Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 11, 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 35Cb/167/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209217316
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7209217316.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Františkom Čisovským v právnej veci žalobcu: HYPOREAL, s.r.o.,

so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, IČO: 44155077, proti žalovanému: J & M Corporation s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Pražská 4, IČO: 36608122, zastúpený JUDr. Timeou Schwarcovou, advokátkou so
sídlom v Košiciach, Pražská 4, v konaní o 16.596,95 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 16.596,95 € s 9,5%-ným ročným úrokom z omeškania
od 30.3.2009 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 995,50 €, do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 2.727,87 €, na účet JUDr. Lucie
Jurgovej, advokátky so sídlom v Poproči, Slnečná 33, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, do

15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu v sume 386,05 €, na účet Okresného súdu Košice II, do
15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 16.596,95 € s 9,5%
ročným úrokom z omeškania od 30.3.2009 do zaplatenia a na náhradu trov konania, z titulu nevrátenia
finančných prostriedkov poskytnutých na základe písomnej zmluvy o pôžičke datovanej k 29.12.2008.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 24.9.2009 uviedol, že žalobca
mu nikdy pôžičku neposkytol, ani nepreviedol finančné prostriedky na jeho účet. Vyjadril presvedčenie,

že zmluva o pôžičke je neplatná z dôvodu, že konateľka žalobcu zneužila pečiatku žalovaného a bez
vedomia konateľky žalovanej spoločnosti podpísala predmetnú zmluvu o pôžičke.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením s obsahom
znaleckého posudku, listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke, ktorá bola datovaná k
29.12.2008, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému vyplatiť pôžičku vo výške 16.596,95
€ na obdobie 60 dní, s dňom úhrady 27.l.2009 s tým, že hotovosť bude vyplatená spoločnosti J &
M Corporation s. r.o. na účet vedený vo VÚB a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX. Z výpisu z účtu žalobcuvedeného vo VÚB a.s. vyplýva, že dňa 27.l.2009 bola na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX poukázaná platba
vo výške 16.596,95 €, pričom ako účel je vymedzená finančná pôžička 12/2008.

Listom zo dňa 21.7.2009 vyzval žalobca žalovaného na vrátenie sumy vo výške 16.596,65 € z titulu

poskytnutej pôžičky s tým, že zároveň žalobca doložil súdu i podací lístok svedčiaci o podaní tejto výzvy
na pošte.

Na pojednávaní konanom dňa l7.5.2010 konateľka žalovanej spoločnosti vo svojej výpovedi uviedla, že
dňa 29.12.2008, kedy mala byť podpísaná predmetná zmluva o pôžičke sa zdržiavala vo Francúzsku,
preto zmluvu podpísať nemohla, pričom podpis ani nie je jej. Potvrdila však, že suma 16.596,95 € bola

pripísaná na jej osobný účet vo VÚB a.s. dňa 27.1.2009, preto kontaktovala konateľku žalobcu Vieru
Truchanovú, s ktorou sa mala dohodnúť na tom, že peniaze poukázané na jej účet budú použité ako
záloha na kúpnu cenu pre rodinný dom pre pani Truchanovú. Uviedla, že písomná zmluva o dielo na
stavbu rodinného domu nakoniec nikdy uzavretá nebola, hoci v marci 2009 mala finančné prostriedky
pripísať na účet spoločnosti v Srbsku, ktorá mala vyrábať komponenty pre rodinný dom. Poukázala
na to, že sumu 16.596,95 € je ochotná konateľke žalobcu vrátiť, avšak nie z titulu pôžičky, ale z

titulu poskytnutej zálohy na stavbu rodinného domu v prípade, ak konateľka žalobcu ústnu zmluvu o
dielo na stavbu rodinného domu formálne zruší. K dôvodu neuzavretia písomnej zmluvy na stavbu
rodinného domu konateľka žalovaného uviedla, že pre majetkové pomery konateľky žalobcu jej nemohol
byť poskytnutý úver od bánk, preto rodinný dom mal byť postavený pre jej dcéru E. Q., avšak bez toho,
aby sa zachovali písomné zmluvy, ktoré by o tejto skutočnosti svedčili.

Vpodaníprávnejzástupkynežalovaného,ktorébolodoručenésúdudňa2.6.2010,jeakoprílohaifaktúra
vystavená srbskou spoločnosťou pre žalovaného pod číslom 01/2009, kde ako predmet je vymedzená
montáž víkendového domu so sumou 22.803,84 €, avšak na rozdiel od ostatného spôsobu písma na
tejto faktúre je len perom dopísané p. Q..

