Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 4, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3CoE/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713209758
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6713209758.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska5,Bratislava,IČO:36613843,protipovinnému:I..R.G.,nar.XX.XX.XXXX,bytomM.XXX/X,
XXX XX G., vedenej pod sp. zn. EX 8888/13 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský
úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške

4.284,03 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.
9Er/387/2013-15 zo dňa 03.03.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je
vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu,
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 06889/12 zo
dňa 14.12.2012. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 14.09.2010, ktorej súčasťou je aj
rozhodcovská doložka, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc prejednať a rozhodnúť spor

medziúčastníkmikonania,jespotrebiteľskouzmluvou,pretonadanýprávnyvzťahaplikovalustanovenia
§ 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) upravujúce
spotrebiteľské zmluvy. Okresný súd poukázal aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a na judikatúru Európskeho súdneho dvora.
Konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky je podmienkou, ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a)
smernice v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. q) smernice a v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/

Občianskeho zákonníka výslovne neprijateľná, a teda absolútne neplatná, nakoľko núti spotrebiteľa
podrobiť sa právomoci rozhodcovského súdu v prípade, že návrh na začatie rozhodcovského konania
je podaný zo strany dodávateľa, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Z hľadiska formy je rozhodcovská

doložka súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti
používa opakovane. Povaha zmluvy je adhézna, spotrebiteľ ju mohol prijať ako celok alebo odmietnuť.
Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený, spotrebiteľ ho nemohol ovplyvniť. Na
základe uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, ktorá
je neplatná, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej

lehote odvolanie. V odvolaní v podstate namietal nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasil sozáverom okresného súdu, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je
neprijateľnou podmienkou. V prejednávanej veci súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci,
ktorý mu zveruje Exekučný poriadok. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť

exekučného titulu, ale skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. V tomto smere
poukázal na rozhodnutie ASTURCOM s tým, že súdy podľa neho často vychádzajú z nesprávneho
prekladu tohto rozhodnutia. Ďalej uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti
ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je
právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon

exekúcie. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky podľa oprávneného nie je možné konštatovať ani s
odvolaním sa na ustanovenie Smernice Rady č. 93/13/EHS v kontexte úvah vyplývajúcich z prílohy 1
písm. q), ktorá hodnotí, čo možno považovať za neprijateľnú podmienku. Z originálu tohto ustanovenia
je zrejmé, že dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno považovať za nekalú podmienku, nakoľko
rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva.
Vzhľadom na uvedené preto nemožno zo slovenského ani z európskeho práva za súčasného stavu

vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť
tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Namietaným postupom
a rozhodovaním súdu potom podľa oprávneného dochádza k neoprávnenému zásahu do základného
právaoprávnenéhonasúdnuochranuakporušovaniuprávnejistoty,čímjemuznemožňovanéefektívne
uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného

exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. V závere
odvolania tiež oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo
dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie
správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v
§ 45 ods. 1 písm. c/ zák. č 244/2002 Z. z. S poukazom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni
vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. §
212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2, § 219 ods. 1/O. s. p. bez nariadenia pojednávania
uznesenie okresného súdu potvrdil.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na základe
exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 06889/12 zo dňa 14.12.2012 vydaný
na základe Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného
spoločnosťou VÚB, a.s. a povinným dňa 23.05.2005 a Dohody o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 14.09.2010.

Podľa § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.V zmysle citovaného § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to

či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom, odvolací súd mu dáva do pozornosti skutočnosť, že

súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom nielen na zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že
exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže zamietnuť

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje
odvolacia námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej
právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom,
za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn.: I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že

„okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté
exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997

publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude
exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v
každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj

výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Ide o jeden zo spôsobov
zabezpečenia záväzku, ktorý má akcesorickú povahu k zabezpečovanému záväzku, nespôsobuje však
vznik nového záväzkového vzťahu.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd zistil, že v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok
vyplývajúci zo Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, ktorú uzatvoril právny predchodca oprávneného s
povinným dňa 23.05.2005 a z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretej
medzi oprávneným a povinným dňa 14.09.2010, je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľského vzťahu.
Z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by bol pri uzatváraní

zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom
právny predchodca oprávneného pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Okresný súd
preto postupoval správne, keď na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy a skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku
z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, uvedenú v čl. 4
Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretej medzi oprávneným a povinným je
potrebné považovať za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej

sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravenépodmienky veriteľa- dodávateľa bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah.
Uvedená rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá, pričom jej obsah bol vopred pripravený,
teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom

zmeniť, mohol len dohodu ako celok prijať alebo ju odmietnuť. Zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dojednaná a ktorá určuje, že v prípade, že žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľná. Žaloby z obdobných zmlúv
podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby
to dlžník mohol ovplyvniť. Oprávnený bol pri uzatváraní Dohody podnikateľom, ktorý obsah dohody na

predtlačenom formulári vopred pre spotrebiteľa pripravil, pričom mu neumožnil individuálne dohodnúť
žiadnu z podmienok, ktorá by mohla byť pre spotrebiteľa výhodnejšia, čím dosiahol, že spotrebiteľ sa
v prípade vzniku sporu musel podrobiť rozhodcovskému konaniu. Takto koncipovaná rozhodcovská
doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku
škode spotrebiteľa. V dôsledku uvedeného treba takto dohodnutú rozhodcovskú doložku považovať za

neprijateľnú a podľa § 53 ods. 5/ Občianskeho zákonníka za neplatnú.

Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je

správny a správne je aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
keďže exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii
nie je možné vykonať.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného poukazujúcu na aplikáciu Smernice Rady ES 93/13/EHS zo dňa
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry Európskeho súdneho

dvora, krajský súd ju nepovažoval za dôvodnú, nakoľko exekučný súd v rozhodnutí aplikoval v prvom
rade vnútroštátnu právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa a len
podporne poukázal na výklad danej smernice obsiahnutý v ustálenej judikatúre Súdneho dvora EÚ.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 219
ods. 1/ O. s. p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.