnosťzaplatiťžalobcovizmluvnúpokutu.Žalobca,resp.jeho
právny predchodca vystavil žalovanému faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 23,90 Eur so splatnosťou
03.02.2012, ktorá bola postúpená vo výške 18,45 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 31,75 Eur so
splatnosťou 03.03.2012, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 47,80Eur so splatnosťou 03.12.2012, ktorá
suma predstavuje zmluvnú pokutu.

Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telekom a žalobca uzavreli medzi sebou Zmluvu o postúpení
pohľadávok dňa 20.11.2013, predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Na základe

uvedeného došlo zo strany Slovak Telekomu k Oznámeniu o postúpení pohľadávky voči žalovanému.
Žalovaný faktúry do dnešného dňa neuhradil.Žalobca svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas, na základe čoho mu vzniklo právo vyfakturovať
cenu služieb a dohodnutú zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany
žalovaného. Žalovaný sa nezaplatením vyššie uvedených faktúr dostal do omeškania, preto žalobcovi

vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Žalobca ani jeho právny zástupca sa pojednávania vytýčeného na 14.04.2015 nezúčastnili, svoju
neúčasť neospravedlnili, preto súd postupoval podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednal a rozhodol
bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

Z dôvodu, že ani šetrením polície sa nepodarilo zistiť súčasný pobyt žalovaného, súd mu v zmysle
§ 29 ods. 2, 6 O. s. p. ustanovil pre toto konanie opatrovníka v osobe N. R., pracovníka Okresného

súdu Lučenec. Ustanovený opatrovník sa pojednávania nezúčastnil, hoci doručenie mal riadne a včas
vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd vec prejednal bez jeho prítomnosti v zmysle § 101
ods. 2 O. s. p.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním Zmluvy o pripojení uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa
23.09.2011, Dodatku k Zmluve o pripojení, faktúr číslo č. XXXXXXXXXX na sumu 23,90 Eur so

splatnosťou 03.02.2012, ktorá bola postúpená vo výške 18,45 Eur, č. XXXXXXXXXX na sumu 31,75
Eur so splatnosťou 03.03.2012, č. XXXXXXXXXX na sumu 47,80Eur so splatnosťou 03.12.2012,
Oznámenia o postúpení pohľadávky a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 23.09.2011 právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzatvorili Zmluvu o
pripojení v zmysle § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Predmetom

Zmluvy bol program služieb Relax 60+ (120).

Právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 23.09.2011 uzatvorili Dodatok k Zmluve o pripojení.
Predmetom Dodatku bola aktivácia programu služieb uvedeného v tabuľke č. 1, a to program služieb
Relax60+(120)zamesačnýpaušálnypoplatok11,90EursDPH. ZuzatvorenéhoDodatkutiežvyplývala
povinnosť pre žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu počas 24

mesiacov pod následkom zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 47,80 Eur.

V bode 4 Dodatku bola zakotvená v prípade porušenia Dodatku alebo Všeobecných podmienok
povinnosť žalovaného uhradiť zmluvnú pokutu v tabuľke č. 1 Dodatku, a to vo výške 47,80 Eur.

Dňa 15.01.2012 právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu
23,90 Eur so splatnosťou 03.02.2012, dňa 15.02.2012 vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX

L.a sumu 31,75 Eur so splatnosťou 03.03.2012 a dňa 15.11.2012 vystavil žalovanému faktúru č.
XXXXXXXXXX so splatnosťou 03.12.2012 na sumu 47,80 Eur čo predstavovalo zmluvnú pokutu.

Dňa 20.11.2013 bola uzatvorená medzi postupcom Slovak Telecom, a. s., Bratislava, Bajkalská 28, IČO:
35763469 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom Zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom
ktorej bola aj pohľadávka voči žalovanému.

Dňa 02.12.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a. s. žalovanému oznámila, že postúpila všetky
pohľadávky, ktoré mu vyúčtovala v celkovej výške 98,-- Eur spolu s príslušenstvom na žalobcu.

Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z. z., účinný k 23.09.2011, zmluvou o pripojení sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a
sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami

zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nieje v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z. z., účinný k 23.09.2011, podnik

má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil
účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri
vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu
o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, účinný k 23.09.2011, spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, účinný k 23.09.2011, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto

zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu

s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účinný k 23.09.2011, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, účinný k 23.09.2011, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, účinný k 23.09.2011, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä
zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účinný k 23.09.2011, ak strany dojednajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný

pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú
pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob
jej určenia.

Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinný k 23.09.2011, veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania

účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody
presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená na žalobcu, takže
žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov mal súd preukázané, že žaloba žalobcu
je dôvodná len čo do zaplatenia sumy 50,20 Eur s príslušenstvom z titulu poskytnutých služieb
právnym predchodcom žalobcu žalovanému. V časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 47,80 Eur s
príslušenstvom je žaloba žalobcu nedôvodná. Povinnosť žalovaného zaplatiť za poskytnuté služby zo

strany právneho predchodcu žalobcu vyplýva z ustanovení § 42 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z.

