Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/319/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113230893
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6113230893.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci

navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35
792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810
11 Bratislava, proti odporkyni Y. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. I. XXXX/XX, XXX XX F. F., štátnej občianke
Slovenskej republiky, o zaplatenie 519,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 316,20 eura spolu s úrokom z omeškania ročne
vo výške 9 % ročne zo sumy 316,20 eura od 22. 11. 2010 do zaplatenia, v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 40,00 eur mesačne, splatných do 25. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom

apríl 2015 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Oznámením doručeným súdu dňa 22. 10. 2014 n e n a s t a l i účinky vzniku vedľajšieho účastníctva
na strane odporkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 31. 10. 2013 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy
519,00 eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že dňa 09. 04. 2010 uzatvoril s odporkyňou zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporkyni úver vo výške 420,00 eur,
ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať spolu s úrokom v 18 mesačných splátkach vo výške 34,60 eura.
Odporkyňa sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 4. Do uplatnenia práva

navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru uhradila odporkyňa
len sumu 103,80 eura. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa bola v omeškaní s úhradou splátky č. 4 o viac
ako 3 mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú
splatnosť úveru. Odporkyňa mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 519,00 eur dňa 22. 11.
2010. Túto sumu neuhradila ani čiastočne. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáhal zaviazania
odporkyne zaplatiť mu sumu vo výške 519,00eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 22. 11.
2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh spolu s prílohami bol doručený odporkyni do vlastných rúk dňa 22. 10. 2014. Odporkyňa uviedla,

že nárok navrhovateľa uznáva a požiadala o plnenie dlhu v splátkach.Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.

Podľa 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,

v znení neskorších predpisov, (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.

Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 4 ods. 3 poslednej vety zákona o spotrebiteľských úveroch, ak však zmluva o spotrebiteľskom

úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa§44ods.2Občianskehozákonníka,prijatienávrhu,ktoréobsahujedodatky,výhrady,obmedzenia
alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,
ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu
navrhovanej zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia, v znení účinnom do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Nakoľko predmetom konania je zaplatenie sumy 519,00 eur, ide podľa § 200ea OSP o drobný spor.
Súd podľa § 115a ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania.

Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené súdom na úradnej tabuli súdu od 03. 03.
2015 do 25. 03.2015.

Z listín predložených navrhovateľom zistil súd nasledovný skutkový stav: odporkyňa dňa 31. 03. 2010
v Banskej Bystrici vyplnila časť údajov na listine označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/zmluvaorevolvingovomúvereč.zmluvy(VS):XXXXXXXXXX,atovčasti2.Dlžník-osobnéúdaje

(vyplňte) a 5. - Údaje o požadovanom revolvingovom úvere (vyplňte) uvedenej listiny, v ktorej žiadala o
poskytnutie čiastky úveru 420,00 eur, splatnosť úveru 18 splátok, splatnosť 19. deň v mesiaci, mesačná
splátka 34,60 eura, zmluvná odmena 202,80 eura, predpokladaná RPMN za úver 70,02 %, zmluvná
odmena za poskytnutie revolvingu 182,69 eura, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu
58,50 %. Navrhovateľ dňa 09. 04. 2010 v Bratislave vyplnil časť údajov na listine označenej ako žiadosť

o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy (VS): XXXXXXXXXX, a to
najmä v časti 6. - údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevyplňajte) uvedenej listiny. Navrhovateľ
schválil žiadosť odporkyne o poskytnutie revolvingového úveru a poskytol jej čiastku úveru 420,00
eur, splatnosť úveru 18 splátok, splatnosť 19. deň v mesiaci, mesačná splátka 34,60 eura, zmluvná
odmena 202,80 eura, RPMN za úver 66,51 %, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 182,69 eura,

predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 34,60 %. Súčasťou listiny označenej ako žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy (VS): XXXXXXXXXX boli
aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia spol. s r.o. a
listina, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 09. 04. 2010. Odporkyni bola poskytnutá čiastka úveru 420,00 eur. Po jej poskytnutí uhradila

odporkyňa podľa tvrdení navrhovateľa sumu vo výške 103,80 eura.

Navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia sumy 519,00 eur s príslušenstvom na základe uzatvorenej
zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Uvedená zmluva bola uzatvorená za účinnosti
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch, Občianskeho a Obchodného zákonníka, keďže na jej základe boli odporcovi,

ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru
navrhovateľom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

Na základe písomnej žiadosti odporkyne zo dňa 31. 03. 2010 jej bol poskytnutý úver vo výške
420,00 eur. V bode 5. žiadosti odporkyňa navrhla uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere za ňou
uvedených podmienok. Navrhovateľ dňa 09. 04. 2010 schválil odporkyni poskytnutie revolvingového

za ním uvedených podmienok, ktoré boli odlišné od podmienok stanovených navrhovateľom. Ďalšienáležitosti predpokladané ustanovením § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch boli uvedené v
oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 09. 04. 2010.

Z predložených listín súd nemal podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka preukázanú existenciu dvoch

platnýchvzájomnýchaobsahovovzájomnýchprejavovvôlezmluvnýchstránvpísomnejforme,vktorých
by boli uvedené všetky náležitosti predpokladané § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Listinu
označenú ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy
(VS): XXXXXXXXXX, v častiach 2. a 5. vyplnených odporkyňou dňa 31. 03. 2010, súd právne posúdil
ako návrh odporkyne na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 43a ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Uvedenú listinu, najmä v časti 6. vyplnenú navrhovateľom dňa 09. 04. 2010 v spojení s
listinou zo dňa 09. 04. 2010 označenou ako oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva
o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX súd právne posúdil ako odmietnutie návrhu odporkyne
navrhovateľom a nový návrh navrhovateľa na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 44 ods.
2 Občianskeho zákonníka.

V návrhu odporkyne na uzavretie zmluvy neboli uvedené náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g), písm.

i) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v návrhu odporkyne nebola uvedená konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru, RPMN bola uvedená len ako predpokladaná, nie konečná, priemerná hodnota
RPMN uvedená nebola a výška mesačnej splátky bola uvedená iba výškou a nebolo uvedené koľko z
tej ktorej splátky pripadá na istinu, koľko na úroky a koľko na iné poplatky.

Náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch zákona o spotrebiteľských

úveroch bola navrhovateľom uvedená až po vyplnení časti údajov dňa 09.04.2010, ale ním uvedená
RPMN bola odlišná od predpokladanej RPMN, ktorá bola uvedená v návrhu odporkyne.

Ani navrhovateľom vyplnené údaje dňa 31. 03. 2010 neobsahovali údaj o konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru a výške mesačnej splátky, ktorá bola uvedená iba výškou a nebolo uvedené
koľko z tej ktorej splátky pripadá na istinu, koľko na úroky a koľko na iné poplatky.

Ani oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 09. 04. 2010 neobsahovalo údaj o konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru (iba údaj o dátume splatnosti poslednej splátky úveru) a výške
mesačnej splátky istiny, úrokov a iných poplatkov.

Prijatie schválenia úveru navrhovateľom zo dňa 09. 04. 2010 odporkyňa navrhovateľovi písomne
nepotvrdila, čím nebola splnená podmienka dodržania písomnej formy uzavretia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere.

Nakoľko návrh odporkyne na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31. 03. 2010 neobsahuje
údaje podľa § 4 ods. 2 písm. g), písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, návrh navrhovateľa na
uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09. 04. 2010 neobsahuje údaje § 4 ods. 2 písm. g),
písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch a nie je bezvýhradne prijatý odporkyňou písomnou formou,

odporkyni poskytnutý úver navrhovateľom sa podľa § 4 ods. 1 a podľa § 4 ods. 3 v spojení s § 4 ods. 2
písm. g), písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa tvrdení navrhovateľa odporkyňa uhradila navrhovateľovi po vyčerpaní poskytnutých peňažných
prostriedkov spolu 103,80 eura. Nakoľko sa poskytnutý úver navrhovateľa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, odporkyňou čerpaný úver vo výške 420,00 eur bola povinná v uvedenej výške splatiť. Nakoľko

z poskytnutého úveru uhradila odporkyňa 103,80 eura, súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi
rozdiel medzi poskytnutým úverom a prijatým plnením. Súd preto návrhu v časti vyhovel a zaviazal
odporkyňu zaplatiť navrhovateľovu sumu 316,20 eura.Z dôvodu omeškania odporkyne s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľovi podľa § 369
Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov Občianskeho práva.
Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia, v znení účinnom do 31. 01. 2013, nakoľko

zmluvný vzťah vznikol pred týmto dňom a to navýšením ôsmich percentuálnych bodov nad úrokovú
sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Odporkyni bola preto uložená povinnosť zaplatiť z
dlžnej sumy aj úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 22. 11. 2010 (deň nasledujúci po dni
zosplatnenia úveru) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.

Nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, návrh je nedôvodný v časti, v ktorej
sa navrhovateľ domáha od odporkyne zaplatenia sumy prevyšujúcej 316,20 eura a v časti uplatnených

úrokov z omeškania z prevyšujúcej sumy. Súd preto návrh v prevyšujúcej časti, t.j. 103,80 eura, zamietol.

Podľa § 160 ods. 1 OSP súd vzhľadom na majetkové pomery odporkyne určil plnenie v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 40,00 eur mesačne, ktoré vzhľadom na výšku pohľadávky považoval za
dostatočné s tým, že omeškaním so zaplatením čo i len jednej splátky má za následok stratu výhody
splátok, a teda povinnosť úhrady celého dlhu naraz.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 OSP. V konaní
úspešná odporkyňa nepodala návrh na náhradu trov konania. V konaní neúspešný navrhovateľ návrh na
náhradu trov konania súdu podal. Súd preto o trovách konania rozhodol tak, že v konaní neúspešnému
navrhovateľovi uplatnenú náhradu trov konania nepriznal.

Dňa 22. 10. 2014 bolo súdu doručené podanie JUDr. Bohdana Jakubisa, advokáta so sídlom

Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, ktorým oznámil v mene občianskeho združenia Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov súdu vstup vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 OSP na strane
odporkyne. Súd oznámenie, spolu s výzvou, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na
jej strane doručil odporkyni do vlastných rúk dňa22.10.2014. Odporkyňa sa k oznámeniu a výzve súdu
nevyjadrila, neudelila súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, v znení účinnom do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na

návrh.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej

literatúre (viď R. V. a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion, 2010)
predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo podnet
vedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník
vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o
prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu

o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas(hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup
dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.

Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do
konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu
vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie
alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje

rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej
pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa
stal vedľajším účastníkom konania.

Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o
(ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší

účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a
prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu

(§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné
postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jeho činnosti bola ochrana práv, o ktoré
v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré
osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka.
Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene

zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré
bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/
zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať
návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo
môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, je podstatnou podmienkou vedľajšieho
účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať
(viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f). Potreba súhlasu
účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a
účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by

vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka.
Je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si
neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je
hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v

plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel
procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi
konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať,
s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente,
keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení

vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní
podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba
mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník
v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho.
Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3 OSP

treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie náhrady trov konania, uloženie
povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 480/2005zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamo ovplyvniť výšku náhrady trov
konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého vystupuje. Účastník konania
má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii

vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a
účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do
konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi podľa § 93 ods. 2 OSP nanútený
(z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013).

Odporkyňa nevyjadrila súdu svoj súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane.

Jej nečinnosť, alebo mlčanie, nie je možné zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku posúdiť ako
súhlas s vystupovaním vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Pokiaľ preto nevyjadrí odporkyňa
svoj súhlas, oznámenie občianskeho združenia o vstupe do konania nemá právnu relevanciu. Povahe
a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup takéhoto vedľajšieho účastníka
do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený. Súd tiež uvádza, že súd nemá preukázanú právnu
subjektivitu subjektu „Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV“, jeho

sídlo, IČO, ani predmet činnosti a z týchto dôvodov ho považuje súd za absolútne neúčinné, preto ani
nebol dôvod vyzývať JUDr. Bohdana Jakubisa na odstraňovanie vád podania, pokiaľ odporkyňa súhlas
na vystupovanie uvedeného subjektu na jej strane neudelila.

So zreteľom na uvedené, pri absencii výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, ak
oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku

vedľajšieho účastníctva, považoval súd za potrebné deklaratórne rozhodnúť tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia (podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/207/2011 zo dňa 10. 10. 2012).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, aka) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.