Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Tos/94/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213010011
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6213010011.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov
Mgr. Rudolfa Ďurtu a Mgr. Jána Bednára, v trestnej veci obžalovaných L. A. a spol. , stíhaných pre prečin
ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 20, § 156 ods. 1 Tr.zák. na neverejnom zasadnutí dňa
18.decembra 2014, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš,
sp.zn. 8T/6/2013 zo dňa 20.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm.b/ Tr.por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 8T/6/2013
zo dňa 20.10.2014 a u k l a d á okresnému súdu , aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením sp.zn. 8T/6/2013 zo dňa 20.10.2014 samosudca Okresného súdu Veľký Krtíš
podľa § 50 ods. 4 Tr.zák. ponechal u ods. T. Y. podmienečné odsúdenie uložené mu trestným rozkazom
Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 8T/6/2013 zo dňa 7.2.2013 v platnosti. Podľa § 54 ods. 4 písm.b/

Tr.zák. súd predĺžil skúšobnú dobu odsúdenému o 18 mesiacov, pričom podľa § 50 ods. 4 písm.a/ Tr.zák.
ustanovil nad odsúdeným aj probačný dohľad.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil prokurátor priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 20.10.2014
sťažnosť, ktorú dodatočne písomne odôvodnil. Z písomných dôvodov sťažnosti v podstate vyplynulo,
že prokurátor namietal predĺženie skúšobnej doby podmienečného odsúdenia u ods. T. Y., pretože

podľa jeho logického a gramatického výkladu ustanovenia § 50 ods. 4 Tr.zák. sa môže primerane
predĺžiť skúšobná doba iba vtedy, ak táto plynie, pričom z napadnutého rozhodnutia nebolo možné
zistiť, či po skončení skúšobnej doby , ktorá vyplýva z trestného rozkazu Okresného súdu Veľký Krtíš,
sp.zn. 8T/6/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.2.2014, teda od 26.2.2014 do verejného zasadnutia
20.10.2014bolodsúdenýT.Y.taktiežvskúšobnejdobe.Vzhľadomnatútoskutočnosťprokurátornavrhol
zrušiť napadnuté uznesenie a uložiť prvostupňovému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Podľa § 192 ods. 1 Tr.por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie, predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru,
že sťažnosť okresného prokurátora bola dôvodne podaná.
Ods. T. Y. bol trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 8T/6/2013 zo dňa 7.2.2014 uznaný

vinným z prečinu ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 20, § 156 ods. 1 Tr.zák. , za čo mu bol
uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, s určením skúšobnej doby na 1 rok a
súčasne mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému UNION ZP, a.s., Bajkalská 29/A, Bratislava,
škodu vo výške 390,12 € spoločne a nerozdielne. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť u
obž.T. Y. 26.2.2013. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia mu začala plynúť rovnakým dňom, teda
26.2.2013.

Krajský súd ďalej zo spisového materiálu zistil, že odsúdený sa počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia nedopustil trestnej činnosti, ale dopustil sa dvoch priestupkov, čo vyplynuloz výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR. V tejto súvislosti samosudca správne
konštatoval, že dňa 19.6.2013 sa odsúdený dopustil menej závažného priestupku na úseku cestnej
premávky, keď parkoval v zóne mimo parkovacieho miesta, za čo mu bola v konaní uložená bloková

pokuta 10,-€. V druhom prípade dňa 6.9.2013 mu bolo Mestskou políciou Žiar nad Hronom uložené
napomenutie pre požitie alkoholu na verejne prístupnom mieste. Odsúdený spáchanie priestupkov
úprimne oľutoval s vysvetlením , ako k nim došlo. Poukázal na to, že v súčasnej dobe je zamestnaný v
spoločnosti Lomat, s.r.o., Žiar nad Hronom, že je živiteľom rodiny, má dve vyživovacie povinnosti na 6-
ročnéa3-ročnédieťa.Jehopriateľkajenezamestnanáajeodkázanánajehopríjem.Veľmibyhomrzelo,

keby kvôli dvom drobným priestupkom mal nastúpiť výkon trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti tiež
poukázal na to, že v živote bol iba raz súdne trestaný a to práve v tomto konaní 8T/6/2013.

Podľa § 50 ods. 4 písm.b/ Tr.zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal
iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi
nepodmienečný trest odňatia slobody a to v prípade už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd

vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním
spáchanýmvskúšobnejdobedalpríčinunanariadenievýkonutrestuasúčasnemôžeprimeranepredĺžiť
skúšobnú dobu, nie však viac ako o 2 roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby 5
rokov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia alebo nariadením trestu sa posudzuje jeho celkové správanie v skúšobnej
dobe. V prípade odsúdeného T. Y. samosudca okresného súdu správne konštatoval , že menovaný
počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia spáchal dva menej závažné priestupky tak, ako sú
vyššie uvedené. Aj podľa krajského súdu parkovanie motorového vozidla mimo parkovacieho miesta,

za ktoré bola odsúdenému uložená pokuta vo výške 10,-€ a požitie alkoholu na verejnosti, ktoré
bolo vybavené mestskou políciou napomenutím nemožno hodnotiť ako závažné porušenie právnej
normy, ktoré by viedlo k rozhodnutiu o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia. Teda nie každé spáchanie priestupku má závažný charakter relevantný pre rozhodnutie
súdu, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil. Navyše v prospech ods. Y. svedčil aj jeho postoj k

spáchaným priestupkom a vyjadrená obava o prípadnej strate zamestnania, keďže má vyživovaciu
povinnosť voči dvom maloletým deťom.
Z uvedeného dôvodu samosudca správne hodnotil správanie odsúdeného v skúšobnej dobe, na základe
ktorého mohol rozhodnúť o jeho osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V tejto
súvislosti je nutné konštatovať, že samosudca nerozhodol v tejto veci v súlade so súčasným výkladom

ust. § 50 ods. 4 písm.b/ Tr.zák. , ktorého výklad zjednotilo stanovisko trestného kolégia NS SR zo dňa
10.12.2012, sp.zn. Tpj/43/2012. Podľa tohto výkladu

„rozhodnutie podľa § 50 ods. 4 písm.b/ Tr.zák. o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a
súčasne o primeranom predĺžení skúšobnej doby môže súd urobiť len v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia, o ktoré ide.
Lehota predĺženej skúšobnej doby začína plynúť dňom , ktorý nasleduje po uplynutí posledného dňa
skúšobnej doby , ktorá sa predĺžila“.

Námietka okresného prokurátora v tomto smere pokiaľ ide o predĺženie skúšobnej doby podmienečného

odsúdenia u ods. Y., je z pohľadu tohto výkladu relevantná, preto krajský súd na ňu prihliadol.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti senát krajského súdu v súlade s ust. § 194 ods. 1 písm.b/
Tr.por. rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a
rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.