Na pojednávaní konanom dňa 21.6.2010 konateľka žalobcu uviedla, že konateľku žalovaného poznala

po tom, ako obchodné spoločnosti začali sídliť v tej istej budove a vzhľadom na predmet podnikania
oboch týchto spoločností sa začali z pracovných dôvodov častejšie stýkať. Uviedla, že v decembri 2008
pristúpila k jednaniu s konateľkou žalovaného, ktorý mal realizovať stavbu rodinných domov v Budimíri
a za účelom zakúpenia stavebných pozemkov pristúpila k dohode, na základe ktorej za týmto účelom
žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 16.596,95 € a to na základe písomnej zmluvy, ktorá

bola spísaná v januári 2009, i keď s dátumom 29.12.2008, ktorý tam bol uvedený na žiadosť konateľky
žalovanej spoločnosti. 0%-ný úrok z pôžičky vysvetlila konateľka žalobcu tým, že očakávala následnú
spoluprácu so žalovanou spoločnosťou, ktorá by rodinné domy postavila a žalobca ako poskytovateľ
hypoték by následne záujemcom tieto na kúpu rodinných domov mohol poskytovať.

Svedkyňa E. Q., dcéra konateľky žalobcu na pojednávaní konanom dňa 11.10.2010 uviedla, že v

januári 2009 osobne v kancelárii žalovanej spoločnosti vyhotovovala za prítomnosti konateľky žalobcu
a konateľky žalovaného zmluvu o pôžičke,

ktorá bola síce datovaná na ich žiadosť ku dňu 29.12.2008, avšak fakticky bola táto zmluva spísaná až v
januári 2009. Poprela, že by mala záujem o kúpu rodinného domu stavaného žalovanou spoločnosťou,
potvrdila len, že ústne mala dohodu s konateľkou žalovaného, že zakúpi pozemok v okolí Prešova,

na ktorom by potom žalovaná zrealizovala výstavbu rodinného domu, ktorý by sa následne predal a z
výnosu z predaja by žalovaná vrátila dlhy, ktoré mala voči žalobcovi.

Na tom istom pojednávaní konateľka žalovanej spoločnosti uviedla, že zo svojho súkromného účtu
ako fyzická osoba je ochotná uhradiť žalobcovi sumu 16.596,95 €, avšak pod podmienkou, že žalobca
formálne zmluvu o pôžičke zo dňa 29.12.2008 zruší, na čo reagovala konateľka žalobcu tak, že v prípade

naplnenia sľubu o vrátení predmetnej sumy je ochotná zmluvu o pôžičke zo dňa 29.12.2008 zrušiť. V
priebehu konania však k uvedenému zo strany konateľky žalovanej spoločnosti nedošlo.

V priebehu konania súd ustanovil znalca H.. H.. L. J. z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo
(identifikácia pisateľa), ktorý dňa 7.8.2012 podal znalecký posudok, predmetom ktorého bolo posúdenie
pravosti podpisu E. R. na predmetnej zmluve o pôžičke datovanej k 29.12.2008. Znalec ako porovnávací

materiál použil listiny predložené samotnou konateľkou žalovanej spoločnosti a to z rokov 2006, 2008 a
2009 a tiež 24 kurzívnych, poloparafovitých podpisov, ktoré pisateľka (konateľka žalovanej spoločnosti)vyhotovila formou skúšky písma na žiadosť znalkyne pomalým, bežným a rýchlym tempom písania
dňa 19.7.2012. Na základe znaleckého dokazovania stanovila znalkyňa záver podľa ktorého podpis
nachádzajúci sa na pečiatke spoločnosti J & M Corporation s.r.o. , na zmluve o pôžičke zo dňa

29.12.2008 je pravým podpisom E. R.. Vzhľadom na spôsob vykonania znaleckého dokazovania sa súd
s obsahom znaleckého posudku, ako aj s jeho záverom plne stotožnil.

Na žiadosť žalovanej bol ako svedok vypočutý i H. H. a to na pojednávaní konanom dňa 11.2.2013, z
výpovede ktorého však vyplynulo, že u žalovanej spoločnosti začal pracovať až od l.4.2009, to znamená
až po predmetnom období, kedy mala byť uzavretá zmluva o pôžičke, pričom o predmete konania sa

mal dozvedieť niekedy v rokoch 2009 až 2010 priamo od konateľky žalovanej spoločnosti, resp. od jej
právnej zástupkyne.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Podľa ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa ust. § 658 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto

úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

Podľa ust. § 340 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak
čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí
zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie
požiadal.

Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.

Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno
dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného v čase omeškania, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. ( základná úroková sadzba ECB k dátumu

splatnosti pôžičky bola 1,5% ).

