Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 23, 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9P/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714201287
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1714201287.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou , v právnej

veci navrhovateľky : T. C., bytom v G., C. Č.. XX, zastúpená Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Páričkova č. 15 , proti odporcovi : E. C., bytom v G., C. Č.. XX, zastúpený : Advokátska
kancelária GAŠKOVÁ & CO s.r.o., so sídlom v Pezinku, Šenkvická cesta č. 3 , o rozvod manželstva a
úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu : E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G.,
C. Č.. XX, zastúpený v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova č. 2, na čas
po rozvode manželstva rodičov , takto

r o z h o d o l :

Manželstvonavrhovateľky T.C.,rod.Š.,nar.XX.XX.XXXXaodporcuE.C.,nar.XX.XX.XXXX, uzavreté

dňa XX.XX.XXXX v L. C. L. E., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu L. C. L. E.- matrika
P., vo zväzku 17, ročník 1991, str. 118, poradové číslo 6, sa rozvádza.

Maloleté dieťa E. C., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti otca .

Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Matka maloletého dieťaťa je povinná prispievať na výživu maloletého E.O. C., nar. XX.XX.XXXX sumou
200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám otca dieťaťa, počnúc právoplatnosťou
výroku o rozvode manželstva.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 11.02.2014 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s
odporcom a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode
manželstva.

Navrhovateľka v návrhu uviedol , že manželstvo bolo spočiatku harmonické, venovali sa rodine a
deťom. Problémy začali vznikať neskôr a boli spôsobené obojstrannou pracovnou vyťaženosťou a
zaneprázdnenosťou. Od januára 2013 spolu intímne nežili, odcudzili sa. Navrhovateľka navrhla, aby
súd zveril maloleté dieťa do výchovy matky a zaviazal odporcu prispievať na dieťa výživným v sume
100 eur mesačne, alternatívne zveriť dieťa so striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 06.06.2014. Uviedol,
že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva. Potvrdil, že v manželstve pretrvávajú rozpory, podľa jeho
názoru spôsobené orientovaním sa navrhovateľky na učenie a činnosti organizácie C. K. a jej pracovnú

vyťaženosť. Zásadný nesúhlas vyjadril odporca so zverením syna do starostlivosti navrhovateľky.
Uviedol, že syn má 15 rokov a žije v spoločnej domácnosti s odporcom, pričom sa takto sám rozhodol.
Navrhol zveriť dieťa do starostlivosti odporcu a zaviazať navrhovateľku plnením si vyživovacej
povinnosti v sume 300 eur mesačne.

Podaním doručeným súdu dňa 14.07.2014 sa stanovisku odporcu vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že

problém v manželstve vidí predovšetkým v komunikácii o partnerskom a intímnom živote V žiadnom
prípade za nezhodami manželov nestojí učenie C. K.. Ďalej uviedla, že striedavá starostlivosť oboch
rodičov bude pre ich syna ideálnym riešením a fakt, že syn momentálne býva s odporcom, je iba
výrazom jeho nerozhodnosti a nátlaku zo strany odporcu. Navrhovateľka bola nútená opustiť spoločnú
domácnosť a v súčasnosti žije spolu s dospelou dcérou. Svoje priemerné mesačné náklady vyčíslila
navrhovateľka na sumu 1320 eur, pričom na syna prispieva čiastkou 250 eur ( strava, sporenie,

vreckové, jazykový kurz ). V prípade, že odporca nebude súhlasiť so striedavou osobnou starostlivosťou,
bude trvať na výlučnej starostlivosti navrhovateľky.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu XP
XX/XXXX: sobášny list, rodný list dieťaťa, písomné vyjadrenia navrhovateľa a odporkyne , správy
kolízneho opatrovníka, potvrdenia o mesačných výdavkoch a príjmoch navrhovateľa, potvrdenia o

príjmoch navrhovateľaaodporkyne.Súdnariadilústnepojednávanie ,kde vypočulúčastníkovkonania,
kolízneho opatrovníka , a maloletého E. C. a svedkyňu T. C.. Po takto vykonanom dokazovaní ustálil
nasledujúci skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v L. C. L. E.. U oboch išlo o prvé platne
uzavreté manželstvo. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania v G., okres G.. V manželstve

sa narodili dve deti, z toho jedno t. č. maloleté : E. C., nar. XX.XX.XXXX.

Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti S. V. D. s.r.o., kde jej priemerná mesačná mzda za
obdobie od 01.02.2013 do 30.04.2014 dosiahla sumu 2063,09 eur. ( vrátane prémie ). Základná mzda
predstavuje 1400 eur. Navrhovateľka býva v prenajatom byte, kde nájom dosahuje výšku 350 eur
mesačne, strava 200 eur mesačne, domácnosť a hygiena 50 eur mesačne, doprava 100 eur mesačne,

voľno-časové aktivity 70,- eur mesačne a ostatné náklady 50 eur mesačne. Náklady na plnoletú dcéru
predstavujú 250 eur mesačne.

Odporca poberá výsluhový dôchodok v sume 1 106,72 eur mesačne. Žije v byte s maloletým E.Í.
C., ktorý je študentom gymnázia v G.. Odporca znáša nasledujúce náklady : nájom + energie 350
eur mesačne, životná poistka 21 eur mesačne, stravovanie 400 eur mesačne, ošatenie a obuv 30 eur

mesačne, hygiena 20 eur, cestovné 100 eur, záujmové a športové aktivity 200 eur.

Na pojednávaní dňa 18.07.2014 navrhovateľka uviedla, že v plnom rozsahu trvá na podanom návrhu.
Manželstvo nefunguje po partnerskej a intímnej stránke 5 rokov. Od apríla 2014 nežijú v spoločnej
domácnosti. Pokiaľ ide o syna, žiada striedavú osobnú starostlivosť.

Odporca vypovedal, že s rozvodom manželstva súhlasí. Nie je pravda, že syn sa nedokáže vyjadriť k

otázke zverenia po rozvode. Vyjadril a jasne, že chce zostať doma. Navrhol, aby bol maloletý vypočutý.

Totožný návrh predložila právna zástupkyňa odporcu a kolízny opatrovník.

Súd vypočul maloleté dieťa : E. C., nar. XX.XX.XXXX. Maloletý uviedol, že chce byť s otcom, s
mamou nemá dobrý vzťah, iba ho vždy kritizovala. So sestrou tiež nemá najlepšie vzťahy. V prípadestriedavej starostlivosti k mame chodiť nebude. Nemusí sa s ňou ani často stretávať, hlavný problém
vidí v komunikácii. S otcom si rozumie dobre. Vyhovuje mu tak, ako to je.

Maloletý E. je študentom 1. ročníka gymnázia v G. . Jeho náklady boli vyčíslené nasledovne :

Strava 350 eur, ( celá domácnosť ) drogéria 25 eur, telefón 10 eur, oblečenie 35 eur, doprava 80, škola
180 eur.

Odporca uhradil lyžiarsky výcvik 200 eur, doučovanie čínštiny 150-190 eur/mesačne, dovolenka
Španielsko 800 eur, Kuba 4400 eur. Náklady ma bývanie predstavujú čiastku : plyn 62 eur , elektrina
43 eur, nájom 110 eur, TV, internet 30 eur.

Navrhovateľka zotrvala na tom, že so zverením dieťaťa otcovi nesúhlasí. Opakovane poukázala, že je

dobrou matkou a má právo sa podieľať na výchove svojho syna. Ak syn nebude chcieť k nej chodiť
nebude ho nútiť, ale chce aby mala stále zachovanú možnosť dieťa vychovávať. Výchovné prostredie
otca je nezdravé a benevolentné. Syn sa zhoršil v škole. Ona ako matka, vždy dbala na to, aby sa deti
dobre učili a plnili si svoje povinnosti. Syn nie je objektívne schopný zhodnotiť z dlhodobého hľadiska
vhodnosť zverenia do výchovy otca. Otca sa bojí a nehovorí pravdu.

Odporca poznamenal, že syn ťažko prežíva rozvod a problémy v škole sú do veľkej miery spôsobené
tým. Navrhovateľka ho stále berie ako malého chlapca. Posledné roky sa mu nevenovala, iba svojim
mítingom.

Maloletýzaslalsúduvlist,vktoromuviedol,žesaotcanebojí. Vškolesazhoršil,alesnažísatonapraviť.
Chodí na doučovanie. Nechce sa už s mamou stretávať, nechce ani striedavú starostlivosť.