Zmluvnúpokutuvovýške47,80Eur,ktorábolamedziúčastníkmikonaniadohodnutávDodatkukZmluve
o pripojení zo dňa 23.09.2011 súd považoval za neplatnú a neprijateľnú v zmysle § 53 Občianskeho
zákonníka, nakoľko v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu.

V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z

článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva,
ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

(Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky
uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre
spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných
strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.

Podľa článku 3 ods. 1 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

V odseku 3 § 53 Občianskeho zákonníka, je zakotvený exemplifikatívny výpočet neprijateľných
podmienokuvedenýchvspotrebiteľskýchzmluvách.Nazákladesmernicečíslo93/13/ESbolichvýpočet

spresnený a doplnený zákonom číslo 568/2007 Z. z..

Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielenže by porušil zákon, princípy
súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky
vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom

zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len "smernica").

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,

ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj "neprimeranákompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa" a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť

žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv,
ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť.

Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl
a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil
a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva

Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného
uvádza:

"V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je

ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5 O.s.p.)
nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi

Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z
ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý
od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by
sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V
sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená

čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských
štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že
spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že
účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Z vykonaného dokazovania mal súd aj preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dohodnutá v
Dodatku k Zmluve o pripojení zmluvná pokuta vo výške 47,80 Eur, ktorá je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ktorá je neplatná. Súd mal za to, že zmluvná pokuta vo výške 47,80 Eur je neprimerane
vysoká suma ako sankcia spojená s nesplnením záväzku žalovaného, ktorú žalobca od neho požaduje.
Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, a ktorých práva sa aj v tomto konaní zaplatenia žalobca

domáha má súd preukázané, že za služby žalovaný dlhuje žalobcovi sumu 50,20 Eur, pričom od
žalovaného požaduje zaplatiť zmluvnú pokutu temer v rovnakej výške ako je žalovaná suma za služby.

So zreteľom na to, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, nemožno znižovať neplatne
dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa
uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu.

Súd poukazuje na to, že súdy Slovenskej republiky určili neplatnosť zmluvnej podmienky dojednanej
v zmluvách o pripojení uzatváraných s právnym predchodcom navrhovateľa z dôvodu neprijateľnosti
podmienky (napr. rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/161/2011-24 zo dňa 06.12.2011 v
spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/18/2012 zo dňa 11.09.2012, rozsudok

Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/46/2012 zo dňa 13.07.2012).Súd výzvou (č. l. 20, 22 spisu) zo dňa 28.01.2015 vyzval právneho zástupcu žalobcu, či trvá na vydaní
platobného rozkazu v plnom rozsahu z dôvodu, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa domáha
aj zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Právny zástupca

žalobcu ani samotný žalobca na túto výzvu súdu nereagoval.

V konaní má súd preukázané, že Zmluva o pripojení a taktiež Dodatok k Zmluve o pripojení patria medzi
spotrebiteľské zmluvy, tzv. typové zmluvy, ktoré sú uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával.
Zmluvné dojednanie obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúcej sa zmluvnej pokuty považuje
súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej
pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci
povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti

právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v
neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov
zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť
prísnejšiealebovýlučnesankcionovanýzmluvnoupokutoulenjedenúčastníkzmluvy,atospotrebiteľ.Už
toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje

preto, že žalobca ako právny nástupca dodávateľa nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným
nesplnením povinnosti na jeho strane.

V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako bola dojednaná v spornej Zmluve o pripojení, resp. v jej Dodatku
súd považuje za neprimeranú sankciu v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Súd v
danom prípade poukazuje na skutočnosť, že žalovanému pri uzatvorení Dodatku k Zmluve o pripojení

nebol daný žiaden benefit v prípade zľavneného akciového mobilného telefónu. Tým, že žalovaný porušil
povinnosť zaplatiť za poskytnuté služby žalobcom v lehote splatnosti, podľa názoru súdu žalobca v
zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka má právo na zaplatenie úroku z omeškania, čo v danom
prípade aj požadoval a súdom mu to bolo priznané a preto súd nevidí dôvod na sankciovanie žalovaného
z titulu nesplnenia si uvedenej povinnosti ešte aj priznaním zmluvnej pokuty.

Na základe všetkých uvedených skutočností súd žalobe v časti zaplatenia sumy 50,20 Eur s
príslušenstvom vyhovel a v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 47,80 Eur s príslušenstvom žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

Súd v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z
omeškania odo dňa nasledujúcich po splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými právny predchodca žalobcu

vyúčtoval žalovanému poskytnuté služby.

Podľa § 142 ods. 2 O. s. p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Keďže žalobca a žalovaný mali temer rovnaký úspech v konaní súd vyslovil, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.