V danom prípade, vzhľadom na vyjadrenia konateľky žalovanej spoločnosti, bolo pre právne posúdenie
nevyhnutné zistiť, či žalobcom poskytnuté finančné prostriedky boli určené pre žalovaného, alebo pre
E. R. ako fyzickú osobu. V tomto smere konateľka žalovanej spoločnosti E. R. uviedla, že potom, ako
boli pripísané na jej osobný účet finančné prostriedky vo výške 16.596,95 € dňa 27.l.2009, kontaktovala

konateľku žalobcu, s ktorou sa podľa jej slov mala dohodnúť na zmluve o dielo, predmetom ktorej by bola
stavbarodinnéhodomuvykonanážalovanýmpredcérukonateľkyžalobcu.Vtomtosmerevšakžalovaný
neprodukoval žiadne dôkazy s poukazom na to, že zmluva o dielo mala byť len v ústnej forme, pričom
ani neoznačil osoby, ktoré by mali byť pri dojednaniach prítomné, čo sa vzhľadom na uvádzaný predmet
diela javí ako nepravdepodobné. I listinný dôkaz predložený žalovaným, ktorým mala byť faktúra srbskejobchodnej spoločnosti, javí známky pochybnosti, keď vo faktúre vymedzenej v srbskom jazyku tlačeným
písmom, je bez ďalšieho dopísané perom p. Q. v slovenskom ekvivalente. Pri posudzovaní skutkového
stavu vychádzal súd tiež z tej skutočnosti, že tvrdenie konateľky žalovanej spoločnosti o tom, že podpis

na predmetnej zmluve o pôžičke datovanej k 29.12.2008 nie je jej, bolo vyvrátené znaleckým posudkom
znalca z príslušného odvetvia, ktorý jednoznačne konštatoval, že podpis nachádzajúci sa na pečiatke
spoločnosti J & M Corporation s.r.o. na zmluve o pôžičke zo dňa 29.12.2008 je pravým podpisom Matildy
R.. Vzhľadom na množstvo porovnávacieho materiálu a jeho porovnávanie so skúmaným materiálom,
ktorý bol zadovážený z rôznych časových období, ako aj vzhľadom na skúšky písma konateľky žalovanej

spoločnosti vykonaných v rámci znaleckého dokazovania dňa 19.7.2012, nemal súd pochybnosti o
správnosti spôsobu vykonávania znaleckého dokazovania znalcom, s jeho záverom sa stotožnil a preto
i nevykonal žalovaným navrhovaný dôkaz vo forme kontrolného znaleckého dokazovania pre pravosť
písma, ktorý bol navrhnutý bez ďalšieho zdôvodnenia konateľkou žalovanej spoločnosti na pojednávaní
konanom dňa 11.2.2013. Súd prihliadol i na tú skutočnosť, že obsah zmluvy o pôžičke zo dňa 29.12.2008
čo do dátumu úhrady v ňom uvedenej 27.1.2009, korešponduje so skutočnou úhradou tak, ako vyplýva

z výpisu z VÚB a.s. a nakoniec o dohodnutom obsahu zmluvy o pôžičke účastníkmi konania svedčí
podľa názoru súdu i označenie čísla účtu, ktorý mohla poskytnúť len konateľka žalovanej spoločnosti.
Za daného stavu mal súd zato, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o pôžičke s dňom
poskytnutia predmetných finančných prostriedkov k 27.1.2009, kde žalobca bol veriteľom a žalovaný
dlžníkom, pričom samotný dátum uzavretia zmluvy o pôžičke 29.12.2008 nie je pre právne posúdenie

rozhodujúci a to i vzhľadom na obsah podstatných náležitostí tak, ako sú vymedzené v citovanom
zákonnom ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka. Nakoniec v tomto smere poukazuje súd i na to,
že konateľkou žalovanej spoločnosti tvrdené skutočnosti o tom, že v danom čase mala byť mimo územia
SR žiadnym spôsobom nepreukázala.

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal súd za preukázané, že žalovaný nesplnil svoj záväzok a

nevrátil žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky, preto ho zaviazal v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka na zaplatenie dlžnej istiny.

Zároveň súd priznal žalobcovi v zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. účinného v čase omeškania, aj úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa

nasledujúceho po dni splatnosti (dohodnutý 61. deň od 27.l.2009) predmetnej pôžičky do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade trovy konania žalobcu pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu v sume 995,50 € a trov právneho zastúpenia právneho

zástupcu žalobcu, ktorý žalobcu zastupoval v určitom časovom úseku konania, za 7 úkonov právnej
služby po 320,34 € (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, rokovanie so žalovaným 12.1.2009
a návrh zmieru 3.2.2010, vyjadrenie vo veci 10.5.2010, účasť na pojednávaniach l7.5.2010 a 21.6.2010)
v zmysle ust. § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z., režijný paušál 2 x 6,95 €, 5 x 7,21 € v zmysle
ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky + 19% DPH z právnej služby a režijného paušálu, čo je spolu 2.727,87 €.

O trovách štátu rozhodol súd podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého štát má podľa
výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. V danom prípade trovy
štátu pozostávajú z odmeny priznanej znalcovi uznesením č.k. 35Cb 167/2009-245 a vyplatených z
prostriedkov štátu vo výške 386,05 €, na ktoré zaviazal neúspešného žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutiealebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- 6 - 35Cb/167/2009

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.