Súd v konaní vypočul svedkyňu, plnoletú dcéru rodičov T. C.. Vypovedala, že starostlivosť oboch rodičov
počas trvania spoločnej domácnosti bola rovnaká. Staral sa ten, kto mal aktuálne čas. Vzťahy sú
momentálne také, že ona žije s matkou a brat s otcom. Jej názory a názory otca sú diametrálne odlišné.
Brat chce byť s oboma rodičmi, iba sa to ojí povedať. Vzťah s bratom nemala nikdy veľmi intenzívny.
Ju rodičia vychovávali oveľa prísnejšie. Pri bratovi sa poľavilo, najmä zo strany otca. Brat na súde

nevypovedal objektívne. Vyslovila názor, že model výchovy otca nie je správny.

Na záver, navrhovateľka ako aj odporca trvali na svojich doterajších návrhoch. Navrhovateľka na
zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, odporca na zverení syna do svojej výlučnej osobnej
starostlivosti.

Kolízny opatrovník uviedol, že navrhuje rozhodnúť s prihliadnutím na názor maloletého dieťaťa, s

poukazom na vykonaný pohovor s dieťaťom.

Súd oboznámil účastníkov konania a právnych zástupcov s obsahom správy kolízneho opatrovníka
zo dňa 17.03.2015. Maloletý E. pred kolíznym opatrovníkom uviedol, že ak by aj súd tak rozhodol,
nepôjde bývať k matke. Nechýba mu, správa sa k nemu ako k malému chlapcovi. Mali rôzne dohody,
ale nič sa nezmenilo. Vyjadril želanie byť zverený otcovi s tým, že sa s mamou nechce ani stretávať

a k tomu ho nemôže ani súd nútiť. Citový vzťah má k otcovi väčší ako matke, nebojí sa ho. Matke
asi došli argumenty, keď to hovorí. So sestrou spolu nevychádzajú. Niekoľko rokov ho, dá sa povedať
šikanovala. Sestra bude na súde určite vypovedať proti otcovi a aj o ňom. Boľ by veľmi rád, ak by už
súd rozhodol spravodlivo a bral do úvahy pritom jeho názor.

Na to súd vyhlásil dokazovanie za skončené.Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú

vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada

na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

V konaní mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je rozvrátené, neplní svoje funkcie.
Obaja účastníci konania vyslovili s rozvodom manželstva súhlas.

Súd mohol záverom jednoznačne skonštatovať, že manželstvo sa pod ťarchou problémov vyčerpalo,

manželia sa vzájomne odcudzili natoľko, že navrhovateľ podal návrh na rozvod manželstva. Manželstvo
existuje iba formálne a každý z manželov má iné bydlisko a svoj život.

Manželstvo je zväzok dvoch ľudí a pre jeho harmonické fungovanie je predovšetkým potrebné
zachovávať jeho mravné postuláty. Láska, úcta, vernosť, tolerantnosť, toto všetko sa z manželstva
účastníkov vytratilo.

Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie
nezostáva. Je v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť narušenia a trvalosť rozvrátenia vzťahov medzi
manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa, a to z hľadiska účelu manželstva. Základným
predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia alebo jeden z nich vo
vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenými v

Zákone o rodine a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu, spôsobuje vážny rozvrat
medzi manželmi.

Súd mal v tomto prípade za to, že všetky hmotnoprávne podmienky ustanovené v Zákone o rodine pre
rozvod manželstva boli splnené. Manželstvo účastníkov čase konania o rozvod vykazovalo vážnosť
narušenia manželských vzťahov, a trvalosť rozvrátenia vzťahov takej intenzity, že nie je možné plniť

jeho účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo.

Súd konštatuje, že manželstvo účastníkov konania po faktickej stránke prestalo existovať a nemôže
viac plniť svoje funkcie, pokiaľ v ňom absentuje cit, láska, či porozumenie. Manželstvo je výrazom
predovšetkým mravných postulátov, ako je vzájomná tolerancia, vernosť, úcta, schopnosť akceptovať
jeden druhého. Tieto postuláty sú v manželstve predpokladané, avšak nie sú žiadnym spôsobomnárokovateľné. Súd mal v konaní za dostatočne preukázané, že manželstvo účastníkov je natoľko
rozvrátené, že obnovenie spokojného a fungujúceho spolužitia je nemožné.

Príčinu rozpadu manželstva súd vidí v rozdielnom pohľade manželov na život rodiny, na úlohu

manželstva.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona rodine súd v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného

Podľa§24ods.3ZR súdprirozhodovaníovýkonerodičovskýchprávapovinnostíaleboprischvaľovaní
dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové
potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného
z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k

obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k nepochybnému záveru, že v danom prípade najvodnejšou

alternatívou bude zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti otcovi.

Súd obvykle zverí maloleté deti tomu z rodičov, u ktorého sú lepšie predpoklady pre jeho riadny vývoj,
výchovu a celkovú starostlivosť. Pritom nepôjde iba o jeho hmotné zabezpečenie, ale o jeho celkový
úspešný vývoj aj po stránke citovej, duševnej, morálnej, kultúrnej a podobne. Pre správne rozhodnutie
súdu ohľadne zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti je však potrebné, aby súd poznal aj názor

dieťaťa a venoval mu náležitú pozornosť. Maloletý E. bol vypočutý pred súdom. Celkom jednoznačne
vyjadril želanie zostať s otcom, s ktorým sa cíti lepšie , dobre si sním rozumie. Citlivo vníma najmä
skutočnosť, že matka mu " nerozumie " a vyžaduje od neho iba poslušnosť. Maloletý E.O. sa tiež
vyjadril, že sa nechce s mamou stretávať v súčasnosti, konanie matky vníma ako nátlakové.

Navrhovateľka so zverením dieťaťa otcovi nesúhlasila, nakoľko uviedla, že je otec vo výchove ten

benevolentnejší a to nie je dobré. Súd však v konaní nezistil žiadne nedostatky vo výchove otca a žiadne
neavizoval súdu ani ustanovený kolízny opatrovník. Pri výchove dieťaťa je spravidla jeden rodič tým
prísnejším, to však nie je podstatnou okolnosťou na ktorú súd prihliada na pri rozhodovaní o zverení
dieťaťadostarostlivostijednéhozrodičov. Vdanomprípadesúdzvažovalivhodnosťstriedavejosobnej
starostlivosti, avšak striedavá starostlivosť sa nejavila ako vhodným riešením a to znova s poukazom na

názor maloletého dieťaťa, ktoré sa vyjadrilo, že s mamou sa nechce ani stretávať a ak, by aj súd nariadil
striedavú starostlivosť, rešpektovať to nebude. Vzťah matky a syna evidentne prechádza momentálne
krízouajepotrebnéhozlepšovaťpostupne,nenásilne,čobystriedavástarostlivosťmohlaznačnesťažiť.

Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú
dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať
vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť,
aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo
prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s

procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

V súlade s vysloveným názorom maloletého dieťa, ktoré je vo veku 16 rokov dostatočne vyspelé na to,
aby vyjadrilo svoj osobný a slobodný názor, súd rozhodol tak, že zveril maloleté dieťa na čas po rozvode
do osobnej starostlivosti otca.

Súčasťou výroku o výkone rodičovských práv a povinností je i určenie, kto bude maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok na čas po rozvode. Tu súd považuje za potrebné poznamenať, že za výrok,

zodpovedajúci tak Ústave SR, ako aj v Zákone o rodine zakotvených právach a povinnostiach rodičov
považuje úpravu, pri ktorej " obaja rodičia sú oprávnení deti zastupovať a spravovať ich majetok ". V
konaní nebol preukázaný žiaden právne významný dôvod, ktorý by odôvodňoval obmedzenie týchto
práv niektorému z rodičov. Súd teda v konečnom rozhodnutí pristúpil k úprave, podľa ktorej obaja rodičia
budú naďalej deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. ( veta prvá )

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. ( veta prvá ).

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú
schopné samostatne sa živiť. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch
rodičov. Výživou dieťaťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie životných potrieb pre

všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného
rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba
pristupovať diferencovane. Schopnosti a možnosti rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných
hľadísk, najmú z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie.

Navrhovateľka pracuje v spoločnosti v trvalom pracovnom pomere s čistým príjmom 1400 eur mesačne,

žije v prenajatom byte s plnoletou dcérou. Svoje náklady vyčíslila na sumu 880 eur mesačne, náklady
na syna 250 eur mesačne a na plnoletú dcéru 180 eur mesačne.

Náklady na dieťa vyčíslil odporca na čiastku 320 eur + náklady jednorazové ( zubár, dovolenky,
lyžiarsky výcvik ). Za daného stavu, kedy príjem matky dieťaťa je 1400 eur netto, navrhoval odporca
výživné 300 eur. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť, s tým, že obaja by mali prispievať mierou

primeranou ich finančným možnostiam. Zhrnúc uvedené, ak náklady dieťaťa dosahujú čiastku 320
eur ( bežné + jednorazové náklady ) a navrhovateľka má príjem približne rovnaký ako odporca, s tým,
že odporca sa o syna sa osobne stará, potom úplne primeranou výškou výživného poskytovaného
navrhovateľkou je suma 200 eur a to s prihliadnutím na osobnú starostlivosť odporcu o dieťa.

Výživné zahŕňa zabezpečovanie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa, nejedná sa iba o

zabezpečovanie stravy a výživy, hoci názov sám, by mohol tomu napovedať. Náklady dieťaťa zahrňujú
uspokojovanie jeho materiálnych potrieb, vrátane potreby bývania a tiež potrieb vzdelávacích avýchovných. Je zrejmé, že tieto potreby je povinný zabezpečiť v prvom rade jeho rodič, nakoľko dieťa
nie je schopné samostatne sa živiť. Všetky potreby dieťaťa, najmä tie materiálne , niečo stoja a je nielen
spravodlivé, ale i v zákone zakotvené, že obaja rodičia sa majú podieľať na úhrade nákladov dieťaťa,

vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou . Splátky úverov a kreditných kariet súd pri určení
výšky vyživovacej povinnosti a výšky nákladov rodičov nebral do úvahy, nakoľko výživné je zákonnou
a prednostnou pohľadávkou. Rodičia musia v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a potom ostané
záväzky, pričom každý si musí zvážiť finančné riziko, do ktorého v prípade úveru, či pôžičky dobrovoľne
vstupuje. Ani jeden z rodičov zjavne netrpí núdzou a žije vyšším štandardom ( dovolenky a výlety v

zahraničí ), preto je potrebné na oboch stranách zvážiť svoje finančné možnosti a priority.

Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv. Rovnako tak
maloleté dieťa má právo na výchovu rodiča, ktorému nebolo na čas po rozvode zverené do osobnej
starostlivosti a na jeho starostlivosť. V zásade pri úprave styku by súd mal zachovať zásadu
proporcionality a rovnoprávnosti oboch rodičov a dbať na to, aby rodič , ktorému nebolo dieťa zverené
do osobnej starostlivosti , mohol stráviť s dieťaťom polovicu jeho voľného času.

V danom prípade súd neupravil styk matky so synom , čo znamená, že právo matky stretávať sa so
synomnebudeviazanékonkrétnymitermínmi.Zadanejsituáciebudevhodnejšie atonajmäspoukazom
na názor maloletého dieťaťa, aby dieťa necítilo povinnosť byť s matkou a stretnutie bolo ponechané na
jeho vôli. To však neznamená, že sa matka s dieťaťom nesmie stretávať , či ho kontaktovať. Bude však
potrebné, aby si i matka dieťaťa uvedomila, že na syna nesmie neustále tlačiť a vynucovať si kontakt

nasilu. Otec dieťaťa by naopak mal na syn pozitívne vplývať a podporovať prirodzené väzby medzi
matkou a dieťaťom a výchovne na syna pôsobiť v tom zmysle, aby svoju matku rešpektoval.

Súd poznamenáva, že pri vyhlásení rozhodnutia je potrebné vždy vychádzať zo stavu existujúceho
v čase vyhlásenia rozsudku a preto nie je vylúčené, že takto prijatá úprava môže byť v budúcnosti
zmenená, čo však predpokladá sanáciu vzťahov medzi matkou dieťaťa a maloletým synom.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O. s. p,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní do doručenia tohto
rozsudku, písomne , v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p ) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiusmeruje, vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm
a) a f) O. s. p.

Rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním, ak sa účastníci konania tohto práva písomne vzdali do

zápisnice o pojednávaní . ( § 207 ods. 1 O. s. p. ).